Tangarovité
Tanečník čiernohrdlý patrí medzi melodické, stredne hlasné spevavce — jeho hlas tvorí rýchle, hudobné a prepracované piskľavé hvízdanie, bohato modulované. Charakteristické sú duety oboch partnerov, ktoré spievajú zladene a najmä za svitu obzvlášť intenzívne; samce niekedy spievajú aj v menších skupinkách. Poplašný hlas je ostrý, slabší „uiík?...uiík?...". Práve pre melodický spev je druh v Brazílii cenený ako klietkový spevavec (lokálne „batuqueiro"). Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Hniezdenie stimuluje dažďová sezóna, teplo a dostatok potravy. Samec aj samica spievajú melodické duety, zvlášť intenzívne za úsvitu. Pár sa drží spolu a spoločne obhajuje hniezdny okrsok. V chove podporuje hniezdnu náladu pestrá strava vrátane ovocia, klíčencov a živej potravy.
Pár stavia šálkové hniezdo z rastlinných vlákien, vystlané srsťou, perím a steblami tráv — v konároch stromov alebo v krovinatých trávnatých plochách. Samica kladie zvyčajne 2–3 vajcia, ktoré sú modré alebo zelenkasto-biele s tmavohnedými až čiernymi škvrnami. Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Inkubácia trvá približne 13 dní (Wikipedia PT a ES zhodne uvádzajú „approximately thirteen-day incubation"). Ktorý z rodičov sedí, nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedené — presné údaje neoverené; u tangarovitých zvyčajne inkubuje prevažne samica alebo obaja rodičia. V tomto období je kľúčový pokoj.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmené sú prevažne živočíšnou potravou (hmyz, larvy, mravenčie kukly), ktorú dopĺňa mäkké krmivo a ovocie. Bez dostatočnej živej potravy môžu rodičia mláďatá zanedbať alebo opustiť. V chove preto v období odchovu výrazne zvýš podiel živej potravy a vaječnej zmesi.
Presný vek vyletenia mláďat z hniezda nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — presné údaje neoverené. Juvenilné jedince majú namiesto čiernej masky hrdzavo-hnedé sfarbenie a tmavý (nie oranžový) zobák; dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne. V priaznivej sezóne pár zvyčajne vyvedie 2–3 hniezdenia.
Presný vek pohlavnej dospelosti tohto druhu nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — presné údaje neoverené. Analógiou s príbuznými tangarovitými a saltátorovitými spevavcami sa pohlavná dospelosť odhaduje približne na 1 rok, keď vtáky nadobudnú plné dospelé sfarbenie (čiernu masku a oranžový zobák).
Tanečník čiernohrdlý je aktívny, ale prirodzene ostražitý druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a silným zobákom môže štipnúť. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie ovocia a obľúbenej živej potravy a pokojný, pomalý pohyb pri voliére.
Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia ostražitý druh
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené ovocie alebo mravenčie kukly — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu a silný zobák môže štipnúť
Tanečník čiernohrdlý je v SR a ČR mimoriadne vzácny a ťažko dostupný klietkový spevavec — priamy bazárový záznam pre SK sa nepodarilo nájsť. V Brazílii je bežne chovaný, no vývoz divo odchytených vtákov je tam zakázaný od roku 1967. Druh nie je v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia, ale v Európe je dostupný len sporadicky cez špecialistov na exotické spevavce. Orientačná cena v EÚ sa odhaduje na 80–200 EUR za kus, presné aktuálne ceny v SR/ČR sa však z verejných inzerátov nepodarilo overiť. Pred kúpou kontaktuj chovateľov exotických tangarovitých a spevavcov v rámci SZCH alebo európskych spolkov. Preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince — divo odchytené vtáky sú eticky aj legálne problematické.
| Tanečník čiernohrdlý | Tanečník sivý (Saltator coerulescens) | Tanečník pestrohrdlý (Saltator maximus) | Tanečník zlatozobý (Saltator aurantiirostris) | Tanečník tmavohlavý (Saltator atriceps) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 18,5–21 cm | 20–21 cm | 19–21 cm | 19–20 cm | 22–25 cm |
| Váha | ≈ 53 g | 44–62 g | 42–60 g | 32–50 g | 75–90 g |
| Dožitie | do 10 r | do 10 r | do 10 r | do 10 r | do 10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Olivovo-hnedé telo, výrazná čierna maska na tvári a hrdle, sivasté boky hlavy, oranžový zobák s čiernym chrbtom | Sivý svrchok, belavé hrdlo s tmavým lemom, plavé brucho; bez čiernej masky a oranžového zobáka | Olivovo-zelený svrchok, sivá hlava, biele hrdlo s čiernym lemom a oranžovo-hrdzavou škvrnou; tmavý zobák | Sivohnedý svrchok, biely nadočnicový pásik (supercilium), čierne lemy na hrdle, sýto oranžový zobák — najpodobnejší druh | Mohutný; čierna hlava, biele hrdlo, olivový chrbát, sivá hruď; výrazne väčší a robustnejší než čiernohrdlý |
| Areál | Cerrado Brazílie (výbežky Bolívia, Paraguaj) — vzácny v európskom chove; všežravec; v Brazílii cenený spevavec „batuqueiro"; strážca v zmiešaných hejnách | Široký areál od Mexika po Argentínu — bežnejší a rozšírenejší; odlišuje sa sivým sfarbením, belavým (nie čiernym) hrdlom a tmavým zobákom | Dažďové lesy a okraje od Mexika po Brazíliu — obýva vlhkejšie biotopy než čiernohrdlý; odlišuje sa zeleným chrbtom a bielym hrdlom | Andy a juh Južnej Ameriky — najľahšie zameniteľný; oranžový zobák podobný, ale má biele supercilium a chýba súvislá čierna maska | Stredná Amerika (Mexiko po Panamu) — najväčší z porovnávaných tanečníkov; odlišuje sa čiernou hlavou s bielym hrdlom a väčšími rozmermi |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zaplesnenej vegetácie vo voliére. Prevencia: čerstvé, suché krmivo a ovocie, hygienická voliéra, dobrá ventilácia, suché prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára — vyžaduje dlhodobú terapiu.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť a grit trvalo k dispozícii, teplota neklesajúca pod ~18 °C, vyvážená strava.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Tanečník čiernohrdlý pochádza z tropického cerrada a neznáša dlhodobý chlad pod ~15 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá (min. 18 °C), suchá a bezprievanová miestnosť alebo voliéra s vyhrievanou krytou časťou.
Príznaky: Riedky alebo zmenený trus, nafúknuté brucho, apatia, nechutenstvo, načerchané perie
Druh prijíma veľa ovocia a zelene — pokazené, plesnivé alebo postriekané (pesticídy) krmivo ľahko spôsobí enteritídu či otravu. Toxické sú avokádo, čokoláda, alkohol, slané a korenené jedlá. Prevencia: čerstvé, umyté a nepostriekané ovocie/zeleň, denné odstraňovanie zvyškov, čistá voda. Pri pretrvávajúcich príznakoch k aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Chudnutie napriek chuti, riedky trus, načerchané perie, svrbenie a nepokoj, slabosť
Pri chove vo vonkajšej voliére hrozí infekcia parazitmi z prostredia alebo od nových vtákov. Prevencia: karanténa nových jedincov 2–4 týždne, pravidelná hygiena, kontrola trusu, vyšetrenie a cielené odčervenie pod dohľadom aviárneho veterinára.
Takmer endemit Brazílie — tanečník čiernohrdlý (Saltatricula atricollis) má jadro areálu v brazílskom cerrade: od severného Ceará a Maranhão (vrátane Pernambuca) na juh cez vnútrozemie až po Mato Grosso, severnú São Paulo a južnú Minas Gerais. Úzke výbežky zasahujú do Bolívie (departmenty Beni a Santa Cruz) a severovýchodného Paraguaja.
Taxonomický presun medzi čeľaďami — druh pôvodne opísal P. L. S. Vieillot v roku 1817 ako Saltator atricollis (typová lokalita Paraguaj) a do roku 2014 patril do rodu Saltator v čeľadi kardinálovité (Cardinalidae). Molekulárne fylogenetické štúdie z roku 2014 ho presunuli do rodu Saltatricula a do čeľade tangarovité (Thraupidae); zmena sa v databázach ustálila od roku 2017.
Brazílsky klietkový spevavec s prezývkami — pre svoj melodický spev je v Brazílii cenený ako klietkový spevavec. Miestne ho nazývajú „batuqueiro" (bubeník) podľa rytmického spevu a „bico-de-pimenta" (paprikový zobák) podľa nápadne oranžového zobáka.
Strážca zmiešaných hejen (sentinel) — v zmiešaných potravných hejnách plní úlohu strážcu: sedáva na vyvýšenom mieste a poplašným volaním varuje ostatné druhy pred priblížením predátora. Túto „sentinelovú" rolu zastáva pre celé hejno.
Diagnostická kombinácia masky a zobáka — čierna maska pokrývajúca čelo, líca, bradu a hrdlo v kombinácii so sýto oranžovým zobákom s čiernym chrbtom (culmen) je v areáli druhu jedinečná. Práve táto kombinácia ho spoľahlivo odlišuje od podobných druhov rodu Saltator v cerrade.
Duety partnerov za úsvitu — samec aj samica spievajú zladené duety, zvlášť intenzívne za svitu. Spoločný spev posilňuje párovú väzbu a vymedzuje hniezdny okrsok — pre poslucháča je to jeden z najpríjemnejších prejavov druhu.
Monotypický druh bez mutácií — druh je monotypický: nerozoznávajú sa žiadne poddruhy a v chove nie sú známe žiadne farebné mutácie. Samec a samica sú si veľmi podobní (slabý pohlavný dimorfizmus), čo komplikuje určovanie pohlavia podľa vzhľadu.
Obyvateľ jedného z najohrozenejších biómov — vyše 95 % areálu druhu leží v cerrade, jednom z najohrozenejších biómov sveta, ktorý rýchlo ustupuje poľnohospodárskej expanzii. Strata a fragmentácia biotopu sú hlavnou príčinou mierneho poklesu populácie (IUCN klesajúci trend pri statuse LC).
Ochrana divých vtákov v Brazílii od roku 1967 — hoci druh nie je zaradený v CITES, Brazília zákonom č. 5 197/1967 zakazuje odchyt divo žijúcich vtákov. Pre chov v EÚ to znamená, že jedince by mali pochádzať z legálnych, krúžkovaných odchovov v zajatí, nie z divokej prírody.
Nie — tanečník čiernohrdlý nie je vhodný pre trvalý chov v malej klietke. Je to aktívny, pohyblivý druh, ktorý potrebuje priestor na lietanie a pevné vetvy na obhrýzanie. Vyžaduje priestrannú voliéru (min. cca 100×60×80 cm, ideálne väčšiu), najlepšie s hustou vegetáciou a úkrytmi. V malej klietke sa stáva nepokojným. V klietke ho môžeš dočasne umiestniť len pri premiestnení alebo karanténe.
Slovenské rodové meno „tanečník" sa historicky používa pre saltátorovité spevavce rodu Saltator, kam tento druh dlho patril. V roku 2014 ho molekulárna fylogenetika presunula do rodu Saltatricula a do čeľade tangarovité (Thraupidae), pretože je bližšie príbuzný druhu Saltatricula multicolor než ostatným Saltator. Slovenské meno „tanečník" mu však ostalo. Ide teda o tangarovitého spevavca, ktorý si zachoval tradičný slovenský názov.
V zajatí môže tanečník čiernohrdlý žiť až do 10 rokov pri správnej starostlivosti (údaj uvádza oiseaux.net). Kľúčom je priestranná voliéra, teplo (min. 18 °C), pestrá strava (semená, ovocie, zeleň aj živá potrava) a čistá voda. Presné údaje o dožití vo voľnej prírode nie sú overené.
Je to všežravec — v prírode konzumuje semená, ovocie, výhonky a článkonožce. V chove podávaj kvalitnú zmes semien pre väčšie spevavce (proso, sorgo, mohár, lesknica, drobná slnečnica), denne dopĺňanú čerstvým ovocím (banán, papája, jablko, hrozno) a zeleným krmivom. V hniezdnej sezóne je nevyhnutná živá potrava (mravenčie kukly, larvy, hmyz). Sépiová kosť a grit musia byť trvalo k dispozícii. Vyhýbaj sa avokádu, čokoláde, alkoholu a slaným jedlám.
Tanečník čiernohrdlý nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nevyžadujú špeciálne povolenia CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naň nevzťahuje (nie je európsky voľne žijúci druh). V Brazílii je však odchyt divo žijúcich vtákov zakázaný od roku 1967, preto by predávané jedince mali byť krúžkované — dôkaz odchovu v zajatí.
Samec a samica sú si veľmi podobní (slabý pohlavný dimorfizmus) — u samice býva čierna maska o niečo menej výrazná alebo sivastá. Najspoľahlivejšie určíš pohlavie podľa správania (oba pohlavia spievajú duety, samec býva pri toku aktívnejší) alebo DNA-sexovaním. Ak si nie si istý, konzultuj so skúseným chovateľom.
Je to melodický, ale stredne hlasný spevavec — samec aj samica spievajú prepracované hvízdanie a duety, zvlášť intenzívne za úsvitu. Spev je príjemný, no ranná aktivita môže byť v malom byte výraznejšia. Najlepšie sa cíti vo voliére alebo v miestnosti, kde ranný spev nikomu neprekáža. Reč ani melódie nenapodobňuje — repertoár má vrodený.