Thraupidae (tangarovité)
Spev samca je hlavnou prednosťou sicalisa šafranového a dôvod jeho obľuby v chovoch. Samec spieva veselo, vytrvalo a počas veľkej časti dňa — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev tvorí opakovaná séria jasných, vysokých tónov, krátkych trilkov a švitorivých pasáží; pôsobí energicky a optimisticky, no je skôr opakujúci sa než zložito štruktúrovaný. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti súpera alebo samice spieva ešte intenzívnejšie a býva výbojný. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení dobre spievajúci samec.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a prenasleduje samicu, pričom húževnato obhajuje teritórium. Dvorenie a celé hniezdne obdobie bývajú búrlivé a agresívne — samec môže napádať iné vtáky aj samicu, preto treba páru dopriať priestor a úkryty a spájať ho mimo sezóny. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky vo veku 2–5 rokov, v silnej kondícii. Druh je monogamný, na hniezdenie potrebuje pokoj.
Ako dutinový hniezdič kladie do hniezdnej búdky, dutiny stromu, štrbiny alebo do opusteného hlineného hniezda hrnčiarikov (Furnarius); v búdke si pripraví miskovité hniezdo z trávy a jemného materiálu. Znáša 2 až 5 vajec (najčastejšie 3–4), biele s tmavými škvrnami, jedno za deň. Za sezónu môže mať viacero znášok.
Vajcia zahrieva prevažne samica, ktorá zvyčajne začína sedieť po znesení posledných vajec, takže mláďatá sa liahnu pomerne synchrónne. Samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa zapája aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 2–3 týždne, no rodičia ich ešte ďalej dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. Na kŕmení a starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia. V tomto období treba sledovať agresivitu samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa plne osamostatnia približne 3–4 týždne po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu; mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať a získavajú sýtejšie sfarbenie. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku, no na chov sú najvhodnejšie vtáky vo veku 2–5 rokov. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 10 rokov (často 10–12).
Sicalis šafranový je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene živý a temperamentný. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu a chovateľa. Dobre spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Bežne dostupný druh, nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Sicalis šafranový | Kanárik domáci | Kardinál červenochochlatý | Kanárik mozambický | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–14 cm | 12–13 cm | 21–23 cm | 11–13 cm |
| Váha | asi 15–20 g | 8–25 g | 33–65 g | 8,5–16 g |
| Dožitie | ~10 r (zajatie) | 10–15 r | 10–15 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 3/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Sýto žltý, samec s oranžovým čelom; samica olivovejšia a prúžkovaná | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie | Samec sýto červený s chocholom a čiernou maskou; samica hnedastá | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, olivový chrbát |
| Areál | Južná Amerika — otužilý, veselý spevák, dutinový hniezdič, jeden pár na klietku | Makaronézia (divý) — pravý kanárik, najznámejší klietkový spevák, nenáročný | Severná Amerika — väčší a nápadný, hlasný; chov ako okrasný spevák | Subsaharská Afrika — otužilý, výborný melodický spevák, jeden pár na klietku |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
U sicalisa šafranového sú kokcídie bežne dokladané u chovaných aj voľne žijúcich vtákov; problémy vznikajú najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Žiarivo žltý spevavec s oranžovým čelom. Samec sicalisa šafranového je sýto žltý s nápadným oranžovým čelom a temenom; práve táto kombinácia mu vyniesla aj anglické meno „saffron" (šafran). Samica je olivovejšia, matnejšia a jemne tmavo prúžkovaná — pohlavia sa preto dajú celkom dobre odlíšiť.
Napriek menu „kanárik" je to tangara, nie kanárik. Hoci sa chovateľsky často volá „kanárik" a anglicky „finch", nie je príbuzný domáceho kanárika ani pravých pinkovcov. Molekulárne štúdie ho zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — staršia literatúra ho vedie medzi strnádkovitými (Emberizidae).
Drobný vták — približne 13–14 cm. Telo meria okolo 13–14 cm, ide teda o malý, ľahký spevavec veľkosti vrabca, no s prekvapivo silným a vytrvalým hlasom.
Domov v Južnej Amerike. Druh obýva veľkú časť kontinentu od Kolumbie a Venezuely po Argentínu a Uruguaj, v savanách, poľnohospodárskej krajine, krovinách, parkoch a záhradách — často v blízkosti ľudí. Hustému dažďovému pralesu sa vyhýba.
Z klietky až do divočiny na druhom konci sveta. Pre obľubu v chovoch a prispôsobivosť vznikli introdukované populácie mimo pôvodného areálu — na Havaji, v Karibiku (Jamajka, Portoriko, Kajmanské ostrovy) a v Paname.
Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC. Sicalis šafranový je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je veľmi rozšírený a hojný, populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Dutinový hniezdič — aj v cudzom hniezde. Na rozdiel od mnohých drobných spevavcov hniezdi v dutinách: využíva dutiny stromov, štrbiny v stenách a skalách a dokonca opustené hlinené hniezda hrnčiarikov (Furnarius). V zajatí ochotne prijíma polootvorené alebo uzavreté hniezdne búdky.
Samce sú v hniezdnom období agresívne. Najdôležitejšie pravidlo chovu: počas dvorenia a hniezdenia sú samce výrazne teritoriálne — neznášajú iné samce a napádajú aj iné druhy vtákov. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru a párik sa najlepšie spája mimo sezóny.
Otužilý a nenáročný — dožíva sa približne 10 rokov. Vďaka otužilosti a jednoduchej strave patrí k najvhodnejším exotom aj pre menej skúsených chovateľov. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva približne 10 rokov (často 10–12).
Päť poddruhov naprieč kontinentom. IOC rozlišuje 5 poddruhov (flaveola, valida, brasiliensis, pelzelni, koenigi), ktoré sa líšia najmä intenzitou žltej a oranžovej a výraznosťou prúžkovania samíc. U južného poddruhu pelzelni je samica obzvlášť výrazne prúžkovaná.
Nie — napriek chovateľskému menu „kanárik šafranový" a anglickému „saffron finch" nie je príbuzný domáceho kanárika (Serinus canaria) ani pravých pinkovcov. Molekulárne (genetické) štúdie ho zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — rozsiahlej neotropickej skupiny s vyše 370 druhmi; staršia literatúra ho vedie medzi strnádkovitými (Emberizidae). S kanárikom má spoločné len to, že ide o drobného žltého zrnožravého spevavca, ktorého samce pekne spievajú — odtiaľ pochádza zaužívané, ale taxonomicky nepresné meno.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou popri jasnej žltej farbe. Samce spievajú veselo, vytrvalo a počas veľkej časti dňa, najmä od rána a v hniezdnej sezóne. Spev tvorí opakovaná séria jasných, vysokých tónov, krátkych trilkov a švitorivých pasáží — pôsobí energicky a optimisticky, no je skôr opakujúci sa než zložito štruktúrovaný (jemnejší a variabilnejší spev má napríklad domáci kanárik). Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Dvoch samcov spolu nie — to je hlavné pravidlo chovu tohto druhu. V hniezdnom období sú samce výrazne teritoriálne a agresívne, dokážu sa prenasledovať a vážne zraniť a napádajú aj iné druhy vtákov. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru, pričom párik je najlepšie spojiť mimo hniezdnej sezóny (napr. v zime), keď sú vtáky znášanlivejšie. V spoločnej voliére s drobnými exotmi je tento druh počas hniezdenia rizikový a môže narúšať hniezdenie ostatných vtákov.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre exoty/kanáriky (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Denne pridávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička, uhorka) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hniezdna búdka, keďže ide o dutinového hniezdiča. Druh je mimoriadne otužilý a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie lepšie než mnohé tropické exoty, no treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; vonkajšiu voliéru doplňte o zateplený suchý úkryt a cez zimu o vykurovaný priestor.
Samec je sýto žltý s nápadným oranžovým čelom a temenom a kontrastnejšie sfarbený; samica je olivovejšia, matnejšia a jemne tmavo prúžkovaná a oranžové čelo jej chýba alebo je len naznačené. U južného poddruhu pelzelni je rozdiel obzvlášť výrazný (samica olivovohnedá s prúžkovaním). Najistejším znakom je však spev: spieva iba samec, a to vytrvalo, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch sa spoľahnite na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný dutinový hniezdič — v zajatí ochotne prijíma hniezdne búdky (typ pre andulky), v prírode využíva dutiny stromov, štrbiny aj opustené hlinené hniezda hrnčiarikov. Na chov sú najvhodnejšie vtáky vo veku 2–5 rokov. Samica znáša 2–5 vajec (typicky 3–4), biele s tmavými škvrnami, a prevažne ich 12–14 dní zahrieva; samec stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 2–3 týždne a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa druh dožíva približne 10 rokov (často 10–12).
