Šafranka zlatobruchá (Sicalis auriventris)

tangarovité

Šafranka zlatobruchá

Sicalis auriventris — veľká zlatožltá šafranka vysokých And Čile a Argentíny — družný kŕdľový spevavec trávnatých svahov a rašelinísk, dôverčivý voči horským dedinám a lyžiarskym strediskám

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly areál vo vysokohorskom pásme And severného a stredného Čile a priľahlej Argentíny a celkovo veľkú populáciu, preto je zaradený do najnižšej kategórie ohrozenia. Obýva subtropické a tropické vysokohorské kroviny, mierne travnaté plochy a sekundárne (degradované) biotopy vrátane okolia ľudských sídiel. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Jeho dlhodobý osud je úzko spätý so zachovaním vysokohorských trávnatých a krovinatých biotopov And; výraznejšie zmeny horského prostredia a klímy by mohli ovplyvniť jeho rozšírenie.
Dĺžka14,5–15 cm (cca 50–59 g, orientačne)
PôvodVysoké Andy severného a stredného Čile a priľahlej Argentíny
PovahaDružný kŕdľový druh otvorených horských svahov
StravaPrevažne semená, doplnkovo plody a hmyz
Dožitiedo cca 11 r (orientačne, oiseaux.net)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 22% 8% STRAVA zloženie
Semená tráv, bylín a drobné rastlinné semená — hlavná zložka jedálnička po celý rok, zbieraná najmä na zemi na trávnatých a krovinatých svahoch 65%
Hmyz, larvy a pavúky — dôležitý zdroj bielkovín, najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat 22%
Plody a bobule — sezónny doplnok v krovinách a na okrajoch porastov 8%
Mäkké zelené časti rastlín a púčiky — príležitostný doplnok 3%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie semien, prijímané zo zeme 2%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre menšie pinky a astrildy — proso, kanárske semeno, drobné trávové semená (teoretická báza, druh sa v chove prakticky nechová)
  • Semená tráv a bylín — v prírode hlavná zložka po celý rok, zbierané na zemi
  • Živá potrava — drobný hmyz, larvy a pavúky; pre tangary a šafranky dôležitá najmä na jar a pri odchove mláďat
  • Drobné plody a bobule — sezónny doplnok z krovín a okrajov porastov
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 pre samice v hniezdnej perióde
  • Grit a sépiová kosť — trvalo k dispozícii (drobné kamienky podporujú trávenie semien)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Šafranka zlatobruchá je v prírode prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom — základ jej jedálnička po celý rok tvoria semená tráv a bylín zbierané na zemi na trávnatých a krovinatých svahoch vysokých And, ktoré dopĺňa plodmi, hmyzom, larvami a pavúkmi, najmä počas hniezdenia, keď stúpa potreba živočíšnej bielkoviny pre rast mláďat. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúceho vysokohorského andského vtáka, takže konkrétne chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania nižšie sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre drobné semenožravé pinky, astrildy a príbuzné šafranky: kvalitná zrninová zmes (proso, kanárske semeno, drobné trávové semená) ako báza, pravidelná živá potrava (drobný hmyz, larvy) najmä v období rozmnožovania, sezónne ovocie a zelené krmivo, vápnik a vitamín D3 pre samice, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Šafranka zlatobruchá je družný a vokálne aktívny druh — samec sa ozýva veselou, melodickou pesničkou a kŕdliky udržiavajú kontakt jemnými cvrlikavými hláskami. Nepatrí medzi mimoriadne hlučné vtáky, no v skupine je počuteľná. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia susedov je teoretická — vo voľnej prírode jej spev pôsobí príjemne a nenápadne medzi ostatnými horskými spevavcami.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Šafranka zlatobruchá nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci vysokohorský druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Hoci je v prírode pomerne dôverčivá voči ľudským sídlam (objavuje sa pri dedinách a lyžiarskych strediskách), priamy fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Akýkoľvek vzťah by mal podobu pokojného pozorovania z odstupu, nie kontaktu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, družný a pohyblivý druh — šafranka zlatobruchá sa celý deň pohybuje po trávnatých a kamenistých svahoch vysokých And, kde v kŕdlikoch zbiera semená a hmyz, a časť populácie sezónne výškovo migruje medzi vyššími a nižšími polohami podľa ročného obdobia. V prírode má rozľahlý otvorený priestor; jej prirodzená potreba pohybu a otvoreného horského prostredia je dôvod, prečo sa nehodí do bežného klietkového chovu a v zajatí sa prakticky nedrží.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Šafranka zlatobruchá nenapodobňuje ľudskú reč — tangary a šafranky túto schopnosť nemajú. Jej repertoár je vrodený a tvorí ho veselá melodická pesnička a cvrlikavé kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová ako spoločenský hovoriaci vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Šafranka zlatobruchá patrí medzi vokálne aktívne, ale nie rušivo hlučné šafranky — spev samca je veselá, melodická pesnička zložená z cvrlikavých a zvonivých tónov, prednášaná počas toku z vyvýšeného bidla či počas letu. V kŕdliku, ktorý je pre druh typický, sa vtáky neustále ozývajú jemnými cvrlikavými a štebotavými kontaktnými hláskami, ktorými udržiavajú spojenie pri spoločnom zbere potravy. Druh je družný a vo svojom otvorenom horskom prostredí pôsobí jeho spev príjemne a melodicky. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Dokáže hovoriť? Šafranka zlatobruchá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Tangary a šafranky túto schopnosť nemajú — repertoár veselej pesničky a cvrlikavých kontaktných hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Veselá melodická pesnička — cvrlikavé a zvonivé tóny prednášané samcom počas toku z vyvýšeného bidla alebo počas letu (typický prejav rodu Sicalis)
  • Jemné cvrlikavé a štebotavé kontaktné hlásky — neustále spojenie medzi vtákmi v kŕdliku pri spoločnom zbere potravy
  • Letové hlásky — krátke ostré cvrlikania, ktorými kŕdlik komunikuje pri presunoch nad svahmi a rašeliniskami
  • Poplašné hlásky — pri vyrušení vtáky spoločne vzlietnu do krovín a ozývajú sa zrýchleným cvrlikaním

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna na južnej pologuli (približne november–február, austrálne leto) vo vysokých Andách Čile a Argentíny
Tok a dvorenie — samce spievajú veselú melodickú pesničku a vytvárajú páry pred hniezdením v jarných a letných mesiacoch južnej pologule
Odchov mláďat — znáška 2–4 belavých vajec s hnedastými škvrnami; o mláďatá sa starajú obaja rodičia, kľúčový je dostatok hmyzu
Mimohniezdne (zimné) obdobie južnej pologule (máj–august) — vtáky sa združujú do kŕdlikov, časť populácie zostupuje do nižších polôh pred horskou zimou
Pelichanie — po hniezdnej sezóne (koniec leta až jeseň južnej pologule); obdobie zvýšenej potreby kvalitnej potravy
Vysokohorský druh And — väčšinu roka prítomný v horách, časť populácie sezónne výškovo migruje (v zime zostup do nižších polôh); často v kŕdlikoch so semenožravcami

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Šafranka zlatobruchá je juhoamerický vysokohorský vták And Čile a Argentíny; v európskej avikultúre nie je etablovaná a chovateľské skúsenosti s ňou v zásade neexistujú. Nejde o klietkového maznáčika ani o štandardný voliérový druh — je to družný, pohyblivý a sezónne výškovo migrujúci vták s nárokmi (otvorený horský priestor, prirodzené trávnaté a krovinaté prostredie, kŕdľový spôsob života), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné semenožravé pinky a príbuzné šafranky a nie sú pre tento druh overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analógiou s drobnými semenožravými pinkami a príbuznými šafrankami — by si vyžadoval priestrannú voliéru s dostatkom letového priestoru, keďže ide o družný a pohyblivý kŕdľový druh otvorenej krajiny. V skutočnosti je to však vysokohorský andský vták s rozľahlým prirodzeným areálom a sezónnou výškovou migráciou, ktorého potreby klietka ani bežná voliéra nedokážu naplniť. Pre tento druh je preto namiesto chovu vhodné pozorovanie vo voľnej prírode.
Deti v domácnosti Šafranka zlatobruchá nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták pre deti — ide o voľne žijúci vysokohorský druh, ktorý sa v zajatí nechová. Deti ju môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o vysokohorskom pásme juhoamerických And, o tom, ako sa vtáky prispôsobili životu vo veľkých nadmorských výškach, a o sezónnej výškovej migrácii. Ak by ste mali šťastie pozorovať ju v prírode (napríklad pri horskej dedine či na svahu nad Santiagom), platí pravidlo nerušiť — sledovať z diaľky, nechytať a nehľadať hniezdo. Najlepšou „interakciou“ s týmto druhom je rešpekt k voľne žijúcim vtákom.
Hlučnosť Druh je primerane hlasný — veselá pesnička samca a cvrlikavé kontaktné hlásky kŕdlika nepatria medzi rušivé zvuky, ktoré by prenikali cez steny. Keďže sa však šafranka zlatobruchá v zajatí prakticky nechová a ide o voľne žijúci vysokohorský druh, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Šafranka zlatobruchá (Sicalis auriventris) je pomerne veľká šafranka (približne 14,5–15 cm) z čeľade tangarovité (Thraupidae) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je takmer celý sýto zlatožltý s olivovým (olivovo-zeleným) nádychom na chrbte, lícach a bokoch; v čerstvom perí býva žltá pritlmená sivasto-olivovými lemami, no opotrebovaním pier sa hlava môže rozžiariť do takmer čistej zlatožltej. Samica a mladé vtáky sú nenápadnejšie — celkovo olivovo-sivohnedé s drobnými žltými škvrnami, bez nápadnej žlte samca. Telo je kompaktné a zavalité, hlava okrúhla a zobák krátky a kužeľovitý. Druh obýva vysokohorské pásmo And severného a stredného Čile a priľahlej Argentíny (okrajovo až po juh Patagónie), zvyčajne v nadmorských výškach približne 1 800–3 000 m a vyššie — na trávnatých a kamenistých svahoch, pri rašeliniskách a vlhkých plochách, okolo horských dedín aj lyžiarskych stredísk, voči ktorým je pomerne dôverčivý. Je družný, často sa pohybuje v kŕdlikoch (uvádza sa do okolo 20 jedincov) spolu s inými semenožravými vtákmi. Živí sa prevažne semenami tráv a bylín zbieranými na zemi, ktoré dopĺňa plodmi, hmyzom, larvami a pavúkmi. Hniezdo je miskovité, umiestnené v kríkoch alebo nízkej vegetácii; znáša 2–4 belavé vajcia s hnedastými škvrnami, o mláďatá sa starajú obaja rodičia; hniezdna sezóna prebieha v lete južnej pologule (približne november–február). V avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúci vysokohorský druh; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); nie je zaradený v CITES. Druh opísali nemeckí prírodovedci Philippi a Landbeck v roku 1864 a je monotypický.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými semenožravcami by bola priestranná letová voliéra
Šafranka zlatobruchá je voľne žijúci, neudomácnený vysokohorský druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava na otvorených trávnatých a krovinatých svahoch vysokých And v kŕdlikoch. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Družný druh — mimo hniezdenia sa zdržiava v kŕdlikoch (uvádza sa do okolo 20 jedincov), často spolu s inými semenožravcami; v hniezdnom období v pároch
Šafranka zlatobruchá je družný kŕdľový druh — mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v menších kŕdlikoch (uvádza sa do okolo 20 jedincov), neraz zmiešaných s ďalšími semenožravými vtákmi pri spoločnom zbere potravy. Počas hniezdenia sa rozdeľuje na páry. Družnosť a spoločný život v kŕdli sú pre druh typické a v zajatí ich nemožno plnohodnotne napodobniť.
Teplota a podnebie
Vysokohorské pásmo And (približne 1 800–3 000 m a vyššie) s chladným podnebím; časť populácie v zime zostupuje do nižších polôh
Druh je prispôsobený na chladné vysokohorské podnebie And severného a stredného Čile a priľahlej Argentíny, kde žije zvyčajne v nadmorských výškach okolo 1 800–3 000 m a vyššie. Pred horskou zimou (zima južnej pologule) časť populácie výškovo migruje do nižších polôh. Jeho tepelný režim určuje vysokohorské prostredie a sezónny pohyb po svahoch — nie je to druh nížin ani teplých rovín.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Miskovité hniezdo v kríkoch alebo nízkej vegetácii zo suchých rastlinných častí; znáška 2–4 belavých vajec s hnedastými škvrnami
Pár stavia miskovité hniezdo v kríkoch alebo nízkej vegetácii zo suchého rastlinného materiálu. Samica znáša 2–4 belavé vajcia s hnedastými škvrnami, o mláďatá sa starajú obaja rodičia (zdroj: Wikipedia ES). Hniezdna sezóna prebieha v lete južnej pologule (približne november–február). Presná dĺžka inkubácie nie je pre tento druh v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená.
Kúpanie a hygiena
V prírode využíva plytkú vodu pri rašeliniskách a potokoch; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné semenožravé vtáky kúpu v plytkej vode pri rašeliniskách, potokoch a kalužiach na horských svahoch. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo, sezónnosť a denný režim
Denný vták s výrazným sezónnym (austrálnym) rytmom — hniezdenie v lete južnej pologule, mimo sezóny kŕdľový život a výškový pohyb
Šafranka zlatobruchá je denný vták s rytmom riadeným ročnými obdobiami južnej pologule: hniezdi v austrálnom lete (približne november–február), mimo sezóny sa združuje do kŕdlikov a časť populácie zostupuje do nižších polôh. Tento prirodzený cyklus svetla a sezónneho pohybu v horách nemožno v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar a leto južnej pologule (približne október–december, pred hniezdením)

Pred hniezdením v lete južnej pologule samce spievajú veselú melodickú pesničku a vytvárajú páry. Tok prebieha na jar a začiatkom leta južnej pologule (približne október–december). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými tangarami a šafrankami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí prakticky nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 vajec (zdroj: Wikipedia ES); hniezdna sezóna v lete južnej pologule

Pár stavia miskovité hniezdo v kríkoch alebo nízkej vegetácii zo suchého rastlinného materiálu. Samica znáša 2–4 belavé vajcia s hnedastými škvrnami. Hniezdna sezóna prebieha v lete južnej pologule (približne november–február) vo vysokohorskom pásme And. Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Presná dĺžka neoverená — orientačne okolo 12–13 dní podľa príbuzných druhov

Presná dĺžka inkubácie pre šafranku zlatobruchú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri príbuzných drobných tangarách a šafrankách trvá približne 12–13 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sedí prevažne samica a v tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia sa starajú; hmyz dôležitý

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — starajú sa o ne a kŕmia ich obaja rodičia (zdroj: Wikipedia ES). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz a larvy, je v tomto období dôležitá pre rast mláďat; práve preto stúpa podiel hmyzu v jedálničku druhu počas hniezdenia. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily olivové

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných tangarách a šafrankách mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po 2 týždňoch — orientačné). Mladé vtáky sú celkovo olivovo-sivohnedé s drobnými žltými škvrnami, podobné samici; nápadné zlatožlté sfarbenie samca sa naplno vyvíja pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými tangarami a šafrankami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé zlatožlté sfarbenie nadobúdajú samce postupne pelichaním. Dožitie je orientačne uvádzané do približne 11 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho vysokohorského kŕdľového vtáka. Aklimatizácia na človeka ako na maznáčika nie je reálnym cieľom; akýkoľvek priamy kontakt je preň stresujúci.

Šafranka zlatobruchá je voľne žijúci vysokohorský druh, ktorý sa neochočuje — hoci je v prírode pomerne dôverčivá voči ľudským sídlam (objavuje sa pri dedinách a lyžiarskych strediskách za potravou), nejde o vtáka na ruku ani o spoločenského maznáčika a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy „skrotenia“ preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie z odstupu vo voľnej prírode bez rušenia. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták v záchrannej stanici), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody — nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — šafranka zlatobruchá je voľne žijúci vysokohorský kŕdľový druh, ktorý sa v zajatí nedrží a priamy kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (napr. na horskom svahu alebo pri dedine), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a pokoji, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúcich spevavcov — nepodporuj odchyt ani obchod s divými vtákmi

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Šafranka zlatobruchá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený juhoamerický vysokohorský druh And, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy. Jediné reálne „stretnutie“ s týmto druhom má podobu pozorovania vo voľnej prírode v jeho areáli (Andy Čile a Argentíny). Akúkoľvek ponuku na predaj voľne odchytenej šafranky zlatobruchej treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho andskom areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúcej šafranky over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Šafranka zlatobruchá nie je vták na predaj ani na bežný chov — ide o voľne žijúci vysokohorský druh, ktorý sa v avikultúre prakticky nedrží. Akúkoľvek ponuku na kúpu „divej“ šafranky zlatobruchej ber ako varovný signál a over legálnosť pôvodu. Ak ťa druh zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode a štúdiom atlasov a databáz. Podpora ochrany voľne žijúcich spevavcov a odmietnutie obchodu s divo odchytenými vtákmi sú v prípade tohto druhu dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Šafranka zlatobruchá 14,5–15 cm Šafranka krovinová cca 11,5 cm Šafranka šafránová cca 13–14 cm Šafranka olivová cca 13–14 cm Šafranka jasnozadá cca 12–13 cm
Šafranka zlatobruchá Šafranka krovinová (Sicalis columbiana) Šafranka šafránová (Sicalis flaveola) Šafranka olivová (Sicalis olivascens) Šafranka jasnozadá (Sicalis uropygialis)
Dĺžka14,5–15 cmcca 11,5 cmcca 13–14 cmcca 13–14 cmcca 12–13 cm
Váhacca 50–59 g (orientačne, oiseaux.net)cca 11–16 gcca 16–20 gcca 18–22 gcca 15–20 g
Dožitiedo cca 11 r (orientačne)presné údaje neoverenédo cca 12 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhv avikultúre obľúbený a bežne chovaný druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec sýto zlatožltý s olivovým nádychom na chrbte, lícach a bokoch; samica a juvenily olivovo-sivohnedé s drobnými žltými škvrnami (výrazný dimorfizmus); kompaktné telo, krátky kužeľovitý zobákMenšia zelenkavo-žltá šafranka so sýto ohraničeným oranžovým čelom a tmavými uzdičkami; samica olivovo-sivá — výrazne menšia a s oranžovým čelom oproti čisto žltej zlatobruchejSýto žltý samec s oranžovkastým temenom a olivovo prúžkovaným chrbtom, pripomína divého kanárika; samica matnejšia žltozelená — na rozdiel od zlatobruchej je to nížinný druh a bežný klietkový vtákTmavšia, olivovo-žltá až zelenkavá šafranka s menej žiarivou žltou než zlatobruchá; pohlavia menej kontrastné — pôsobí celkovo matnejšie a olivovejšieŽltá vysokohorská šafranka s kontrastným jasnožltým kostrcom a sivastým chrbtom; menšia než zlatobruchá a s nápadnejšie odlíšeným žltým trupcom
AreálVysokohorské pásmo And severného a stredného Čile a priľahlej Argentíny (~1 800–3 000 m a vyššie); družný kŕdľový druh otvorených svahov, rašelinísk a okolia horských sídiel, sezónny výškový migrantNížinný druh polootvorenej krajiny pri vode (riečne brehy, pasienky) v povodí Orinoka, strednej Amazónii a vo vnútrozemí východnej Brazílie; na portáli už spracovaná (iný druh rodu Sicalis)Rozšírená v otvorenej krajine veľkej časti Južnej Ameriky (nížiny aj podhoria); na rozdiel od vysokohorskej zlatobruchej sa hojne chová v zajatíVysokohorský andský druh (Peru, Bolívia, Čile, Argentína) skalnatých a krovinatých svahov; čiastočne sympatrický so zlatobruchou, no tmavší a menej žltýVysokohorský druh puny a skalnatých svahov And (Peru, Bolívia, Čile, Argentína) vo veľkých nadmorských výškach; družný, často v kŕdľoch s inými šafrankami

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranené jedince). Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa bežne nechová — ide o všeobecné riziko drobných semenožravcov v zajatí.)

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce semenožravé vtáky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či zranené vtáky drž oddelene v karanténe.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Veľké riziko pre tento voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, pokoj, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Podvýživa a stukovatenie pečene pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, u tučných vtákov problémy s pečeňou

U druhu prispôsobeného na zmiešanú semenno-hmyziu stravu vedie jednostranné kŕmenie (napr. samé tučné olejnaté semená) k podvýžive alebo stukovateniu pečene. V prirodzenom prostredí druh sám vyvažuje pomer semien a hmyzu podľa sezóny; v dočasnej starostlivosti treba ponúkať pestrú stravu vrátane živého hmyzu, najmä počas hniezdenia. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci druh prirodzene znáša chladné vysokohorské podnebie And, náhle premiestnenie, prievan, vlhko a stres v neprirodzenom prostredí oslabujú vtáka a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. U dočasne držaných jedincov zabezpeč suché, bezprievanové a pokojné prostredie s primeranou teplotou. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Šafranka zlatobruchá sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince (napr. v záchrannej stanici): (1) Minimalizácia stresu — ticho, pokoj, čo najmenej manipulácie; stres je pre voľne žijúceho vtáka veľkou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Pestrá a primeraná strava — zmes drobných semien doplnená živým hmyzom, nie jednostranné tučné semená; čistá voda denne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia plesní (aspergilóza) a respiračných infekcií, pravidelné čistenie. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou „starostlivosťou“ o tento druh ochrana jeho horského biotopu a odmietanie nelegálneho obchodu s odchytenými vtákmi.

Zaujímavosti

1

Zlaté brucho v názve aj v perí — vedecké meno auriventris je zložené z latinského aurum (zlato) a venter (brucho), čiže doslova „zlatobruchá“, a presne vystihuje sýto zlatožltý spodok tela samca. Slovenské meno „zlatobruchá“ je verným prekladom tohto latinského pomenovania.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec je takmer celý zlatožltý s olivovým nádychom na chrbte, lícach a bokoch, kým samica a mladé vtáky sú nenápadne olivovo-sivohnedé s len drobnými žltými škvrnami. V čerstvom perí býva žltá samca pritlmená sivasto-olivovými lemami; ako perie obrusovaním zostarne, hlava sa môže rozžiariť do takmer čistej zlatožltej.

3

Vták vysokých And — šafranka zlatobruchá patrí medzi typické vtáky vysokohorského pásma And severného a stredného Čile a priľahlej Argentíny, kde žije zvyčajne v nadmorských výškach okolo 1 800–3 000 m a vyššie. Hojná je napríklad v horách nad Santiagom de Chile, kde ju možno vidieť aj v okolí lyžiarskych stredísk.

4

Družný kŕdľový druh — mimo hniezdenia sa pohybuje v kŕdlikoch (uvádza sa do okolo 20 jedincov), neraz zmiešaných s ďalšími semenožravými vtákmi. Spoločne zbiera semená na zemi a pri vyrušení celý kŕdlik naraz vzlietne do krovín — typický prejav drobných andských semenožravcov.

5

Dôverčivá voči ľudským sídlam — na rozdiel od mnohých plachých horských vtákov sa šafranka zlatobruchá objavuje v blízkosti ľudských sídiel — okolo horských dedín, fariem aj lyžiarskych stredísk, kde nachádza potravu. Vďaka tomu patrí k najľahšie pozorovateľným spevavcom vysokých And.

6

Sezónny výškový migrant — druh nie je klasický diaľkový sťahovavec, ale časť populácie sezónne výškovo migruje: pred chladnou zimou južnej pologule zostupuje z najvyšších polôh do nižších, teplejších oblastí a na jar sa vracia vyššie. Jeho život teda kopíruje rytmus And a austrálnych ročných období.

7

Najväčšia zo žltých šafraniek svojho areálu — anglické meno Greater Yellow-finch („väčšia žltá šafranka“) odkazuje na to, že v rámci skupiny žltých andských šafraniek patrí k tým väčším a robustnejším (približne 14,5–15 cm), s kompaktným telom, okrúhlou hlavou a krátkym kužeľovitým zobákom prispôsobeným na lúskanie semien.

8

Monotypický druh s historickým menom — šafranka zlatobruchá nemá poddruhy (je monotypická) a opísali ju nemeckí prírodovedci pôsobiaci v Čile, Rodolfo Amando Philippi a Christian Ludwig Landbeck, v roku 1864. V staršej literatúre sa objavujú aj pravopisné varianty mena Sicalis aureiventris a Sycalis auriventris.

9

Príbuzná známej kanárikovej šafranky — patrí do rovnakého rodu Sicalis ako v chove obľúbená šafranka šafránová (Sicalis flaveola), ktorá pripomína divého kanárika. Na rozdiel od nej je však šafranka zlatobruchá výlučne voľne žijúci vysokohorský andský druh, ktorý sa v avikultúre prakticky nechová.

10

Najmenej ohrozená, ale viazaná na hory — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) vďaka rozsiahlemu areálu vo vysokých Andách. Jeho osud je však úzko spätý s vysokohorskými trávnatými a krovinatými biotopmi; zmeny horského prostredia a klímy by sa mohli prejaviť na rozšírení tohto andského špecialistu.

Taxonomická klasifikácia

species Šafranka zlatobruchá (Sicalis auriventris)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Thraupidae (tangarovité)
Rod Sicalis Boie, 1828
Druh Sicalis auriventris (Philippi & Landbeck, 1864)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoamerický vysokohorský andský druh (Argentína, Čile); v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísali ho nemeckí prírodovedci Rodolfo Amando Philippi a Christian Ludwig Landbeck v roku 1864. Vedecké meno odkazuje na sfarbu spodku tela: latinské aurum (zlato) + venter (brucho), čiže „zlatobruchá“; rodové meno Sicalis pochádza z gréckeho sikalis (drobný vtáčik). V staršej literatúre sa objavujú aj pravopisné varianty Sicalis aureiventris a Sycalis auriventris.
Avibase_ID 3CBC7FE382A7CB05

? Často kladené otázky

V praxi nie. Šafranka zlatobruchá je voľne žijúci, neudomácnený vysokohorský druh And Čile a Argentíny, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to družný, pohyblivý a sezónne výškovo migrujúci vták s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť — rozľahlý otvorený horský priestor, trávnaté a krovinaté svahy a kŕdľový spôsob života. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné semenožravce a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je takmer celý sýto zlatožltý s olivovým (olivovo-zeleným) nádychom na chrbte, lícach a bokoch; v opotrebovanom perí sa hlava môže rozžiariť do takmer čistej zlatožltej. Samica (a mladé vtáky) je naopak nenápadná — celkovo olivovo-sivohnedá s len drobnými žltými škvrnami a žltkastým nádychom v perí, bez výraznej žlte samca. V teréne je teda samec nápadne žltý, kým samica pôsobí matne a maskovane.

Je to prevažne semenožravec s doplnkom živočíšnej potravy. Základ jedálnička po celý rok tvoria semená tráv a bylín, ktoré zbiera najmä na zemi na trávnatých a krovinatých svahoch. Dopĺňa ich plodmi a bobuľami a hmyzom, larvami a pavúkmi — živočíšna bielkovina je dôležitá najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat. Tento pomer rastlinnej a živočíšnej zložky si druh v prírode sám vyvažuje podľa ročného obdobia.

Obýva vysokohorské pásmo And severného a stredného Čile (od Antofagasty po Talcu, okrajovo až po Magallanes na juhu) a priľahlej Argentíny (od provincie Salta po Santa Cruz), pričom okrajovo zasahuje aj do najvyšších polôh ďalej na sever. Žije zvyčajne v nadmorských výškach približne 1 800–3 000 m a vyššie, na otvorených trávnatých a kamenistých svahoch, pri rašeliniskách a okolo horských dedín i lyžiarskych stredísk. V Európe sa nevyskytuje — ide o juhoamerický andský druh.

IUCN hodnotí šafranku zlatobruchú ako najmenej ohrozenú (LC) — má rozsiahly areál vo vysokých Andách a celkovo veľkú populáciu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Jeho dlhodobý osud je úzko spätý so zachovaním vysokohorských trávnatých a krovinatých biotopov And.

Šafranka zlatobruchá hniezdi v lete južnej pologule (približne november–február) a stavia miskovité hniezdo v kríkoch alebo nízkej vegetácii. Samica znáša 2–4 belavé vajcia s hnedastými škvrnami a o mláďatá sa starajú obaja rodičia (zdroj: Wikipedia ES). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — pri príbuzných drobných tangarách a šafrankách trvá približne 12–13 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Počas odchovu je dôležitý dostatok hmyzu.

Šafranka zlatobruchá je družný a vokálne aktívny, no nie rušivo hlučný druh. Spev samca je veselá, melodická pesnička z cvrlikavých a zvonivých tónov, prednášaná počas toku z vyvýšeného bidla alebo počas letu. V kŕdliku sa vtáky neustále ozývajú jemnými cvrlikavými kontaktnými hláskami. Jej hlas teda pôsobí príjemne a melodicky a vo svojom otvorenom horskom prostredí nie je dotieravý. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

ZDROJ: Avibase (Sicalis auriventris, ID 3CBC7FE382A7CB05, SK názov šafranka zlatobruchá, autor Philippi & Landbeck 1864, monotypický druh, čeľaď Thraupidae, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=

 Video — Šafranka zlatobruchá

Šafranka zlatobruchá (Sicalis auriventris) — video o speve a chove

Šafranka zlatobruchá (Sicalis auriventris) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Greater Yellow-finch, Česky:   šafránka zlatobřichá, Nemecky:   Goldbauch-Gilbtangare, Španielsky:   Chirigüe Grande, Francúzsky:   Grand Sicale, Taliansky:   Fringuello giallo maggiore, Holandsky:   Grote Saffraangors, Poľsky:   szafranka duża, Portugalsky:   canário-dourado, Rusky:   Золотобрюхий зерноед, Japonsky:   オオキンノジコ, Latinsky:   Sicalis auriventris (Philippi & Landbeck, 1864)