Fringillidae (pinkovité)
Spev kanárika bielobruchého je jeho najväčšou prednosťou a hlavný dôvod, prečo sa chová. Samec spieva príjemne, melodicky a vytrvalo — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev pripomína spev elegantného stehlíka: tvorí ho séria krátkych fráz a sladkých, zvučných trilkov, popretkávaných niekoľkými drsnejšími tónmi. Oproti väčšiemu kanárikovi sírovému je jemnejší a vyšší, no rovnako pestrý a vďačný na počúvanie. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti iného samca alebo pri vystavení samici spieva ešte intenzívnejšie. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení kvalitný spevavý samec, ktorého je vhodné si pred kúpou vypočuť.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a dvorí samici a obhajuje teritórium. Dvorenie sprevádza zvýšená teritoriálnosť — preto treba páru dopriať priestor a úkryty. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky v dobrej kondícii; druh je monogamný so silnou väzbou páru a hniezdi samotársky (jeden pár osve). Pri dobrých podmienkach môžu v zajatí hniezdiť aj počas väčšej časti roka.
Samica stavia drobné úhľadné miskovité hniezdo z trávy, jemných vetvičiek a stoniek, vystlané mäkkým materiálom, najčastejšie v rázsoche kríka alebo stromu (v klietke do hniezdneho košíka alebo hustej zelene). Znáša 1 až 4 vajcia, spravidla po jednom denne. Za sezónu môže mať viacero znášok, po jednej–dvoch však treba dopriať prestávku.
Vajcia zahrieva výlučne samica; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Inkubácia trvá približne dva týždne (najčastejšie 13–14 dní). Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivá — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, múčne červy, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú alebo hynú.
Mláďatá rýchlo rastú a opúšťajú hniezdo zhruba po dvoch až troch týždňoch, no rodičia ich ešte dlhší čas dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. V tomto období treba sledovať teritoriálnosť rodičov voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne 6–9 rokov.
Kanárik bielobruchý je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, púčiky, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu, poddruhu a chovateľa. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Kanárik bielobruchý | Kanárik mozambický | Kanárik sírový | Kanárik domáci / divý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–13 cm | 11–13 cm | 13–16 cm | 12–13 cm |
| Váha | 10–16 g | 8,5–16 g | 20–29 g | 8–25 g |
| Dožitie | 6–9 r (zajatie) | 10–15 r | 8–12 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Žltozelený vrch s jemným streakovaním, žltá hruď, žltý nadočný prúžok, nápadne biele bruško | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok | Žltozelený, žlté bruško, nápadne mohutný hrubý zobák | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Východná Afrika (suché savany) — menší otužilý kanárik, melodický spevák, pár samostatne v sezóne | Subsaharská Afrika — drobný „zelený speváčik", obľúbený a dostupný | Východná a južná Afrika — väčší otužilý kanárik, sýty spevák | Makaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, púčiky, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Biele bruško dalo druhu meno. Najlepším poznávacím znakom je nápadne biele bruško a podchvostie, ktoré kontrastuje so žltozeleným vrchom a žltou hruďou a hrdlom — odtiaľ slovenské „bielobruchý" aj anglické „White-bellied Canary".
Žltý nadočný prúžok ako výrazný znak samca. Samec má cez oko široký jasne žltý nadočný prúžok (supercílium) siahajúci ďaleko za oko, žltý trtáč a žlté znaky v krídlach; vrch tela je žltozelený s jemným tmavým streakovaním.
Samicu prezradia čiarkované boky. Samica je matnejšia a zelenkavejšia než samec a má zreteľnejšie tmavé čiarkovanie na bokoch a brušku, kým dospelý samec je zospodu takmer čistý — to je spoľahlivý rozlišovací znak pohlaví.
Menší africký kanárik — ~11 až 13 cm. Telo meria približne 11–13 cm, takže ide o menší druh než mohutnejší kanárik sírový; vyhovujú mu skôr jemné, drobné semená.
Domov v suchých savanách východnej Afriky. Druh obýva Etiópiu, Somálsko, Keňu, Tanzániu, Ugandu a Južný Sudán — žije v suchých akáciových savanách a tŕnitých krovinách s riedkou vegetáciou, najbežnejší je v Keni, Etiópii a Tanzánii.
Spev pripomína stehlíka. Samec spieva melodickú sériu krátkych fráz a sladkých trilkov popretkávaných pár drsnejšími tónmi, ktorá pripomína spev stehlíka — práve preto je druh v chove cenený ako vďačný spevavec.
Tri poddruhy podľa rozsahu bielej. Rozlišujú sa tri poddruhy — dorsostriata (Uganda/Keňa/Tanzánia), severný maculicollis z Afrického rohu (Etiópia, Somálsko) s ešte belším a rozsiahlejším bruškom a taruensis (stredná a juhovýchodná Keňa, severovýchodná Tanzánia).
V kondícii prekvapivo útočný voči žltým vtákom. Hoci je mimo hniezdenia znášanlivý, v hniezdnej kondícii sa stáva teritoriálnym a obe pohlavia môžu byť útočné — najmä voči iným žlto sfarbeným druhom. Preto sa páry chovajú samostatne.
Rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik bielobruchý je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je rozšírený, početný a jeho populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra dorsostriata aj so starším Serinus dorsostriatus. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetických štúdií presunuté z rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou. Je to blízky príbuzný domáceho kanárika a samce spievajú príjemne a vytrvalo takmer celý deň, najmä od rána a počas hniezdnej sezóny. Spev pripomína spev stehlíka — séria krátkych fráz a sladkých trilkov popretkávaných pár drsnejšími tónmi; oproti väčšiemu kanárikovi sírovému je jemnejší a vyšší. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Mimo hniezdenia je kanárik bielobruchý pomerne znášanlivý, no v hniezdnej kondícii sa stáva teritoriálnym a môže byť prekvapivo útočný — najmä voči iným žlto sfarbeným vtákom. Dvoch samcov vtedy spolu držať nemožno a páry treba chovať oddelene, jeden pár na klietku či voliéru. Pri spoločnom chove s drobnými exotmi mimo hniezdenia zvyčajne problémy nerobí, počas hniezdenia však treba jeho správanie dôsledne sledovať a páru dopriať dostatok priestoru a úkrytov.
Základom je kvalitná zmes drobných semien pre kanáriky a exoty (kanárske semeno, drobné prosá, mohár, divé trávové semená), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Keďže ide o menší druh, vyhovujú mu skôr jemné semená. Má rád púčiky, mladé listy a klíčky, preto ich ponúkajte pravidelne spolu so zeleným krmivom (púpava, žihľava, mokrička, uhorka), drobným ovocím a niekoľkokrát do týždňa naklíčenými semenami. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, múčne červy, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku (od približne 1 m) alebo voliéru, kde si môže zalietať — ako pohyblivý druh savany ocení dĺžku a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Druh je otužilejší než mnohé tropické exoty a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie, pochádza však z teplých savan — na dobrú kondíciu a chov sa odporúča teplejší a dobre osvetlený priestor. Treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt.
Samec je sýtejšie sfarbený — má výrazný žltý nadočný prúžok, žltú hruď a hrdlo, žltozelený vrch a zospodu je takmer čisto biely bez čiarkovania. Samica je matnejšia, celkovo zelenkavejšia a má zreteľné tmavé čiarkovanie na bokoch a brušku. Najistejším znakom je však spev: spieva iba samec, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch sa oplatí spoľahnúť na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný a hniezdi samotársky (jeden pár osve). Samica stavia drobné miskovité hniezdo v rázsoche kríka či stromu, znáša 1–4 vajcia a sama ich približne 13–14 dní zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú zhruba po dvoch až troch týždňoch a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Pri dobrých podmienkach môže v zajatí hniezdiť aj počas väčšej časti roka a mať viacero znášok (po jednej–dvoch treba dopriať prestávku). V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva bežne 6–9 rokov.
