Fringillidae (pinkovité)
Spev kanárika mozambického je jeho najväčšou prednosťou a dôvod, prečo si vyslúžil chovateľské meno „zelený speváčik" (green singing finch). Samec spieva vytrvalo, veselo a melodicky takmer celý deň — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev tvorí rýchla séria vysokých, zvonivých hudobných tónov, trilkov a švitorivých pasáží, ktoré pripomínajú domáceho kanárika, no znejú o čosi „divšie", drsnejšie a variabilnejšie. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti iného samca alebo pri vystavení samici spieva ešte intenzívnejšie. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Ide o jeden z dôvodov, prečo sa pri tomto druhu cení práve kvalitný spevavý samec.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa, trepoce krídlami a prenasleduje samicu. Dvorenie býva búrlivé a agresívne — samec môže samicu naháňať a „obšklbávať" jej perie, preto treba páru dopriať priestor a úkryty. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky vo veku 2–4 roky, v silnej kondícii. Druh je monogamný so silnou väzbou páru.
Samica stavia úhľadné miskovité hniezdo z rastlinných vlákien, trávy a jemného materiálu (v klietke do hniezdneho košíka alebo do hustej zelene/borievky). Znáša 2 až 5 vajec (najčastejšie 3), jedno za deň, jemne škvrnité. Za sezónu môže mať viacero znášok.
Vajcia zahrieva výlučne samica, ktorá zvyčajne začína sedieť po znesení posledného (alebo predposledného) vajca, takže mláďatá sa liahnu pomerne synchrónne. Samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivá — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú alebo hynú.
Mláďatá rýchlo rastú a opúšťajú hniezdo zhruba po 18–24 dňoch, no rodičia (najmä samec) ich ešte ďalej dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. V tomto období treba sledovať agresivitu samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa plne osamostatnia približne 3–4 týždne po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku, no na chov sú najvhodnejšie až vo veku 2–4 rokov. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne 10–15 rokov.
Kanárik mozambický je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu a chovateľa. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Bežne dostupný druh, nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Kanárik mozambický | Kanárik divý / domáci | Čížik lesný | Stehlík obyčajný | Konôpka obyčajná | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–13 cm | 12–13 cm | 11–12,5 cm | 12–13 cm | 12,5–14 cm |
| Váha | 8,5–16 g | 8–25 g | 10–18 g | 14–19 g | 15–22 g |
| Dožitie | 10–15 r (zajatie) | 10–15 r | 8–12 r | 8–12 r | 8–9 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, olivový chrbát | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie | Zelenožltý, čierne temeno (samec), žlté pásky na krídlach | Červená tvár, čierno-biela hlava, široký žltý pás na krídle | Hnedý chrbát, v svadobnom šate červené čelo a hruď (samec) |
| Areál | Subsaharská Afrika — otužilý, výborný melodický spevák, jeden pár na klietku | Makaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, nenáročný | Európa/Ázia — živý, družný, obľúbený na kríženie s kanárikom | Európa/Ázia/sev. Afrika — pestrý, cenený spevák a na kríženie | Európa/Ázia/sev. Afrika — príjemný melodický spev, tradičný spevavec |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Blízky príbuzný domáceho kanárika a výborný spevák. Kanárik mozambický patrí spolu s domácim kanárikom do čeľade pinkovitých (Fringillidae). Práve pre melodický, veselý spev samca sa stal jedným z najobľúbenejších klietkových spevavcov a v chovateľstve dostal meno „zelený speváčik" (green singing finch).
Jasne žlté bruško a tvár, čierny lícny prúžok. Samec má žlté bruško, hruď, kostrec a tvár, sivé temeno a šiju, olivovozelený jemne prúžkovaný chrbát a nápadný čierny lícny (malárny) prúžok. Samica je matnejšia a sivšia s menej výraznou kresbou hlavy — pohlavia sa dajú celkom dobre odlíšiť.
Drobný vták — 11 až 13 cm. Telo meria približne 11–13 cm a váži len asi 8,5–16 g — je to teda malý, ľahký pinkovec, no s prekvapivo silným a vytrvalým hlasom.
Domov v subsaharskej Afrike. Druh obýva vyše 40 afrických krajín od Senegalu a Mauritánie po Juhoafrickú republiku, v savanách, riedkych lesoch, krovinách, parkoch a záhradách do nadmorskej výšky približne 2 300 m. Vyhýba sa hustému pralesu a extrémnym púšťam.
Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik mozambický je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je veľmi rozšírený a hojný — len v južnom Mozambiku sa odhaduje vyše 2 milióny jedincov. Nie je v CITES.
Približne 10 poddruhov. IOC rozlišuje okolo 10 poddruhov (napr. mozambica, caniceps, granti, barbata a i.), ktoré sa líšia hlavne intenzitou zelenej a žltej a šírkou prúžkovania — od žltozelených na severe po sivozelenejšie na juhu areálu.
Samce sú v hniezdnom období agresívne. Najdôležitejšie pravidlo chovu: počas dvorenia a hniezdenia sú samce výrazne teritoriálne — neznášajú iné samce, napádajú aj iné druhy a niekedy „obšklbávajú" samicu. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru.
Otužilý a nenáročný — dožíva sa bežne 10–15 rokov. Vďaka otužilosti a jednoduchej strave je vhodný aj pre menej skúsených chovateľov. V prírode sa väčšina vtákov dožíva len 2–3 rokov (doložený rekord vyše 8,5 roka), no v zajatí bežne 10–15 rokov pri dobrej starostlivosti.
Z klietky až do divočiny na druhom konci sveta. Pre obľubu v chovoch sa kanárik mozambický vyváža po celom svete (z Mozambiku údajne tisíce vtákov ročne) a z uniknutých či vypustených jedincov vznikli introdukované populácie mimo Afriky — napríklad na Havaji (ostrovy Oʻahu a Hawaiʻi) od 60. rokov 20. storočia.
Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra mozambica aj so starším Serinus mozambicus. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetických štúdií presunuté z rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou a dôvod, prečo je tak obľúbený. Je to blízky príbuzný domáceho kanárika a samce spievajú melodicky, veselo a takmer celý deň, najmä od rána a počas hniezdnej sezóny. Spev tvorí rýchla séria vysokých zvonivých tónov, trilkov a švitorivých pasáží — pripomína kanárika, no znie o čosi „divšie" a variabilnejšie. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám teda ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Dvoch samcov spolu nie — to je hlavné pravidlo chovu tohto druhu. V hniezdnom období sú samce výrazne teritoriálne a agresívne, dokážu sa prenasledovať a vážne zraniť, a napádajú aj iné druhy vtákov. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru. Niektorí skúsení chovatelia odchovávajú v triu (1 samec + 2 samice) v dostatočne veľkom priestore s úkrytmi, no aj vtedy treba sledovať agresivitu. V spoločnej voliére s drobnými exotmi je tento druh počas hniezdenia rizikový.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Denne pridávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička, uhorka) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Druh je otužilejší než mnohé tropické exoty a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie, no treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; vonkajšiu voliéru doplňte o zateplený suchý úkryt a cez zimu o vykurovaný priestor.
Samec je sýtejšie a kontrastnejšie sfarbený — má jasne žlté bruško, hruď a tvár, zreteľný čierny lícny prúžok a výraznejšiu kresbu hlavy; samica je matnejšia, sivšia a kresba na hlave je menej výrazná. Najistejším znakom je však spev: spieva iba samec, a to vytrvalo a melodicky, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Ak chcete mať istotu (najmä pri mladých vtákoch), spoľahnite sa na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný, na chov sú najvhodnejšie vtáky vo veku 2–4 roky. Samica stavia miskovité hniezdo, znáša 2–5 vajec (typicky 3) a sama ich 13–14 dní zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 18–24 dňoch a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť viacero znášok. V prírode sa väčšina vtákov dožíva len 2–3 rokov, no v zajatí bežne 10–15 rokov pri dobrej starostlivosti.
