Fringillidae (pinkovité)
Spev kanárika žltobruchého je jeho najväčšou prednosťou a hlavný dôvod, prečo sa chová. Samec spieva sýto, melodicky a vytrvalo — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev tvorí plynulá zmes švitorenia, hvizdov a trilkov, ktorú možno foneticky opísať ako warblujúce „zí-zerí-čerío"; znie čisto a melodicky, podobne ako u domáceho kanárika, s ktorým je blízko príbuzný. Existuje aj geografická variabilita — vtáky z rôznych častí areálu sa v detailoch spevu líšia. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti iného samca alebo pri vystavení samici spieva ešte intenzívnejšie. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými hláskami („chissick" / „cheree"). Práve preto sa pri tomto druhu cení kvalitný spevavý samec.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a prenasleduje samicu a obhajuje teritórium. Dvorenie sprevádza zvýšená teritoriálnosť — preto treba páru dopriať priestor a úkryty. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky v dobrej kondícii; druh je monogamný so silnou väzbou páru. Hniezdenie v prírode je viazané najmä na obdobie dažďov, keď je dostatok semien a zelene.
Samica stavia úhľadné miskovité hniezdo z trávy, jemných vetvičiek a stoniek, vystlané mäkkým materiálom, najčastejšie v kríku alebo v rázsoche stromu (v klietke do hniezdneho košíka alebo hustej zelene). Znáša 2 až 5 vajec, spravidla po jednom denne. Za priaznivú sezónu môže mať viacero znášok.
Vajcia zahrieva výlučne samica; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Inkubácia trvá približne dva týždne (najčastejšie 12–14 dní). Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivá — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú alebo hynú.
Mláďatá rýchlo rastú a opúšťajú hniezdo zhruba po dvoch týždňoch (približne 14–17 dní), no rodičia ich ešte niekoľko dní dokrmujú, kým si vylepšia let a osamostatnia sa. V tomto období treba sledovať teritoriálnosť samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne 8–10 rokov.
Kanárik žltobruchý je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, púčiky, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu, poddruhu a chovateľa. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Kanárik žltobruchý | Kanárik mozambický | Kanárik sírový | Kanárik domáci / divý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–14 cm | 11–13 cm | 13–16 cm | 12–13 cm |
| Váha | 15–20 g | 8,5–16 g | 20–29 g | 8–25 g |
| Dožitie | 8–10 r (zajatie) | 10–15 r | 8–12 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec jasne žltý spodok a tvár, žlté obočie a trtáč, žltozelený prúžkovaný vrch; samica sivastá prúžkovaná | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, drobnejší | Žltozelený, žlté bruško, nápadne mohutný hrubý zobák, olivový chrbát | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Suchá južná Afrika (Karoo, fynbos) — otužilý melodický spevák, pár samostatne v sezóne | Subsaharská Afrika — drobnejší príbuzný s čiernymi kresbami na tvári, „zelený speváčik" | Východná a južná Afrika — väčší a mohutnejší príbuzný so silným zobákom | Makaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, púčiky, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Blízky príbuzný domáceho kanárika a melodický spevák. Kanárik žltobruchý patrí spolu s domácim kanárikom do čeľade pinkovitých (Fringillidae). Práve pre melodický, vytrvalý spev samca — plynulú zmes hvizdov, švitorenia a trilkov — je v chove cenený a obľúbený.
Nápadne žltý samec, matnejšia samica. Samec má jasne žltý spodok tela, tvár, žlté obočie a žltý trtáč a žltozelený, tmavo prúžkovaný vrch; samica je matnejšia, sivohnedá s prúžkovaným bielastým spodkom. Pohlavia sú teda na prvý pohľad rozoznateľné.
Menší africký kanárik — ~13 až 14 cm. Telo meria približne 13–14 cm a dospelý vták váži okolo 15–20 g — ide o jedného z menších afrických „kanárikov", drobnejšieho a štíhlejšieho než mohutný kanárik sírový.
Takmer endemit suchej južnej Afriky. Druh obýva Juhoafrickú republiku, Namíbiu, Botswanu a juhozápadnú Angolu — v krovinách Karoo, suchom fynbose, renostervelde, strandvelde, suchej savane a záhradách. Vyhýba sa horskému fynbosu a hustému lesu a bol introdukovaný aj na ostrovy Ascension a Svätá Helena.
Rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik žltobruchý je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je rozšírený, početný a jeho populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Štyri poddruhy podľa sfarbenia. Rozlišujú sa štyri poddruhy — damarensis (sever a západ, takmer celý žltý), nominátny flaviventris (juhozápad), guillarmodi (vysočiny Lesotha) a marshalli (stredná a severovýchodná JAR). Samce na severozápade sú jasne žlté, na juhovýchode majú olivovejší prúžkovaný chrbát.
Milovník semien zo zeme, púčikov a kvetov. Potravu — najmä semená tráv a bylín (vrátane láskavca a mrlíka) — zbiera často priamo zo zeme; významnú časť stravy tvoria aj púčiky, mladé listy a kvety, dopĺňané plodmi a drobným hmyzom. V zajatí treba zeleň a púčiky ponúkať pravidelne.
Spoločenský mimo hniezdenia, v sezóne teritoriálny. Mimo hniezdenia je to kŕdľový, znášanlivý druh, no v hniezdnom období sa samce stávajú teritoriálnymi — preto sa páry chovajú samostatne, jeden pár na klietku či voliéru.
Využívaný v krížení s domácim kanárikom. Pre svoj spev a žlté sfarbenie sa kanárik žltobruchý v chove používa aj v krížení — zdokumentované sú hybridy s domácim kanárikom (Serinus canaria) aj s kanárikom kapským (Crithagra canicollis).
Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra flaviventris aj so starším Serinus flaviventris. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetickej štúdie z roku 2012 presunuté z rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou. Je to blízky príbuzný domáceho kanárika a samce spievajú melodicky a vytrvalo takmer celý deň, najmä od rána a počas hniezdnej sezóny. Spev tvorí plynulá zmes švitorenia, hvizdov a trilkov (foneticky asi „zí-zerí-čerío"), ktorá znie čisto a podobne ako u domáceho kanárika. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami („chissick", „cheree"). Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Mimo hniezdenia je kanárik žltobruchý spoločenský a kŕdľový, takže ho možno držať aj vo väčšej skupine. V hniezdnom období sa však samce stávajú teritoriálnymi — dvoch samcov vtedy spolu držať nemožno a páry treba chovať oddelene, jeden pár na klietku či voliéru. Samec môže v sezóne napádať iné samce. Pri spoločnom chove s drobnými exotmi mimo hniezdenia zvyčajne problémy nerobí, počas hniezdenia však treba jeho správanie sledovať a páru dopriať dostatok priestoru a úkrytov.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a európske vtáky, doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Tento druh zbiera semená tráv a bylín často zo zeme a má rád púčiky, mladé listy a kvety stromov a kríkov, preto ich ponúkajte pravidelne spolu so zeleným krmivom (púpava, mokrička, žihľava, uhorka), ovocím a bobuľami a niekoľkokrát do týždňa naklíčenými semenami. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — ide o aktívny, v prírode kŕdľový druh a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Ako obyvateľ suchých oblastí je otužilejší než mnohé tropické exoty a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie, zle však znáša vlhko. Na dobrú kondíciu a chov sa odporúča teplejšie a svetlé prostredie. Treba ho chrániť pred mrazom, prievanom, vlhkom a prudkými výkyvmi teplôt.
Pri tomto druhu je to pomerne ľahké: samec je jasne žltý na spodku tela a tvári, má žlté obočie a žltý trtáč a žltozelený prúžkovaný vrch; samica je matnejšia, sivohnedá na vrchu s prúžkovaným bielastým spodkom (žltkastý trtáč a svetlé obočie má aj ona, ale celkovo je nenápadnejšia). Najistejším znakom je však spev: spieva iba samec, a to melodicky a vytrvalo, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch sa oplatí spoľahnúť na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný. Samica stavia miskovité hniezdo v kríku či v rázsoche stromu, znáša 2–5 vajec a sama ich približne 12–14 dní zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 14–17 dňoch a rodičia ich ešte niekoľko dní dokrmujú. Hniezdenie v prírode je viazané najmä na obdobie dažďov; za priaznivú sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva bežne 8–10 rokov.
