Fringillidae (pinkovité)
Spev kanárika sírového je jeho najväčšou prednosťou a hlavný dôvod, prečo sa chová. Samec spieva sýto, vytrvalo a takmer celý deň — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev tvorí zmes švitorenia, hvizdov, vrkotov a trilkov; oproti menším kanárikom znie plnšie, hlbšie a „drsnejšie". Zaujímavé je, že existuje geografická variabilita — vtáky zo severu areálu spievajú rýchlejšie, vyššie, melodickejšie a menej „pomiešane" než vtáky z juhu. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti iného samca alebo pri vystavení samici spieva ešte intenzívnejšie. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení kvalitný spevavý samec.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a prenasleduje samicu a obhajuje teritórium. Dvorenie sprevádza zvýšená teritoriálnosť — preto treba páru dopriať priestor a úkryty. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky v dobrej kondícii; druh je monogamný so silnou väzbou páru. Na úspešný chov v zajatí pomáha aspoň ~15 °C a približne 14 hodín svetla denne.
Samica stavia úhľadné miskovité hniezdo z trávy, jemných vetvičiek a stoniek, vystlané mäkkým materiálom, najčastejšie v rázsoche kríka alebo stromu (zvyčajne 1–6 m nad zemou; v klietke do hniezdneho košíka alebo hustej zelene). Znáša 2 až 4 vajcia (niektoré zdroje uvádzajú 3–6), spravidla po jednom denne. Za sezónu môže mať viacero znášok.
Vajcia zahrieva výlučne samica; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Inkubácia trvá približne dva týždne (najčastejšie 13–14 dní). Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivá — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (okrídlené termity, drobné larvy, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú alebo hynú.
Mláďatá rýchlo rastú a opúšťajú hniezdo zhruba po 14–21 dňoch, no rodičia ich ešte dlhší čas dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. V tomto období treba sledovať teritoriálnosť samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne 8–12 rokov.
Kanárik sírový je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, púčiky, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu, poddruhu a chovateľa; tento väčší africký kanárik býva menej bežný a o niečo drahší než kanárik mozambický. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Kanárik sírový | Kanárik domáci / divý | Kanárik mozambický | Kanárik bielotrtáčový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–16 cm | 12–13 cm | 11–13 cm | ~15 cm |
| Váha | 20–29 g | 8–25 g | 8,5–16 g | 15–25 g |
| Dožitie | 8–12 r (zajatie) | 10–15 r | 10–15 r | 8–12 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Žltozelený, žlté bruško, nápadne mohutný hrubý zobák, olivový chrbát | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, drobnejší | Nenápadný sivohnedý, biele hrdlo a obočie, žltozelený kostrec, silný zobák |
| Areál | Východná a južná Afrika — väčší otužilý kanárik, sýty spevák, pár samostatne v sezóne | Makaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, nenáročný | Subsaharská Afrika — drobnejší príbuzný, „zelený speváčik" | Juhozápadná Afrika (polosuché kroviny) — otužilý, tlmenejšie sfarbený |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, púčiky, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Blízky príbuzný domáceho kanárika a sýty spevák. Kanárik sírový patrí spolu s domácim kanárikom do čeľade pinkovitých (Fringillidae). Práve pre sýty, variabilný spev samca — zmes hvizdov, vrkotov a trilkov — je v chove cenený a obľúbený.
Nápadne mohutný, silný zobák. Najlepším poznávacím znakom druhu je krátky, ale veľmi silný a hrubý (kužeľovitý) zobák svetlej rohovej farby, ktorým si vták poradí aj s tvrdšími semenami a púčikmi. Vďaka nemu pôsobí „buclatejšie" než drobnejšie kanáriky.
Väčší africký kanárik — ~13 až 16 cm. Telo meria približne 13–16 cm a dospelý vták váži okolo 20–29 g — patrí teda medzi väčšie africké „kanáriky", výrazne mohutnejší než napríklad kanárik mozambický.
Domov vo východnej a južnej Afrike. Druh obýva pás od Kene, Ugandy a Etiópie cez Tanzániu, DRK, Angolu a Zambiu až po Juhoafrickú republiku — v húštinách, na okrajoch lesov, v horskej krovine, na starých poliach a v záhradách. Vyhýba sa hustému pralesu a extrémnym púšťam.
Rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik sírový je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je rozšírený, početný a jeho populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Tri poddruhy podľa veľkosti a zobáka. Rozlišujú sa tri poddruhy — nominátny sulphurata (juh, najväčší s najmohutnejším zobákom), wilsoni (menší, s menším zobákom) a sharpii (sever, menší so stredne veľkým zobákom).
Veľký milovník púčikov a kvetov. Na rozdiel od mnohých kanárikov tvoria veľkú časť jeho stravy púčiky, mladé listy a kvety stromov a kríkov — popri semenách, plodoch, nektári a okrídlených termitoch. V zajatí treba púčiky a zeleň ponúkať pravidelne.
Mimo hniezdenia pokojný, v sezóne teritoriálny. Mimo hniezdenia je znášanlivý a neagresívny, no v hniezdnom období sa samce stávajú teritoriálnymi — preto sa páry chovajú samostatne, jeden pár na klietku či voliéru.
Spev sa líši podľa oblasti. Zaujímavosťou je geografická variabilita spevu: vtáky zo severu areálu spievajú rýchlejšie, vyššie a melodickejšie, kým južné populácie majú spev plnší a „pomiešanejší".
Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra sulphurata aj so starším Serinus sulphuratus. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetických štúdií presunuté z rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou. Je to blízky príbuzný domáceho kanárika a samce spievajú sýto a vytrvalo takmer celý deň, najmä od rána a počas hniezdnej sezóny. Spev tvorí zmes švitorenia, hvizdov, vrkotov a trilkov; oproti menším kanárikom znie plnšie a „drsnejšie". Zaujímavé je, že vtáky zo severu areálu spievajú rýchlejšie, vyššie a melodickejšie než južné. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Mimo hniezdenia je kanárik sírový pomerne znášanlivý, no v hniezdnom období sa samce stávajú teritoriálnymi — dvoch samcov vtedy spolu držať nemožno a páry treba chovať oddelene, jeden pár na klietku či voliéru. Samec môže v sezóne napádať iné samce. Pri spoločnom chove s drobnými exotmi mimo hniezdenia zvyčajne problémy nerobí, počas hniezdenia však treba jeho správanie sledovať a páru dopriať dostatok priestoru a úkrytov.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a európske vtáky, doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Tento druh má rád púčiky, mladé listy a kvety stromov a kríkov, preto ich ponúkajte pravidelne spolu so zeleným krmivom (púpava, žihľava, mokrička, uhorka), ovocím a bobuľami a niekoľkokrát do týždňa naklíčenými semenami. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (okrídlené termity, drobné larvy, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — pri svojej veľkosti ocení viac miesta než drobnejšie kanáriky a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Druh je otužilejší než mnohé tropické exoty a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie; na dobrú kondíciu a chov sa odporúča aspoň ~15 °C a približne 14 hodín svetla denne. Treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt.
Samec je sýtejšie sfarbený — má výraznejšie žlté bruško a žltozelené tóny; samica je matnejšia, celkovo sivšia/zelenšia a menej kontrastná. Obe pohlavia majú nápadne mohutný zobák. Najistejším znakom je však spev: spieva iba samec, a to sýto a vytrvalo, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Ak chcete mať istotu (najmä pri mladých vtákoch), spoľahnite sa na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný. Samica stavia miskovité hniezdo v rázsoche kríka či stromu, znáša 2–4 vajcia (niekedy sa uvádza až 3–6) a sama ich približne 13–14 dní zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 14–21 dňoch a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Hniezdna sezóna v prírode trvá zhruba júl–marec s vrcholom august–október; za sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva bežne 8–12 rokov.
