Fringillidae (pinkovité)
Spev kanárika čiernohrdlého je jeho hlavnou prednosťou a jeden z dôvodov, prečo sa chová. Samec spieva príjemne, cvrlikavo a vytrvalo — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev tvorí melodická zmes švitorenia, hvizdov, vrkotov a trilkov; vzhľadom na menšie telo znie jemnejšie a „drobnejšie" než pri väčších afrických kanárikoch. Charakteristické je tiché melodické kontaktné volanie „soooe-sweee" (jedno- až dvojtónové). Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; pri toku sa pár predvádza nápadným žltým trtáčom. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení kvalitný spevavý samec; jeho spev je pre väčšinu ľudí milý a nevtieravý.
Pri toku sa pár predvádza nápadným žltým trtáčom — vtáky sa za sebou prenasledujú v lete pripomínajúcom motýle, takže žltý kostrec dobre vyniká. Samec intenzívne spieva a dvorí samici. Druh je monogamný so silnou väzbou páru. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky v dobrej kondícii; na úspešný chov v zajatí pomáha aspoň ~15 °C a približne 14 hodín svetla denne. V hniezdnom období treba párom dopriať priestor a úkryty.
Samica stavia úhľadné drobné miskovité hniezdo z trávy, jemných vetvičiek a stoniek, vystlané mäkkým materiálom, v rázsoche kríka alebo stromu (v klietke do hniezdneho košíka alebo hustej zelene). Znáša najčastejšie 3 vajcia (uvádza sa 2–4), spravidla po jednom denne. Za sezónu môže mať viacero znášok. V prírode sa hniezda nachádzajú od septembra do mája s vrcholom v januári.
Vajcia zahrieva výlučne samica; samec medzitým stráži a kŕmi samicu na hniezde. Inkubácia trvá približne dva týždne (najčastejšie 13–14 dní). Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivá — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (okrídlené termity, drobné larvy, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú alebo hynú.
Mláďatá rýchlo rastú a opúšťajú hniezdo zhruba po 16–18 dňoch, no rodičia ich ešte dlhší čas dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. V tomto období treba sledovať teritoriálnosť samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať drobné semienka. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne 6–9 rokov.
Kanárik čiernohrdlý je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, klasy tráv, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu, poddruhu a chovateľa; tento drobný africký kanárik býva cenovo dostupný, podobne ako kanárik mozambický. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú o niečo drahšie. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Kanárik čiernohrdlý | Kanárik mozambický | Kanárik sírový | Kanárik domáci / divý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–12 cm | 11–13 cm | 13–16 cm | 12–13 cm |
| Váha | 8–14 g | 8,5–16 g | 20–29 g | 8–25 g |
| Dožitie | 6–9 r (zajatie) | 10–15 r | 8–12 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Nenápadný sivohnedý so streakovaním, žltý trtáč, premenlivá tmavá škvrna na hrdle, bledé bruško | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, drobnejší | Žltozelený, žlté bruško, nápadne mohutný hrubý zobák, olivový chrbát | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Východná a južná Afrika — drobný družný otužilý kanárik, príjemný spevák, mimo sezóny do kŕdlika | Subsaharská Afrika — pestrejší príbuzný, „zelený speváčik" | Východná a južná Afrika — väčší otužilý kanárik, sýty spevák | Makaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, klasy tráv, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Príbuzný domáceho kanárika a príjemný spevák. Kanárik čiernohrdlý patrí spolu s domácim kanárikom do čeľade pinkovitých (Fringillidae). Pre príjemný, cvrlikavý spev samca — melodickú zmes hvizdov, vrkotov a trilkov — a znášanlivosť je v chove cenený a obľúbený.
Nápadne žltý trtáč (kostrec). Hoci je vták celkovo nenápadný a sivohnedý, má jasne žltý (citrónovožltý) trtáč, ktorý zažiari najmä pri lete a pri toku, keď sa pár predvádza. Spolu s bielymi koncami chvosta je to dobrý poznávací znak.
Premenlivá tmavá/čierna škvrna na hrdle. Podľa nej má druh meno, no škvrna je premenlivá — u niektorých vtákov (najmä samcov v hniezdnom šate) je výrazná, u iných len slabo naznačená či takmer chýba. Nemožno sa preto spoliehať len na ňu.
Drobný africký kanárik — ~11 až 12 cm. Telo meria približne 11–12 cm (uvádza sa aj 10,5–12 cm) a dospelý vták váži len okolo 8–14 g — patrí teda medzi menšie africké „kanáriky", výrazne drobnejší než napríklad kanárik sírový.
Domov vo východnej a južnej Afrike. Druh obýva pás od Etiópie, Kene a Ugandy cez Tanzániu, DRK a Zambiu na západ po Angolu a Namíbiu až po Juhoafrickú republiku — v savanách, tŕnitých krovinách, polopúšťach, na okrajoch lesov, poliach a v záhradách. V najsuchších oblastiach sa drží blízko vody.
Družný kŕdľový vták. V prírode i v chove je spoločenský — pohybuje sa v pároch a kŕdľoch, ktoré spolu hľadajú drobné semienka na zemi a v nízkych rastlinách. Mimo hniezdenia je v zajatí veľmi znášanlivý.
Rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik čiernohrdlý je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je rozšírený, početný a jeho populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Mimo hniezdenia pokojný, v sezóne teritoriálny. Mimo hniezdenia je veľmi znášanlivý a možno ho chovať aj v kŕdliku, no v hniezdnom období sa samce môžu potýkať — preto sa páry vtedy chovajú samostatne, jeden pár na klietku či voliéru.
Pri toku „motýlí" let s ukážkou trtáča. Keď sú vtáky pripravené na párenie, prenasledujú sa v lete pripomínajúcom motýle, takže nápadný žltý trtáč dobre vynikne — vizuálny signál, ktorý dopĺňa spev samca.
Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra atrogularis aj so starším Serinus atrogularis. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetických štúdií presunuté z rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.
Áno — spev je jednou z jeho hlavných predností. Je to príbuzný domáceho kanárika a samce spievajú príjemne a vytrvalo takmer celý deň, najmä od rána a počas hniezdnej sezóny. Spev tvorí melodická, cvrlikavá zmes švitorenia, hvizdov, vrkotov a trilkov; vzhľadom na menšie telo znie jemnejšie a „drobnejšie" než pri väčších afrických kanárikoch. Typické je tiché melodické kontaktné volanie „soooe-sweee". Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Mimo hniezdenia áno — kanárik čiernohrdlý je družný a veľmi znášanlivý druh, ktorý v prírode žije v kŕdľoch, a v priestrannej voliére sa dobre znáša aj s inými pokojnými drobnými exotmi. V hniezdnom období sa však samce môžu stávať teritoriálnymi a potýkať sa — vtedy treba páry chovať oddelene, jeden pár na klietku či voliéru, s dostatkom priestoru a úkrytov, a sledovať ich správanie.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a európske vtáky (kanárske semeno, proso, mohár, drobné trávové semená), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Veľmi vďačne prijíma polozrelé klasy tráv a naklíčené semená, k tomu denne zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička, uhorka) a občas púčiky a drobné plody. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (okrídlené termity, drobné larvy, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — je to čulý, družný druh a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Druh je otužilejší než mnohé tropické exoty a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie; na dobrú kondíciu a chov sa odporúča aspoň ~15 °C a približne 14 hodín svetla denne. Treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt.
Pohlavia sú si dosť podobné — obe majú nenápadné sivohnedé sfarbenie a žltý trtáč. Samec býva o niečo sýtejší a kontrastnejší a jeho tmavá škvrna na hrdle býva výraznejšia (najmä v hniezdnom šate), kým u samice je škvrna slabšia a sfarbenie matnejšie. Škvrna je však premenlivá, preto nie je úplne spoľahlivá. Najistejším znakom je spev: spieva iba samec, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch sa spoľahnite na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný. Pri toku sa pár predvádza nápadným žltým trtáčom v „motýľom" lete. Samica stavia drobné miskovité hniezdo v kríku či strome, znáša najčastejšie 3 vajcia (uvádza sa 2–4) a sama ich približne 13–14 dní zahrieva; samec medzitým stráži a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 16–18 dňoch a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Hniezdna sezóna v prírode trvá zhruba september–máj s vrcholom v januári; za sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva bežne 6–9 rokov.
