Fringillidae (pinkovité)
Kanárik lesný je typický spevavý kanárik — samec je považovaný za dobrého speváka a jeho repertoár tvorí príjemný melodický kanárikovitý spev zložený z trilkov a cvrlikavých tónov, prednášaný najmä počas toku, keď samec predvádza námluvy s nadvihnutou hlavou a načechraným perím a kýva telom do strán. Bežné sú aj jemné kontaktné a pozývacie hlásky v skupinke. Druh nie je prenikavo hlučný — spev väčšina ľudí vníma ako príjemný, nie obťažujúci. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí chová len veľmi zriedka, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je do veľkej miery teoretické.
Pred hniezdnou sezónou samec spieva a predvádza námluvy — podľa serinárov s nadvihnutou hlavou a načechraným perím a kýva telom striedavo do strán (doľava a doprava). Páry sú monogamné. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými kanárikmi; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov; v zajatí sa druh rozmnožuje len veľmi zriedka.
Samica stavia pevné kalíškovité hniezdo z machu a jemných stoniek vystlané vláknitými lišajníkmi, umiestnené vo vidlici vyššieho kríka alebo malého stromu; materiál pomáha zbierať samec. Samica znáša 2–4 (až 5) vajec, hniezdna sezóna trvá prevažne október–marec v horských a podhorských lesoch JAR. Ide o údaje z voľnej prírody (zdroj: Biodiversity Explorer, Wikipedia).
Na vajciach sedí len samica a inkubácia trvá približne 14 dní (zdroj: Biodiversity Explorer, Wikipedia). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda; samec samicu počas sedenia spravidla podporuje. Po vyliahnutí sa rodičovská starostlivosť presúva na kŕmenie mláďat.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období dôležitá pre rast mláďat — práve preto stúpa podiel hmyzu v jedálničku druhu počas hniezdenia. Mláďatá kŕmia obaja rodičia semenami a hmyzom. Presné detaily kŕmnej frekvencie na hniezde nie sú pre tento druh podrobne overené.
Mláďatá zostávajú na hniezde približne 15–19 dní a potom ho opúšťajú (zdroj: Biodiversity Explorer). Mladé vtáky pripomínajú samicu — sú matne olivové a kontrastná tvárová kresba samca sa u nich plne vyvíja až pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia a začnú samostatne zbierať semená a plody.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými kanárikmi sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Plné dospelé sfarbenie, najmä kontrastná tvárová maska a žltý nadočný prúžok samca, nadobúdajú postupne pelichaním. Dožitie pre tento druh nie je spoľahlivo overené.
Kanárik lesný je pomerne plachý voliérový druh, ktorý sa neochočuje na ruku — podľa chovateľských skúseností nepatrí medzi najpriateľskejšie kanáriky rodu Crithagra. Nie je to maznavý spoločenský vták; jeho hodnotou je predovšetkým melodický spev samca, ktorý si možno vychutnať pri pozorovaní z odstupu. Pri chove (ktorý je veľmi zriedkavý) sa dá dosiahnuť nanajvýš to, že si vtáky zvyknú na prítomnosť človeka a prestanú prudko panikáriť, ak majú dostatok pokoja, priestoru a úkrytov. Násilná manipulácia a tesné klietky druh stresujú. Overené postupy „skrotenia“ pre tento druh prakticky neexistujú — vychádzajte z trpezlivého, nenásilného prístupu ako pri plachších kanárikoch.
Doprajte vtákom pokojnú, priestrannú a zarastenú voliéru s úkrytmi — plachosť kanárika lesného sa zmierňuje len v nestresujúcom prostredí
Pohybujte sa pri voliére pomaly a ticho, kŕmte v pravidelnom čase — vtáky si tak postupne zvyknú na vašu prítomnosť
Nesnažte sa o ochočenie na ruku — ide o plachý druh, ktorý sa neochočuje ako papagáj; násilná manipulácia ho stresuje
Pri záujme o chov over legálny pôvod vtákov a čerpaj skúsenosti od serinárov — druh je v avikultúre veľmi zriedkavý
Kanárik lesný sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — je to odjakživa veľmi zriedkavý juhoafrický druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže štandardná trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Úspešné odchovy v zajatí sú raritné (zaznamenaný napr. v Nemecku 1980/1981). Druh nie je zaradený v CITES, no pri akomkoľvek nadobudnutí treba overiť legálny pôvod a splnenie veterinárnych a dovozných predpisov EÚ pre vtáky z tretích krajín. Ponuky na predaj voľne odchytených vtákov treba považovať za podozrivé — zodpovedný chov vychádza výlučne z legálne odchovaných jedincov.
| Kanárik lesný | Kanárik mozambický (Crithagra mozambica) | Kanárik žltobruchý (Crithagra flaviventris) | Kanárik bielotrtáčový (Crithagra leucopygia) | Kanárik divý / žltozelený (Serinus serinus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–13 cm | 11–13 cm | 12–14 cm | cca 11–12 cm | 11–12 cm |
| Váha | 10–14 g | cca 9–17 g | cca 14–22 g | cca 9–14 g | cca 11–13 g |
| Dožitie | presné údaje neoverené (drobné kanáriky orientačne niekoľko rokov) | do cca 8–10 r (v chove) | do cca 10 r | do cca 8 r | do cca 8–10 r |
| Hlučnosť | v avikultúre veľmi zriedkavý — chová sa len výnimočne | v avikultúre bežný a obľúbený | v avikultúre chovaný | v avikultúre menej bežný | neudomácnený voľne žijúci druh (v SR bežný) |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Výrazne prúžkovaný žltozelený kanárik s mohutným bledoružovkastým zobákom; samec má tmavú tvárovú masku, žltý nadočný prúžok a žltkasté hrdlo; samica sivšia v tvári a hustejšie prúžkovaná (mierny dimorfizmus) | Jasne žltý spodok a tvár, sivozelené temeno a tylo, žlté kostrcové pero; oproti kanárikovi lesnému je menej prúžkovaný a výraznejšie žltý, bez tmavej tvárovej masky | Jasne žltý spodok a kostrc, zelenožltý vrch s tmavým prúžkovaním na chrbte; sýto žltý, robustnejší než lesný kanárik, bez kontrastnej tmavej masky samca | Sivohnedý vrch s prúžkovaním a nápadným bielym kostrcom (trtáčom), bledý spodok; oproti žltozelenému lesnému kanárikovi je celkovo sivší a menej žltý | Drobný žltozelený kanárik s prúžkovaným spodkom a žltým kostrcom, krátkym zobákom; náš domáci druh, oproti africkému lesnému kanárikovi bez tmavej tvárovej masky |
| Areál | Endemit JAR, okrajovo Lesotho a Eswatini; okraje horských a podhorských lesov, pobrežné húštiny, protejové porasty a záhrady do ~1800 m; prevažne stály, družný zberač semien a plodov | Široko rozšírený v subsaharskej Afrike v otvorenej krajine, savane a záhradách; na rozdiel od lesného kanárika je hojný a v avikultúre často chovaný | Juhoafrický druh suchšej krovinatej krajiny, fynbosu a polopúští; na rozdiel od lesného kanárika obýva otvorenejšie a suchšie biotopy | Sahelský pás severnej a strednej Afriky (suchá savana a krovinatá krajina); odlišný areál i biotop než juhoafrický lesný kanárik | Európsky druh otvorenej krajiny, sadov, parkov a okrajov lesov vrátane Slovenska; na rozdiel od juhoafrického lesného kanárika sa u nás bežne vyskytuje a je čiastočne sťahovavý |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä vo vlhkom prostredí, ktoré tento juhoafrický druh adaptovaný na teplejšiu klímu zle znáša. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa chová len veľmi zriedka — ide o všeobecné riziko kanárikov v zajatí.)
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť
Kanáriky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. Pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či dovezené vtáky drž oddelene v karanténe a vyšetri trus pred zaradením do voliéry.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, kýchanie
Kanárik lesný pochádza z teplejšieho juhoafrického podnebia a v našich podmienkach zle znáša chlad, prievan a vlhko, ktoré oslabujú vtáka a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. Vo voliére zabezpeč suché, bezprievanové a temperované prostredie, najmä v chladnejších mesiacoch. Pri príznakoch (kýchanie, sťažené dýchanie) vyhľadaj aviárneho veterinára.
Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, u tučných vtákov problémy s pečeňou
U druhu prispôsobeného na pestrú stravu (semená tráv, plody, hmyz) vedie jednostranné kŕmenie — napríklad samé tučné olejnaté semená — k podvýžive alebo stukovateniu pečene. V prirodzenom prostredí druh sám vyvažuje pomer semien, plodov a hmyzu podľa sezóny; v chove treba ponúkať pestrú zmes vrátane živého hmyzu v období rozmnožovania. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú podrobne overené.
Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia, vyčerpanie, odmietanie potravy, oslabená imunita
Ide o pomerne plachý druh, ktorý nepatrí medzi najpriateľskejšie kanáriky — tesné klietky, časté chytanie a hlučné prostredie ho silne stresujú a oslabujú jeho imunitu, čím sa otvárajú dvere ďalším infekciám. Kľúčom je priestranná zarastená voliéra s úkrytmi, pokoj a minimum manipulácie. Stresovaný vták je náchylnejší na všetky vyššie uvedené choroby.
Žltozelený kanárik s tmavou maskou — kanárik lesný je výrazne prúžkovaný žltozelený vták s mohutným bledoružovkastým zobákom. Najnápadnejším znakom samca je tmavá (čierno-sivá) tvárová maska siahajúca od čela cez oči, ktorú dopĺňa kontrastný žltý nadočný prúžok (obočie) a žltkasté hrdlo. Práve tvárová maska s jasným žltým obočím robí samca v teréne dobre rozoznateľným.
Pohlavný dimorfizmus v prúžkovaní — samec a samica sa líšia: samica je sivšia v tvári a má výraznejšie tmavé prúžkovanie na hrdle, hrudi a bokoch, so spodkom bledšie žltozeleným, kým samec má sýtejšie žltú a kontrastnejšiu masku. Mladé vtáky pripomínajú samicu a sú celkovo matne olivové; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním.
Endemit Juhoafrickej republiky — druh sa prirodzene vyskytuje takmer výlučne v Juhoafrickej republike (od provincie Limpopo cez KwaZulu-Natal po Východné a Západné Kapsko) a len okrajovo zasahuje do Lesotha a Eswatini (Svazijska). Inde na svete sa voľne nevyskytuje, čo z neho robí typický juhoafrický lesný druh.
Vták okrajov horských lesov — na rozdiel od mnohých afrických kanárikov otvorenej krajiny obýva kanárik lesný okraje a presvetlené časti horských a podhorských vždyzelených lesov, pobrežné húštiny a vyššie protejové porasty, ale aj sady a záhrady, od hladiny mora do približne 1800 m n. m. Jeho slovenské meno „lesný“ priamo odkazuje na tento lesný biotop, ktorý je medzi kanárikmi pomerne nezvyčajný.
Prevažne stály druh — kanárik lesný je rezidentný a sedentárny (nesťahovavý) vták, ktorý zostáva v rovnakej oblasti celý rok a robí nanajvýš lokálne potulky za potravou počas juhoafrickej zimy. Tým sa líši od mnohých euroázijských drobných spevavcov, ktoré každoročne migrujú na veľké vzdialenosti.
Družný zberač semien a plodov — druh je družný a často sa pohybuje v menších skupinkách alebo pároch, pričom hľadá potravu nízko pri zemi a v kríkoch. Živí sa prevažne semenami tráv (najmä prosovité trávy rodu Panicum) a bylín, ale rád navštevuje aj figovníky a ovocné dreviny; v hniezdnej sezóne dopĺňa stravu hmyzom.
Hniezdo z machu a lišajníkov — samica stavia úhľadné kalíškovité hniezdo z machu a jemných stoniek vystlané vláknitými lišajníkmi, ktoré umiestňuje vo vidlici vyššieho kríka alebo malého stromu. Znáša 2–4 (až 5) vajec, na ktorých sedí sama približne 14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 15–19 dňoch a kŕmia ich obaja rodičia.
Dobrý spevák, ktorý sa v chove vidí zriedka — hoci je kanárik lesný v avikultúre odjakživa veľmi zriedkavý a nepatrí medzi najpriateľskejšie kanáriky, samce sú považované za dobrých spevákov. Pri toku samec spieva a predvádza námluvy s nadvihnutou hlavou a načechraným perím a kýva telom do strán. Úspešný odchov v zajatí bol zaznamenaný napríklad v Nemecku v rokoch 1980/1981.
Z rodu Serinus do rodu Crithagra — druh pôvodne opísal Carl Jakob Sundevall v roku 1850 ako Serinus scotops. Fylogenetické analýzy mitochondriálnej a jadrovej DNA neskôr ukázali, že rod Serinus bol polyfyletický, a väčšina afrických kanárikov vrátane tohto druhu bola presunutá do znovuobnoveného rodu Crithagra. Druh má dnes tri poddruhy (scotops, kirbyi, umbrosa).
Súčasť pestrej skupiny afrických kanárikov — kanárik lesný patrí do rodu Crithagra, ktorý zahŕňa desiatky druhov afrických kanárikov a sokolíkov semien, ako sú kanárik mozambický (Crithagra mozambica) či kanárik žltobruchý. So skupinou zdieľa prevažne semennú stravu, hrubší kuželovitý zobák a melodický spev; kanárik lesný sa však medzi nimi vyníma viazanosťou na lesné prostredie a juhoafrickým areálom.
V praxi len výnimočne. Kanárik lesný je v európskej (aj slovenskej a českej) avikultúre odjakživa veľmi zriedkavý juhoafrický druh, ktorého úspešné odchovy sú raritné (zaznamenaný napr. v Nemecku 1980/1981). Nie je to klietkový maznáčik — ide o pomerne plachý, družný a pohyblivý voliérový vták, ktorý potrebuje priestrannú zarastenú voliéru, pestrú stravu, teplo a pokoj, a podľa skúseností nepatrí medzi najpriateľskejšie kanáriky. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania sú teoreticky odvodené zo zásad pre kanáriky a rod Crithagra. Ak by ste o chov uvažovali, hľadajte výlučne legálne odchované jedince od skúsených serinárov.
Druh má mierny pohlavný dimorfizmus. Samec má sýtejšie sfarbenie a nápadnú tmavú (čierno-sivú) tvárovú masku od čela cez oči, kontrastný žltý nadočný prúžok a žltkasté hrdlo. Samica je v tvári sivšia a tlmenejšia a má výraznejšie tmavé prúžkovanie na hrdle, hrudi a bokoch, so spodkom bledšie žltozeleným. Mladé vtáky pripomínajú samicu a sú matne olivové; dospelé sfarbenie samca sa naplno vyvinie až pelichaním. V teréne je teda samec celkovo kontrastnejší a „čistejšie“ žltozelený než hustejšie prúžkovaná samica.
Je to prevažne semenožravec. Základ jeho jedálnička tvoria semená tráv (najmä prosovité trávy rodu Panicum, tzv. guinejské trávy) a bylín, zbierané pri zemi a vo vegetácii. Pravidelne dopĺňa plody, figy, púčiky, kvety a mäkké zelené časti rastlín — navštevuje figovníky a ovocné dreviny. Počas hniezdenia stúpa podiel hmyzu, ktorý je dôležitým zdrojom bielkovín pre rast mláďat. V (zriedkavom) chove podľa serinárov prijíma okrem prosa aj repku, kanárske semeno a niektoré väčšie semená, ovocie a bobule.
Kanárik lesný je endemit Juhoafrickej republiky, ktorý okrajovo zasahuje do Lesotha a Eswatini (Svazijska) — inde na svete sa voľne nevyskytuje. V JAR ho nájdeme od provincie Limpopo cez KwaZulu-Natal po Východné a Západné Kapsko. Obýva okraje a presvetlené časti horských a podhorských vždyzelených lesov, pobrežné húštiny, protejové porasty, ale aj sady a záhrady, od hladiny mora do približne 1800 m n. m. V strednej Európe sa nevyskytuje a je to prevažne stály (nesťahovavý) druh.
IUCN hodnotí kanárika lesného ako najmenej ohrozený (LC) — má primerane veľký areál v Juhoafrickej republike a nepovažuje sa za ohrozený druh. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no pri akomkoľvek nadobudnutí v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné predpisy pre vtáky z tretích krajín a pri chove sa treba opierať výlučne o legálne odchované jedince. Najväčšou hodnotou je preto zodpovedný prístup a podpora ochrany jeho lesného biotopu.
Kanárik lesný znáša 2–4 (až 5) vajec do pevného kalíškovitého hniezda z machu a jemných stoniek vystlaného lišajníkmi, ktoré samica stavia vo vidlici vyššieho kríka alebo malého stromu; hniezdna sezóna trvá prevažne október–marec (juhoafrické leto). Na vajciach sedí len samica a inkubácia trvá približne 14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 15–19 dňoch a kŕmia ich obaja rodičia semenami a hmyzom (zdroj: Biodiversity Explorer, Wikipedia).
Áno — samec je považovaný za dobrého speváka. Jeho prejavom je melodický kanárikovitý spev zložený z trilkov a cvrlikavých tónov, ktorý prednáša najmä počas toku, keď predvádza námluvy s nadvihnutou hlavou a načechraným perím a kýve telom do strán. Druh nie je prenikavo hlučný — spev väčšina ľudí vníma ako príjemný. Nenapodobňuje ľudskú reč (kanáriky túto schopnosť nemajú) — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí chová len veľmi zriedka, otázka rušenia v domácnosti je do veľkej miery teoretická.