Fringillidae (pinkovité)
Spev kanárika pásikavého je jeho najväčšou prednosťou a hlavný dôvod, prečo sa chová. Samec spieva melodicky, vytrvalo a takmer celý deň — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev je variabilný, „stúpajúco-klesajúci" a často sa prirovnáva skôr k spevu drozda než k cvrlikaniu typického kanárika: tvoria ho krátke, čisté a klesajúce hvizdy striedané s dlhšími frázami plnými trilkov, krátkych tónov a suchšieho cvrlikania. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti iného samca alebo pri vystavení samici spieva ešte intenzívnejšie. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení kvalitný spevavý samec.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a prenasleduje samicu a obhajuje teritórium. Dvorenie sprevádza zvýšená teritoriálnosť — preto treba páru dopriať priestor a úkryty. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky v dobrej kondícii; druh je monogamný a hniezdi samostatne (solitárne), nie v kolóniách.
Samica stavia hlboké, kompaktné miskovité hniezdo z trávy, rastlinných vlákien a kôry, dobre ukryté vo vegetácii, najčastejšie v rázsoche vetvy, kríka alebo stromu vo výške zhruba 1–1,5 m nad zemou (v klietke do hniezdneho košíka alebo hustej zelene). Znáša 3 až 6 vajec (priemerne okolo 3), spravidla po jednom denne. Za sezónu môže mať až 3 znášky.
Vajcia zahrieva výlučne samica; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Inkubácia trvá približne 12 dní. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivé — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Na rozdiel od mnohých pinkovcov tento druh nevyhnutne nepotrebuje živý hmyz na odchov — výborne poslúži vaječná (mäkká) zmes a naklíčené semená, hoci živá strava (vošky, drobné larvy) odchov vždy zlepší.
Mláďatá rýchlo rastú a opúšťajú hniezdo zhruba po 14–17 dňoch, no rodičia ich ešte dlhší čas dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. V tomto období treba sledovať teritoriálnosť samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne 6–10 rokov.
Kanárik pásikavý je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, púčiky, naklíčené semená, bobule) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa veku, kvality spevu, pôvodu a chovateľa; tento väčší horský africký kanárik býva menej bežný než napríklad kanárik mozambický. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Kanárik pásikavý | Kanárik mozambický | Kanárik sírový | Kanárik domáci / divý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~15 cm | 11–13 cm | 13–16 cm | 12–13 cm |
| Váha | 18–23 g | 8,5–16 g | 20–29 g | 8–25 g |
| Dožitie | 6–10 r (zajatie) | 10–15 r | 8–12 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Hnedý, husté tmavé prúžkovanie, krémové obočie do tyla, tmavé líca; pohlavia podobné | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, drobnejší | Žltozelený, žlté bruško, nápadne mohutný hrubý zobák, olivový chrbát | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Horská východná Afrika — väčší otužilý kanárik, melodický (drozdovitý) spevák | Subsaharská Afrika — drobnejší žltý príbuzný, „zelený speváčik" | Východná a južná Afrika — väčší otužilý kanárik so silným zobákom a sýtym spevom | Makaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, púčiky, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Husté prúžkovanie po celom tele. Kanárik pásikavý je hnedý, husto tmavo prúžkovaný (pásikovaný) vták — odtiaľ slovenský aj anglický názov (Streaky Seedeater). Nápadné je krémovobiele obočie tiahnuce sa až do tyla, tmavohnedé líca a podzobákový prúžok a jemne prúžkovaná belavo-okrová spodina tela.
Silný, drozdovito znejúci spev. Hlavnou prednosťou druhu je melodický, variabilný spev samca, ktorý sa prirovnáva skôr k spevu drozda než k cvrlikaniu typického kanárika — tvoria ho krátke čisté klesajúce hvizdy striedané s trilkami a krátkymi tónmi. Práve pre spev je v chove cenený.
Väčší africký kanárik — okolo 15 cm. Telo meria približne 15 cm a dospelý vták váži okolo 18–23 g — patrí teda medzi väčšie „kanáriky" (serínov), mohutnejší než napríklad kanárik mozambický.
Typický horský druh východnej Afriky. Žije v horách východnej Afriky — od Eritrey, Etiópie a Južného Sudánu cez Keňu, Ugandu, Rwandu, Burundi a východné Kongo po Tanzániu, Zambiu a severné Malawi — najčastejšie vo výškach ~1500–4000 m, na lúkach, okrajoch lesov, v krovinách a záhradách.
Jeden z najotužilejších „kanárikov". Keďže pochádza z chladného a vlhkého horského prostredia, je zo všetkých serínov jeden z najmenej citlivých na chlad a vlhko — v zajatí dobre znáša nižšie teploty, čo z neho robí vďačný druh aj do chladnejších voliér.
Pohlavia sú takmer rovnaké. Samec a samica sa farebne líšia len málo (samec býva o niečo sýtejší a kontrastnejší), takže najistejším znakom samca je spev — spieva iba on.
Na odchov nepotrebuje nevyhnutne živý hmyz. Veľkou výhodou pre chovateľa je, že tento druh dokáže vychovať mláďatá aj bez živého hmyzu — postačí kvalitná vaječná (mäkká) zmes a naklíčené semená, hoci živá strava odchov vždy zlepší.
Rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik pásikavý je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je rozšírený, miestami veľmi početný a jeho populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Dva poddruhy. Rozlišujú sa dva poddruhy — nominátny striolata (väčšina areálu) a areálom obmedzený graueri (východné Kongo, juhozápadná Uganda, Rwanda, Burundi).
Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra striolata aj so starším Serinus striolatus. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetických štúdií presunuté z rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou. Je to blízky príbuzný domáceho kanárika a samce spievajú melodicky a vytrvalo takmer celý deň, najmä od rána a počas hniezdnej sezóny. Spev je variabilný a „stúpajúco-klesajúci" a často sa prirovnáva skôr k spevu drozda než k cvrlikaniu bežného kanárika — tvoria ho krátke čisté hvizdy striedané s trilkami a krátkymi tónmi. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte (pohlavia sa farebne líšia len málo).
Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Áno, patrí k najotužilejším „kanárikom". Keďže v prírode žije vo vysokých horách východnej Afriky (~1500–4000 m) v chladnom a vlhkom prostredí, je zo všetkých serínov jeden z najmenej citlivých na nízke teploty a vysokú vlhkosť. Pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšiu vonkajšiu voliéru. Napriek tomu ho treba chrániť pred mrazom, prudkými výkyvmi teplôt a prievanom a v najchladnejšom období mu poskytnúť suchý, nezamŕzajúci úkryt.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a európske vtáky, doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník/perilla); prijíma aj drobné slnečnicové semienka a lúpaný ovos. Ponúkajte mu pravidelne zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička, uhorka), púčiky stromov a kríkov, bobule a ovocie a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období podávajte vaječnú (mäkkú) zmes a podľa možnosti živú stravu (vošky, drobné larvy) — výhodou tohto druhu však je, že na odchov mláďat nevyhnutne živý hmyz nepotrebuje. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — pri svojej veľkosti ocení viac miesta než drobnejšie kanáriky a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Vďaka otužilosti znesie aj chladnejšiu vonkajšiu voliéru so suchým, bezprievanovým úkrytom. V hniezdnom období chovajte len jeden pár na priestor, pretože samce sú vtedy teritoriálne.
Pri tomto druhu je to náročnejšie — pohlavia sú na pohľad takmer rovnaké. Samec býva len o niečo sýtejšie sfarbený a kontrastnejší (výraznejšie prúžkovanie a markantnejšie kresby na hlave), samica pôsobí o trochu matnejšie. Najistejším znakom je preto spev: spieva iba samec, a to melodicky a vytrvalo, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch sa spoľahnite na spev alebo na informáciu od chovateľa.
Je monogamný a hniezdi samostatne. Samica stavia hlboké miskovité hniezdo v rázsoche kríka či stromu (zvyčajne 1–1,5 m nad zemou), znáša 3–6 vajec (priemerne okolo 3) a sama ich približne 12 dní zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 14–17 dňoch a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť až 3 znášky. Na odchov tento druh nevyhnutne nepotrebuje živý hmyz. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva bežne 6–10 rokov.