Kanárik bielotrtáčový (Crithagra leucopygia)

Fringillidae (pinkovité)

Kanárik bielotrtáčový

Crithagra leucopygia — nenápadný sivohnedý africký príbuzný kanárika s bielym kostrcom — chovateľský „sivý speváčik" s prekvapivo krásnym, jemným melodickým spevom

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (posúdené 2018, nezmenené 2024) — veľmi rozšírený druh, areál výskytu ~7,33 mil. km², populácia stabilná, nie je v CITES
Dĺžka10–11 cm
Hmotnosť9–14 g
Dĺžka života8–10 r (v zajatí)
Spevvýborný — jemný melodický (samec)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

52% 20% 13% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv a burín — hlavná zložka (proso, mohár, divé trávy Sahelu) 52%
Olejnaté semená — kanárske semeno, repík, mak, niger (v menšom množstve) 20%
Zelené krmivo — mladé listy, púčiky, mokrička, púpava, šalát 13%
Hmyz a živá potrava — vošky, termity, drobné larvy (najmä pri odchove) 8%
Polozrelé („mliečne") semená a dozreté drobné plody — sezónne 4%
Vaječná zmes a naklíčené semená — doplnok v zajatí 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre kanáriky — kanárske semeno, proso (žlté, červené, japonské), mohár (základ stravy)
  • Drobné olejnaté semená — repík, ľaničník (perilla), mak siaty, malé množstvo nigeru a ľanu
  • Naklíčené (predklíčené) semená — obľúbené, ľahšie stráviteľné, bohaté na vitamíny, kľúčové pri odchove
  • Zelené krmivo — mokrička, púpava, mladá žihľava, portulaka, listy šalátu, špenátu, mangoldu, brokolicové a mrkvové vňate
  • Polozrelé („mliečne") semená divých tráv a burín — vyhľadávané, podporujú kondíciu a spev
  • Živá a hmyzia strava — drobné larvy (pinkie), vošky, enchytrey, termity, vaječká mravcov (najmä pri kŕmení mláďat)
  • Vaječná (mäkká) zmes — vaječné krmivo pre kanáriky, najmä v období odchovu a pelichania
  • Ovocie a bobule — kúsok jablka, hrušky, drobné sezónne plody (doplnok)
  • Minerály — sépiová kosť, grit, drvené vaječné škrupiny (vápnik pre tvorbu vajec a kostí)
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť, doplniť plytký kúpeľ (rád sa kúpe)

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — drobný vták nezvláda soľ ani cukor
  • Plesnivé alebo zatuchnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Cibuľa, cesnak a petržlenová vňať vo väčšom množstve — dráždivé až toxické
Tip od odborníka Kanárik bielotrtáčový (Crithagra leucopygia, syn. Serinus leucopygius) je zrnožravec suchých afrických saván — v prírode sa živí najmä drobnými semenami tráv a burín, púčikmi, mladými listami a sezónne aj drobným hmyzom. V zajatí je nenáročný a otužilý; základ tvorí kvalitná zmes pre kanáriky (kanárske semeno + rôzne druhy prosa + mohár) doplnená o drobné olejnaté semená (repík, mak, ľaničník). Tento druh má v chovateľstve mimoriadnu obľubu v naklíčených semenách — klíčením stúpa obsah vitamínov, minerálov a enzýmov a klesá tuk, čím sa semená stávajú stráviteľnejšími, čo je dôležité najmä pre mláďatá a vtáky v záťaži. Preto niekoľkokrát do týždňa podávajte naklíčené semená a denne čerstvé zelené krmivo (mokrička, púpava, šalát, špenát, brokolicové a mrkvové vňate). V hniezdnom období a počas pelichania pridajte živú a vaječnú stravu (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny, bez ktorých mláďatá zaostávajú v raste; práve hmyz je v prírode pri odchove nenahraditeľný. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo. Trvalo prístupná musí byť sépiová kosť a grit (vápnik a trávenie) a čerstvá voda — druh sa rád a často kúpe, kúpeľ podporuje kvalitu peria.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 1.8
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Kanárik bielotrtáčový patrí k tichším až stredne hlasným klietkovým spevavcom. Samec spieva vytrvalo, no jeho spev je tichší a jemnejší než pri kanárikovi domácom či mozambickom — ide o nenápadné, no mimoriadne melodické trilkovanie, ktoré veľa chovateľov vyzdvihuje ako jeden z najkrajších spevov spomedzi exotov („taký krásny spev z takého nenápadného vtáčika"). V byte ho väčšina ľudí vníma ako príjemnú, znesiteľnú kulisu — nie je to prenikavý hlas. Hlasitosť stúpa v hniezdnom období. Samica je výrazne tichšia — ozýva sa len jemnými kontaktnými hláskami.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie a počúvanie, nie na maznanie. Kanárik bielotrtáčový je prirodzene plachší a temperamentnejší; bežne sa nestáva ochočeným spoločníkom „na ruku" ako napríklad andulka alebo korela. Pri trpezlivej, pokojnej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie pamlsky z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a stresuje ho. Napriek nenápadnému sfarbeniu je to smelý, sebavedomý vtáčik, ktorý sa vo vlastnom teritóriu cíti isto. Najlepšie sa cíti v priestrannej klietke alebo voliére, kde môže lietať a kde ho možno pozorovať pri speve a kúpaní.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a živý drobný vták — počas dňa neustále poskakuje, prelieta medzi bidielkami, hľadá potravu a kúpe sa. Nepotrebuje toľko priestoru ako väčšie druhy, ale v malej klietke trpí — odporúča sa skôr dĺžková (letová) klietka alebo voliéra, aby si mohol zalietať. Energiu prirodzene vkladá do spevu a v hniezdnom období do dvorenia a obhajoby teritória. Pri dostatku priestoru, svetla a podnetov je to vytrvalý, zdravý a dlhoveký druh.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Kanárik bielotrtáčový nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako napríklad papagáje či niektoré škorce. Jeho silnou stránkou je vlastný melodický spev: jemné, no bohaté trilky, zvonivé tóny a hudobné série, ktorými samce vábia samice a obhajujú teritórium. Práve kvôli speváckym kvalitám (a príbuznosti s domácim kanárikom) je obľúbený a často sa kríži s domácim kanárikom. Reč ani slová sa od neho očakávať nedajú.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Spev je najväčšou prednosťou kanárika bielotrtáčového a dôvod, prečo si vyslúžil chovateľské meno „sivý speváčik" (grey singing finch). Hoci je vták na pohľad nenápadný a „sivý", samec patrí medzi najmelodickejších spevákov spomedzi exotov — mnohí chovatelia neveria, že taký krásny, bohatý spev pochádza z tak nenápadného vtáčika. Spev tvorí séria čistých, zvonivých tónov prepletaných trilkami a švitorivými pasážami, ktorá pripomína domáceho kanárika, no znie jemnejšie a tichšie než pri kanárikovi domácom či mozambickom. Samec ním obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti samice alebo iného samca spieva intenzívnejšie a hlasnejšie, najmä v hniezdnej sezóne. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení kvalitný spevavý samec a často sa kríži s domácim kanárikom pre prenos speváckych vlôh.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky z okolia — nie je mimický. Jeho hodnota spočíva výhradne vo vlastnom melodickom speve, ktorý sa v zajatí ani vekom nestráca (kvalitné samce spievajú celé roky).

Typické zvuky

  • Melodický spev samca — séria čistých zvonivých tónov a trilkov, jemnejšia a tichšia než u kanárika domáceho, no veľmi krásna
  • Švitorivé trilky a „roll" pasáže — pripomínajú spev domáceho kanárika, vytrvalé počas dňa
  • Kontaktné volanie — slabé, nasávané „tsví" / „tsweet", ozývajú sa obe pohlavia
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché „pi-pi" pri kŕmení v hniezde a krátko po vylietnutí
  • Varovné a teritoriálne hlásky — ostrejšie cvrlikanie pri strete dvoch samcov
  • Druh NEimituje ľudskú reč — spieva výlučne vlastný vrodený melodický repertoár

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Spev samca — celoročne, najintenzívnejšie v hniezdnom období (tichý, no mimoriadne melodický spev)
Tok a párenie v zajatí — jar (samec dvorí, kŕmi samicu, prináša materiál, stráži teritórium)
Hniezdenie — miskovité hniezdo v hustom kríku/borievke alebo hniezdnom košíku, viacero znášok
Inkubácia (13–14 dní, sedí samica) + kŕmenie mláďat (vyletujú ~16–20 dní)
Pelichanie po hniezdnej sezóne — v lete až na jeseň, spev dočasne utíchne
V zajatí kŕmený celoročne — kvalitná zmes pre kanáriky + zelené + naklíčené, živá strava pri odchove

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodný aj pre menej skúsených chovateľov — je otužilý a nenáročný na krmivo. Pre úspešný odchov a kvôli teritorialite samcov sa však odporúča aspoň základná skúsenosť s drobnými exotmi/kanárikmi.
Priestor Najlepšie priestranná dĺžková (letová) klietka alebo voliéra, kde si vták môže zalietať. Malé okrúhle klietky sú nevhodné. V hniezdnom období sa chová len jeden pár na klietku — samce sa navzájom neznášajú.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú vtáka na pozorovanie a počúvanie — deti zaujme najmä krásny melodický spev samca, ktorý prekvapivo vychádza z nenápadného „sivého" vtáčika, a hru farieb pri lietaní odhaľujúci biely kostrec (trtáč). Nejde však o vtáka „na ruku" — kanárik bielotrtáčový je plachejší a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvelo poslúži na vysvetlenie tém ako spev vtákov a jeho význam (obhajoba teritória, vábenie samice), rozdiel medzi pohlaviami (spievajúci samec vs. tichšia samica) a príbuznosť s domácim kanárikom vrátane kríženia. Starostlivosť o krmivo a vodu zvládnu aj staršie deti pod dohľadom.
Hlučnosť Tichší až stredne hlasný. Spev je jemný, melodický a väčšine ľudí mimoriadne príjemný — nie je prenikavý ako u väčších druhov, takže v byte spravidla neprekáža ani susedom. Hlasitosť mierne stúpa v hniezdnom období. Samica je výrazne tichšia. Pre milovníkov vtáčieho spevu ide o jednu z najpríjemnejších „zvukových kulís" spomedzi exotov.
Verdikt odborníka Kanárik bielotrtáčový (Crithagra leucopygia, starší a v chovateľstve dodnes bežný synonym Serinus leucopygius) je drobný africký pinkovec z čeľade Fringillidae (pinkovité) a blízky príbuzný domáceho kanárika — odtiaľ pramení jeho hlavná prednosť, výborný melodický spev. Meria len 10–11 cm; sfarbením je nenápadný — sivohnedý na vrchu tela s jemným tmavým prúžkovaním, belavý až svetlosivý na spodku a s charakteristickým bielym kostrcom (trtáčom), ktorý je dobre viditeľný najmä v lete a dal druhu slovenské aj vedecké meno (gréc. leukos = biely, pygē = kostrec). Pohlavia sú si sfarbením veľmi podobné (druh je takmer monomorfný), preto sa spoľahlivo rozlišujú najmä podľa spevu samca. Pôvodne ho popísal Carl Jakob Sundevall v roku 1850; spolu s ostatnými africkými „kanárikmi" bol z rodu Serinus preradený do obnoveného rodu Crithagra (rod Serinus sa ukázal ako polyfyletický), pričom pravý domáci kanárik (Serinus canaria) zostáva v rode Serinus. IOC v15.2 rozlišuje 3 poddruhy (leucopygia, pallens, riggenbachi), líšiace sa najmä sýtosťou prúžkovania a kontrastom. Druh obýva subsaharskú Afriku — pásmo Sahel a sudánsku oblasť, od Senegalu, Gambie a Mauritánie na západe po Eritreu, Etiópiu, Sudán, Južný Sudán a Ugandu na východe; vyskytuje sa vo vyše 15 afrických krajinách. Jeho prirodzeným biotopom je suchá savana, krovinaté polopúšte a okraje obrábanej krajiny. IUCN ho hodnotí ako Least Concern (LC) — areál výskytu je obrovský (približne 7,33 milióna km²), populácia je stabilná a druh nie je v CITES. Vďaka peknému, jemnému spevu a otužilosti patrí medzi najobľúbenejšie africké klietkové spevavce a v chovateľstve sa volá „sivý speváčik" (grey singing finch); bežne sa kríži s domácim kanárikom, pričom bastardy bývajú sivasté, dobre spievajú a sú obľúbené. Uniknuté či vypustené klietkové vtáky dokonca založili zavlečenú populáciu mimo Afriky (napríklad na juhu USA). V zajatí je nenáročný a otužilý — základom je kvalitná zmes pre kanáriky, denne zelené a naklíčené semená a v hniezdnom období živá a vaječná strava. Najdôležitejšie pravidlo chovu: samce sú v hniezdnom období teritoriálne a neznášajú iné samce (môžu napádať aj iné druhy vtákov), preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru a páru treba dopriať priestor a úkryty. Pri dobrej starostlivosti sa dožíva bežne 8–10 rokov (niekedy aj viac). Pre koho je vhodný: pre chovateľa, ktorý chce otužilého, nenáročného a výborne spievajúceho vtáka na pozorovanie a počúvanie, nie maznáčika „na ruku", a ktorý ocení skôr jemný, kultivovaný spev než pestré sfarbenie. Komu sa nehodí: tomu, kto hľadá farebného vtáka „na efekt", spoločníka sediaceho na pleci alebo druh do malej okrúhlej klietky.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Suchá savana, krovinaté polopúšte a okraje obrábanej krajiny v pásme Sahel a sudánskej oblasti subsaharskej Afriky
Kanárik bielotrtáčový je typický druh suchej otvorenej krajiny. Vyhľadáva suché savany s roztrúsenými stromami a kríkmi, tŕnité kroviny, polopúšte na okraji Sahary, okraje polí a blízkosť ľudských sídel a vodných zdrojov. Areál pokrýva pásmo Sahel a sudánsku oblasť — od Senegalu, Gambie a Mauritánie na západe po Eritreu, Etiópiu, Sudán, Južný Sudán a Ugandu na východe (Benin, Burkina Faso, Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Ghana, Mali, Niger, Nigéria a i.). Zavlečený (z uniknutých klietkových vtákov) napríklad na juhu USA.
Nadmorská výška
0–2 000 m n. m. (najmä nížiny a stredné polohy)
Obýva prevažne nížiny a stredné polohy suchých saván; v Etiópskej vysočine vystupuje vyššie. Vo vyšších horských polohách a v hustom vlhkom lese chýba — viazaný je na otvorenú, suchú krajinu.
Klietka / voliéra (chov)
Priestranná dĺžková (letová) klietka alebo voliéra; jeden pár na priestor
V zajatí potrebuje priestor na lietanie — ideálna je dĺžková letová klietka (min. ~80–100 cm dĺžky pre pár) alebo voliéra. Malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie (rád sa kúpe), úkryty a v hniezdnom období hustá zeleň či umelý kríček a hniezdny košík. Kvôli teritorialite samcov sa chová len jeden pár na klietku/voliéru; spoločná voliéra s inými drobnými vtákmi je riziková najmä počas hniezdenia.
Teplota
Otužilý druh; znesie mierne teploty, chráňte pred mrazom a prievanom
Ako vták suchých afrických saván je otužilejší a pri postupnej aklimatizácii znáša chladnejšie počasie lepšie než mnohé tropické druhy. Napriek tomu ho treba chrániť pred mrazom, prudkými výkyvmi teplôt a prievanom. Vonkajšiu voliéru je vhodné doplniť o zateplený, suchý úkryt a cez zimu o vykurovaný priestor. Optimálna izbová teplota počas odchovu je okolo 18–24 °C. Znáša aj suchší vzduch.
Spoločnosť
Mimo hniezdenia družný (kŕdliky), v hniezdnej sezóne sú samce teritoriálne — jeden pár na priestor
V prírode sa mimo hniezdenia zdržiava v menších kŕdlikoch, často spolu s inými semenožravými vtákmi pri vode. V zajatí je však v hniezdnom období samec teritoriálny — neznáša iné samce a môže napádať aj iné druhy vtákov. Preto sa odporúča chovať len jeden pár na klietku/voliéru. Hoci je grey singer celkovo o niečo pokojnejší než príbuzný kanárik mozambický, počas hniezdenia treba vtáky sledovať a zabezpečiť dostatok miesta a úkrytov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar až leto (v zajatí typicky marec–august; v prírode viazané na dažde)

Prvými znakmi hniezdnej kondície je, keď samec začne kŕmiť samicu a vtáky nosia hniezdny materiál. Samec intenzívne spieva, trepoce krídlami a naťahuje sa, vykonáva tokové prejavy a vzájomné čistenie peria. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky vo veku 2–4 roky, v silnej kondícii. Druh je monogamný a v hniezdnom období sa pár drží spolu.

Znáška
2–4 vajcia (typicky 3), znášané po jednom denne

Samica stavia úhľadné miskovité hniezdo z jemných tráv, peria a rastlinných vlákien — v prírode v hustom kríku alebo nízkom strome, v klietke do hniezdneho košíka alebo hustej zelene/borievky. Znáša 2 až 4 jemne škvrnité vajcia (najčastejšie 3), jedno za deň. Za sezónu môže mať viacero znášok.

Inkubácia
13–14 dní, sedí samica

Vajcia zahrieva výlučne samica, ktorá zvyčajne začína sedieť po znesení posledného (alebo predposledného) vajca, takže mláďatá sa liahnu pomerne synchrónne. Samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.

Liahnutie
Po ~13–14 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivá — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú alebo hynú.

Mláďatá
Vyletujú približne v 16–20 dňoch

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba po 16–20 dňoch, no rodičia (najmä samec) ich ešte ďalej dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. V tomto období treba sledovať agresivitu samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.

Samostatnosť
Osamostatnenie ~3–4 týždne po vylietnutí; pohlavná zrelosť ~1. rok

Mladé sa plne osamostatnia približne 3–4 týždne po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať, čo je zároveň najistejší znak pohlavia. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku, no na chov sú najvhodnejšie až vo veku 2–4 rokov. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne 8–10 rokov.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka, nie ochočenie „na ruku")

Kanárik bielotrtáčový je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší, hoci vo vlastnom teritóriu pôsobí smelo a sebavedomo. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.

2

Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.

4

Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.

5

Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.

Cena a kde kúpiť

približne 25–55 € za jedinca (samec spravidla drahší než samica)

Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu a chovateľa. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie; keďže pohlavia sa sfarbením takmer nelíšia, za istého samca (spievajúceho) sa pripláca. Bežne dostupný druh, nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince od overeného chovateľa alebo cez chovateľské kluby (kanáriky/exoty) — nie vtáky neznámeho pôvodu.
Keďže pohlavia sú si sfarbením takmer rovnaké, ak chcete speváka, vypočujte si samca spievať ešte pred kúpou a vyžiadajte si informáciu o veku.
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav.
Pri kúpe páru na chov si overte, že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu a sú v dobrej kondícii.
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka priamo od chovateľa alebo cez chovateľskú burzu/klub, kde si môžete samca aj vypočuť (spev je hlavná hodnota druhu a zároveň najistejší znak pohlavia, lebo sfarbenie pohlavie neprezradí). Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a vtákom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pre začiatok stačí jeden pár do priestrannej letovej klietky; pamätajte, že dvoch samcov nemožno držať spolu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kanárik bielotrtáčový 10–11 cm Kanárik domáci 12–13 cm Kanárik mozambický 11–13 cm Čížik lesný 11–12 cm
Kanárik bielotrtáčový Kanárik domáci Kanárik mozambický Čížik lesný
Dĺžka10–11 cm12–13 cm11–13 cm11–12 cm
Váha9–14 g8–25 g8,5–16 g12–14 g
Dožitie8–10 r (zajatie)10–14 r10–15 r (zajatie)8–12 r
Hlučnosť2/51/52/52/5
Stav IUCNIUCN LCdomestikovaný (divý LC)IUCN LCIUCN LC
PovahaSivohnedý, jemne prúžkovaný, belavý spodok, biely kostrec (trtáč)Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté; spevné línie (harzský, waterslager)Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, olivový chrbátZelenožltý, čierne temeno (samec), žlté pásky na krídlach
AreálSubsaharská Afrika (Sahel) — nenápadný, no výborný jemný spevák, jeden pár na klietkuMakaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, veľmi nenáročnýSubsaharská Afrika — pestrý, hlasnejší „zelený speváčik"Európa/Ázia — živý, družný, obľúbený na kríženie s kanárikom

Choroby a prevencia

Kokcidióza a črevné parazity (giardia, červy)
stredná

Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia

Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu. Druh suchých saván je na vlhko a pleseň citlivý.

Roztoč vzdušnicový (Sternostoma) a kožné roztoče
stredná

Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci, zhoršený spev

U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní a zhoršený spev), aj kožné roztoče. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.

Poruchy pelichania a nedostatok výživy (vrátane vápnika)
stredná

Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec

Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť

Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.

Prevencia Kanárik bielotrtáčový je pri dobrej starostlivosti otužilý a dlhoveký (bežne 8–10 rokov). Základ zdravia: (1) pestrá strava — kvalitná zmes pre kanáriky, denne zelené krmivo, naklíčené semená a v hniezdnom období živá a vaječná strava; (2) trvalo prístupná sépiová kosť a grit (vápnik a trávenie) a čerstvá voda s možnosťou kúpania; (3) denná hygiena klietky a suché prostredie bez prievanu — prevencia parazitov, kokcidiózy aj plesní (druh suchých saván je na vlhko citlivý); (4) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (5) dostatok priestoru a svetla (ideálne letová klietka/voliéra) a pokoj počas hniezdenia; (6) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria a spevu — pri zmenách (načuchrané perie, sedenie na dne, ťažké dýchanie, cvakanie pri dýchaní, zmena hlasu) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo"; (7) chovajte len jeden pár na priestor — chronický stres z bojov medzi samcami oslabuje imunitu a skracuje život.

Zaujímavosti

1

Nenápadný zovňajšok, no jeden z najkrajších spevov medzi exotmi. Kanárik bielotrtáčový patrí spolu s domácim kanárikom do čeľade pinkovitých (Fringillidae). Hoci je na pohľad „sivý" a nenápadný, samec spieva mimoriadne melodicky — v chovateľstve dostal meno „sivý speváčik" (grey singing finch) a mnohí neveria, že taký krásny spev pochádza z tak skromne sfarbeného vtáčika.

2

Biely kostrec dal druhu meno. Telo je sivohnedé s jemným tmavým prúžkovaním a belavým spodkom, no nápadný je biely kostrec (trtáč) — dobre viditeľný najmä pri lietaní. Práve podľa neho vznikol slovenský názov „bielotrtáčový" aj vedecké meno leucopygia (gréc. leukos = biely, pygē = kostrec).

3

Drobný vták — len 10 až 11 cm. Ide o malého, ľahkého pinkovca dlhého približne 10–11 cm, no s prekvapivo bohatým a vytrvalým spevom. Patrí k menším africkým „kanárikom".

4

Domov v Saheli a sudánskej oblasti. Druh obýva pásmo Sahel a sudánsku oblasť subsaharskej Afriky — od Senegalu, Gambie a Mauritánie po Eritreu, Etiópiu, Sudán a Ugandu (vyše 15 krajín). Jeho biotopom je suchá savana a krovinaté polopúšte; vyhýba sa vlhkému pralesu.

5

Veľmi rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik bielotrtáčový je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); jeho areál je obrovský — približne 7,33 milióna km² — a populácia je stabilná. Nie je v CITES.

6

Tri poddruhy. IOC rozlišuje 3 poddruhy — nominátny leucopygia, svetlejší pallens a západoafrický riggenbachi (má výraznejšie hnedasté prúžkovanie spodku a kontrastnejšie sfarbenie). Druh pôvodne popísal C. J. Sundevall v roku 1850.

7

Samce sú v hniezdnom období teritoriálne. Najdôležitejšie pravidlo chovu: počas dvorenia a hniezdenia sú samce teritoriálne — neznášajú iné samce a môžu napádať aj iné druhy vtákov. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru, hoci celkovo býva grey singer o čosi pokojnejší než príbuzný kanárik mozambický.

8

Často sa kríži s domácim kanárikom. Pre spevácke vlohy a príbuznosť sa kanárik bielotrtáčový bežne kríži s domácim kanárikom (vznikajú tzv. bastardy/mully). Potomkovia bývajú prevažne sivastí, samce pekne spievajú a sú u chovateľov vyhľadávané.

9

Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra leucopygia aj so starším Serinus leucopygius. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetických štúdií presunuté z (polyfyletického) rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.

10

Z klietky do divočiny na inom kontinente. Pre obľubu v chovoch sa vták vyváža a z uniknutých či vypustených jedincov vznikla zavlečená populácia mimo Afriky — druh sa uvádza ako introdukovaný napríklad na juhu USA.

Taxonomická klasifikácia

species Kanárik bielotrtáčový
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Crithagra Swainson, 1827
Druh C. leucopygia (Sundevall, 1850)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh, u nás len klietkový chov
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: nominátny C. l. leucopygia (väčšina areálu — východný Sudán, Eritrea, Etiópia, juh smerom k Ugande), C. l. pallens (svetlejšia forma) a C. l. riggenbachi (západná Afrika — má výraznejšie hnedasté prúžkovanie spodku tela, kontrastnejšie sfarbenie a hustejšiu kresbu na hlave). Druh pôvodne popísal Carl Jakob Sundevall v roku 1850; dlho bol vedený v rode Serinus (Serinus leucopygius — dodnes bežný synonym v chovateľskej literatúre), no fylogenetické analýzy mitochondriálnej a jadrovej DNA ukázali, že rod Serinus bol polyfyletický, a väčšinu afro-arabských „kanárikov" preradili do obnoveného rodu Crithagra. Pravý domáci kanárik (Serinus canaria) zostáva v rode Serinus, takže ide o blízkych, ale rodovo odlíšených príbuzných.

? Často kladené otázky

Áno — a práve to je jeho najväčšie prekvapenie a hlavná hodnota. Kanárik bielotrtáčový je na pohľad skromný, sivohnedý vták, no samec patrí medzi najmelodickejších spevákov spomedzi exotov. Spev tvorí séria čistých zvonivých tónov, trilkov a švitorivých pasáží, ktorá pripomína domáceho kanárika, no znie jemnejšie a tichšie. Mnohí chovatelia priznávajú, že neverili, že taký krásny spev môže pochádzať z tak nenápadného vtáčika — odtiaľ chovateľské meno „sivý speváčik" (grey singing finch). Spieva len samec; samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami.

Oba sú africké „kanáriky" z rodu Crithagra a výborní speváci, líšia sa však sfarbením a temperamentom: (1) Sfarbenie — kanárik bielotrtáčový je nenápadný sivohnedý s bielym kostrcom a jemným prúžkovaním; kanárik mozambický je pestrý žltozelený s jasne žltou tvárou a čiernym lícnym prúžkom; (2) Spev — bielotrtáčový spieva jemnejšie a tichšie (kultivovanejší tón), mozambický hlasnejšie a „divšie"; (3) Pohlavný dimorfizmus — u bielotrtáčového sú si pohlavia takmer rovnaké (rozozná ich najmä spev), u mozambického je samec sýtejší a kontrastnejší než samica; (4) Temperament — bielotrtáčový býva v hniezdení o čosi pokojnejší, no oba majú teritoriálne samce a chovajú sa len v jednom páre na klietku. Veľkostne sú podobné (bielotrtáčový 10–11 cm, mozambický o niečo väčší 11–13 cm).

Dvoch samcov spolu radšej nie. V hniezdnom období sú samce teritoriálne a neznášajú iné samce, dokážu sa prenasledovať a napádajú aj iné druhy vtákov. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru. Hoci je tento druh celkovo o čosi pokojnejší než príbuzný kanárik mozambický, v spoločnej voliére s drobnými exotmi je počas hniezdenia rizikový. Ak chcete chovať viac vtákov, zabezpečte samostatné priestory pre každý pár a dostatok úkrytov.

Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, mak, ľaničník). Denne pridávajte zelené krmivo (mokrička, púpava, šalát, špenát, brokolicové a mrkvové vňate) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená — tento druh ich má obzvlášť rád a sú pre neho dôležité. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.

Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Ako vták suchých afrických saván je otužilejší než mnohé tropické exoty a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie, no treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; vonkajšiu voliéru doplňte o zateplený suchý úkryt a cez zimu o vykurovaný priestor. Je citlivý na vlhko a pleseň.

U tohto druhu je to náročné — pohlavia sú si sfarbením takmer rovnaké (druh je takmer monomorfný), takže podľa peria sa spoľahlivo rozlíšiť nedajú. Najistejším znakom je spev: spieva iba samec, a to vytrvalo a melodicky, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pomôcť môžu jemné rozdiely v kondícii či správaní počas hniezdenia, no najspoľahlivejšie je pozorovať, ktorý vták spieva. Pri istote (najmä pri mladých vtákoch alebo na chov) sa oplatí spoľahnúť na informáciu od chovateľa, prípadne na DNA test pohlavia.

Je monogamný, na chov sú najvhodnejšie vtáky vo veku 2–4 roky. Prvými znakmi kondície je, keď samec začne kŕmiť samicu a vtáky nosia hniezdny materiál. Samica stavia miskovité hniezdo, znáša 2–4 vajcia (typicky 3) a sama ich 13–14 dní zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 16–20 dňoch a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva bežne 8–10 rokov (niekedy aj viac).

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Crithagra leucopygia — LC, posudzované 2018, nezmenené 2024; areál ~7,33 mil. km², populácia stabilná), BirdLife DataZone (factsheet 22720117 — White-rumped S

 Video — Kanárik bielotrtáčový

Kanárik bielotrtáčový (Crithagra leucopygia) — video o speve a chove

Kanárik bielotrtáčový (Crithagra leucopygia) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Zvonohlík šedý, Anglicky:   White-rumped Seedeater / Grey Singing Finch, Nemecky:   Weißbürzelgirlitz, Francúzsky:   Serin à croupion blanc, Poľsky:   Kulczyk białorzytny, Maďarsky:   Fehérfarcsikú csicsörke, Latinsky (synonym):   Serinus leucopygius