Fringillidae (pinkovité)
Spev kanárika citrónového je jeho najväčšou prednosťou a hlavný dôvod, prečo sa chová. Samec spieva príjemne, vytrvalo a takmer celý deň — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny. Spev je kanárikový, no oproti domácemu kanárikovi sladší a čistejší v tóne; tvorí ho rýchla zmes švitorivých trilkov a vysokých hvizdov, do ktorej samec vkladá aj čisté pískavé motívy (často v podobe troch–štyroch tónov typu „tví-ti-tu"). Charakterom miestami pripomína aj konôpku či stehlíka. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti iného samca alebo pri vystavení samici spieva ešte intenzívnejšie. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení kvalitný spevavý samec.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a prenasleduje samicu a obhajuje teritórium. Dvorenie sprevádza zvýšená teritoriálnosť — preto treba páru dopriať priestor a úkryty. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky v dobrej kondícii; druh je monogamný so silnou väzbou páru. Na úspešný chov v zajatí pomáha aspoň ~15 °C a dostatok svetla.
Samica stavia úhľadné drobné miskovité hniezdo z trávy, jemných vetvičiek a stoniek, vystlané mäkkým materiálom, najčastejšie v rázsoche kríka alebo stromu (v klietke do hniezdneho košíka alebo hustej zelene). Znáša spravidla 2 až 4 vajcia, zvyčajne po jednom denne. Za priaznivú sezónu môže mať viacero znášok.
Vajcia zahrieva výlučne samica; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi samicu na hniezde. Inkubácia trvá približne dva týždne (najčastejšie 13–14 dní). Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (krmivá — altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa pridáva aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (okrídlené mravce, drobné larvy, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú alebo hynú.
Mláďatá rýchlo rastú a opúšťajú hniezdo zhruba po 16–18 dňoch, no rodičia ich ešte dlhší čas dokrmujú, kým samica často začína ďalšiu znášku. V tomto období treba sledovať teritoriálnosť samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu. Mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú zrelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva bežne približne 6–9 rokov.
Kanárik citrónový je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachší a temperamentnejší. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na svoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, semenné hlávky, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu, poddruhu a chovateľa; tento horský africký kanárik býva menej bežný a v ponuke sa objavuje nepravidelne. Kvalitne spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode) a pozor na zámenu s veľmi podobným druhom Crithagra hyposticta.
| Kanárik citrónový | Kanárik mozambický | Kanárik sírový | Kanárik domáci / divý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–12 cm | 11–13 cm | 13–16 cm | 12–13 cm |
| Váha | ~10–15 g | 8,5–16 g | 20–29 g | 8–25 g |
| Dožitie | 6–9 r (zajatie) | 10–15 r | 8–12 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Žltozelený, žltý spodok, samec s čiernou maskou, samica pruhovaná; tenký zobák | Žlté bruško a tvár, sivé temeno, čierny lícny prúžok, žltý trtáč | Žltozelený, žlté bruško, nápadne mohutný hrubý zobák, olivový chrbát | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Východoafrické vysočiny (Etiópia, Eritrea, Z Keňa) — horský otužilý kanárik, sladký spevák | Subsaharská Afrika — „zelený speváčik", bežný a obľúbený v chove | Východná a južná Afrika — väčší otužilý kanárik, sýty spevák | Makaronézia (divý) — najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Vzniká najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U kanárikovitých sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, semenné hlávky, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Blízky príbuzný domáceho kanárika a príjemný spevák. Kanárik citrónový patrí spolu s domácim kanárikom do čeľade pinkovitých (Fringillidae). Práve pre príjemný, melodický spev samca — kanárikový, no o niečo sladší a čistejší v tóne — je v chove cenený a vyhľadávaný.
Samec s tmavou maskou, samica pruhovaná. Najlepším poznávacím znakom je sfarbenie tváre: samec má nápadnú čiernu masku, ktorá zasahuje aj pod zobák, a hladký žltý spodok, kým samica nemá masku a na spodku je výrazne pruhovaná. Vrch tela je olivovozelený, spodok a trtáč žltozelené.
Menší africký kanárik — približne 11 až 12 cm. Telo meria asi 11–12 cm — ide teda o menší druh, drobnejší napríklad než kanárik sírový. Má tenký, ostrý zobák a mierne vidlicovitý chvost.
Domov vo východoafrických vysočinách. Druh (pri úzkom chápaní) obýva vysočiny Etiópie a Eritrey a západnej a juhozápadnej Kene — horské lúky, okraje lesov, vlhkú krovinu, polia a záhrady. Je to horský vták, ktorý žije vo výškach približne 1500–3500 m n. m.
Rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Kanárik citrónový je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je rozšírený, početný a jeho populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Druh popísal Eduard Rüppell. Vedecky druh opísal nemecký prírodovedec a africký cestovateľ Eduard Rüppell už v roku 1840. Druhové meno citrinelloides odkazuje na podobnosť s európskym stehlíkom citrónovým (rod Carduelis/Serinus).
Veľký milovník semenných hlávok a púčikov. Na rozdiel od niektorých kanárikov tvoria veľkú časť jeho stravy polozrelé semená zo semenných hlávok bodliakov, láskavcov a tráv, púčiky a mladé listy — popri plodoch a okrídlených mravcoch. V zajatí treba semenné hlávky a zeleň ponúkať pravidelne.
Mimo hniezdenia pokojný, v sezóne teritoriálny. Mimo hniezdenia je znášanlivý a zdržiava sa aj v menších kŕdlikoch, no v hniezdnom období sa samce stávajú teritoriálnymi — preto sa páry chovajú samostatne, jeden pár na klietku či voliéru.
Dva poddruhy a jeden „odčlenený" príbuzný. Pri úzkom chápaní sa rozlišujú dva poddruhy — citrinelloides (Etiópia, Eritrea) a kikuyensis (západná Keňa, s výrazným žltým obočím). Populácie z Ugandy, Tanzánie a východného Konga viacero autorít dnes vyčleňuje ako samostatný druh Crithagra hyposticta.
Dva vedecké názvy pre toho istého vtáka. V literatúre sa stretnete s názvom Crithagra citrinelloides aj so starším Serinus citrinelloides. Ide o ten istý druh — africké „kanáriky" boli na základe genetických štúdií presunuté z rodu Serinus do rodu Crithagra, pričom pravý domáci kanárik zostal v rode Serinus.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou. Je to blízky príbuzný domáceho kanárika a samce spievajú príjemne a vytrvalo takmer celý deň, najmä od rána a počas hniezdnej sezóny. Spev je kanárikový, no o niečo sladší a čistejší v tóne — rýchla zmes švitorivých trilkov a vysokých hvizdov, do ktorej samec vkladá aj čisté pískavé motívy; charakterom miestami pripomína konôpku či stehlíka. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Spravidla nie tak, ako papagáje. Je to skôr vták na pozorovanie a počúvanie — prirodzene plachší a temperamentnejší, fyzický kontakt a hladkanie ho stresujú. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a môže brať pamlsky z blízkosti či z ruky. Cieľom je dôverčivý vták bez stresu, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Mimo hniezdenia je kanárik citrónový pomerne znášanlivý, no v hniezdnom období sa samce stávajú teritoriálnymi — dvoch samcov vtedy spolu držať nemožno a páry treba chovať oddelene, jeden pár na klietku či voliéru. Samec môže v sezóne napádať iné samce. Pri spoločnom chove s drobnými exotmi mimo hniezdenia zvyčajne problémy nerobí, počas hniezdenia však treba jeho správanie sledovať a páru dopriať dostatok priestoru a úkrytov.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a tropické vtáky, doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Tento druh má rád polozrelé semenné hlávky (bodliak, láskavec, trávy), púčiky a mladé listy, preto ich ponúkajte pravidelne spolu so zeleným krmivom (púpava, žihľava, mokrička, uhorka), ovocím a bobuľami a niekoľkokrát do týždňa naklíčenými semenami. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (okrídlené mravce, drobné larvy, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — ako čulý horský druh potrebuje pohyb a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a (v sezóne) hustá zeleň či hniezdny košík. Druh je otužilejší než mnohé tropické exoty (pochádza z horských polôh) a pri postupnej aklimatizácii znesie aj chladnejšie počasie; na dobrú kondíciu a chov sa odporúča aspoň ~15 °C a dostatok svetla. Treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt.
Najistejším znakom je tvár: samec má nápadnú čiernu masku (siaha aj pod zobák) a hladký, jasne žltý spodok, kým samica masku nemá a na spodku je výrazne pruhovaná (tmavé prúžky od hrdla a hrude). Samec je celkovo sýtejšie sfarbený, samica matnejšia. Doplnkovým znakom je spev: spieva iba samec, samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch alebo neistote sa spoľahnite na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný. Samica stavia drobné miskovité hniezdo v rázsoche kríka či stromu, znáša spravidla 2–4 vajcia a sama ich približne 13–14 dní zahrieva; samec medzitým stráži teritórium a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 16–18 dňoch a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Termín hniezdenia kolíše podľa oblasti (často je viazaný na začiatok dažďov); za priaznivú sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa pri dobrej starostlivosti dožíva bežne približne 6–9 rokov.
