Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary tyrkysovej je živý, ale jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, tenkými a mierne piskľavými volaniami a rýchlymi švitorivými a štebotavými sériami (často opisovanými ako uponáhľané „tsip-tsip-tsip" či cvrlikavý štebot), ktorými takmer neustále počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdľom. V literatúre je druh opisovaný ako čulý, nepokojný a hlučný — najaktívnejší býva ráno a pohybuje sa v malých švitoriacich kŕdľoch, takže viacero jedincov spolu je hlasovo výraznejších. Spárené vtáky sa hlasovo „zladia" a navzájom kŕmia bobuľami. Volania pôsobia energicky a trochu uponáhľane; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara tyrkysová je monogamná a vytvára trvalejšie páry, ktoré žijú v rámci malého kŕdľa. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a navzájom sa kŕmia bobuľami. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho areálu líši — zvyčajne je viazané na obdobie dažďov a dostatok ovocia a hmyzu (na Trinidade napríklad apríl až október). Typické je kooperatívne hniezdenie — okolo páru sa pohybujú pomocníci.
Hniezdo stavia samica — je to úhľadná mištička zo suchých tráv, lístia a jemných korienkov, umiestnená vysoko na vetve. Samica znáša najčastejšie 2 až 3 vajcia, belavé až sivozelené s tmavými (sivými a hnedými) škvrnami (rozmery približne 20 × 14,5 mm). Za sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica približne 12 až 14 dní. Partner a pomocníci z kŕdľa medzitým strážia okolie a podieľajú sa na zásobovaní; rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste. Pri kŕmení často pomáhajú aj ďalšie vtáky z kŕdľa.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za dva až tri týždne. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a často aj pomocníci z kŕdľa (kooperatívne hniezdenie) a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz, a zostávajú súčasťou kŕdľa. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara tyrkysová je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná a žije v kŕdli. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje. Keďže je veľmi družná, pomáha jej prítomnosť partnera alebo skupinky.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia (napríklad figu, čučoriedku či kúsok papáje) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej bežný v ponuke ako napríklad andulky či kanáriky. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara tyrkysová | Tangara modrá | Tangara hnedohlavá | Tangara hájová | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~14 cm | 16–18 cm | ~14 cm | 13–14 cm |
| Váha | asi 20 g | 30–40 g | asi 19–20 g | asi 18–20 g |
| Dožitie | vyše 8 r (zajatie) | vyše 12 r (zajatie) | ~8–10 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Tmavo modro-čierna s tyrkysovými partiami (tvár, plecia, kostrec), brucho žlté; pohlavia podobné | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné | Prevažne zelená s gaštanovohnedou hlavou a tenkým zlatým golierom; pohlavia podobné | Samec s ryšavým temenom, čiernou maskou a tyrkysovými krídlami a chvostom; sfarbenie brucha podľa formy |
| Areál | Povodie Amazonky a Trinidad — družný kŕdľový mäkkožravec (ovocie/hmyz) | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec | Kostarika–Amazónia a Trinidad — farebný mäkkožravec korún | Sever a stred Južnej Ameriky — nápadná otvorenej krajiny, mäkkožravec |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Tyrkysové partie na tmavom tele. Telo tangary tyrkysovej je tmavo modro-čierne a oživujú ho trblietavo tyrkysové partie na tvári, pleciach a kostrci. U nominátnej formy je brucho žlté; zobák je krátky a silný a pohlavia sú navzájom podobné — mladé vtáky sú len matnejšie.
Meno „mexicana" je omyl — v Mexiku nežije. Napriek druhovému menu, ktoré jej dal Carl Linné v roku 1766, sa tangara tyrkysová v Mexiku vôbec nevyskytuje. Domovom je povodie Amazonky a Trinidad — meno je historický omyl, ktorý sa však ako vedecký názov dodnes zachoval.
Štyri poddruhy a rôzne brucho. IOC uznáva 4 poddruhy, ktoré sa líšia hlavne sfarbením brucha — od žltobielej (nominát) po sýto žltú u poddruhu boliviana. Juhovýchodná populácia s bielym bruchom sa dnes často vyčleňuje ako samostatný druh tangara bielobruchá (Tangara brasiliensis).
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara tyrkysová mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí ovocie väčšinu jej potravy (najmä figy a drobné plody), doplnené o hmyz oberaný z tenkých vetvičiek a trochu nektáru. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Kŕdľový vták s pomocníkmi pri hniezde. Žije v malých hlučných kŕdľoch (typicky 5–15 vtákov) a patrí medzi druhy s kooperatívnym hniezdením — pri kŕmení mláďat môžu pomáhať aj ďalšie vtáky z kŕdľa, nielen samotný pár.
Veľmi početná a stabilná — IUCN LC. Tangara tyrkysová je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); má mimoriadne rozsiahly areál (vyše 7,7 mil. km²), je pomerne hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Hniezdo stavia samica vysoko na vetve. Samica buduje úhľadnú mištičku zo suchých tráv a lístia vysoko na vetve a znáša najčastejšie 2–3 vajcia, belavé až sivozelené s tmavými škvrnami, ktoré 12–14 dní zahrieva; mláďatá vyletujú približne za dva až tri týždne.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Čulá, družná a hlučná. Druh je opisovaný ako nepokojný, mimoriadne družný a hlučný — žije v kŕdľoch, takmer neustále v pohybe v korunách. Jeho hlas tvoria vysoké, tenké a piskľavé švitorivé volania, nie zložitý melodický spev.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci je to drobný vták, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru, stabilne teplé a vlhkejšie prostredie a najlepšie sa drží v páre alebo skupinke. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, drobné larvy, pinky, múčne červy s mierou), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Je to historický omyl z čias popisu druhu. Vedecké meno Tangara mexicana jej priradil Carl Linné v roku 1766, no tangara tyrkysová sa v Mexiku vôbec nevyskytuje — jej domovom je povodie Amazonky (Kolumbia, Venezuela, Guyany, Ekvádor, Peru, Brazília, Bolívia) a ostrov Trinidad. Podľa pravidiel zoologického názvoslovia sa raz pridelené vedecké meno zvyčajne zachováva aj napriek tomu, že je geograficky zavádzajúce.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, tenké a mierne piskľavé volania a rýchle švitorivé série (uponáhľané „tsip-tsip-tsip"), ktorými takmer neustále počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdľom. Druh je opisovaný ako čulý, družný a hlučný, najaktívnejší ráno; keďže žije v kŕdľoch, viacero vtákov spolu je hlasovo výraznejších. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o tropický nížinný druh, preto vyžaduje stabilne teplé a vlhkejšie prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru. Keďže je veľmi družná, drží sa najlepšie v páre alebo menšej skupinke.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je mimoriadne družná a najlepšie sa chová v páre alebo menšej skupinke; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry žijúce v kŕdli. Hniezdo stavia samica — je to mištička zo suchých tráv a lístia vysoko na vetve. Znáša najčastejšie 2–3 vajcia, belavé až sivozelené s tmavými škvrnami, a prevažne ich približne 12–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za dva až tri týždne a kŕmia ich obaja rodičia, často aj pomocníci z kŕdľa (kooperatívne hniezdenie). Za sezónu môže byť viac hniezdnych pokusov. V zajatí sa druh dožíva vyše 8 rokov.
