Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary berylovej je jednoduchý a nenápadný — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, tenkými a mierne piskľavými volaniami a krátkymi cvrlikavými či štebotavými sériami, typickými pre rod Tangara, ktorými udržiava kontakt s partnerom a kŕdľom. V teréne ide o družného a čulého vtáka, ktorý sa pohybuje v pároch a v zmiešaných kŕdľoch a najaktívnejší býva ráno. Volania pôsobia jemne a nenápadne; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o tichý, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara berylová je monogamná a vytvára trvalejšie páry, ktoré sa držia spolu aj v zmiešaných kŕdľoch. Pri dvorení sa partneri prelietavajú spolu a držia v tesnej blízkosti. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho andského areálu líši — zvyčajne je viazané na obdobie s dostatkom ovocia a hmyzu. V severovýchodnom Ekvádore boli aktívne hniezda zaznamenané aj v období júl–august.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien, korienkov a lístia, ktoré skrýva vo vegetácii — v hustom poraste, na vetve alebo medzi machom a popínavými rastlinami. Samica znáša spravidla 2 vajcia, čo je pre rod Tangara typické. Za priaznivú sezónu môže mať pár viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica, zatiaľ čo samec sa zdržiava v okolí. U príbuzných druhov rodu Tangara trvá inkubácia rádovo okolo dvoch týždňov. Rušenie v tomto období treba minimalizovať, aby samica hniezdo neopustila.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo; hniezdne obdobie sa u rodu Tangara uvádza približne 14–16 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia — terénne pozorovania pri hniezde tohto druhu v Ekvádore ukázali, že rodičia často prilietajú s potravou spolu a kŕmia intenzívnejšie ráno. Po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz, a často sa pridajú k zmiešaným kŕdľom. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara berylová je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o andského mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a v ponuke menej bežný než napríklad tangara modrá. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara berylová | Tangara čistinová | Tangara modrokrídla | Tangara modrá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~13 cm | ~12 cm | ~18 cm | 16–18 cm |
| Váha | asi 14–20 g | asi 14–20 g | asi 30–45 g | 30–40 g |
| Dožitie | vyše 8 r (zajatie) | ~8 r | ~8–10 r | vyše 12 r (zajatie) |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Čierne telo husto „šupinkované" zeleno-modrastými bodkami; pohlavia podobné | Čierna s žiarivo modrou hlavou a hrdlom a so slamovožltým plecom; pohlavia podobné | Sýto žlto-čierna s modrými krídlami a chvostom; pomerne zavalitá horská tangara | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné |
| Areál | Andy (Venezuela–Bolívia) — horský oblačný les, mäkkožravec (ovocie/hmyz) | Andy a okraje Amazónie — farebná tangara okrajov lesa a záhrad | Andské oblačné lesy (Kolumbia–Bolívia) — mäkkožravec stredných polôh | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Čierne telo posiate berylovými „šupinkami". Charakteristickým znakom je čierny základ husto pokrytý trblietavými zeleno-modrastými (berylovými) bodkami a šupinkami. Maska, čelo, brada, chrbát, krídla a chvost zostávajú čierne, spodok je tyrkysovo-zelený a bodkovaný čiernou. Mnohé jednotlivé pierka sú sčasti čierne a sčasti zelené alebo modré, čo vytvára typický „spangled" (šupinkový) vzhľad.
Andský horský druh oblačných lesov. Žije pozdĺž Ánd od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po Bolíviu a viaže sa na vlhké horské a oblačné lesy a ich okraje, najmä v polohách okolo 1500–2700 m n. m. Je to typický druh stredných horských výšok, ktorý chýba v nížinách aj vo vysokých bezlesých polohách.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara berylová mäkkožravec (softbill) — živí sa najmä ovocím (figy a drobné dužinaté plody) a hmyzom, ktorý zbiera z listov a vetiev. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Vták zmiešaných kŕdľov. Je družná a takmer neustále v pohybe — pohybuje sa v pároch a malých skupinách a je pravidelnou súčasťou zmiešaných kŕdľov s inými tangarami, s ktorými spoločne prehľadáva koruny stromov za ovocím a hmyzom.
Tri poddruhy. IOC uznáva tri poddruhy (nigroviridis, cyanescens a berlepschi), ktoré sa líšia najmä odtieňom a rozsahom „šupinkovania" — pomerom zelenkavej a modrastej v trblietavých bodkách na spodku tela. Druh popísal Frédéric de Lafresnaye už v roku 1843.
Veľmi farebná, no len ~13 cm. Napriek nápadnému trblietavému sfarbeniu ide o drobného vtáčika dlhého približne 13 cm s krátkym, pomerne silným zobákom. Pohlavia sú navzájom podobné, mladé vtáky sú len matnejšie.
Hojná a stabilná — IUCN LC. Tangara berylová je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); v rámci svojho andského areálu je rozšírená a pomerne hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Obaja rodičia kŕmia spolu. Terénne pozorovania pri hniezde tohto druhu v Ekvádore ukázali, že na kŕmení mláďat sa podieľajú obaja rodičia, ktorí často prilietajú s potravou spoločne a kŕmia intenzívnejšie ráno; hniezdne obdobie u rodu Tangara trvá približne 14–16 dní.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. V zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, tenké a mierne piskľavé volania a krátke cvrlikavé série, typické pre rod Tangara, ktorými udržiava kontakt s partnerom a kŕdľom. Druh je družný a čulý, najaktívnejší ráno, no hlasovo skôr nenápadný a tichší. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Hoci pochádza z horských oblačných lesov, ide stále o tropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien, ktoré skrýva vo vegetácii. Samica znáša spravidla 2 vajcia (typické pre rod Tangara) a prevažne ich zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé; hniezdne obdobie u rodu Tangara trvá približne 14–16 dní a na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia (terénne pozorovania v Ekvádore ukázali, že často prilietajú s potravou spolu a kŕmia viac ráno). Po vylietnutí mláďatá ešte chvíľu dokrmujú. V zajatí sa druh dožíva vyše 8 rokov.
