Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary ohnivohlavej je jednoduchý a nenápadný — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, tenkými a piskľavými volaniami a krátkymi cvrlikavými sériami, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. Druh býva čulý a aktívny, najhlasnejší ráno a počas hniezdnej sezóny, no celkovo patrí skôr k tichším tangaram. Volania pôsobia jemne a vysoko; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara ohnivohlavá je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia je viazané na obdobie dažďov a dostatok ovocia a hmyzu v horských lesoch. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v malých skupinách a zmiešaných kŕdľoch.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo, ktoré ukrýva v hustej vegetácii — listoví, machu či spleti vetiev, čo poskytuje mláďatám ochranu a maskovanie. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia, ktoré sú biele s jemným svetlohnedým bodkovaním sústredeným na tupšom konci. Za sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica, podobne ako u iných druhov rodu Tangara, pričom inkubácia trvá približne 13–14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú v ukrytom hniezde a kŕmia ich obaja rodičia. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Mladé vtáky majú spočiatku matne žltú hlavu namiesto sýto červenej a celkovo matnejšie sfarbenie, ktoré sa s dospievaním vyfarbí.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara ohnivohlavá je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o náročnejšieho horského mäkkožravca, ktorý nie je tak bežne odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej často v ponuke. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara ohnivohlavá | Tangara modrolíca | Tangara červenobruchá | Tangara modrá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 14–15 cm | 13 cm | asi 18 cm | 16–18 cm |
| Váha | asi 28 g | asi 19 g | asi 35–45 g | 30–40 g |
| Dožitie | vyše 8 r (zajatie) | ~8–10 r | ~8–10 r | vyše 12 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Ohnivo oranžovo-červená až žltá hlava, čierna maska, zeleno-zlatý chrbát, opálový kostrec; pohlavia podobné | Zlatistá hlava s čiernou maskou, modré líca, čierny chrbát a modré boky | Čierna so sýto šarlátovo-červeným bruchom a žltými škvrnami na temene; pohlavia podobné | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné |
| Areál | Andy Venezuely–Peru (1300–2300 m) — horský mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) | Mexiko–severozápadná Južná Amerika — nížinný mäkkožravec, obľúbená voliérová tangara | Vysoké Andy — horská tangara chladnejších polôh, náročnejší mäkkožravec | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Ohnivá hlava dala druhu meno. Tvár (líca, uzdičky a predné čelo) tangary ohnivohlavej je sýto oranžovo-červená, zatiaľ čo temeno a zátylok sú žlté. Práve táto „ohnivá" hlava dala druhu slovenské aj anglické meno (flame-faced tanager).
Čierna maska, zlatý kostrec. Tvár lemuje čierna maska, chrbát je čierny so zeleno-zlatým šupinkovaním, kým spodná časť chrbta a kostrec sú opálovo zlatisté s modrastým nádychom a spodok tela opálovo zeleno-modrastý. Zobák je čierny a nohy tmavosivé.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara ohnivohlavá mäkkožravec (softbill) — živí sa najmä ovocím (drobné plody rodov Miconia a Cecropia), doplneným o článkonožce, púčiky a nektár. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Loví v machu. Článkonožce (chrobáky, pavúky, húsenice) zbiera takmer výlučne z machom obrastených vetiev — prehľadáva a sonduje machový porast, čo je typický spôsob hľadania potravy u tohto andského druhu.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Vták andských oblačných lesov. Tangara ohnivohlavá je horský druh vlhkých a oblačných lesov východných Ánd, najhojnejší v pásme 1300–2300 m n. m. (s rozsahom približne 1000–2600 m); v nížinách sa nevyskytuje.
Tri poddruhy líšiace sa tvárou. IOC uznáva 3 poddruhy, ktoré sa odlišujú najmä sfarbením tváre — poddruh lunigera má namiesto sýto červenej skôr oranžovočervenú tvár. Druhové meno parzudakii je na počesť zberateľa Charlesa Parzudakiho.
Hniezdo ukryté v zeleni. Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo, ktoré ukrýva v hustej vegetácii. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia — biele s jemným svetlohnedým bodkovaním — a približne 13–14 dní ich zahrieva; mláďatá kŕmia obaja rodičia.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Endemit Južnej Ameriky — IUCN LC. Druh je endemit Ánd Venezuely, Kolumbie, Ekvádoru a Peru a IUCN ho hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený); jeho populácia však mierne klesá pre úbytok horských lesov. Nie je v CITES.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Je to mäkkožravec (softbill), ktorý v zajatí kladie nároky na špecifickú stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Ako druh horských lesov vyžaduje navyše priestrannú voliéru a stabilné, mierne teplé a vzdušné prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. V prírode obľubuje drobné plody rodov Miconia a Cecropia. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, tenké a piskľavé volania a krátke cvrlikavé série, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. Druh je čulý a aktívny, najhlasnejší ráno, no celkovo patrí skôr k tichším tangaram. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej nápadnom vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o druh horských a oblačných lesov, preto vyžaduje stabilné, mierne teplé a vzdušné prostredie a ochranu pred mrazom, prudkými výkyvmi a prievanom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do temperovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo, ktoré ukrýva v hustej vegetácii. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia — biele s jemným svetlohnedým bodkovaním — a prevažne ich približne 13–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé a kŕmia ich obaja rodičia, po vyletení ich ešte chvíľu dokrmujú. Hniezdenie je viazané na obdobie dažďov a za sezónu môže byť viac pokusov. V zajatí sa druh dožíva vyše 8 rokov.
