Thraupidae (tangarovité)
Tangara blyšťavá patrí medzi tiché až stredne hlasné voliérové druhy a jej hlasový prejav je nenápadný. Nevytvára zložitý melodický spev ako kanárik ani prenikavé volania ako papagáje — ozýva sa predovšetkým jemnými, veľmi vysokými piskotmi a tenkými cvrlikavými hláskami, ktoré v prírode slúžia ako kontaktné volania medzi členmi kŕdľa a zmiešaného hkŕdľa. Tieto zvuky sú tiché, často na hranici počuteľnosti, a väčšine ľudí v miestnosti vôbec neprekážajú. Obe pohlavia sa ozývajú podobne; výrazný rozdiel medzi samcom a samicou v hlase nie je. Druh sa preto cení nie pre hlas, ale pre žiarivé sfarbenie a živý pohyb — hlasový prejav je tu len doplnkom, nie hlavnou prednosťou.
Hniezdna sezóna pripadá na austrálne leto (v domovine približne november–február, dvorenie už od jari). Samec sprevádza samicu, jemne sa ozýva a stráži ju; druh je monogamný a pár drží spolu. V zajatí treba páru dopriať pokoj, hustú zeleň a súkromie — bez kľudu a vhodného miesta na hniezdo k rozmnožovaniu spravidla nedôjde. Najlepšie hniezdia vyspelé vtáky v dobrej kondícii.
Pár stavia miskovité (cup) hniezdo z rastlinného materiálu, ktoré umiestňuje vysoko a skryto v hustej zeleni. Samica znáša spravidla 2–3 vajcia, ktoré sú svetlé s rôznymi tmavými škvrnami a kresbami. Vo voľnej prírode má za sezónu zvyčajne jednu až dve znášky podľa podmienok.
Vajcia zahrieva prevažne samica, ktorá strávi na hniezde väčšinu času, zatiaľ čo samec sa zdržiava v blízkosti a stráži okolie. Inkubácia trvá približne 12–15 dní. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať — citlivý druh môže pri vyrušovaní znášku opustiť.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava (drobné larvy, cvrčky, vošky) popri mäkkom ovocí a vaječnej zmesi — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú. Bohatá ponuka čerstvej živej potravy výrazne zvyšuje úspešnosť odchovu.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 2–3 týždne; kŕmia ich obaja rodičia. Zaujímavosťou je, že pri tangare blyšťavej sa na kŕmení niekedy podieľajú aj staršie mláďatá z predchádzajúcej znášky ako „pomocníci" (kooperatívne hniezdenie). Po vylietnutí rodičia mladé ešte ďalej dokrmujú.
Mladé sa plne osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz; postupne získavajú plné, sýte sfarbenie dospelých vtákov. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 10 rokov.
Tangara blyšťavá je vták na pozorovanie, nie maznáčik — plne ochočiť ju „na ruku" sa prakticky nedá, je prirodzene plachejšia a veľmi pohyblivá. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane pokojná pri približovaní a postupne berie ovocie z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi a kúpe v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na ruke. Násilné chytanie dôveru naopak zničí a druh silne stresuje, preto manipuláciu obmedzte na nevyhnutné minimum.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku, v stabilnom teple.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu ovocia a vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s čerstvou potravou.
Ponúkaj obľúbené ovocie (papája, hrozno, drobné bobule) najprv do misky pri tebe, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu (napr. pri kontrole zdravia) obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kŕmi a kúpe aj v tvojej blízkosti.
Tangara blyšťavá je cennejšia a menej bežná než zrnožravé klietkové druhy — ako vyhľadávaný voliérový mäkkožravec dosahuje vyššie ceny. Tie sa líšia podľa pohlavia, veku, pôvodu a chovateľa; spárované a v zajatí odchované vtáky bývajú drahšie. Druh nie je CITES, no kupujte výhradne v zajatí odchované jedince od dôveryhodného chovateľa (nie vtáky neznámeho pôvodu) a počítajte s nárokmi na pestrú ovocnú stravu a priestrannú voliéru.
| Tangara blyšťavá | Tangara modrá | Tangara purpurová | Nektárnik banánový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–14 cm | 16–18 cm | 18–19 cm | 10–13 cm |
| Váha | asi 16–20 g | 30–40 g | asi 25–30 g | asi 8–12 g |
| Dožitie | >10 r (zajatie) | ~10–15 r | ~10–12 r | ~7 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Zelená/tyrkysová hlava, čierny chrbát, oranžovo-žltý kostrec; samica matnejšia | Bledomodrá až tyrkysová, tmavšie krídla; pohlavia podobné | Samec sýto karmínovo-červený s čiernymi krídlami; samica hnedastá | Žlté bruško a obočie, sivý chrbát, čierna hlava s bielym prúžkom |
| Areál | Atlantický les Brazílie — mäkkožravec (ovocie), družná, jeden pár na voliéru | Tropická Amerika — bežná, prispôsobivá mäkkožravá tangara, družná | Východná Brazília — nápadný mäkkožravec, samec mení sfarbenie pelichaním | Tropická Amerika — drobný nektárovo-ovocný druh, navštevuje kvety a kŕmidlá |
Príznaky: Postupné chudnutie, opuch bruška (zväčšená pečeň), dýchavičnosť, slabosť, náhle úhyny
Najvýznamnejšie zdravotné riziko mäkkožravcov a frugivorov vrátane tangár. V pečeni sa hromadí nadbytočné železo a poškodzuje ju až do zlyhania. Príčinou je krmivo s vysokým obsahom železa a potraviny, ktoré zvyšujú jeho vstrebávanie (citrusy a iné zdroje vitamínu C). Prevencia: kŕmiť softbill peletky s nízkym obsahom železa, obmedziť citrusy, podávať pestré ovocie a živú stravu, sledovať telesnú kondíciu. Pri podozrení (chudnutie, opuch bruška, dýchavičnosť) ihneď vtáčí veterinár.
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť, nechutenstvo
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého ovocia a krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko je u mäkkožravcov vyššie, lebo rýchlo kazivé ovocie ľahko plesnivie. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: kazivé ovocie odoberať ešte v ten deň, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Drobné vtáky pri zlej hygiene, vlhku a preplnení rýchlo chudnú a slabnú; vlhké zvyšky ovocia riziko zvyšujú. Prevencia: denné čistenie a odoberanie zvyškov ovocia, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Načuchrané perie, nehybnosť a tras (chlad) alebo lapanie po dychu a roztiahnuté krídla (prehriatie)
Ako tropický druh tangara blyšťavá zle znáša chlad aj prudké výkyvy teplôt — pri podchladení slabne a je náchylnejšia na infekcie. Zároveň sa pri vysokých teplotách (nad ~29 °C) ľahko prehrieva. Prevencia: stabilné teplo s vykurovaným útulkom, ochrana pred prievanom a mrazom, v lete dostatok tieňa, vetrania a možnosť kúpania.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, slabosť, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (málo druhov ovocia, chýbajúca živá a vaječná zložka) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie a u samíc tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (rôzne ovocie, softbill peletky, živá a vaječná strava v sezóne), trvalo vápnik (sépiová kosť, drvené škrupiny), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Žiariaca „šperková" tangara. Tangara blyšťavá patrí k najpôsobivejšie sfarbeným vtákom sveta: má opálovo zelenú až tyrkysovú hlavu a hruď, čierny chrbát s kontrastným oranžovo-žltým kostrcom, tyrkysové spodné telo a čierne kresby na krídlach a hrdle. Samica je len o niečo matnejšia a má jemne šupinkovaný chrbát.
Mäkkožravec — žije hlavne z ovocia. Na rozdiel od zrnožravých „kanárikov" je tangara blyšťavá frugivor a mäkkožravec (softbill): jej potravu tvorí najmä ovocie (drobné lesné plody, palmové plody, guava, papája, kešu, plody bromélií), doplnené o hmyz a nektár. Tomu treba prispôsobiť aj kŕmenie v zajatí.
Drahokam atlantického lesa. Domovom druhu je atlantický les (Mata Atlântica) juhovýchodnej Brazílie, ďalej východný Paraguaj a severovýchodná Argentína (Misiones) — jeden z biologicky najbohatších, no zároveň najohrozenejších biotopov sveta.
Pestré farby ako maskovanie. Hoci sa zdá nápadná, jej zeleno-modré sfarbenie v slnkom presvietenom lístí prekvapivo splýva s okolím — vták sa tak v korunách stromov stáva pozoruhodne nenápadným. Pestrá farba tu paradoxne slúži ako maskovanie.
Družný vták zmiešaných kŕdľov. Tangara blyšťavá je spoločenská — najčastejšie ju vidno v menších kŕdľoch (typicky 10–20 vtákov) a často sa pridáva do zmiešaných kŕdľov s inými tangárami a lesnými vtákmi, s ktorými spolu prečesáva koruny stromov.
Pri hniezdení pomáhajú aj „pomocníci". Pár stavia miskovité hniezdo vysoko v hustej zeleni a kladie spravidla 2–3 vajcia. Zaujímavosťou je, že mláďatá niekedy kŕmia aj staršie mláďatá z predchádzajúcej znášky — ide o formu kooperatívneho hniezdenia.
Meno zo zelenej a z reči pôvodných obyvateľov. Rodové meno Tangara pochádza z tupijsko-guaranijského výrazu pre vtáka, druhové meno seledon z gréckeho slova pre zelenú farbu — odkaz na žiarivo zelenú hlavu. Druh patrí do rodu Tangara, jedného z najfarebnejších rodov vtákov vôbec.
Pozor na železo — hemochromatóza. Ako mäkkožravý frugivor je druh náchylný na hromadenie železa v pečeni (hemochromatózu). Preto sa kŕmi peletkami s nízkym obsahom železa a obmedzujú sa citrusy a potraviny bohaté na vitamín C, ktoré vstrebávanie železa zvyšujú — ide o jedno z hlavných úskalí jej chovu.
Least Concern, no les ubúda. IUCN druh hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený) a nie je v CITES, jeho populácia je však pod tlakom pre pokračujúci úbytok atlantického lesa. Pri ochrane druhu je preto kľúčová ochrana jeho biotopu.
Monotypický druh popísaný v 18. storočí. Tangara blyšťavá nemá poddruhy (je monotypická) a popísal ju Statius Müller už v roku 1776. Má veľmi podobného príbuzného — tangaru sedemfarebnú (Tangara fastuosa) — s ktorou tvoria pár nádherných tangár atlantického lesa.
Tangara blyšťavá je mäkkožravec (softbill) a prevažne frugivor, takže základ jej stravy tvorí pestré, čerstvé ovocie (papája, mango, figy, hrozno, jablko, hruška, banán, drobné bobule) nakrájané na malé kúsky, doplnené o kvalitné softbill peletky a o živú a vaječnú stravu ako zdroj bielkovín; doplnkom je nektár. Osvedčený pomer je približne polovica ovocia, tretina mäkkožravých peletiek a zvyšok vajce, zelenina a živá potrava. Kľúčové je voliť peletky s nízkym obsahom železa a obmedziť citrusy — druh je náchylný na hromadenie železa (hemochromatózu). Strava je teda náročnejšia a prácnejšia než pri zrnožravcoch, preto sa druh hodí skôr pre skúsenejších chovateľov.
Nie v zmysle zložitého spevu. Tangara blyšťavá nemá melodický spev ako kanárik ani prenikavé volania ako papagáje — ozýva sa len jemnými, veľmi vysokými piskotmi a tenkými kontaktnými hláskami, ktoré slúžia na udržiavanie kontaktu v kŕdli. Hlas je tichý a nenápadný a väčšine ľudí vôbec neprekáža. Hodnota tohto druhu spočíva v nádhernom sfarbení a živom pohybe, nie v hlase — kto hľadá speváka, mal by zvoliť iný druh.
Dvoch samcov tangár spolu nie — v hniezdnej kondícii sú teritoriálne a navzájom sa neznášajú, dokážu byť výbojné aj voči iným drobným vtákom. Preto sa odporúča len jeden pár tangár na voliéru. V prírode je druh síce družný a žije v kŕdľoch, no to si vyžaduje obrovský priestor, ktorý bežný chov neposkytne. V dostatočne veľkej, dobre osadenej voliére znesie spoločnosť iných pokojných mäkkožravcov, pričom prípadné hniezda treba držať od seba vo veľkom odstupe, aby nedochádzalo k bojom.
Potrebuje priestrannú, dobre osadenú voliéru (vnútornú alebo vonkajšiu s vykurovaným útulkom) s množstvom vetiev, zelene a úkrytov — malé klietky sú nevhodné, lebo ide o mimoriadne aktívny, neúnavne lietajúci druh. Ako tropický vták vyžaduje stabilné teplo a neznáša chlad ani mráz; vonkajšiu voliéru treba vykurovať a cez chladné obdobie vtáky presunúť do tepla. Pozor aj na opačný extrém — pri vysokých teplotách (nad ~29 °C) sa ľahko prehrieva, preto je dôležitý tieň, vetranie a možnosť kúpania.
Pohlavia sa na pohľad odlišujú len ťažko — obe sú nápadne pestré. Samec býva o niečo sýtejšie a kontrastnejšie sfarbený, zatiaľ čo samica je celkovo o trochu matnejšia a má jemne šupinkovaný (drobno kresbovaný) chrbát. Tieto rozdiely sú však jemné a u mladých vtákov ešte menej výrazné. Pri tomto druhu sa preto pri určovaní pohlavia spoľahnite na skúseného chovateľa, prípadne na laboratórne (DNA) určenie pohlavia, ktoré je najistejšie.
IUCN ju hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený druh) a nie je zaradená v CITES, takže jej chov nevyžaduje osobitné medzinárodné povolenie. Jej populácia je však pod tlakom pre pokračujúci úbytok atlantického lesa, jedného z najohrozenejších biotopov sveta. Pri kúpe preto vždy uprednostnite v zajatí odchované jedince od dôveryhodného chovateľa — nie vtáky neznámeho pôvodu.
Je monogamný druh; hniezdi v austrálnom lete (v domovine približne november–február). Pár stavia miskovité hniezdo vysoko v hustej zeleni a samica znáša spravidla 2–3 vajcia, ktoré prevažne sama 12–15 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 2–3 týždne a kŕmia ich obaja rodičia — niekedy pomáhajú aj staršie mláďatá z predchádzajúcej znášky (kooperatívne hniezdenie). V zajatí je odchov náročnejší a vyžaduje pokoj, hustú zeleň a dostatok živej stravy. Pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva vyše 10 rokov.
