Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary zlatej je živý, ale jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, švitorivými a mierne piskľavými volaniami, krátkymi cvrlikavými a štebotavými sériami, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. Druh je opisovaný ako čulý a družný — najaktívnejší býva ráno a počas hniezdnej sezóny, keď partneri pri zrkadlovom toku vydávajú aj prenikavejšie, ostré tóny. Volania pôsobia energicky a trochu uponáhľane; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara zlatá je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení partneri predvádzajú zrkadlový tok — vzájomne kopírujú pohyby (dvíhanie hlavy, sklápanie krídel a nadvíhanie chvosta) sprevádzané prenikavými, ostrými tónmi. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho areálu líši — zvyčajne je viazané na obdobie dažďov a dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v kŕdlikoch a zmiešaných hejnách.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien, korienkov a lístia, ktoré umiestňuje v korune stromu, na vetve alebo v hustom poraste na okraji lesa. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1 až 3), svetlé s tmavými škvrnami. Za sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica; v rode Tangara trvá inkubácia spravidla okolo 13–14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za 15–18 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia (pri niektorých tangarách aj pomocníci z predošlej znášky) a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva vyše 8 rokov (zaznamenaný longevity rekord vo voľnej prírode okolo 10 rokov); pri kvalitnom chove je realistická dlhšia životnosť.
Tangara zlatá je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej bežný v ponuke. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara zlatá | Tangara hnedohlavá | Tangara šafranová | Tangara hájová | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–14 cm | 13–14 cm | 13–14 cm | 13–14 cm |
| Váha | 18–22 g | asi 19–20 g | asi 20–22 g | asi 18–20 g |
| Dožitie | vyše 8 r | ~8–10 r | ~8–10 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Žiarivo zlato-žltá, čierna ušná škvrna, čierne krídla a chvost lemované žltou; pohlavia podobné | Prevažne zelená s gaštanovou (hrdzavou) hlavou, niektoré populácie s modrou spodinou | Sýto žltá so striebristo-bielym hrdlom a čiernym pruhom na líci, čierne kreslený chrbát (angl. Silver-throated) | Samec s oranžovo-hrdzavým temenom, čiernou maskou a tyrkysovými krídlami; samica matnejšia |
| Areál | Andy Venezuela–Bolívia — horský lesný mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) | Stred. Amerika a sever Juž. Ameriky — farebný mäkkožravec, obľúbená voliérová tangara | Stred. Amerika a Andy — náročnejší mäkkožravec, klenot voliér | Savany, okraje lesov a záhrady Juž. Ameriky — prispôsobivý mäkkožravec |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Žiarivo zlato-žlté telo s čiernou maskou. Telo tangary zlatej je sýto zlato-žlté, výrazná je čierna ušná škvrna na líci, čierne kreslený chrbát a čierne krídla a chvost lemované žltou. Zobák je krátky a pomerne silný a pohlavia sú navzájom podobné — mladé vtáky sú len matnejšie.
Asi 9 poddruhov a rôzny hnedastý nádych. IOC uznáva približne 9 poddruhov, ktoré sa líšia hlavne odtieňom zlatej a rozsahom gaštanového (hnedastého) nádychu na spodine tela. Najsevernejšie populácie majú často gaštanový pruh na hrudi a bokoch, niektoré poddruhy sú zospodu prevažne hnedasté.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara zlatá mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí ovocie viac než polovicu jej potravy (s obľubou plody Miconia) a hmyz približne tretinu. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Zberá hmyz na machnatých vetvách. Druh je úzko spätý s machom obrastenými konármi horského lesa — po vetvách poskakuje, prehľadáva ich vrchnú aj spodnú stranu a pri ovocí sa neraz zavesí dolu hlavou, aby dosiahla na plod či úkryt hmyzu.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Andský horský druh. Žije pozdĺž Ánd od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po Bolíviu, vo vlhkých horských lesoch a na ich okrajoch, najmä v pásme 500–2300 m n. m. (najhojnejšia v strednom pásme 1000–1500 m).
Početná a stabilná — IUCN LC. Tangara zlatá je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je rozšírená a hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Zrkadlový tok páru. Pri dvorení partneri predvádzajú nápadný zrkadlový tok — vzájomne kopírujú pohyby (dvíhanie hlavy, sklápanie krídel, nadvíhanie chvosta) sprevádzané prenikavými tónmi. Stavajú miskovité hniezdo z machu a vlákien a samica znáša najčastejšie 2 vajcia.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Čulá a družná, súčasť zmiešaných hejen. Druh žije v pároch a malých kŕdlikoch a často sa pripája k zmiešaným hejnám tangár putujúcim korunami za potravou. Jeho hlas tvoria vysoké, švitorivé volania, nie zložitý melodický spev.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci je v prírode hojná a prispôsobivá, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, švitorivé a mierne piskľavé volania a krátke cvrlikavé série, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom; pri toku pridáva aj prenikavejšie ostré tóny. Druh je opisovaný ako čulý a družný, najaktívnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej žiarivom vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o tropický horský druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v prírode sa bežne pripája k zmiešaným hejnám. V zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry; pri dvorení predvádza nápadný zrkadlový tok. Pár stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien v korune stromu alebo v hustom poraste na okraji lesa. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1–3), svetlé s tmavými škvrnami, a prevažne ich približne 13–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 15–18 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť viac hniezdnych pokusov. Druh sa dožíva vyše 8 rokov (longevity rekord okolo 10 rokov).
