Tangara červenokrká (Tangara cyanocephala)

Thraupidae (tangarovité)

Tangara červenokrká

Tangara cyanocephala — drobný, žiarivo sfarbený neotropický spevavec atlantického lesa s modrým temenom a červeno-oranžovou šijou — pestrá voliérová tangara a mäkkožravec

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern — pomerne rozšírený druh atlantického lesa, nie je v CITES; ako lesný druh je závislý od zachovania atlantického lesa
Dĺžka10–13 cm
Hmotnosť16–21 g
Dĺžka životavyše 8 r (v zajatí)
Stravamäkkožravec (ovocie, hmyz)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 32% STRAVA zloženie
Ovocie a bobule — hlavná zložka (figy, drobné dužinaté plody, banán, guava) 55%
Hmyz a článkonožce — drobné chrobáky, húsenice, larvy (najmä pri odchove mláďat) 32%
Púčiky, mladé listy a zelené krmivo — doplnok 7%
Nektár a kvety — príležitostne z kvitnúcich stromov 4%
Vaječno-hmyzová a softbillová zmes — doplnok v zajatí 2%

Odporúčané potraviny

  • Ovocie — najmä menej kyslé a nízkoželezné druhy: jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán (mierne), guava
  • Figy a drobné dužinaté plody — v prírode obľúbená a vyhľadávaná zložka
  • Kvalitná softbillová (low-iron) granulovaná zmes pre mäkkožravce — základ vyváženej výživy v zajatí
  • Živá a hmyzia strava — múčne červy (s mierou), pinky, cvrčky, vošky, drobné larvy (najmä pri odchove mláďat)
  • Vaječná (mäkká) zmes pre mäkkožravce — zdroj bielkovín, hlavne v hniezdnom období a pri pelichaní
  • Nektár / nektárová náhrada pre tangary — doplnok napodobňujúci prírodnú stravu
  • Zelené krmivo a púčiky — mladé listy, mokrička, drobné kúsky zeleniny ako spestrenie
  • Namáčané alebo naklíčené drobné semená — len ako malý doplnok, nie základ
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť, doplniť plytký kúpeľ (rada sa kúpe)

Zakázané potraviny

  • Krmivo s vysokým obsahom železa (bežné papagájové/holubie zmesi, obohatené pelety) — riziko hemochromatózy
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Citrusy a iné silne kyslé ovocie vo väčšom množstve — vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — nezvládajú soľ ani cukor
  • Plesnivé alebo zatuchnuté ovocie a krmivo — riziko aspergilózy a otráv mykotoxínmi
Tip od odborníka Tangara červenokrká (Tangara cyanocephala) je mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí základ jej potravy ovocie (zhruba polovica jedálnička, najmä figy, guava a drobné dužinaté plody) doplnené o hmyz a článkonožce (približne tretina), ktorý zbiera v strednom poschodí lesa. V zajatí preto nestačí zrnná zmes ako pre kanáriky: základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná strava doplnená o pestré nakrájané ovocie a pravidelne živý hmyz. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — tangary patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto sa vyhýbame krmivám obohateným železom a obmedzujeme silne kyslé ovocie a citrusy (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (cvrčky, múčne červy s mierou, vaječná zmes) — mláďatá potrebujú najprv viac bielkovín a až s vekom prechádzajú na ovocnejšiu stravu. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie. Trvalo prístupná musí byť čerstvá voda a možnosť kúpania; nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňame niekoľkokrát denne.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Tangara červenokrká patrí k skôr tichším drobným spevavcom. Nie je to prenikavý kričiak — počas dňa sa ozýva jemnými, vysokými a piskľavými volaniami a krátkym cvrlikaním, ktorým udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. Nejde o melodický, zložito štruktúrovaný spev, skôr o tichý, opakujúci sa hlasový prejav v pozadí. V byte ju väčšina ľudí vníma ako nenápadnú prírodnú kulisu; vysoké tóny môžu byť pre citlivejšie ucho miestami počuteľnejšie, no celkovo patrí medzi pokojnejšie druhy. Obe pohlavia sú hlasovo podobné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie, nie na maznanie. Tangara červenokrká je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná; nestáva sa z nej ochočený spoločník „na ruku" ako z andulky či korely. Pri pokojnej a trpezlivej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie potravu z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a silne ju stresuje. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére s rastlinami, kde môže lietať a kde ju možno pozorovať pri kŕmení, kúpaní a prelietavaní.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a neposedný vták — v prírode prelietava v skupinkách stredným a vrchným poschodím lesa, takmer neustále v pohybe pri hľadaní ovocia a hmyzu, často v zmiešaných kŕdlikoch s ďalšími tangarami. V zajatí potrebuje veľa priestoru na lietanie; malá klietka je úplne nevhodná a vták v nej trpí. Ideálom je priestranná, husto zazelenená voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viacero úrovní). Energiu vkladá do prelietavania, hľadania potravy, kúpania a v hniezdnom období do stavby hniezda a kŕmenia mláďat.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Tangara červenokrká nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako papagáje či niektoré škorce. Nemá ani zložitý melodický spev; jej hlasový prejav tvoria jemné, vysoké a piskľavé volania a krátke cvrlikavé série, ktorými udržiava kontakt a komunikuje s partnerom. Hodnota druhu v chove spočíva v jeho vzhľade, pestrosti a prirodzenom správaní, nie v napodobňovaní zvukov.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Hlasový prejav tangary červenokrkej je tichý a jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa jemnými, vysokými a piskľavými volaniami a krátkymi cvrlikavými či cinkavými sériami, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. V prírode sa pohybuje v skupinkách a zmiešaných kŕdlikoch korunami stromov, kde sú práve tieto tiché kontaktné hlasy dôležité. Volania sú nenápadné a opakujúce sa; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, tichý hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky z okolia — nie je mimický a nemá ani zložitý naučený spev. Jeho hlasový prejav je vrodený a tvoria ho jemné, vysoké piskľavé kontaktné volania; reč ani slová sa od neho očakávať nedajú.

Typické zvuky

  • Jemné, vysoké a piskľavé volania — počas dňa, najživšie ráno
  • Krátke cvrlikavé a cinkavé série — tiché, opakujúce sa, na udržanie kontaktu
  • Kontaktné hlásky medzi partnermi a v kŕdliku — veľmi vysoké, jemné tóny
  • Ostrejšie varovné volania — pri vyrušení alebo blížiacom sa nebezpečenstve
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché piskľavé tóny pri kŕmení v hniezde a po vylietnutí
  • Druh NEimituje ľudskú reč — ozýva sa výlučne vrodeným repertoárom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlasový prejav prakticky celoročne — tiché vysoké piskľavé volania a cvrlikanie, najživšie ráno a v hniezdnej sezóne
Tok a párenie (na južnej pologuli viazané na jar a leto, t. j. približne september–január) — pár sa naťahuje a kŕmi
Hniezdenie — stavia drobné miskovité hniezdo z machu a vlákien v koreňovom alebo strednom poschodí lesa
Inkubácia (sedí samica) + kŕmenie mláďat oboma rodičmi, s dôrazom na hmyziu stravu
Pelichanie po hniezdnej sezóne — výmena peria, vták potrebuje pokoj a kvalitnú stravu
V zajatí kŕmený celoročne — softbillová zmes (ovocie + hmyz), nízkoželezná strava

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci v prírode obýva aj okraje lesov a plantáže, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu a najmä na nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Zvládnutie kŕmenia, hygieny rýchlo sa kaziaceho ovocia, dostatku priestoru a stabilne teplého prostredia robí z tohto druhu vtáka pre pokročilejších chovateľov mäkkožravcov.
Priestor Najlepšie priestranná, husto zazelenená voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si vták môže zalietať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné. Vhodný je plytký kúpeľ (rada sa kúpe), úkryty a viacero kŕmnych miest. Druh sa najlepšie chová v páre; pri spájaní s inými druhmi v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť, najmä v hniezdnom období.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú vtáka na pozorovanie — deti zaujme žiarivá kombinácia zelenej, modrej a červenej a čulé, neustále prelietavanie po voliére. Nejde však o vtáka „na ruku" — tangara červenokrká je temperamentná a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka iba pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvele poslúži na vysvetlenie tém ako mäkkožravec verzus zrnožravec (prečo táto tangara potrebuje ovocie a hmyz namiesto zrnia), život v dažďovom (atlantickom) lese a jeho ohrozenie alebo prečo na stravu treba dbať aj v chove (riziko hromadenia železa). Starostlivosť o ovocie a vodu zvládnu staršie deti pod dohľadom.
Hlučnosť Skôr tichá. Nejde o prenikavý škrek, ale o jemné, vysoké a piskľavé volania a cvrlikanie počuteľné v pozadí počas dňa. Väčšine ľudí to neprekáža a vnímajú to ako nenápadnú prírodnú kulisu; len veľmi citlivé ucho môže vysoké tóny miestami zaregistrovať. Druh je hlasovo najaktívnejší ráno.
Verdikt odborníka Tangara červenokrká (Tangara cyanocephala, anglicky red-necked tanager, portugalsky saíra-militar) je drobný, žiarivo sfarbený neotropický spevavec z čeľade tangarovité, ktorý patrí medzi klenoty atlantického lesa juhovýchodnej Brazílie. Meria len približne 10–13 cm a váži zhruba 16–21 g, je teda menšia než tangara modrá. Telo má trávovo zelené, temeno a tvár kovovo modré až fialové a okolo zátylku a šije nesie nápadný červeno-oranžový pás (odtiaľ názov červenokrká); chrbát a krídla má sčasti čierne a na pleci kontrastný žltý až oranžový prúžok. Pohlavia sú si podobné, ale samica je matnejšia — červená na šiji u nej prechádza skôr do škoricového odtieňa a chrbát máva zelenkavo prúžkovaný. IOC v15.2 uznáva tri poddruhy (cyanocephala, corallina, cearensis), ktoré sa líšia najmä rozsahom červenej škvrny a odtieňom modrej na hlave. Domovom druhu je atlantický les a nadväzujúce biotopy východnej Brazílie — od štátu Ceará a Bahie na severe po Rio Grande do Sul na juhu — a okrajovo aj východný Paraguaj a severovýchodná Argentína (provincia Misiones). Obýva vlhké lesy, ich okraje, druhotné porasty a plantáže, od nížin až do horských polôh približne 1 370 m n. m., kde sa pohybuje najmä v strednom a vrchnom poschodí, často v zmiešaných kŕdlikoch s ďalšími tangarami. IUCN ju hodnotí ako Least Concern (LC) a druh nie je v CITES, hoci ako lesný druh je závislý od zachovania atlantického lesa, ktorý je dnes silno fragmentovaný. Z hľadiska potravy je to mäkkožravec (softbill): základ tvorí ovocie (asi polovica jedálnička, najmä figy, guava a drobné dužinaté plody) doplnené o hmyz a článkonožce (približne tretina). To je zároveň kľúčové pre chov — tangaru nemožno kŕmiť ako zrnožravého kanárika; potrebuje kvalitnú softbillovú stravu, pestré ovocie a živý hmyz, pričom mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa, lebo tangary patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu). V chove ide o čulého, družného a aktívneho vtáka, ktorý potrebuje priestrannú, zazelenanú voliéru, nie malú klietku, a ktorý sa skvele uplatní ako okrasný druh na pozorovanie, nie ako maznáčik „na ruku". Pre koho je vhodná: pre skúsenejšieho chovateľa mäkkožravcov, ktorý chce mimoriadne pestrého a živého vtáka a zvládne špecifickú softbillovú a nízkoželeznú stravu. Komu sa nehodí: začiatočníkovi hľadajúcemu nenáročného zrnožravca do klietky alebo spoločníka na maznanie.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Vlhké atlantické lesy, ich okraje, druhotné porasty a plantáže — stredné a vrchné poschodie
Tangara červenokrká je druh atlantického lesa a nadväzujúcich porastov. Obýva vlhké horské, podhorské aj nížinné lesy, polopadavé porasty, ich okraje, druhotné lesy a plantáže. Potravu hľadá najmä v strednom a vrchnom poschodí (midstory a subkanopy), kde prelietava v skupinkách a zmiešaných kŕdlikoch s ďalšími tangarami. Druh znesie istú mieru fragmentácie lesa, no zostáva viazaný na lesné prostredie.
Areál rozšírenia
Juhovýchodná Brazília (Ceará a Bahia po Rio Grande do Sul), východný Paraguaj, severovýchodná Argentína (Misiones)
Druh je takmer endemit východnej Brazílie. Súvislý areál siaha od južnej Bahie a Espírita Santa na juh po Rio Grande do Sul, s presahom do východného Paraguaja a severovýchodnej Argentíny (provincia Misiones). Izolované populácie sa nachádzajú aj v horských lesoch štátu Ceará a v nížinných a podhorských lesoch Pernambuca a Alagoasu na severovýchode Brazílie. Celý areál je viazaný na atlantický les.
Nadmorská výška
Od nížin približne do 1 370 m n. m.
Obýva širokú výškovú škálu od pobrežných a vnútrozemských nížin po podhorské a horské lesy — približne do 1 370 m n. m. Prevažuje v nížinách a podhorí, izolované horské populácie (napríklad v Ceará) žijú vyššie. Druh je viazaný na lesné prostredie a presvetlené okraje.
Voliéra (chov)
Priestranná, husto zazelenená voliéra s rastlinami a vetvami; plytký kúpeľ; chov najlepšie v páre
V zajatí potrebuje priestor na lietanie — ideálna je priestranná, husto zazelenená voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde môže prelietavať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytká miska na kúpanie (rada sa kúpe) a úkryty. Druh sa najlepšie chová v páre; v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť s ostatnými druhmi, najmä počas hniezdenia.
Teplota
Tropický/subtropický druh — vyžaduje teplo, chráňte pred chladom, prievanom a mrazom
Ide o tropický až subtropický neotropický druh, ktorý vyžaduje stabilné teplé prostredie. Nie je otužilý ako napríklad sicalis šafranový — treba ho chrániť pred chladom, prievanom a mrazom. Vonkajšiu voliéru možno využiť len v najteplejšej časti roka a vždy s prístupom do vykurovaného, suchého vnútorného priestoru. Optimálna teplota v chove je teplá izbová, počas chladnejších mesiacov je nutné prikurovanie.
Spoločnosť
Družná — žije v pároch a malých kŕdlikoch, často v zmiešaných skupinách; pri hniezdení sledovať znášanlivosť
V prírode je tangara červenokrká družná a spoločenská — pohybuje sa v pároch alebo malých kŕdlikoch, často v zmiešaných skupinách s ďalšími tangarami pri zdrojoch ovocia. V zajatí sa najlepšie chová v páre. V zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, no počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Na južnej pologuli viazané na jar a leto (približne september–január)

Tangara červenokrká je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia zodpovedá jari a letu južnej pologule (zhruba september až január), keď je dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v kŕdlikoch.

Znáška
Typicky 2 vajcia (zriedka 1–3)

Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien, korienkov a lístia, ktoré umiestňuje v strednom poschodí lesa — na vetve, v kríku alebo v listovej špirále. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1 až 3), svetlé s tmavšími škvrnami. Za priaznivú sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.

Inkubácia
Približne 13–14 dní, sedí prevažne samica

Vajcia zahrieva prevažne samica; u drobných neotropických tangár trvá inkubácia približne 13–14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať.

Liahnutie
Po približne 13–14 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.

Mláďatá
Vyletujú približne za 15–18 dní

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za 15–18 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Mladé vtáky sú spočiatku matnejšie a plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne.

Samostatnosť
Osamostatnenie niekoľko týždňov po vylietnutí; pohlavná dospelosť ~1. rok

Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Vo voľnej prírode sa drobné tangary dožívajú približne 3–5 rokov, no pri dobrej starostlivosti v zajatí sa druh môže dožiť vyše 8 rokov.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka, nie ochočenie „na ruku")

Tangara červenokrká je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.

2

Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.

4

Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.

5

Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.

Cena a kde kúpiť

približne 80–200 € za jedinca (podľa pôvodu, veku a dostupnosti)

Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o pestrého mäkkožravca, ktorý nie je tak bežne odchovávaný ako zrnožravé exoty ani ako tangara modrá, preto býva drahší a v ponuke menej častý. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince s legálnym pôvodom od overeného chovateľa alebo cez kluby/burzy mäkkožravcov — nie vtáky neznámeho pôvodu.
Overte si, že predajca pozná správnu softbillovú (mäkkožravú) a nízkoželeznú stravu a vták je na ňu zvyknutý — náhla zmena krmiva druh stresuje a oslabuje.
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav, žiadne ťažké dýchanie.
Pri kúpe páru na chov si overte, že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu a sú v dobrej kondícii; pohlavia odlíšiš podľa sýtosti červenej škvrny (samec výraznejší).
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka s legálnym pôvodom priamo od chovateľa mäkkožravcov alebo cez špecializovanú burzu/klub. Kľúčové je zistiť, akú stravu vták dostával — prechod na nesprávne (zrnné alebo na železo bohaté) krmivo môže vážne uškodiť. Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a jedincom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pre začiatok ráta s priestrannou, zazelenanou voliérou a stabilne teplým prostredím; ide o druh skôr pre skúsenejšieho chovateľa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Tangara červenokrká 10–13 cm Tangara hnedohlavá 13–14 cm Tangara hájová 13–14 cm Tangara modrá 16–18 cm
Tangara červenokrká Tangara hnedohlavá Tangara hájová Tangara modrá
Dĺžka10–13 cm13–14 cm13–14 cm16–18 cm
Váha16–21 gasi 18–22 gasi 18–22 g30–40 g
Dožitievyše 8 r (zajatie)~8–10 r~8–10 rvyše 12 r (zajatie)
Hlučnosť3/54/54/53/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaZelená s modrým temenom a červeno-oranžovou šijou; samica matnejšia (červená do škoricovej)Žiarivo zelená s hrdzavohnedou hlavou a modrým hrdlom — veľmi pestráSvetlomodrá až tyrkysová s čiernou maskou a hrdzavým temenom; pohlavia podobnéSvetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné
AreálAtlantický les V Brazílie, V Paraguaj, SV Argentína — drobný mäkkožravec (ovocie/hmyz)Strední a Južná Amerika — náročnejší mäkkožravec, klenot voliérSeverná a stredná Južná Amerika — pestrý mäkkožravec savan a okrajov lesaMexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár)

Choroby a prevencia

Hromadenie železa — hemochromatóza (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny

Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.

Tráviace ťažkosti a črevné infekcie (vrátane kokcidiózy a baktérií)
stredná

Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia

Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).

Roztoče a vonkajší parazity (vrátane vzdušnicového roztoča)
stredná

Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci

U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.

Poruchy pelichania a nedostatky výživy
stredná

Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec

Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.

Prevencia Tangara červenokrká je pri správnej starostlivosti dlhoveká (v zajatí vyše 8 rokov), no ako mäkkožravec má špecifické potreby. Základ zdravia: (1) správna softbillová a nízkoželezná strava — kvalitná granulovaná zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz; vyhnite sa krmivám bohatým na železo a obmedzte citrusy (prevencia hemochromatózy); (2) čerstvosť krmiva — nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňajte niekoľkokrát denne (prevencia aspergilózy a črevných infekcií); (3) čistá voda s možnosťou kúpania a denná hygiena voliéry v suchom prostredí bez prievanu; (4) stabilne teplé prostredie — ide o tropický druh, chráňte ho pred chladom a mrazom; (5) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (6) dostatok priestoru a podnetov (priestranná zazelenená voliéra) a pokoj počas hniezdenia; (7) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria — pri zmenách (načuchrané perie, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie, apatia) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo".

Zaujímavosti

1

Trávovo zelená s modrou hlavou a červenou šijou. Telo tangary červenokrkej je trávovo zelené, temeno a tvár kovovo modré až fialové a okolo zátylku a šije sa tiahne nápadný červeno-oranžový pás — práve podľa neho dostala meno. Chrbát a krídla má sčasti čierne, na pleci so žltým až oranžovým prúžkom.

2

Samec a samica sa dajú rozlíšiť. Pohlavia sú si podobné, no samica je matnejšia — červená na šiji u nej prechádza skôr do škoricového odtieňa a chrbát máva zelenkavo prúžkovaný, kým samec je sýtejší a má na chrbte viac čiernej.

3

Tri poddruhy. IOC uznáva tri poddruhy (cyanocephala, corallina a cearensis), ktoré sa líšia hlavne rozsahom červenej škvrny na hrdle a šiji a odtieňom modrej na hlave; poddruh cearensis z izolovaných horských lesov Ceará má temeno tmavšie a fialovkastejšie.

4

Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara červenokrká mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí ovocie zhruba polovicu jej potravy (figy, guava, drobné plody) a hmyz približne tretinu. To z nej v chove robí náročnejší druh.

5

Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.

6

Klenot atlantického lesa. Druh je takmer endemit východnej Brazílie a celý jeho areál je viazaný na atlantický les (Mata Atlântica) — od štátu Ceará a Bahie po Rio Grande do Sul, s presahom do východného Paraguaja a severovýchodnej Argentíny (Misiones).

7

Druh stredného a vrchného poschodia. Potravu hľadá najmä v strednom a vrchnom poschodí lesa, kde sa pohybuje v skupinkách a často v zmiešaných kŕdlikoch s ďalšími tangarami pri zdrojoch ovocia.

8

Drobný a ľahký. Meria len približne 10–13 cm a váži zhruba 16–21 g — je teda menšia než tangara modrá; je to jedna z drobnejších pestrých tangár v chove.

9

Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.

10

Tichá a družná. Druh je skôr tichý a družný — žije v pároch a malých kŕdlikoch. Jeho hlas tvoria jemné, vysoké a piskľavé volania, nie zložitý melodický spev; v chove sa cení pre vzhľad, nie pre spev.

Taxonomická klasifikácia

species Tangara červenokrká
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Thraupidae (tangarovité)
Rod Tangara Brisson, 1760
Druh T. cyanocephala (Statius Müller, 1776)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — neotropický druh atlantického lesa, u nás len voliérový chov
Poddruhy IOC v15.2 uznáva tri poddruhy, ktoré sa líšia najmä rozsahom červenej škvrny na hrdle a šiji a detailmi sfarbenia hlavy: nominátny T. c. cyanocephala (juhovýchodná Brazília, Paraguaj, Argentína) s intenzívne modrým temenom a výrazným červeným pásom, T. c. corallina (juhovýchodná Brazília) s jasnejšou, koralovo-červenou škvrnou na hrdle, a T. c. cearensis z izolovaných horských lesov Ceará na severovýchode Brazílie, ktorý má temeno tmavšie a fialovkastejšie a kratšie vrchné krovky chvosta nápadne lemované svetlomodrou. Druh patrí do rozsiahleho neotropického rodu Tangara v rámci čeľade tangarovité (Thraupidae) s vyše 370 druhmi.

? Často kladené otázky

Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. V zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú, zazelenanú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.

Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, guava, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.

Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.

Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria jemné, vysoké a piskľavé volania a krátke cvrlikavé série, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. Druh je skôr tichý a družný, najaktívnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej pestrom vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.

Potrebuje priestrannú, husto zazelenanú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o tropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.

Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.

Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien v strednom poschodí lesa. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1–3), svetlé s tmavšími škvrnami, a prevažne ich približne 13–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 15–18 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Vo voľnej prírode sa drobné tangary dožívajú približne 3–5 rokov, no v dobrej starostlivosti v zajatí sa druh môže dožiť vyše 8 rokov.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Tangara cyanocephala — Least Concern), BirdLife International DataZone (Red-necked Tanager), Cornell Lab — Birds of the World (rentan1, Red-necked Tanager — o

 Video — Tangara červenokrká

Tangara červenokrká (Tangara cyanocephala) — video o speve a chove

Tangara červenokrká (Tangara cyanocephala) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Tangara modrohlavá, Anglicky:   Red-necked tanager, Nemecky:   Rotnacken-Tangare, Francúzsky:   Calliste à cou rouge, Poľsky:   Tangarka czerwonokarkowa, Španielsky:   Tangara cabeciazul / tángara de nuca roja, Portugalsky:   Saíra-militar