Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary sedemfarebnej je tichý a jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev a v literatúre je opisovaná ako druh s veľmi slabým spevom alebo takmer bez spevu. Ozýva sa tenkými, vysokými a piskľavými volaniami a krátkymi švitorivými sériami, ktorými udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom vo vysokých korunách. Druh sa pohybuje pomerne nenápadne a na seba zvukom väčšinou neupozorňuje. Volania pôsobia jemne a vysoko; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený kontaktný repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke a v chove sa rozlišujú najmä podľa správania. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara sedemfarebná je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia je v rovníkovej Amazónii bez výraznej sezónnosti a viaže sa najmä na dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v kŕdlikoch a zmiešaných skupinách.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z rastlinných vlákien, machu a lístia, ktoré umiestňuje vysoko v korune stromu. Samica znáša najčastejšie 2 až 3 vajcia. Za priaznivých podmienok môže mať viac hniezdnych pokusov; pohlavia sú si vzhľadovo podobné, takže pár sa určuje najmä podľa správania.
Vajcia zahrieva prevažne samica počas približne 13–14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať, aby pár hniezdo neopustil.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za dva až tri týždne. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia a začnú samy zbierať ovocie a hmyz.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 10 rokov (v zajatí pri správnej starostlivosti aj okolo 12 rokov, rekordne zaznamenané jedince viac); údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara sedemfarebná je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o vyhľadávaného mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej bežný v ponuke než napríklad tangara modrá. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara sedemfarebná | Tangara modrá | Tangara purpurová | Tangara blyšťavá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–15 cm | 16–18 cm | 18–19 cm | 13–14 cm |
| Váha | asi 18–23 g | 30–40 g | asi 28–35 g | asi 18–22 g |
| Dožitie | vyše 10 r (zajatie) | vyše 12 r (zajatie) | ~10 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Zelená hlava, čierny chrbát a hrdlo, modrá hruď, červeno-žltý kostrec; pohlavia podobné | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné | Samec sýto karmínovočervený s čiernymi krídlami a chvostom; samica hnedastá | Žiarivo zelená s čiernym a tyrkysovým vzorom — jedna z najfarebnejších tangár |
| Areál | Povodie Amazonky — koruny pralesa, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár), „klenotová" tangara | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) | Východná Brazília — nápadný mäkkožravec, obľúbená voliérová tangara | Atlantický les Brazílie — náročnejší mäkkožravec, klenot voliér |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí a druh potrebuje vlhkejšie prostredie. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať čistotu a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. U tohto pestrého druhu môže nevhodná strava ovplyvniť aj sýtosť sfarbenia. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Jeden z najfarebnejších vtákov sveta. Tangara sedemfarebná spája na malom tele hneď niekoľko žiarivých farieb: jablkovo zelenú hlavu, čierny chrbát a hrdlo, tyrkysovo-modrú hruď a spodok a červeno-žltý kostrec. Práve pestrosť jej vyniesla slovenské meno „sedemfarebná" a anglické „paradise tanager" (rajská tangara).
Kostrec červený, alebo žlto-červený. Jednotlivé poddruhy (uznávané sú približne 4) sa líšia hlavne pomerom červenej a žltej na kostrci — u niektorých je kostrec celý červený, u iných výrazne žlto-červený. Pohlavia sú navzájom podobné, preto sa pár určuje podľa správania.
Meno „chilensis" je omyl — v Čile nežije. Napriek druhovému menu sa tangara sedemfarebná v Čile vôbec nevyskytuje. Ide o historický omyl: typová lokalita bola pôvodne mylne určená ako Čile a neskôr opravená na Bolíviu. Vták v skutočnosti žije v povodí Amazonky.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara sedemfarebná mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí základ jej potravy ovocie (najmä figy a dužinaté plody), doplnené o hmyz a nektár. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Vták amazonských korún. Domovom je povodie Amazonky (Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Brazília, Bolívia, Guyany), kde žije najmä vo vysokých korunách vlhkých nížinných pralesov a často sa pridáva k zmiešaným druhovým kŕdľom.
Početná, no s mierne klesajúcou populáciou — IUCN LC. Druh je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka veľmi veľkému areálu; jeho populácia podľa odhadov mierne klesá (najmä pre úbytok pralesov), no druh nie je v CITES.
Hniezdo vysoko v korune. Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z vlákien a machu vysoko v korune stromu. Samica znáša najčastejšie 2–3 vajcia, ktoré 13–14 dní zahrieva; mláďatá vyletujú približne za dva až tri týždne.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Nádherná, ale takmer bez spevu. Hoci patrí k najfarebnejším vtákom, jej hlas je veľmi slabý — tvoria ho len tenké, vysoké piskoty a kontaktné volania, nie zložitý melodický spev. V chove sa cení pre vzhľad a správanie, nie pre spev, a ľudskú reč nenapodobuje.
„Tangara" znamená tanečník. Rodové meno Tangara pochádza z tupíjskeho slova označujúceho „tanečníka" — vystihuje čulé, neposedné poskakovanie a prelietavanie týchto vtákov medzi vetvami v korunách stromov.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. V zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú, vysokú voliéru a stabilne teplé a vlhkejšie prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou, figy) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, ovocné mušky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nie — má veľmi slabý spev. Hoci patrí k najfarebnejším vtákom sveta, jej hlasový prejav tvoria len tenké, vysoké a piskľavé volania a krátke švitorivé série, ktorými udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. V literatúre je opisovaná ako vták, ktorý na seba zvukom takmer neupozorňuje. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej spektakulárnom vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, vysokú a bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu „v korunách" — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o tropický nížinný druh, preto vyžaduje stabilne teplé a vlhkejšie prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z vlákien a machu vysoko v korune stromu. Samica znáša najčastejšie 2–3 vajcia a prevažne ich približne 13–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za dva až tri týždne a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú; kľúčová je pritom živá hmyzia strava. Za priaznivých podmienok môže byť viac hniezdnych pokusov. V zajatí sa druh pri správnej starostlivosti dožíva vyše 10 rokov.
