Tangara plavoprsá (Pipraeidea melanonota)

Thraupidae (tangarovité)

Tangara plavoprsá

Pipraeidea melanonota — drobná neotropická tangara s tyrkysovo-modrým temenom a chrbtom, čiernou maskou a plavo-škoricovým spodkom — ozdobný voliérový mäkkožravec z Ánd a atlantického lesa

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern — rozsiahly (hoci roztrúsený) areál, druh je pomerne rozšírený, populácia stabilná, nie je v CITES
Dĺžka~14 cm
Hmotnosť18–25 g
Dĺžka životavyše 8 r (v zajatí)
Stravamäkkožravec (ovocie, bobule, hmyz)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 28% 9% STRAVA zloženie
Ovocie a bobule — hlavná zložka (drobné dužinaté plody, plody imela, dužina ovocia) 55%
Hmyz a článkonožce — motýle, mole a ich larvy, drobný hmyz (najmä pri odchove) 28%
Púčiky, kvety a mladé listy — sezónny doplnok 9%
Semená — drobné, doplnková zložka 5%
Vaječno-hmyzová a softbillová zmes — doplnok v zajatí 3%

Odporúčané potraviny

  • Ovocie — najmä menej kyslé a nízkoželezné druhy: jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán (mierne)
  • Drobné dužinaté plody, bobule a plody imela (Loranthaceae) — v prírode vyhľadávaná a prirodzená zložka
  • Kvalitná softbillová (low-iron) granulovaná zmes pre mäkkožravce — základ vyváženej výživy v zajatí
  • Živá a hmyzia strava — múčne červy (s mierou), pinky, cvrčky, drobné larvy a mole (najmä pri odchove mláďat)
  • Vaječná (mäkká) zmes pre mäkkožravce — zdroj bielkovín, hlavne v hniezdnom období a pri pelichaní
  • Nektár / nektárová náhrada pre tangary a kvety — doplnok napodobňujúci prírodnú stravu
  • Zelené krmivo, púčiky a mladé listy — drobné kúsky zeleniny a mokrička ako spestrenie
  • Namáčané alebo naklíčené drobné semená — len ako malý doplnok, nie základ
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť, doplniť plytký kúpeľ (rád sa kúpe)

Zakázané potraviny

  • Krmivo s vysokým obsahom železa (bežné papagájové/holubie zmesi, obohatené pelety) — riziko hemochromatózy
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Citrusy a iné silne kyslé ovocie vo väčšom množstve — vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — nezvládajú soľ ani cukor
  • Plesnivé alebo zatuchnuté ovocie a krmivo — riziko aspergilózy a otráv mykotoxínmi
Tip od odborníka Tangara plavoprsá (Pipraeidea melanonota) je mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí základ jej potravy ovocie a bobule (dužina plodov, drobné dužinaté plody a vyhľadávané plody imela), doplnené o hmyz a článkonožce (motýle, mole a ich larvy), sezónne aj o púčiky, kvety a semená. V zajatí preto nestačí zrnná zmes ako pre kanáriky: základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná strava doplnená o pestré nakrájané ovocie a pravidelne živý hmyz. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — tangary patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto sa vyhýbame krmivám obohateným železom a obmedzujeme silne kyslé ovocie a citrusy (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (cvrčky, múčne červy s mierou, vaječná zmes) — mláďatá potrebujú najprv viac bielkovín a až s vekom prechádzajú na ovocnejšiu stravu. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie. Trvalo prístupná musí byť čerstvá voda a možnosť kúpania; nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňame niekoľkokrát denne.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Tangara plavoprsá patrí k tichším až stredne hlasným vtákom. Nie je to prenikavý kričiak — ozýva sa jemnými, vysokými „see" či „swee" tónmi, ktoré spája do pomalých krátkych sérií (zvyčajne 4–5 nôt), prípadne do rýchlejšieho pulzujúceho trilku z asi tucta nôt. Nejde o silný, ďaleko nesúci spev, skôr o nenápadný, pokojný hlasový prejav, ktorým udržiava kontakt s partnerom. V byte ju väčšina ľudí vníma ako príjemnú, tichú prírodnú kulisu; rušivá býva nanajvýš ranná aktivita. Obe pohlavia sú hlasovo podobné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie, nie na maznanie. Tangara plavoprsá je prirodzene plachšia, ostražitá a neposedná; nestáva sa z nej ochočený spoločník „na ruku" ako z andulky či korely. Pri pokojnej a trpezlivej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie potravu z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a silne ju stresuje. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére, kde môže lietať a kde ju možno pozorovať pri kŕmení, kúpaní a prelietavaní v korunách rastlín.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a neposedný vták — v prírode prelietava po okrajoch lesa a v korunách stromov, kde hľadá ovocie a hmyz, často sám alebo v páre a príležitostne sa pridáva k zmiešaným kŕdlikom pri plodiacich stromoch. V zajatí potrebuje veľa priestoru na lietanie; malá klietka je úplne nevhodná a vták v nej trpí. Ideálom je priestranná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viacero úrovní). Energiu vkladá do prelietavania, hľadania potravy, kúpania a v hniezdnom období do stavby hniezda a kŕmenia mláďat.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Tangara plavoprsá nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako papagáje či niektoré škorce. Nemá ani zložitý melodický spev; jej hlasový prejav tvoria vysoké, jemné „see/swee" tóny v pomalých sériách a krátky pulzujúci trilok, ktorými udržiava kontakt s partnerom. Hodnota druhu v chove spočíva v jeho vzhľade, čulosti a prirodzenom správaní, nie v napodobňovaní zvukov.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Hlasový prejav tangary plavoprsej je jemný a jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, tenkými tónmi typu „see" alebo „swee", ktoré spája do pomalých krátkych sérií zvyčajne po 4–5 nôt, prípadne do rýchlejšieho pulzujúceho trilku z približne tucta nôt. Tieto tóny slúžia najmä na udržanie kontaktu s partnerom; druh sa pohybuje hlavne v pároch alebo samostatne, nie vo veľkých hlučných kŕdľoch. Vták je najhlasovejší ráno a počas hniezdnej sezóny. Volania pôsobia pokojne a nenápadne; nejde o ľubozvučný, silný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Druh sa v chove cení pre svoj vzhľad a správanie, nie pre spevácke schopnosti.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky z okolia — nie je mimický a nemá ani zložitý naučený spev. Jeho hlasový prejav je vrodený a tvoria ho vysoké, jemné „see/swee" kontaktné tóny; reč ani slová sa od neho očakávať nedajú.

Typické zvuky

  • Vysoké, tenké „see" či „swee" tóny — pomalé krátke série zvyčajne po 4–5 nôt
  • Rýchlejší pulzujúci trilok — približne tucet nôt v zrýchlenom rytme
  • Kontaktné hlásky medzi partnermi — jemné, vysoké tóny na udržanie spojenia v páre
  • Ostrejšie varovné volania — pri vyrušení alebo blížiacom sa nebezpečenstve
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché piskľavé tóny pri kŕmení v hniezde a po vylietnutí
  • Druh NEimituje ľudskú reč — ozýva sa výlučne vrodeným repertoárom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlasový prejav prakticky celoročne — pomalé, vysoké „see/swee" tóny v krátkych sériách; najživší ráno a v hniezdnej sezóne
Tok a párenie (v rôznych častiach areálu rôzne; na severe Venezuely január–jún) — pár sa naťahuje a kŕmi
Hniezdenie — stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu a vlákien na okrajoch lesa, často vysoko na konároch (aj 15–20 m)
Inkubácia (~12–14 dní) + kŕmenie mláďat oboma rodičmi (vyletujú približne za 18–22 dní)
Pelichanie po hniezdnej sezóne — výmena peria, vták potrebuje pokoj a kvalitnú stravu
V zajatí kŕmený celoročne — softbillová zmes (ovocie + hmyz), nízkoželezná strava

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci v prírode obýva aj záhrady a okraje kultúrnej krajiny, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu a najmä na nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Zvládnutie kŕmenia, hygieny rýchlo sa kaziaceho ovocia a dostatku priestoru robí z tohto druhu vtáka pre pokročilejších chovateľov mäkkožravcov.
Priestor Najlepšie priestranná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si vták môže zalietať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné. Vhodný je plytký kúpeľ (rada sa kúpe), úkryty a viacero kŕmnych miest. Druh sa najlepšie chová v páre; pri spájaní s inými druhmi v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť, najmä v hniezdnom období.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú vtáka na pozorovanie — deti zaujme tyrkysovo-modré temeno a chrbát s čiernou maskou a teplým plavo-škoricovým spodkom tela, ako aj čulé prelietavanie po voliére. Nejde však o vtáka „na ruku" — tangara plavoprsá je temperamentná a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka iba pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvele poslúži na vysvetlenie tém ako mäkkožravec verzus zrnožravec (prečo táto tangara potrebuje ovocie a hmyz namiesto zrnia), rozšírenie druhu v dvoch oddelených oblastiach (Andy verzus atlantický les) či prečo na stravu treba dbať aj v chove (riziko hromadenia železa). Starostlivosť o ovocie a vodu zvládnu staršie deti pod dohľadom.
Hlučnosť Tichšia až stredne hlasná. Nejde o prenikavý škrek, ale o jemné, vysoké „see/swee" tóny počuteľné najmä zblízka. Väčšine ľudí to neprekáža a vnímajú to ako pokojnú prírodnú kulisu; rušivá býva nanajvýš ranná aktivita. Druh je hlasovo najaktívnejší ráno a v hniezdnej sezóne.
Verdikt odborníka Tangara plavoprsá (Pipraeidea melanonota, anglicky Fawn-breasted tanager) je drobný, nápadne sfarbený neotropický spevavec z čeľade tangarovité, ktorý meria približne 14 cm a váži zhruba 18–25 g. Samec má tyrkysovo-modré temeno a chrbát (sýtejšie modrastý kostrec), výraznú čiernu masku, ktorá pokrýva čelo a tiahne sa cez oko k ušným krovkám, a teplý plavo-okrovo-škoricový spodok tela; krídla a chvost sú tmavšie modré. Samica je podobná, no matnejšia — najmä na temene — a má hnedastejší chrbát; mladé vtáky sú nevýrazné, sivohnedé. Uznávajú sa 2 poddruhy s geograficky oddelenými areálmi. Druh popísal Louis Pierre Vieillot v roku 1819 (pôvodne ako Tangara melanonota) a do rodu Pipraeidea ho zaradil William Swainson (1827); molekulárne štúdie ho radia do blízkej príbuznosti s tangarou modro-žltou (Pipraeidea bonariensis). Patrí do rozsiahlej neotropickej čeľade tangarovité (Thraupidae) s vyše 370 druhmi. Domovom sú dve oddelené oblasti Južnej Ameriky: jednak Andy od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor, Peru a Bolíviu po severozápadnú Argentínu, jednak atlantický les a vrchoviny juhovýchodu — juh Brazílie, východný Paraguaj, severovýchodná Argentína a Uruguaj. Obýva okraje lesov, presvetlené a druhotné porasty, kroviny, pastviny s rozptýlenými stromami a záhrady, od nížin až do horských polôh (v Andách miestami až okolo 2 500–3 000 m n. m.). Hustému súvislému pralesu sa skôr vyhýba. IUCN ju hodnotí ako Least Concern (LC) — má rozsiahly (hoci roztrúsený) areál, je pomerne rozšírená a populácia je stabilná; druh nie je v CITES. Z hľadiska potravy je to mäkkožravec (softbill): základ tvorí ovocie a bobule (dužina plodov, drobné dužinaté plody a vyhľadávané plody imela), doplnené o hmyz (motýle, mole a ich larvy) a sezónne o púčiky, kvety a semená. To je zároveň kľúčové pre chov — tangaru nemožno kŕmiť ako zrnožravého kanárika; potrebuje kvalitnú softbillovú stravu, pestré ovocie a živý hmyz, pričom mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa, lebo tangary patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu). V chove ide o čulého a aktívneho vtáka, ktorý potrebuje priestrannú voliéru, nie malú klietku, a ktorý sa skvele uplatní ako okrasný druh na pozorovanie, nie ako maznáčik „na ruku". Pre koho je vhodná: pre skúsenejšieho chovateľa mäkkožravcov, ktorý chce nápadného, živého vtáka a zvládne špecifickú softbillovú a nízkoželeznú stravu. Komu sa nehodí: začiatočníkovi hľadajúcemu nenáročného zrnožravca do klietky alebo spoločníka na maznanie.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Okraje lesov, presvetlené a druhotné porasty, kroviny, pastviny s rozptýlenými stromami a záhrady
Tangara plavoprsá je druh okrajov lesa a polootvorenej krajiny. Vyhľadáva lemy lesov, presvetlené a druhotné porasty, kroviny, pastviny s rozptýlenými stromami, sady a záhrady — v atlantickom lese aj restingy (pobrežné porasty). Hustému súvislému dažďovému pralesu sa skôr vyhýba. Potravu hľadá najmä v korunách a okrajoch porastov, kde zbiera ovocie a hmyz; často sa objavuje pri plodiacich stromoch.
Areál rozšírenia
Dve oddelené oblasti — Andy (Venezuela po SZ Argentínu) a juhovýchod (juh Brazílie, Paraguaj, Uruguaj, SV Argentína)
Druh má dva geograficky oddelené areály. Andský poddruh (venezuelensis) žije na svahoch Ánd od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor, Peru a Bolíviu po severozápadnú Argentínu. Nominátny poddruh (melanonota) obýva atlantický les a vrchoviny juhovýchodu Južnej Ameriky — juh Brazílie, východný Paraguaj, severovýchodnú Argentínu (najmä Misiones) a Uruguaj. Časť populácií sa sezónne presúva (na juhu smerom na sever v najchladnejších mesiacoch).
Nadmorská výška
Od nížin po horské polohy (v Andách miestami približne do 2 500–3 000 m n. m.)
Obýva širokú výškovú škálu. V Andách sa drží najmä v podhorskom a horskom pásme (zhruba 1 500–2 500 m, výnimočne až okolo 3 000 m), v Kolumbii zostupuje nižšie (okolo 900 m) a vo Venezuele až k 400 m. V juhovýchodnej časti areálu žije skôr v nižších polohách. V hustom súvislom lese chýba, drží sa presvetlenej a okrajovej krajiny.
Voliéra (chov)
Priestranná, bohato členená voliéra s rastlinami a vetvami; plytký kúpeľ; chov najlepšie v páre
V zajatí potrebuje priestor na lietanie — ideálna je priestranná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde môže prelietavať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytká miska na kúpanie (rada sa kúpe) a úkryty. Druh sa najlepšie chová v páre; v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť s ostatnými druhmi, najmä počas hniezdenia.
Teplota
Tropický/subtropický druh — vyžaduje teplo, chráňte pred chladom, prievanom a mrazom
Ide o neotropický druh teplých a miernejších horských oblastí, ktorý vyžaduje stabilné teplé prostredie. Hoci andské populácie znášajú chladnejšie noci hôr, v chove ho treba chrániť pred chladom, prievanom a mrazom. Vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplejšej časti roka a vždy s prístupom do vykurovaného, suchého vnútorného priestoru. Optimálna je teplá izbová teplota, počas chladnejších mesiacov je nutné prikurovanie.
Spoločnosť
Žije najmä v pároch alebo samostatne; pri plodiacich stromoch sa pridá k zmiešaným kŕdlikom
V prírode sa tangara plavoprsá vyskytuje najčastejšie v pároch alebo jednotlivo, nie vo veľkých kŕdľoch; potravu zvyčajne zbiera sama a len pri plodiacich stromoch sa príležitostne pridá k zmiešaným druhovým kŕdlikom. V zajatí sa najlepšie chová v páre. V zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, no počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Viazané na sezónu (na severe Venezuely január–jún; v rôznych častiach areálu rôzne)

Tangara plavoprsá je monogamná a žije v trvalejších pároch. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho a roztrúseného areálu líši — na severe Venezuely pripadá približne na január až jún, inde je viazané na dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda.

Znáška
Typicky 2 vajcia (zriedka 3)

Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, konárikov, tráv, steblovej drviny a niekedy aj farebných vlákien, ktoré umiestňuje na okrajoch lesa, často vysoko na konároch (uvádza sa aj 15–20 m nad zemou, napríklad na borovici). Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 3). Za priaznivej sezóny môže mať viac hniezdnych pokusov.

Inkubácia
Približne 12–14 dní

Vajcia zahrieva samica. Uvádzaná dĺžka inkubácie je približne 12–14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať, aby pár hniezdo neopustil.

Liahnutie
Po približne 12–14 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.

Mláďatá
Vyletujú približne za 18–22 dní

Mláďatá rastú a opúšťajú hniezdo približne za 18–22 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Mladé vtáky sú spočiatku nevýrazné, sivohnedé a plné sfarbenie získavajú postupne.

Samostatnosť
Osamostatnenie niekoľko týždňov po vylietnutí; pohlavná dospelosť ~1. rok

Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka, nie ochočenie „na ruku")

Tangara plavoprsá je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachšia, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.

2

Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.

4

Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.

5

Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.

Cena a kde kúpiť

približne 80–180 € za jedinca (podľa pôvodu, veku a dostupnosti)

Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a v ponuke menej bežný. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince s legálnym pôvodom od overeného chovateľa alebo cez kluby/burzy mäkkožravcov — nie vtáky neznámeho pôvodu.
Overte si, že predajca pozná správnu softbillovú (mäkkožravú) a nízkoželeznú stravu a vták je na ňu zvyknutý — náhla zmena krmiva druh stresuje a oslabuje.
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav, žiadne ťažké dýchanie.
Pri kúpe páru na chov si overte, že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu a sú v dobrej kondícii.
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka s legálnym pôvodom priamo od chovateľa mäkkožravcov alebo cez špecializovanú burzu/klub. Kľúčové je zistiť, akú stravu vták dostával — prechod na nesprávne (zrnné alebo na železo bohaté) krmivo môže vážne uškodiť. Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a jedincom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pre začiatok ráta s priestrannou voliérou a stabilne teplým prostredím; ide o druh skôr pre skúsenejšieho chovateľa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Tangara plavoprsá ~14 cm Tangara modrá 16–18 cm Tangara ohnivohlavá ~15 cm Tangara čiapočkatá ~13 cm
Tangara plavoprsá Tangara modrá Tangara ohnivohlavá Tangara čiapočkatá
Dĺžka~14 cm16–18 cm~15 cm~13 cm
Váha18–25 g30–40 gasi 22–28 gasi 16–20 g
Dožitievyše 8 r (zajatie)vyše 12 r (zajatie)~8–10 r~8–10 r
Hlučnosť3/53/54/54/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaTyrkysovo-modré temeno a chrbát, čierna maska, plavo-škoricový spodok; samica matnejšiaSvetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobnéPestrá — ohnivo červeno-žltá hlava, zelené a čierne telo; jedna z najfarebnejších tangárBledomodrá s tmavším vzorom a čiernou tvárou; drobná horská tangara
AreálAndy + atlantický les JV — mäkkožravec (ovocie/bobule/imelo + hmyz), žije v páreMexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravecAndy (Kolumbia–Peru) — náročnejší mäkkožravec, klenot voliérAndy (Venezuela–Kolumbia) — mäkkožravec, vďačná voliérová tangara

Choroby a prevencia

Hromadenie železa — hemochromatóza (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny

Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.

Tráviace ťažkosti a črevné infekcie (vrátane kokcidiózy a baktérií)
stredná

Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia

Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).

Roztoče a vonkajší parazity (vrátane vzdušnicového roztoča)
stredná

Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci

U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.

Poruchy pelichania a nedostatky výživy
stredná

Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec

Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.

Prevencia Tangara plavoprsá je pri správnej starostlivosti dlhoveká (v zajatí vyše 8 rokov), no ako mäkkožravec má špecifické potreby. Základ zdravia: (1) správna softbillová a nízkoželezná strava — kvalitná granulovaná zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz; vyhnite sa krmivám bohatým na železo a obmedzte citrusy (prevencia hemochromatózy); (2) čerstvosť krmiva — nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňajte niekoľkokrát denne (prevencia aspergilózy a črevných infekcií); (3) čistá voda s možnosťou kúpania a denná hygiena voliéry v suchom prostredí bez prievanu; (4) stabilne teplé prostredie — ide o neotropický druh, chráňte ho pred chladom a mrazom; (5) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (6) dostatok priestoru a podnetov (priestranná voliéra) a pokoj počas hniezdenia; (7) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria — pri zmenách (načuchrané perie, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie, apatia) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo".

Zaujímavosti

1

Modrý vrch, plavý spodok. Samec tangary plavoprsej má tyrkysovo-modré temeno a chrbát so sýtejšie modrým kostrcom a teplý plavo-okrovo-škoricový spodok tela. Práve tento kontrast modrej a plavej mu dal slovenské aj anglické meno (fawn = plavá).

2

Čierna maska ako zlodejíček. Cez čelo, oči a ušné krovky sa tiahne výrazná čierna maska, ktorá vtákovi dodáva charakteristický „maskovaný" vzhľad. Druhové meno melanonota znamená v gréčtine „čierny chrbát".

3

Samica je matnejšia. Pohlavia sú podobné, ale samica je celkovo matnejšia — najmä na temene — a má hnedastejší chrbát. Mladé vtáky sú nevýrazné, sivohnedé a plné sfarbenie získavajú postupne.

4

Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara plavoprsá mäkkožravec (softbill) — živí sa najmä ovocím a bobuľami (vrátane plodov imela), doplnkovo hmyzom (motýle, mole a ich larvy). To z nej v chove robí náročnejší druh.

5

Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.

6

Žije v dvoch oddelených svetoch. Druh má dva geograficky oddelené areály: jeden tiahnuci sa Andami od Venezuely po severozápadnú Argentínu a druhý v atlantickom lese a vrchovinách juhovýchodu (juh Brazílie, Paraguaj, Uruguaj, severovýchod Argentíny).

7

Pomenoval ho Vieillot. Druh popísal francúzsky ornitológ Louis Pierre Vieillot už v roku 1819 (pôvodne ako Tangara melanonota); do rodu Pipraeidea ho zaradil William Swainson v roku 1827. Najbližšou príbuznou je tangara modro-žltá (Pipraeidea bonariensis).

8

Početná a stabilná — IUCN LC. Tangara plavoprsá je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); má rozsiahly (hoci roztrúsený) areál, je pomerne rozšírená, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.

9

Hniezdo vysoko na okraji lesa. Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, tráv a vlákien na okrajoch lesa, často vysoko na konároch (uvádza sa aj 15–20 m). Samica znáša najčastejšie 2 vajcia, ktoré 12–14 dní zahrieva; mláďatá vyletujú približne za 18–22 dní.

10

Skôr samotár v páre. Na rozdiel od mnohých iných tangár sa nezdržiava vo veľkých kŕdľoch — pohybuje sa najčastejšie v páre alebo jednotlivo a len pri plodiacich stromoch sa pridá k zmiešaným druhovým kŕdlikom. Jeho hlas tvoria jemné vysoké „see/swee" tóny, nie zložitý spev.

Taxonomická klasifikácia

species Tangara plavoprsá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Thraupidae (tangarovité)
Rod Pipraeidea Swainson, 1827
Druh P. melanonota (Vieillot, 1819)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — neotropický druh, u nás len voliérový chov
Poddruhy Uznávajú sa 2 poddruhy s geograficky oddelenými areálmi. P. m. venezuelensis (Sclater, 1857) obýva svahy Ánd od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor, Peru a Bolíviu po severozápadnú Argentínu. Nominátny P. m. melanonota (Vieillot, 1819) žije v atlantickom lese a vrchovinách juhovýchodu — na juhu Brazílie, vo východnom Paraguaji, severovýchodnej Argentíne (najmä Misiones) a v Uruguaji. Druh popísal Louis Pierre Vieillot v roku 1819 z brazílskeho exemplára pôvodne ako Tangara melanonota; do rodu Pipraeidea ho zaradil William Swainson (1827). Druhové meno melanonota pochádza z gréckeho melas (čierny) a nōtos (chrbát). Molekulárne štúdie ho radia do blízkej príbuznosti s tangarou modro-žltou (Pipraeidea bonariensis). Patrí do rozsiahlej neotropickej čeľade tangarovité (Thraupidae) s vyše 370 druhmi.

? Často kladené otázky

Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci v prírode obýva aj záhrady a okraje kultúrnej krajiny, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.

Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie a bobule (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky, mole), najmä pri odchove. V prírode má rada aj plody imela. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.

Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.

Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, jemné tóny typu „see" či „swee", ktoré spája do pomalých krátkych sérií (zvyčajne po 4–5 nôt), prípadne do rýchlejšieho pulzujúceho trilku. Slúžia hlavne na udržanie kontaktu s partnerom. Druh je skôr tichší a najaktívnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tejto tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.

Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o neotropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.

Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene plachšia a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Žije najmä v páre (nie vo veľkých kŕdľoch) a tak sa aj najlepšie chová; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.

Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z machu, tráv a vlákien na okrajoch lesa, často vysoko na konároch (uvádza sa aj 15–20 m). Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 3) a približne 12–14 dní ich zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 18–22 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za priaznivej sezóny môže byť viac hniezdnych pokusov. V zajatí sa druh dožíva vyše 8 rokov.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Pipraeidea melanonota — Least Concern, populácia stabilná), BirdLife DataZone (Fawn-breasted Tanager), Cornell Lab — Birds of the World (fabtan1, Fawn-breaste

 Video — Tangara plavoprsá

Tangara plavoprsá (Pipraeidea melanonota) — video o speve a chove

Tangara plavoprsá (Pipraeidea melanonota) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Fawn-breasted tanager, Nemecky:   Blaurücken-Hüttensänger / Schwarzrückentangare, Francúzsky:   Tangara à dos noir, Španielsky:   Saíra de antifaz / Tangara de antifaz, Portugalsky:   Saíra-viúva, Latinsky (synonymum):   Tangara melanonota (pôvodný názov), Rauenia melanonota