Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary plavoprsej je jemný a jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, tenkými tónmi typu „see" alebo „swee", ktoré spája do pomalých krátkych sérií zvyčajne po 4–5 nôt, prípadne do rýchlejšieho pulzujúceho trilku z približne tucta nôt. Tieto tóny slúžia najmä na udržanie kontaktu s partnerom; druh sa pohybuje hlavne v pároch alebo samostatne, nie vo veľkých hlučných kŕdľoch. Vták je najhlasovejší ráno a počas hniezdnej sezóny. Volania pôsobia pokojne a nenápadne; nejde o ľubozvučný, silný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Druh sa v chove cení pre svoj vzhľad a správanie, nie pre spevácke schopnosti.
Tangara plavoprsá je monogamná a žije v trvalejších pároch. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho a roztrúseného areálu líši — na severe Venezuely pripadá približne na január až jún, inde je viazané na dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, konárikov, tráv, steblovej drviny a niekedy aj farebných vlákien, ktoré umiestňuje na okrajoch lesa, často vysoko na konároch (uvádza sa aj 15–20 m nad zemou, napríklad na borovici). Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 3). Za priaznivej sezóny môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva samica. Uvádzaná dĺžka inkubácie je približne 12–14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať, aby pár hniezdo neopustil.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú a opúšťajú hniezdo približne za 18–22 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Mladé vtáky sú spočiatku nevýrazné, sivohnedé a plné sfarbenie získavajú postupne.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara plavoprsá je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachšia, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a v ponuke menej bežný. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara plavoprsá | Tangara modrá | Tangara ohnivohlavá | Tangara čiapočkatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~14 cm | 16–18 cm | ~15 cm | ~13 cm |
| Váha | 18–25 g | 30–40 g | asi 22–28 g | asi 16–20 g |
| Dožitie | vyše 8 r (zajatie) | vyše 12 r (zajatie) | ~8–10 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Tyrkysovo-modré temeno a chrbát, čierna maska, plavo-škoricový spodok; samica matnejšia | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné | Pestrá — ohnivo červeno-žltá hlava, zelené a čierne telo; jedna z najfarebnejších tangár | Bledomodrá s tmavším vzorom a čiernou tvárou; drobná horská tangara |
| Areál | Andy + atlantický les JV — mäkkožravec (ovocie/bobule/imelo + hmyz), žije v páre | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec | Andy (Kolumbia–Peru) — náročnejší mäkkožravec, klenot voliér | Andy (Venezuela–Kolumbia) — mäkkožravec, vďačná voliérová tangara |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Modrý vrch, plavý spodok. Samec tangary plavoprsej má tyrkysovo-modré temeno a chrbát so sýtejšie modrým kostrcom a teplý plavo-okrovo-škoricový spodok tela. Práve tento kontrast modrej a plavej mu dal slovenské aj anglické meno (fawn = plavá).
Čierna maska ako zlodejíček. Cez čelo, oči a ušné krovky sa tiahne výrazná čierna maska, ktorá vtákovi dodáva charakteristický „maskovaný" vzhľad. Druhové meno melanonota znamená v gréčtine „čierny chrbát".
Samica je matnejšia. Pohlavia sú podobné, ale samica je celkovo matnejšia — najmä na temene — a má hnedastejší chrbát. Mladé vtáky sú nevýrazné, sivohnedé a plné sfarbenie získavajú postupne.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara plavoprsá mäkkožravec (softbill) — živí sa najmä ovocím a bobuľami (vrátane plodov imela), doplnkovo hmyzom (motýle, mole a ich larvy). To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Žije v dvoch oddelených svetoch. Druh má dva geograficky oddelené areály: jeden tiahnuci sa Andami od Venezuely po severozápadnú Argentínu a druhý v atlantickom lese a vrchovinách juhovýchodu (juh Brazílie, Paraguaj, Uruguaj, severovýchod Argentíny).
Pomenoval ho Vieillot. Druh popísal francúzsky ornitológ Louis Pierre Vieillot už v roku 1819 (pôvodne ako Tangara melanonota); do rodu Pipraeidea ho zaradil William Swainson v roku 1827. Najbližšou príbuznou je tangara modro-žltá (Pipraeidea bonariensis).
Početná a stabilná — IUCN LC. Tangara plavoprsá je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); má rozsiahly (hoci roztrúsený) areál, je pomerne rozšírená, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Hniezdo vysoko na okraji lesa. Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, tráv a vlákien na okrajoch lesa, často vysoko na konároch (uvádza sa aj 15–20 m). Samica znáša najčastejšie 2 vajcia, ktoré 12–14 dní zahrieva; mláďatá vyletujú približne za 18–22 dní.
Skôr samotár v páre. Na rozdiel od mnohých iných tangár sa nezdržiava vo veľkých kŕdľoch — pohybuje sa najčastejšie v páre alebo jednotlivo a len pri plodiacich stromoch sa pridá k zmiešaným druhovým kŕdlikom. Jeho hlas tvoria jemné vysoké „see/swee" tóny, nie zložitý spev.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci v prírode obýva aj záhrady a okraje kultúrnej krajiny, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie a bobule (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky, mole), najmä pri odchove. V prírode má rada aj plody imela. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, jemné tóny typu „see" či „swee", ktoré spája do pomalých krátkych sérií (zvyčajne po 4–5 nôt), prípadne do rýchlejšieho pulzujúceho trilku. Slúžia hlavne na udržanie kontaktu s partnerom. Druh je skôr tichší a najaktívnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tejto tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o neotropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene plachšia a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Žije najmä v páre (nie vo veľkých kŕdľoch) a tak sa aj najlepšie chová; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z machu, tráv a vlákien na okrajoch lesa, často vysoko na konároch (uvádza sa aj 15–20 m). Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 3) a približne 12–14 dní ich zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 18–22 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za priaznivej sezóny môže byť viac hniezdnych pokusov. V zajatí sa druh dožíva vyše 8 rokov.