Tangara purpurová (Ramphocelus bresilius)

Thraupidae (tangarovité)

Tangara purpurová

Ramphocelus bresilius — žiarivo červený voliérový spevavec z atlantického lesa Brazílie — samec šarlátový s čiernymi krídlami a striebristou bázou zobáka, jedna z najfarebnejších tangár; mäkkožravec s diétou chudobnou na železo

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern — pomerne hojný a prispôsobivý druh, ktorý využíva aj druhotné a ľuďmi pozmenené biotopy; populácia je stabilná a druh nie je v CITES
Dĺžka~18 cm
Hmotnosťasi 28–36 g
Dĺžka života~10–15 r (v zajatí)
Stravamäkkožravec — ovocie, nektár, hmyz
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 22% 12% 8% STRAVA zloženie
Mäkké dozreté ovocie — banán, papája, figy, embaúba (Cecropia), pitanga, bobule, hrozno, jablko 55%
Hmyz a živá potrava — múčne červy, cvrčky, drobné larvy, vošky (najmä pri odchove) 22%
Nektár a sladká tekutá potrava — komerčný nektár pre mäkkožravce/tangary 12%
Granule (pelety) pre mäkkožravce s nízkym obsahom železa — základ vyváženej diéty 8%
Zelené krmivo a drobné semená — doplnok (púčiky, mladé listy) 3%

Odporúčané potraviny

  • Mäkké dozreté ovocie — banán, papája, mango, figy, hrozno, jablko, hruška, drobné bobule (sezónne)
  • Tropické a domáce plody chudobné na železo — uprednostňujte ich pred vysoko-železnatými (citrusy, hrozienka)
  • Granule (pelety) pre mäkkožravce s nízkym obsahom železa — tvoria vyvážený základ diéty
  • Živá a hmyzia strava — múčne červy, cvrčky, zofóbas (s mierou), drobné larvy, vošky (kľúčové pri odchove)
  • Nektár pre mäkkožravce/tangary — komerčný, s nízkym železom; čerstvo pripravený a denne menený
  • Naklíčené semená a jemné zelené krmivo — mladé listy, púčiky (menší doplnok)
  • Vaječná (mäkká) zmes — doplnkový zdroj bielkovín, najmä v období odchovu a pelichania
  • Vápnik — sépiová kosť alebo drvené vaječné škrupiny (najmä pre znášajúce samice)
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť; veľká miska na kúpanie (rád sa kúpe)

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Potraviny s vysokým obsahom železa pre citlivého mäkkožravca — hrozienka, sušené ovocie, červené mäso, vysoko-železnaté granule (riziko hemochromatózy / ukladania železa v pečeni)
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — nezvládajú soľ ani prebytok cukru a tuku
  • Plesnivé alebo skvasené ovocie a krmivo — riziko aspergilózy, kvasiniek a otráv (mäkké ovocie rýchlo kazí)
Tip od odborníka Tangara purpurová (Ramphocelus bresilius) je mäkkožravec (softbill) — v prírode sa živí najmä mäkkým dozretým ovocím (banán, embaúba/Cecropia, pitanga, figy, bobule), hmyzom a nektárom. V zajatí by mala denne dostávať pestrú zmes čerstvého ovocia nakrájaného na malé kúsky, doplnenú o živú hmyziu stravu (múčne červy, cvrčky, drobné larvy) a nektár pre mäkkožravce; vyvážený základ dobre dopĺňajú granule (pelety) pre mäkkožravce. Najdôležitejšie pravidlo výživy tangár je nízky obsah železa: tangary (rovnako ako škorce a majny) majú geneticky zvýšené vstrebávanie železa a hrozí im hemochromatóza (ukladanie železa v pečeni), ktorá býva smrteľná. Preto vyberajte ovocie a granule chudobné na železo a vyhýbajte sa hrozienkam, sušenému ovociu a vysoko-železnatým krmivám; vhodné je uprednostniť plody s nižším obsahom železa a vyšším podielom vitamínu C podávať oddelene. V hniezdnom období je nevyhnutná hojná živá strava — bez dostatku hmyzu mláďatá zaostávajú v raste. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu ani plesnivé ovocie. Mäkká strava sa rýchlo kazí, preto ju podávajte čerstvú a zvyšky niekoľkokrát denne odstráňte; trvalo prístupná musí byť čerstvá voda a vápnik (sépiová kosť).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Tangara purpurová patrí skôr k tichším až stredne hlasným voliérovým vtákom. Samec sa ozýva melodickým, trochu jednoduchým trojslabičným švitorením opakovaným v pokojnom rytme; spev je príjemný, no nie hlasný ani prenikavý — výrazne tichší než spev mnohých kanárikov či škrek papagájov. Okrem spevu vydáva krátke kontaktné a varovné hlásky („čip"). V byte ide o nenápadnú, znesiteľnú kulisu; rušivejšie môže byť skôr neustále aktívne poletovanie po voliére než samotný hlas.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie, nie na maznanie. Tangara purpurová je prirodzene plachšia a družná voči vlastnému druhu, nie typický ochočený spoločník „na ruku". Pri trpezlivej, pokojnej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie ovocie z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a stresuje ju. Najlepšie sa cíti v priestrannej, dobre osadenej voliére, kde môže lietať, kúpať sa a kde vynikne jej žiarivé sfarbenie pri pozorovaní.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a živý vták — počas dňa neustále prelieta voliérou, hľadá ovocie a hmyz, kúpe sa a obhajuje teritórium. V malej klietke trpí a nevynikne; potrebuje priestrannú, dobre osadenú voliéru s konármi, rastlinami a možnosťou letu. Energiu prirodzene vkladá do pohybu, kúpania a v hniezdnom období do dvorenia a obhajoby teritória. Pri dostatku priestoru, tepla a podnetov je to vitálny a vďačný druh, ktorý ohúri farbou aj čulosťou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Tangara purpurová nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako papagáje či niektoré škorce. Jej prejav tvorí vlastný melodický trojslabičný spev a krátke kontaktné hlásky. Hodnotou druhu nie je hlas, ale výnimočné žiarivočervené sfarbenie samca a živé správanie. Reč ani slová sa od nej očakávať nedajú.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Hlas tangary purpurovej je menej výrazný než jej sfarbenie. Samec spieva melodické, pomerne jednoduché trojslabičné švitorenie, ktoré opakuje v pokojnom, nenáhlivom rytme; niekedy sa ozýva viac jedincov naraz. Spev pôsobí príjemne a družne, no je tichý a opakujúci sa, nie hlasný ani zložito štruktúrovaný — nedá sa porovnať s prepracovaným spevom kanárika domáceho. Okrem spevu vydáva druh krátke kontaktné hlásky („čip") a ostrejšie varovné zvuky pri vyrušení alebo strete. Spieva najmä samec, a to najintenzívnejšie v hniezdnom období; samica je hlasovo nenápadná. Pri tomto druhu sa preto cení predovšetkým vzhľad a živé správanie, nie spevácke majstrovstvo.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani zvuky z okolia — nie je mimický. Jeho hlasový prejav sa obmedzuje na vlastné vrodené švitorenie a kontaktné hlásky, ktoré sa vekom v podstate nemenia.

Typické zvuky

  • Spev samca — melodické trojslabičné švitorenie opakované v pokojnom rytme, najmä v hniezdnom období
  • Zborové ozývanie — niekedy spieva viacero jedincov v skupine naraz
  • Kontaktné volanie — krátke, ostrejšie „čip" / „tsip", ktorým udržiavajú kontakt v páre a skupine
  • Varovné hlásky — ostré krátke zvuky pri vyrušení, predátorovi alebo strete dvoch samcov
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché piskoty pri kŕmení v hniezde a krátko po vylietnutí
  • Druh NEimituje ľudskú reč — vydáva výlučne vlastný vrodený repertoár

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Spev samca — prakticky celoročne, najintenzívnejšie v hniezdnom období (melodické trojslabičné švitorenie)
Tok a párenie (na južnej pologuli jar–leto, sept.–jan.); v zajatí prispôsobené nášmu jaru (marec–jún)
Hniezdenie — samica stavia miskovité hniezdo v kroví/stromoch; v zajatí viacero znášok pri vhodných podmienkach
Inkubácia (~13 dní, sedí samica) + kŕmenie mláďat oboma rodičmi (osamostatnenie ~35 dní)
Pelichanie po hniezdnej sezóne — samec dočasne stráca časť žiary, spev zoslabne
V zajatí kŕmený celoročne — ovocie + hmyz + nektár + granule pre mäkkožravce (nízke železo)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre mierne pokročilých chovateľov mäkkožravcov. Nie je síce extrémne náročná, ale vyžaduje pestrú mäkkú stravu s nízkym obsahom železa, priestrannú vykurovanú voliéru a starostlivosť o hygienu rýchlo sa kaziaceho ovocia — preto nejde o druh pre úplného začiatočníka so zrnožravcami.
Priestor Najlepšie priestranná, dobre osadená voliéra s konármi, rastlinami, úkrytmi a veľkou miskou na kúpanie. Malé klietky sú nevhodné — vták potrebuje lietať a jeho farba vynikne len v priestore. Druh je teplomilný: vonkajšiu voliéru treba doplniť o vykurovaný, suchý úkryt a cez chladné obdobie zabezpečiť temperovaný priestor. V hniezdnom období sa pre teritorialitu samcov chová len jeden pár na voliéru.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú vtáka na pozorovanie — deti zaujme predovšetkým žiarivo červené sfarbenie samca a jeho čulé poletovanie po voliére. Nejde však o vtáka „na ruku" — tangara purpurová je plachšia a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvelo poslúži na vysvetlenie tém ako pohlavný dvojtvar (žiarivý červený samec vs. matná hrdzavá samica), čo je mäkkožravec (ovocie, nektár a hmyz namiesto zrna) a prečo niektoré vtáky potrebujú špeciálnu diétu (citlivosť na železo). Krájanie ovocia a výmenu vody zvládnu aj staršie deti pod dohľadom; dôraz treba klásť na čerstvosť a hygienu krmiva.
Hlučnosť Tichší až stredne hlasný. Spev je melodický, jednoduchý a väčšine ľudí nevadí — je výrazne tichší než spev kanárika či škrek papagájov. V byte ide o nenápadnú kulisu; rušivejšie môže byť skôr neustále aktívne poletovanie po voliére než samotný hlas. Pre susedov prakticky nie je problémový.
Verdikt odborníka Tangara purpurová (Ramphocelus bresilius, anglicky Brazilian tanager) patrí k najfarebnejším spevavcom Južnej Ameriky a k najefektnejším voliérovým tangaram vôbec. Meria približne 18 cm a váži okolo 28–36 g. Samec je žiarivo sýtočervený — šarlátovo až karmínovo červený — s kontrastnými čiernymi krídlami a chvostom a s charakteristickou striebristo-modrou rozšírenou bázou spodnej čeľuste zobáka, ktorá je u rodu Ramphocelus typická a pri dvorení púta samice. Samica je oveľa matnejšia — prevažne sivohnedá na hlave a chrbte s hrdzavo-červenohnedým (škoricovým) bruškom a kostrcom; mladé samce dosahujú plné červené sfarbenie až v druhom roku života. Druh popísal Carl Linné v roku 1766 a patrí do čeľade tangarovité (Thraupidae); IOC rozlišuje dva poddruhy (bresilius a dorsalis). Domovom je atlantický les na východnom pobreží Brazílie — v páse dlhom vyše 3000 km od štátu Paraíba po Santa Catarinu — a okrajovo aj severovýchodná Argentína (Misiones). Obýva okraje atlantického lesa, krovinaté a vlhké plochy, plantáže, mestské parky a záhrady, prevažne v nížinách až do stredných polôh (zhruba do 800–1000 m). Je to družný vták, ktorý žije v pároch alebo malých rodinných skupinkách (rodičia s mláďatami). Živí sa ako mäkkožravec (softbill): dozretým ovocím (banán, embaúba, pitanga, figy, bobule), hmyzom a nektárom. IUCN ho hodnotí ako Least Concern — je pomerne hojný, využíva aj druhotné a ľuďmi pozmenené biotopy vrátane parkov a záhrad, populácia je stabilná a druh nie je v CITES. V zajatí ide o vďačnú, no nie celkom začiatočnícku voliérovú tangaru: potrebuje priestrannú, dobre osadenú a vykurovanú voliéru, pestrú mäkkú stravu a najmä diétu chudobnú na železo — tangary majú zvýšené vstrebávanie železa a hrozí im hemochromatóza (ukladanie železa v pečeni). Hlas je skôr nenápadný (melodické trojslabičné švitorenie), takže ťažiskom je vizuálny zážitok, nie spev. Pre koho je vhodná: pre chovateľa mäkkožravcov, ktorý chce mimoriadne farebného vtáka na pozorovanie v priestrannej voliére a vie zabezpečiť správnu diétu a teplo. Komu sa nehodí: tomu, kto hľadá tichého vtáka „na ruku", druh do malej klietky, otužilého zrnožravca alebo speváka na úrovni kanárika.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Okraje atlantického lesa východnej Brazílie — krovinaté a vlhké plochy, plantáže, parky a záhrady
Tangara purpurová je typický druh okrajov atlantického lesa a polootvorenej krajiny. Vyhľadáva krovinaté a vlhké plochy, lesné okraje, plantáže, mestské parky a záhrady — často v blízkosti ľudí. Súvislému hustému vnútru pralesa sa skôr vyhýba. Areál sa tiahne pozdĺž atlantického pobrežia od štátu Paraíba po Santa Catarinu a zasahuje do severovýchodnej Argentíny (Misiones). Druh dobre využíva aj druhotné a ľuďmi pozmenené biotopy, čo prispieva k jeho stabilnej populácii.
Nadmorská výška
Najmä nížiny a stredné polohy (zhruba do 800–1000 m n. m.)
Obýva predovšetkým pobrežné a vnútrozemské nížiny a stredné polohy atlantického lesa, spravidla zhruba do 800–1000 m n. m. Najpočetnejšia býva v pobrežných nížinách (napr. juh Rio de Janeira a SV São Paula), severnejšie (Espírito Santo, Bahia) je miestami menej hojná.
Voliéra (chov)
Priestranná, dobre osadená a vykurovaná voliéra; jeden pár; rastliny, konáre, miska na kúpanie
V zajatí potrebuje priestrannú, dobre osadenú voliéru s konármi, hustejšími rastlinami a úkrytmi, kde môže lietať a kde vynikne jej sfarbenie. Malé klietky sú nevhodné. Druh je teplomilný — vonkajšiu voliéru treba doplniť o vykurovaný, suchý vnútorný úkryt a cez chladné obdobie zabezpečiť temperovaný priestor. Nevyhnutná je veľká miska na kúpanie (rád sa kúpe) a v hniezdnom období hustá vegetácia či kríky na umiestnenie hniezda. Pre teritorialitu samcov sa chová len jeden pár na voliéru.
Teplota
Teplomilný tropický druh — chráňte pred chladom, mrazom a prievanom
Ide o tropický druh atlantického lesa, ktorý je citlivejší na chlad než otužilé zrnožravce. Treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt. Vonkajšiu voliéru je nutné doplniť o zateplený, vykurovaný a suchý úkryt; cez chladnejšie mesiace zabezpečte temperovaný priestor (orientačne nad ~15 °C, počas odchovu skôr 18–24 °C). Náhle ochladenie a vlhký chlad sú pre druh rizikové.
Spoločnosť
Družný; žije v pároch a malých rodinných skupinkách, samce sú v hniezdnom období teritoriálne
V prírode je družný a pohybuje sa v pároch alebo malých rodinných skupinkách (rodičia s mláďatami). V zajatí je však samec v hniezdnom období teritoriálny a neznáša iné samce vlastného druhu, voči ktorým môže byť útočný. Preto sa odporúča chovať len jeden pár na voliéru. V dostatočne veľkej, dobre členitej voliére sa dá kombinovať s inými pokojnými mäkkožravcami podobnej veľkosti, vždy však treba sledovať agresivitu počas hniezdenia a zabezpečiť dostatok priestoru a úkrytov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Na južnej pologuli jar–leto (sept.–jan.); v zajatí prispôsobené nášmu jaru

Samec intenzívne spieva, predvádza žiarivé červené perie a striebristú bázu zobáka a húževnato obhajuje teritórium. Dvorenie býva aktívne až výbojné — samec neznáša iné samce a stráži samicu, preto páru treba dopriať priestor a úkryty. Na chov sú najvhodnejšie vtáky v plnej kondícii (samce dosahujú úplné červené sfarbenie až v druhom roku). Druh je monogamný a na hniezdenie potrebuje pokoj a hustú vegetáciu.

Znáška
2–3 vajcia, modrozelené s tmavými škvrnami

Samica stavia miskovité (košíkovité) hniezdo v kroví alebo v hustej vegetácii, vystlané palmovými, sisalovými a kokosovými vláknami a koreňmi tráv. Znáša 2 až 3 vajcia — lesklé modrozelené s čiernymi až hnedastými škvrnami. Pri vhodných podmienkach môže mať za sezónu viac znášok.

Inkubácia
Približne 13 dní, sedí samica

Vajcia zahrieva prevažne samica počas približne 13 dní. Samec medzitým stráži teritórium a podieľa sa na obhajobe hniezda. Rušenie hniezda treba v tomto období minimalizovať, aby pár neznášku neopustil.

Liahnutie
Po približne 13 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. V tomto čase je kľúčová hojná živá strava (múčne červy, cvrčky, drobné larvy, vošky) — bez dostatku hmyzu a bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú. Ovocná zložka sa dopĺňa mäkkým ovocím a vaječnou zmesou.

Mláďatá
Kŕmené oboma rodičmi; v hniezde zhruba 2 týždne

Mláďatá rastú rýchlo a v hniezde zostávajú približne dva týždne, potom ho opúšťajú; rodičia ich ešte ďalej dokrmujú. Na kŕmení a starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia. Mladé majú spočiatku matné sfarbenie podobné samici — aj mladé samce sú zo začiatku hnedasté a červenajú postupne.

Samostatnosť
Osamostatnenie približne 35 dní po vyliahnutí; plné sfarbenie samca ~2. rok

Mladé sa osamostatňujú približne 35 dní po vyliahnutí, keď začnú samy spoľahlivo zbierať potravu a zdržiavajú sa ešte v rodinnej skupinke. Mladé samce dosahujú plné žiarivočervené sfarbenie až v druhom roku života. Pri dobrej starostlivosti a správnej diéte chudobnej na železo sa druh v zajatí dožíva približne 10–15 rokov.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka a opatrovateľa, nie ochočenie „na ruku")

Tangara purpurová je vták na pozorovanie, nie maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachšia a viazaná na vlastný druh a partnera. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, zostáva pokojná pri približovaní a postupne berie ovocie či hmyz z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa pred človekom nebojí prirodzene správať a kŕmiť, nie vták sediaci na ruke. Časté chytanie a manipulácia jej dôveru naopak narúšajú a stresujú ju.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu vo vykurovanej voliére, bez chytania a hluku.

2

Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu ovocia/vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s čerstvou potravou.

4

Ponúkaj obľúbené kúsky ovocia alebo živý hmyz najprv z diaľky, neskôr z bližšej vzdialenosti, aby sa prestal báť.

5

Obmedz chytanie a manipuláciu na nevyhnutné prípady — stres dôveru narúša a vtáka oslabuje.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa pri tebe prirodzene správa a kŕmi.

Cena a kde kúpiť

približne 80–200 € za jedinca (samec spravidla drahší než samica)

Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, sfarbenia a chovateľa. Vyfarbené samce a odchovy od overených chovateľov mäkkožravcov bývajú drahšie. Ide o menej bežný, špecializovanejší voliérový druh než lacné zrnožravce. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode) a so správne nastavenou diétou.

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince od overeného chovateľa mäkkožravcov alebo cez chovateľské kluby/burzy — nie vtáky neznámeho pôvodu.
Vyžiadajte si informáciu o veku, pohlaví a doterajšej strave (najmä či bol vták kŕmený diétou s nízkym obsahom železa).
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav, primeranú telesnú kondíciu (nie vychudnutý ani opuchnutý).
Pri kúpe páru na chov si overte, že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu, sú v dobrej kondícii a najlepšie už pohlavne dospelé (samce plne vyfarbené v druhom roku).
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka priamo od skúseného chovateľa mäkkožravcov alebo cez chovateľskú burzu/klub, kde sa dozviete aj o jeho doterajšej strave. Pýtajte sa cielene na diétu s nízkym obsahom železa — nesprávne kŕmený mäkkožravec môže mať poškodenú pečeň. Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a jedincom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pripravte si priestrannú vykurovanú voliéru a zdroj čerstvého ovocia a živého hmyzu ešte pred kúpou; pamätajte, že dvoch samcov nemožno držať spolu a počas hniezdenia je druh teritoriálny.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Tangara purpurová ~18 cm Tangara modrá 16–18 cm Tangara blyšťavá 13–13,5 cm Pápežík ultramarínový ~15 cm
Tangara purpurová Tangara modrá Tangara blyšťavá Pápežík ultramarínový
Dĺžka~18 cm16–18 cm13–13,5 cm~15 cm
Váhaasi 28–36 g30–40 g16–20 gasi 18–24 g
Dožitie~10–15 r (zajatie)~10–15 r~8–12 r~8–12 r
Hlučnosť3/53/54/53/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaSamec žiarivo červený s čiernymi krídlami a striebristou bázou zobáka; samica matná hrdzaváSivomodrá s belasou hlavou a spodkom, tmavšie modré krídla s plieckouViacfarebná „dúhová" — zelená hlava, tyrkysové a čierne plochy, oranžový kostrecSamec tmavomodrý s jasnomodrými partiami a čiernou tvárou; samica hnedá
AreálAtlantický les V Brazílie — mäkkožravec, diéta chudobná na železo, jeden pár na voliéruStredná a Južná Amerika — prispôsobivá mäkkožravá tangara, hojná aj v sídlachAtlantický les JV Brazílie — drobná, mimoriadne pestrá mäkkožravá tangaraVýchodná a stredná Južná Amerika — zrnožravec (Cardinalidae), pekný spevák

Choroby a prevencia

Hemochromatóza (ukladanie železa v pečeni)
vysoká

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, opuch bruška (ascites), chudnutie napriek žraniu, náhle úhyny

Najvýznamnejšie ochorenie mäkkožravcov vrátane tangár. Tangary (rovnako ako škorce a majny) majú geneticky zvýšené vstrebávanie železa, ktoré sa potom ukladá v pečeni a poškodzuje ju; stav býva smrteľný a dlho bezpríznakový. Prevencia je kľúčová: diéta chudobná na železo — granule a ovocie s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa hrozienkam, sušenému ovociu a vysoko-železnatým krmivám. Pri podozrení (apatia, opuch bruška, dýchavičnosť) treba vtáčieho veterinára — diagnostika aj liečba sú špecializované.

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého ovocia/krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. U mäkkožravcov je riziko vyššie, lebo mäkká strava a ovocie rýchlo kazí. Prevencia: podávať čerstvé krmivo a zvyšky niekoľkokrát denne odstraňovať, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.

Kandidóza a kvasinkové/bakteriálne infekcie tráviaceho traktu
stredná

Príznaky: Zmenený trus, hnačka, regurgitácia, načuchrané perie, nechutenstvo

Mäkkožravce na vlhkej sladkej strave (ovocie, nektár) sú náchylné na premnoženie kvasiniek (Candida) a baktérií, najmä pri zlej hygiene misiek a starom skvasenom krmive. Prevencia: denne čisté misky, čerstvý nektár a ovocie, žiadne skvasené zvyšky. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom.

Podchladenie a respiračné ochorenia z chladu
stredná

Príznaky: Načuchrané perie, nečinnosť, schúlený postoj, zrýchlené/sťažené dýchanie

Ako tropický druh je tangara purpurová citlivá na chlad, vlhko a prievan. Náhle ochladenie oslabuje imunitu a otvára cestu respiračným infekciám. Prevencia: vykurovaný suchý úkryt, ochrana pred prievanom, temperovaný priestor cez chladné obdobie a postupná aklimatizácia.

Poruchy pelichania a nedostatok výživy (vrátane vápnika)
stredná

Príznaky: Zlá kvalita a farba peria, prerušované pelichanie, u samíc problémy s tvorbou vajec

Pri jednotvárnej alebo nesprávne zostavenej strave trpí kvalita aj farba peria a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá mäkká strava (ovocie, hmyz, nektár, granule) so správnym pomerom živín a vápnik (sépiová kosť, vaječné škrupiny), dostatok svetla a možnosť kúpania pre dobrý stav peria.

Prevencia Tangara purpurová je pri správnej starostlivosti vitálna a dlhoveká (v zajatí približne 10–15 rokov), je však náročnejšia ako mäkkožravec. Základ zdravia: (1) diéta chudobná na železo — najdôležitejšie pravidlo; granule a ovocie s nízkym obsahom železa, žiadne hrozienka a sušené ovocie (prevencia hemochromatózy); (2) pestrá čerstvá strava — ovocie, živý hmyz, nektár a vaječná zmes, v sezóne hojne hmyzu pri odchove; (3) dôsledná hygiena — mäkká strava a nektár rýchlo kazia, preto čisté misky a odstraňovanie zvyškov niekoľkokrát denne (prevencia plesní, kvasiniek a baktérií); (4) teplo a sucho — vykurovaný úkryt, ochrana pred chladom a prievanom (tropický druh); (5) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (6) priestranná voliéra s možnosťou kúpania a dostatkom úkrytov; (7) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria — pri zmenách (načuchrané perie, opuch bruška, ťažké dýchanie, apatia) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo"; (8) chovajte len jeden pár na voliéru, aby ste predišli stresu z bojov medzi samcami.

Zaujímavosti

1

Žiarivo červený samec s čiernymi krídlami. Samec tangary purpurovej je sýtočervený (šarlátovo až karmínovo) s kontrastnými čiernymi krídlami a chvostom — patrí k najfarebnejším spevavcom Južnej Ameriky a k najefektnejším voliérovým tangaram. Samica je naopak matná, prevažne sivohnedá s hrdzavo-červenohnedým bruškom, takže pohlavia sa ľahko odlíšia.

2

Striebristá báza zobáka ako šperk. Charakteristickým znakom samca je striebristo-modrá, rozšírená báza spodnej čeľuste zobáka. Práve podľa tohto znaku dostal rod Ramphocelus anglické označenie „silver-beaked" tangary — a u tangary purpurovej táto lesklá báza púta samice pri dvorení.

3

Stredne veľká tangara — okolo 18 cm. Telo meria približne 18 cm a vták váži zhruba 28–36 g; ide teda o stredne veľkú, podsaditú tangaru s pomerne silným zobákom.

4

Endemit atlantického lesa Brazílie. Domovom je atlantický les na východnom pobreží Brazílie — v páse dlhom vyše 3000 km od štátu Paraíba po Santa Catarinu — a okrajovo aj severovýchodná Argentína (Misiones). Obýva lesné okraje, kroviny, vlhké plochy, plantáže, parky a záhrady, často v blízkosti ľudí.

5

Mäkkožravec — ovocie, nektár a hmyz. Na rozdiel od zrnožravých kanárikov je tangara purpurová mäkkožravec (softbill): živí sa dozretým ovocím (banán, embaúba/Cecropia, pitanga, figy, bobule), hmyzom a nektárom. Tomu musí zodpovedať aj jej chov.

6

Pozor na železo — riziko hemochromatózy. Tangary majú geneticky zvýšené vstrebávanie železa a hrozí im hemochromatóza (ukladanie železa v pečeni), ktorá býva smrteľná. Preto sa chovajú na diéte chudobnej na železo — to je najdôležitejšie pravidlo ich výživy.

7

Družný vták v rodinných skupinkách. V prírode žije v pároch alebo malých rodinných skupinkách tvorených rodičmi a ich mláďatami; niekedy sa ozýva viac jedincov naraz. V hniezdnom období sú však samce voči sebe teritoriálne.

8

Hniezdo z palmových vlákien a modrozelené vajcia. Samica stavia miskovité hniezdo vystlané palmovými, sisalovými a kokosovými vláknami a koreňmi tráv a znáša 2–3 lesklé modrozelené vajcia s tmavými škvrnami. Inkubácia trvá približne 13 dní a o mláďatá sa starajú obaja rodičia.

9

Mladé samce červenajú až v druhom roku. Mláďatá aj mladé samce majú spočiatku matné, samici podobné sfarbenie; plné žiarivočervené perie dosahujú samce až v druhom roku života.

10

Hojný a stabilný druh — IUCN LC. Napriek odlesňovaniu atlantického lesa je tangara purpurová hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená) — dobre využíva aj druhotné a ľuďmi pozmenené biotopy vrátane parkov a záhrad, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Tangara purpurová
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Thraupidae (tangarovité)
Rod Ramphocelus Desmarest, 1805
Druh R. bresilius (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoamerický druh, u nás len voliérový chov
Poddruhy Druh popísal Carl Linné v roku 1766. IOC v15.2 rozlišuje 2 poddruhy: nominátny R. b. bresilius (väčšina areálu na východe Brazílie) a R. b. dorsalis (juhovýchodná Brazília na juh do severovýchodnej Argentíny), ktoré sa líšia najmä odtieňom červenej a detailmi sfarbenia samíc. Rod Ramphocelus združuje tangary so striebristo rozšírenou bázou spodnej čeľuste (anglicky „silver-beaked" tangary). Avibase eviduje aj pravopisný variant Ramphocelus bresilia. Patrí do rozsiahlej neotropickej čeľade tangarovité (Thraupidae) s vyše 370 druhmi.

? Často kladené otázky

Slovenské meno tangara purpurová odkazuje na sýte červené až purpurovo-červené (šarlátovo-karmínové) sfarbenie samca; v staršej a chovateľskej literatúre sa preto stretnete aj s týmto pomenovaním. Avibase uvádza pre druh aj variant názvu „sangara purpurová", v češtine sa zaužívalo „tangara šarlatová". Anglicky sa volá Brazilian tanager a latinsky Ramphocelus bresilius. Ide o jednu z najfarebnejších tangár vôbec — samec žiari červenou s čiernymi krídlami a chvostom, samica je oveľa matnejšia, hrdzavo-červenohnedá.

Hlavný rozdiel je v strave: tangara purpurová je mäkkožravec (softbill) — neživí sa zrnom ako kanárik, ale ovocím, nektárom a hmyzom. Vyžaduje preto čerstvú mäkkú stravu, dôslednú hygienu a najmä diétu chudobnú na železo (riziko hemochromatózy). Je tiež teplomilnejšia a potrebuje priestrannú, dobre osadenú a vykurovanú voliéru. Jej devízou nie je spev (ten je skôr nenápadný), ale výnimočné žiarivočervené sfarbenie samca. Pre tieto nároky sa hodí skôr pre mierne pokročilého chovateľa než pre úplného začiatočníka.

Jej hlas je menej výrazný než jej sfarbenie. Samec spieva melodické, pomerne jednoduché trojslabičné švitorenie, ktoré opakuje v pokojnom rytme; niekedy spieva viac jedincov naraz. Spev je príjemný, ale tichý a opakujúci sa — nedá sa porovnať s prepracovaným spevom kanárika domáceho. Druh nenapodobuje ľudskú reč. Ak vám ide predovšetkým o speváka, tangara purpurová nie je ideálna voľba; jej hodnotou je vizuálny zážitok a živé správanie.

Základom je pestrá mäkká strava: denne čerstvé dozreté ovocie nakrájané na malé kúsky (banán, papája, figy, hrozno, jablko, bobule), živý hmyz (múčne červy, cvrčky, drobné larvy), nektár pre mäkkožravce a doplnkovo granule (pelety) pre mäkkožravce. Najdôležitejšie pravidlo: nízky obsah železa — vyberajte ovocie a granule chudobné na železo a vyhýbajte sa hrozienkam, sušenému ovociu a vysoko-železnatým krmivám (riziko hemochromatózy). V hniezdnom období je nevyhnutná hojná živá strava. Mäkké krmivo rýchlo kazí, preto ho podávajte čerstvé a zvyšky niekoľkokrát denne odstraňujte. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu ani plesnivé ovocie.

Potrebuje priestrannú, dobre osadenú voliéru s konármi, rastlinami, úkrytmi a veľkou miskou na kúpanie — malé klietky sú nevhodné. Je to tropický, teplomilný druh, ktorý je citlivý na chlad, vlhko a prievan. Vonkajšiu voliéru treba doplniť o vykurovaný, suchý vnútorný úkryt a cez chladnejšie obdobie zabezpečiť temperovaný priestor (orientačne nad ~15 °C, počas odchovu skôr 18–24 °C). Náhle ochladenie a vlhký chlad sú pre druh rizikové.

Veľmi ľahko podľa sfarbenia. Samec je žiarivo sýtočervený (šarlátovo-karmínový) s čiernymi krídlami a chvostom a s nápadnou striebristo-modrou rozšírenou bázou spodnej čeľuste zobáka. Samica je oveľa matnejšia — prevažne sivohnedá na hlave a chrbte s hrdzavo-červenohnedým (škoricovým) bruškom a kostrcom a bez striebristej bázy zobáka. Pozor: mladé samce sú spočiatku matné a podobajú sa samici — plné červené sfarbenie dosahujú až v druhom roku života.

Je monogamný druh. Samica stavia miskovité hniezdo v kroví alebo hustej vegetácii, vystlané palmovými, sisalovými a kokosovými vláknami, a znáša 2–3 lesklé modrozelené vajcia s tmavými škvrnami. Inkubácia trvá približne 13 dní (sedí samica), o mláďatá sa starajú obaja rodičia a mladé sa osamostatňujú zhruba 35 dní po vyliahnutí. Mladé samce dosahujú plné červené sfarbenie až v druhom roku. Pri dobrej starostlivosti a správnej diéte chudobnej na železo sa druh v zajatí dožíva približne 10–15 rokov. V hniezdnom období sú samce teritoriálne, preto sa chová len jeden pár na voliéru.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Ramphocelus bresilius; Avibase uvádza aj variant „Ramphocelus bresilia"), IUCN Red List (Ramphocelus bresilius — Least Concern, populácia stabilná), BirdLife DataZone (Brazi

 Video — Tangara purpurová

Tangara purpurová (Ramphocelus bresilius) — video o speve a chove

Tangara purpurová (Ramphocelus bresilius) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky (variant):   sangara purpurová, Česky:   tangara šarlatová, Anglicky:   Brazilian Tanager, Nemecky:   Purpurtangare, Francúzsky:   Tangara du Brésil, Španielsky:   Tangara escarlata / Sangre de toro, Portugalsky:   Tiê-sangue