Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary modrolícej je jednoduchý a nenápadný — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, tenkými a mierne piskľavými volaniami (typické ostré „tsip"/„tsit") a krátkymi cvrlikavými sériami, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a skupinkou. Najaktívnejšia býva ráno a počas hniezdnej sezóny. Volania sú skôr tiché až stredne hlasné a tenké — nesú sa menej než prenikavé škrekoty; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara modrolíca je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho areálu líši — zvyčajne je viazané na dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v skupinkách a zmiešaných kŕdľoch.
Samica stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien, korienkov a lístia, ktoré skrýva v hustom lístí, v epifytoch, vo vidlici konára alebo aj v trse zelených banánov. Znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1 až 3), biele s hnedými škvrnami. Druh je často dvojhniezdový — za sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica; inkubácia trvá približne dva týždne (ako u príbuzných tangár rodu Stilpnia/Tangara). Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za dva týždne. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú. Pri tomto druhu sa zaznamenala kooperatívna pomoc — mláďatá z prvého hniezdenia pomáhajú kŕmiť druhú znášku.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara modrolíca je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej bežný v ponuke. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara modrolíca | Tangara krovinová | Tangara modrá | Tangara hnedohlavá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~13 cm | ~13 cm | 16–18 cm | 13–14 cm |
| Váha | ~19 g | ~20 g | 30–40 g | ~20 g |
| Dožitie | vyše 8 r (zajatie) | ~8 r | vyše 12 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Zlatá kapucňa, čierna maska a chrbát, tyrkysovo-modré telo; pohlavia podobné | Bledomodrá až sivomodrá s opálovým nádychom, čierne znaky na tvári a krídlach | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné | Žiarivo zelená so škoricovo-hrdzavou hlavou a modrým pásom — veľmi pestrá |
| Areál | Mexiko–Ekvádor — pestrá nížinná tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz) | Kolumbia, Ekvádor, sever Peru — suchšie údolia, mäkkožravec | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec | Stredná a Južná Amerika — náročnejší mäkkožravec, klenot voliér |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Zlatá kapucňa a modré telo. Tangara modrolíca má na hlave nápadnú zlato-okrovú „kapucňu", cez oči čiernu masku lemovanú fialovo-levanduľovou farbou, čierny chrbát a tyrkysovo-modré telo, ramená, kostrec a spodok s bielym stredom brucha — patrí k najfarebnejším spevavcom Strednej Ameriky.
Pohlavia takmer rovnaké. Samec a samica sú si veľmi podobní; samica je len o niečo matnejšia so zelenkavým nádychom hlavy. Mladé vtáky sú nevýrazné — majú zelenkavú hlavu, sivastý chrbát a málo modrej v perí.
Z rodu Tangara do rodu Stilpnia. Druh bol dlho známy ako Tangara larvata; na základe molekulárnych fylogenéz ho v roku 2016 presunuli do rodu Stilpnia. Uznávajú sa tri poddruhy rozdelené pozdĺž stredoamerického pásu.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara modrolíca mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí základ jej potravy ovocie a bobule, doplnené o hmyz. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Domov od Mexika po Ekvádor. Areál siaha od južného Mexika cez celú Strednú Ameriku po západný Ekvádor a severozápadnú Kolumbiu, kde obýva vlhké nížinné lesy, ich okraje, plantáže a záhrady — najčastejšie od nížin približne do 1 200 m n. m.
Bežná a stabilná — IUCN LC. Tangara modrolíca je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je rozšírená a v rámci areálu bežná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Hniezdo skryté v zeleni. Samica stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu a vlákien, ktoré skrýva v hustom lístí, epifytoch alebo aj v trse zelených banánov. Znáša najčastejšie 2 vajcia, biele s hnedými škvrnami.
Pomocníci pri hniezdení. Druh je často dvojhniezdový a zaznamenala sa pri ňom kooperatívna pomoc — mláďatá z prvého hniezdenia pomáhajú rodičom kŕmiť druhú znášku.
Drobná, čulá a družná. S dĺžkou len asi 13 cm a hmotnosťou okolo 19 g je to neposedný a družný vták — žije v pároch a malých skupinkách, často v zmiešaných kŕdľoch pri ovocí, a jeho hlas tvoria vysoké piskľavé volania, nie zložitý spev.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci je v prírode prispôsobivá a bežná aj na okrajoch lesov a v záhradách, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, tenké a mierne piskľavé volania (ostré „tsip"/„tsit") a krátke cvrlikavé série, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a skupinkou. Hlas je skôr tichý až stredne hlasný a najaktívnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o tropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Samica stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien, ktoré skrýva v hustom lístí, v epifytoch alebo aj v trse zelených banánov. Znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1–3), biele s hnedými škvrnami, a prevažne ich približne dva týždne zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za dva týždne a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú; druh je často dvojhniezdový a mláďatá z prvého hniezdenia môžu pomáhať kŕmiť druhé. V zajatí sa dožíva vyše 8 rokov.
