Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary hájovej je jemný a jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa tenkými, vysokými a piskľavými volaniami, krátkymi štebotavými a cvrlikavými sériami, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a skupinkou. Druh je čulý a družný — najaktívnejší býva ráno a počas hniezdnej sezóny. Volania pôsobia jemne a nie sú prenikavé; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara hájová je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho areálu líši — zvyčajne je viazané na obdobie dažďov a dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v skupinkách.
Pár stavia úhľadné miskovité (otvorené) hniezdo z lístia, korienkov a rastlinných vlákien, vystlané jemnými korienkami, ktoré umiestňuje v nízkom, často izolovanom strome alebo kre — spravidla len niekoľko metrov nad zemou. Hniezdo stavia najmä samica, samec jej pomáha. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia. Za sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica. Samec sa medzitým zdržiava v okolí hniezda, stráži ho a občas samicu kŕmi. Rušenie v tomto období treba minimalizovať, aby pár hniezdo neopustil.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia — samec sa zapája do kŕmenia spolu so samicou. Po vyletení z hniezda ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa mladé osamostatnia a začnú samy zbierať ovocie a hmyz.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara hájová je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o mäkkožravca, ktorý nie je tak masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej bežný v ponuke. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara hájová | Tangara hnedohlavá | Tangara zlatá | Tangara červenokrká | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–14 cm | 13–14 cm | 13–14 cm | 13–14 cm |
| Váha | asi 20 g | asi 18–22 g | asi 20–24 g | asi 18–22 g |
| Dožitie | vyše 8 r (zajatie) | ~8–10 r | ~8–10 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Zlatisto-okrová, čierna maska, ryšavé/zlatisté temeno, tyrkysové lemy krídel; pohlavia podobné | Žiarivo zelená s hrdzavohnedou hlavou a modrastým hrdlom — pestrá tangara | Sýto zlatožltá až oranžová s čiernymi kresbami na chrbte a okolo oka | Modrozelená s nápadným hrdzavočerveným temenom a zadnou časťou hlavy — atraktívna tangara |
| Areál | Vých./juž. Južná Amerika — prispôsobivá tangara savan a cerrada, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) | Stredná a sev. Južná Amerika — náročnejší mäkkožravec, klenot voliér | Andy (Venezuela–Bolívia) — horská mäkkožravá tangara, náročnejšia na chov | Atlantický les Brazílie — náročnejší mäkkožravec, ohrozený stratou biotopu |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Zlatisto-okrové telo a čierna maska. Telo tangary hájovej je zlatisto až krémovo okrové (po anglicky „burnished-buff"), cez oko prebieha nápadná čierna maska a temeno je hrdzavo-okrové až ryšavé. Krídla a chvost sú tyrkysovo lemované. Pohlavia sú podobné — samica je len matnejšia a má slabšie vyznačenú masku.
Sedem poddruhov v dvoch skupinách. Uznáva sa približne 7 poddruhov v dvoch hlavných skupinách — severozápadnej cayana (výraznejšie ryšavé temeno) a juhovýchodnej flava (skôr zlatisté temeno) — s prechodným poddruhom huberi z ostrova Marajó.
Z rodu Tangara do rodu Stilpnia. Druh popísal Carl Linné už v roku 1766. Dlho patril do rodu Tangara, no po molekulárnych štúdiách bol presunutý do nového rodu Stilpnia (zavedeného v roku 2016) — preto sa staršie uvádza ako Tangara cayana.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara hájová mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí ovocie výraznú väčšinu jej potravy (najmä figy a plody Cecropia), doplnené o hmyz a v menšej miere nektár. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Vták otvorenej a kultúrnej krajiny. Patrí k prispôsobivým tangaram a je bežná v savanách, cerrado, galériových lesoch, na plantážach, v parkoch a záhradách — často v blízkosti ľudí. Hustému súvislému pralesu sa naopak skôr vyhýba.
Domov vo východnej a južnej Južnej Amerike. Areál siaha cez severné Guyany, Venezuelu a východnú Kolumbiu až po východnú Brazíliu, Paraguaj a severnú Argentínu, lokálne aj do Bolívie a Peru.
Početná a stabilná — IUCN LC. Tangara hájová je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je rozšírená a hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Nízke hniezdo, dve vajcia. Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z lístia a korienkov v nízkom, často izolovanom strome či kre, len niekoľko metrov nad zemou. Stavia ho najmä samica a samica znáša najčastejšie 2 vajcia, ktoré prevažne sama zahrieva.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí. Na kŕmení mláďat sa podieľajú obaja rodičia.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci je v prírode prispôsobivá a bežná aj v kultúrnej krajine, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria tenké, vysoké a piskľavé volania a krátke štebotavé série, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a skupinkou. Druh je čulý a družný, najaktívnejší ráno, no jeho volania nie sú prenikavé. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o tropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité (otvorené) hniezdo z lístia a korienkov v nízkom, často izolovanom strome či kre, len niekoľko metrov nad zemou; stavia ho najmä samica. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia, ktoré prevažne sama zahrieva, kým samec stráži okolie a občas ju kŕmi. Mláďatá sa liahnu holé a slepé a kŕmia ich obaja rodičia; po vyletení ich ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť viac hniezdnych pokusov. V zajatí sa druh dožíva vyše 8 rokov.
