Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary krovinovej je nenápadný a jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa tenkými, vysokými a mierne piskľavými volaniami a krátkymi cvrlikavými sériami, ktorými udržiava kontakt s partnerom. Druh sa najčastejšie vyskytuje v pároch, len príležitostne sa pripája k iným druhom pri plodiacich stromoch, takže nevytvára veľké hlučné kŕdle. Najhlasnejší býva ráno. Volania pôsobia tenko a vysoko; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara krovinová je monogamná a vytvára trvalejšie páry, ktoré sa držia spolu aj mimo hniezdenia. Pri dvorení sa partneri prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci areálu líši — zvyčajne je viazané na obdobie dažďov a dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien, korienkov a lístia, ktoré umiestňuje v kre, hustej vegetácii alebo nízkom strome, neraz v blízkosti ľudských obydlí a záhrad. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1 až 3), svetlé s tmavšími škvrnami. Za priaznivú sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica približne 13–14 dní (typické pre neotropické tangary tejto veľkosti). Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za 16–18 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Mladé vtáky sú matnejšie sfarbené ako dospelé.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Vo voľnej prírode sa druh dožíva približne 5 až 10 rokov, pri dobrej starostlivosti v zajatí vyše 8 rokov; presné dlhodobé záznamy sú však zriedkavé.
Tangara krovinová je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o menej bežného mäkkožravca s úzkym areálom, ktorý nie je masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a v ponuke vzácnejší. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara krovinová | Tangara modrolíca | Tangara čiapočkatá | Tangara modrá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–15 cm | asi 13 cm | asi 13 cm | 16–18 cm |
| Váha | asi 20 g | asi 19 g | asi 18–20 g | 30–40 g |
| Dožitie | 5–10 r (príroda) | ~8–10 r | ~8–10 r | vyše 12 r (zajatie) |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Bledá tyrkysovo-sivomodrá, čierna maska, zlato-okrová škvrna na temene; pohlavia podobné | Samec so zlatou hlavou a čiernou maskou s fialovomodrým lemom, tyrkysové plecia; samica zelenkavá | Samec strieborno-modrosivý s čiernou čiapočkou; samica vápenato zelená s bledou hlavou | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné |
| Areál | Kolumbia a sever Ekvádoru — krovinatá tangara suchších andských údolí, mäkkožravec | Stredná Amerika a severozápad Južnej Ameriky — farebný mäkkožravec vlhkých lesov | Andy (Venezuela po Bolíviu) — horský mäkkožravec, blízky príbuzný rodu Stilpnia | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Bledá tyrkysovo-sivomodrá s čiernou maskou. Telo tangary krovinovej je bledo tyrkysovo-sivomodré, cez oko sa ťahá nápadná čierna maska a na temene a čele má zlato-okrovú škvrnu. Krídla sú sivozelené s opálovo zelenými lemami a tmavými okrajmi, brucho je plavé. Pohlavia sú navzájom podobné, mladé vtáky sú matnejšie.
Druh pomenovaný podľa krovín. Slovenský aj anglický názov (scrub = krovina) odkazuje na jej biotop — suchšie kroviny, okraje lesov a druhotné porasty. Tangara krovinová nie je lesný druh a hustému súvislému pralesu sa vyhýba.
Endemit úzkeho areálu v Andách. Na rozdiel od mnohých rozšírených tangár žije len v Kolumbii a na severe Ekvádoru, kde obýva svahy a medzihorské údolia andských kordiller približne v rozpätí 800 až 2300 m n. m.
Tažia z odlesňovania. Keďže obľubuje otvorenú a krovinatú krajinu, druh sa vďaka odlesňovaniu miestami šíri do nových oblastí a je bežný aj v sadoch, parkoch a záhradách — neraz v blízkosti ľudí.
Z rodu Tangara do rodu Stilpnia. Pôvodne ju popísal Jean Cabanis v roku 1851. Na základe molekulárnych fylogenetických štúdií (Burns, Unitt & Mason, 2016) bola spolu s príbuznými druhmi presunutá z veľkého rodu Tangara do nového rodu Stilpnia; staršie sa preto uvádza ako Tangara vitriolina.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara krovinová mäkkožravec (softbill) — živí sa najmä ovocím a hmyzom. To z nej v chove robí náročnejší druh, ktorý potrebuje softbillovú stravu, nie zrnie.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Rozsievač semien. Tým, že žerie ovocie a bobule a následne prelietava krajinou, pomáha rozširovať semená rastlín — má teda svoju ekologickú úlohu v krovinatej a okrajovej vegetácii Ánd.
Žije najmä v pároch. Druh sa najčastejšie vyskytuje v samostatných pároch a len príležitostne sa pripája k iným druhom pri plodiacich stromoch — nevytvára veľké hlučné kŕdle ako niektoré iné tangary.
Veľmi početná a stabilná — IUCN LC. Tangara krovinová je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); má pomerne veľký areál, je miestami hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. Hoci je v prírode prispôsobivá a v domovine miestami bežná, v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie a je menej bežne dostupná. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria tenké, vysoké a mierne piskľavé volania a krátke cvrlikavé série, ktorými udržiava kontakt s partnerom. Druh žije najmä v pároch, je najhlasovo aktívnejší ráno a obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, kríky, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Hoci pochádza zo stredných andských výšok, v našich podmienkach vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Najlepšie sa chová v páre (v prírode žije práve v pároch); v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.
Pochádza z Kolumbie a severu Ekvádoru, kde obýva suchšie andské údolia, kroviny, okraje lesov a záhrady približne v rozpätí 800 až 2300 m n. m. — nie je to lesný druh. Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien v kre alebo nízkom strome. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1–3) a prevažne ich približne 13–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 16–18 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Vo voľnej prírode sa druh dožíva približne 5 až 10 rokov.