Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary modrokrídlej je živý, ale jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, švitorivými a mierne piskľavými volaniami, krátkymi cvrlikavými a štebotavými sériami, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. V literatúre je druh opisovaný ako čulý a družný — pohybuje sa v skupinách po 3 – 10 jedincoch a najaktívnejší býva ráno a počas hniezdnej sezóny. Volania pôsobia energicky a trochu uponáhľane; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Zaujímavé je, že populácia z Bolívie a juhu Peru má odlišný hlas a niekedy sa vyčleňuje ako samostatný druh. Druh sa v chove cení pre vzhľad a správanie, nie pre spevácke schopnosti.
Tangara modrokrídla je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho andského areálu líši — zvyčajne je viazané na obdobie dažďov a dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v kŕdlikoch.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien, korienkov a lístia, ktoré ukrýva vo vetvách stromu, v kríku alebo v hustom poraste. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia, svetlé s tmavými škvrnami. Za priaznivú sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.
Vajcia zahrieva prevažne samica, ktorá ich vysedáva niekoľko dní (podobne ako iné horské tangary). Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať, aby pár hniezdo neopustil.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy, pavúky) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú v hniezde a kŕmia ich obaja rodičia. Po vylietnutí ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samostatne zbierať ovocie a hmyz. Mladé vtáky bývajú spočiatku matnejšie sfarbené než dospelé.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz a pridávajú sa ku kŕdlikom. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva vyše 8 rokov (rekordne zaznamenané jedince aj viac); údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara modrokrídla je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o vzácnejšiu horskú mäkkožravú tangaru, ktorá nie je tak masovo odchovávaná ako zrnožravé exoty, preto býva drahšia a menej bežná v ponuke. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara modrokrídla | Tangara horská | Tangara červenobruchá | Tangara modrá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~18 cm | ~23 cm | ~18 cm | 16–18 cm |
| Váha | 33–40 g | asi 85–96 g | asi 24–35 g | 30–40 g |
| Dožitie | vyše 8 r | neznáme presne | neznáme presne | vyše 12 r (zajatie) |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Čierna hlava a chrbát, žiarivo žlté telo, modré plecia a kostrec; pohlavia podobné | Čierna hlava a stehná, modrý chrbát, žlté brucho, červené oči — jedna z najväčších tangár | Prevažne čierna s modrým kostrcom a krídlovými krovkami a červenou škvrnou na uchu a bruchu | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné |
| Areál | Andy (Venezuela–Bolívia) — horská mäkkožravá tangara oblačných lesov (ovocie/hmyz) | Andy (Venezuela–Bolívia) — veľká horská tangara, mäkkožravec vyšších polôh | Andy (Venezuela–Bolívia) — horská mäkkožravá tangara vyšších andských lesov | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá nížinná až mestská tangara, mäkkožravec |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Čierno-žlté telo s modrými plecami. Tangara modrokrídla má čiernu hlavu a chrbát, žiarivo žlté spodné telo a žltý temenný pruh, pričom najnápadnejšie sú modré krídlové krovky (plecia) a modrý nádych na krídlach a chvoste. Pohlavia sú navzájom podobné, mladé vtáky bývajú matnejšie.
Andský horský druh. Žije pozdĺž Ánd od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po Bolíviu, so samostatnou populáciou aj v pobrežnom pohorí Venezuely. Obýva vlhké horské a oblačné lesy a ich okraje, najmä v polohách 1500 – 3200 m n. m.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara modrokrídla mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí ovocie väčšinu jej potravy, doplnenú o hmyz a článkonožce (vrátane pavúkov) a v menšej miere nektár. To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Jadro zmiešaných kŕdľov. Pohybuje sa v čulých kŕdlikoch po 3 – 10 jedincoch, ktoré sa rýchlo presúvajú lesom, a často tvorí jadro (nukleárny druh) zmiešaných potravných kŕdľov, okolo ktorých sa zoskupujú aj iné druhy.
Veľmi početná a stabilná — IUCN LC. Tangara modrokrídla je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je rozšírená a hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Geograficky premenlivá. Naprieč areálom existuje niekoľko poddruhov s rôznym rozsahom modrej a zelenej — niektoré majú zelený chrbát. Populáciu z Bolívie a juhu Peru s modrým kostrcom a odlišným hlasom niektorí autori vyčleňujú ako samostatný druh tangara bolívijská (Anisognathus flavinucha).
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Čulá a družná. Druh je opisovaný ako čulý a družný — takmer neustále v pohybe v korunách horských stromov. Jeho hlas tvoria vysoké švitorivé a piskľavé volania, nie zložitý melodický spev.
Klenot oblačného lesa. Vďaka kontrastu čiernej, žiarivo žltej a modrej patrí medzi najnápadnejšie a ľahko rozpoznateľné tangary andských oblačných lesov a je obľúbeným cieľom pozorovateľov vtákov.
Skôr nie — odporúča sa pre skúseného chovateľa. Ide o horskú mäkkožravú tangaru, ktorá v zajatí kladie nároky na špecifickú softbillovú stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a vhodné prostredie a v ponuke je vzácnejšia. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, švitorivé a mierne piskľavé volania a krátke cvrlikavé série, ktorými počas dňa udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom. Druh je opisovaný ako čulý a družný, najaktívnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne (zaujímavé je, že andská populácia z Bolívie a juhu Peru má odlišný hlas). Hodnota tangary v chove spočíva v jej vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o horský druh, ktorý znesie chladnejšie noci lepšie než nížinné tropické tangary, no aj tak ho treba chrániť pred mrazom a prievanom; vonkajšiu voliéru možno využiť v teplejšom období a vždy s prístupom do suchého, v zime temperovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.
Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien ukryté vo vetvách stromu, v kríku alebo v hustom poraste. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia, svetlé s tmavými škvrnami, ktoré prevažne sama vysedáva; mláďatá kŕmia obaja rodičia a po vylietnutí ich ešte chvíľu dokrmujú. Za priaznivú sezónu môže byť viac hniezdnych pokusov. Pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva vyše 8 rokov.
