Tangara červenobruchá (Anisognathus igniventris)

Thraupidae (tangarovité)

Tangara červenobruchá

Anisognathus igniventris — nápadná vysokohorská andská tangara s čiernym telom a šarlátovým bruchom — efektný, no v chove vzácnejší mäkkožravec pre skúsenejších

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern — pomerne rozšírený a početný andský druh, populácia stabilná, nie je v CITES; lokálnou hrozbou je odlesňovanie
Dĺžka~18 cm
Hmotnosťasi 30–40 g
Dĺžka životavyše 8 r (v zajatí)
Stravamäkkožravec (ovocie, hmyz, kvety/nektár)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

60% 25% 9% STRAVA zloženie
Ovocie a bobule — hlavná zložka (drobné dužinaté plody horských stromov a krov, bobule) 60%
Hmyz a článkonožce — chrobáky, húsenice, drobný hmyz (najmä pri odchove mláďat) 25%
Kvety a nektár — z kvitnúcich horských stromov a krov 9%
Púčiky, mladé listy a zelené krmivo — doplnok 4%
Vaječno-hmyzová zmes a doplnky v zajatí 2%

Odporúčané potraviny

  • Ovocie — najmä menej kyslé a nízkoželezné druhy: jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán (mierne)
  • Drobné dužinaté plody a bobule — v prírode hlavná a vyhľadávaná zložka horských stromov a krov
  • Kvalitná softbillová (low-iron) granulovaná zmes pre mäkkožravce — základ vyváženej výživy v zajatí
  • Živá a hmyzia strava — cvrčky, múčne červy (s mierou), pinky, vošky, drobné larvy (najmä pri odchove mláďat)
  • Vaječná (mäkká) zmes pre mäkkožravce — zdroj bielkovín, hlavne v hniezdnom období a pri pelichaní
  • Nektár / nektárová náhrada pre tangary a kolibríky — doplnok napodobňujúci prírodnú stravu
  • Zelené krmivo a púčiky — mladé listy, mokrička, drobné kúsky zeleniny ako spestrenie
  • Namáčané alebo naklíčené drobné semená — len ako malý doplnok, nie základ
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť, doplniť plytký kúpeľ (rada sa kúpe)

Zakázané potraviny

  • Krmivo s vysokým obsahom železa (bežné papagájové/holubie zmesi, obohatené pelety) — riziko hemochromatózy
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Citrusy a iné silne kyslé ovocie vo väčšom množstve — vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — nezvládajú soľ ani cukor
  • Plesnivé alebo zatuchnuté ovocie a krmivo — riziko aspergilózy a otráv mykotoxínmi
Tip od odborníka Tangara červenobruchá (Anisognathus igniventris) je mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí základ jej potravy ovocie (drobné dužinaté plody a bobule horských stromov a krov, zhruba dve tretiny jedálnička), doplnené o hmyz a článkonožce (približne štvrtina) a kvety a nektár (asi desatina). V zajatí preto nestačí zrnná zmes ako pre kanáriky: základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná strava doplnená o pestré nakrájané ovocie a pravidelne živý hmyz. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — tangary patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto sa vyhýbame krmivám obohateným železom a obmedzujeme silne kyslé ovocie a citrusy (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (cvrčky, múčne červy s mierou, vaječná zmes) — mláďatá potrebujú najprv viac bielkovín a až s vekom prechádzajú na ovocnejšiu stravu. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie. Trvalo prístupná musí byť čerstvá voda a možnosť kúpania; nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňame niekoľkokrát denne.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Tangara červenobruchá patrí k mierne až stredne hlasným vtákom. Nie je to prenikavý kričiak ako papagáje — počas dňa sa ozýva vysokými, tenkými a piskľavými volaniami a krátkymi švitorivými sériami, ktorými udržiava kontakt s partnerom a okolím. Nejde o melodický, zložito štruktúrovaný spev, skôr o jednoduchý, opakujúci sa hlasový prejav typický pre horské tangary. V byte ju väčšina ľudí vníma ako znesiteľnú, prírodnú kulisu, no v menšej miestnosti či citlivejšiemu okoliu môže časté vysoké pískanie po čase prekážať. Obe pohlavia sú hlasovo podobné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie, nie na maznanie. Tangara červenobruchá je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná; nestáva sa z nej ochočený spoločník „na ruku" ako z andulky či korely. Pri pokojnej a trpezlivej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie potravu z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a silne ju stresuje. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére, kde môže lietať a kde ju možno pozorovať pri kŕmení, kúpaní a prelietavaní v korunách rastlín.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a neposedný vták — v prírode prelietava na všetkých úrovniach horského lesa a jeho okrajov, často v zmiešaných kŕdľoch, takmer neustále v pohybe pri hľadaní ovocia a hmyzu. V zajatí potrebuje veľa priestoru na lietanie; malá klietka je úplne nevhodná a vták v nej trpí. Ideálom je priestranná, vzdušná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viacero úrovní). Energiu vkladá do prelietavania, hľadania potravy, kúpania a v hniezdnom období do stavby hniezda a kŕmenia mláďat.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Tangara červenobruchá nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako papagáje či niektoré škorce. Nemá ani zložitý melodický spev; jej hlasový prejav tvoria vysoké, tenké a piskľavé volania a krátke švitorivé série, ktorými udržiava kontakt a komunikuje s partnerom. Hodnota druhu v chove spočíva v jeho nápadnom vzhľade, čulosti a prirodzenom správaní, nie v napodobňovaní zvukov.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Hlasový prejav tangary červenobruchej je jednoduchý, ale dobre počuteľný — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa vysokými, tenkými a piskľavými volaniami a krátkymi švitorivými či cvrlikavými sériami, ktorými udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom, najmä pri prelietavaní v zmiešaných kŕdľoch horského lesa. V literatúre je druh opisovaný ako čulý a družný — hlasovo najaktívnejší býva ráno a počas hniezdnej sezóny. Volania pôsobia energicky; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár typický pre horské tangary. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky z okolia — nie je mimický a nemá ani zložitý naučený spev. Jeho hlasový prejav je vrodený a tvoria ho vysoké piskľavé a švitorivé kontaktné volania; reč ani slová sa od neho očakávať nedajú.

Typické zvuky

  • Vysoké, tenké a piskľavé volania — počas dňa, najživšie ráno
  • Krátke švitorivé a cvrlikavé série — energické, opakujúce sa, na udržanie kontaktu
  • Kontaktné hlásky medzi partnermi a v kŕdliku — jemné, vysoké tóny pri prelietavaní
  • Ostrejšie varovné volania — pri vyrušení alebo blížiacom sa nebezpečenstve
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché piskľavé tóny pri kŕmení v hniezde a po vylietnutí
  • Druh NEimituje ľudskú reč — ozýva sa výlučne vrodeným repertoárom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlasový prejav prakticky celoročne — vysoké piskľavé a švitorivé volania, najživšie ráno a v hniezdnej sezóne
Tok a párenie (v pôvodnom areáli viazané najmä na vlhšie obdobie a dostatok ovocia) — pár sa naťahuje a kŕmi
Hniezdenie — stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien skryté v hustom horskom poraste; viacero pokusov za sezónu
Inkubácia (~13–15 dní, sedí samica) + kŕmenie mláďat oboma rodičmi (vyletujú približne za 16–18 dní)
Pelichanie po hniezdnej sezóne — výmena peria, vták potrebuje pokoj a kvalitnú stravu
V zajatí kŕmená celoročne — softbillová zmes (ovocie + hmyz), nízkoželezná strava

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre skúsenejšieho chovateľa. V zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu a najmä na nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Navyše ide o vysokohorský druh, ktorý znáša a často aj uprednostňuje chladnejšie, vzdušné prostredie a horšie toleruje horúčavu. Zvládnutie kŕmenia, hygieny rýchlo sa kaziaceho ovocia, priestoru a teplotného režimu robí z tohto druhu vtáka pre pokročilejších chovateľov mäkkožravcov.
Priestor Najlepšie priestranná, vzdušná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si vták môže zalietať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné. Vhodný je plytký kúpeľ (rada sa kúpe), úkryty a viacero kŕmnych miest. Druh sa najlepšie chová v páre; pri spájaní s inými druhmi v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť, najmä v hniezdnom období. Ako horský vták lepšie znáša chladnejšie prostredie než tropické tangary a netreba ho prehrievať.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú vtáka na pozorovanie — deti zaujme kontrastné sfarbenie (čierne telo so sýtočerveným bruchom a kostrcom, šarlátová škvrna za okom a modré plece) a čulé, neustále prelietavanie po voliére. Nejde však o vtáka „na ruku" — tangara červenobruchá je temperamentná a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka iba pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvele poslúži na vysvetlenie tém ako mäkkožravec verzus zrnožravec (prečo táto tangara potrebuje ovocie a hmyz namiesto zrnia), život vo vysokých horách (v domovine žije v andských lesoch až do okolia páramo) či prečo na sfarbenie a stravu treba dbať aj v chove (riziko hromadenia železa). Starostlivosť o ovocie a vodu zvládnu staršie deti pod dohľadom.
Hlučnosť Mierne až stredne hlasná. Nejde o prenikavý škrek, ale o vysoké, tenké a piskľavé volania počuteľné počas veľkej časti dňa. Väčšine ľudí to neprekáža a vnímajú to ako prírodnú kulisu, no v menšej miestnosti alebo citlivejšiemu okoliu môže časté vysoké pískanie po čase vadiť. Druh je hlasovo najaktívnejší ráno.
Verdikt odborníka Tangara červenobruchá (Anisognathus igniventris, anglicky Scarlet-bellied mountain tanager) je nápadná vysokohorská andská tangara s nezameniteľným sfarbením. Meria približne 18 cm, čím patrí medzi väčšie tangary. Telo má prevažne čierne, s nápadným sýtočerveným (šarlátovým) bruchom, spodnou hruďou a kostrcom, šarlátovou škvrnou za okom (na ušných krovkách) a modrým plecným pásom a kostrcovým lemom; pohlavia sú navzájom podobné (mladé vtáky majú červené partie matnejšie, oranžovkasté). IOC v15.2 uznáva približne 4 poddruhy (lunulatus, erythrotus, ignicrissa a nominátny igniventris), ktoré sa líšia najmä detailmi rozsahu červenej. Druh popísali d'Orbigny a Lafresnaye v roku 1837 a patrí do rodu Anisognathus (horské tangary) v rozsiahlej neotropickej čeľadi tangarovité (Thraupidae) s vyše 370 druhmi. POZOR: nie je to nepríbuzný „drozd červenobruchý" (Turdus) — ide o tangaru. Domovom sú Andy od (západnej) Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po (centrálnu) Bolíviu, kde obýva horské lesy, ich okraje, krovité svahy a hranicu lesa pri páramo — najmä v polohách približne 2 000 – 3 500 m n. m. (miestami aj vyššie). Pohybuje sa na všetkých úrovniach porastu, často v zmiešaných kŕdľoch, ale aj v jednodruhových skupinkách. IUCN ju hodnotí ako Least Concern (LC) — je pomerne rozšírená a hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES; lokálnou hrozbou je odlesňovanie horských biotopov. Z hľadiska potravy je to mäkkožravec (softbill): základ tvorí ovocie (drobné dužinaté plody a bobule, asi dve tretiny jedálnička), doplnené o hmyz a článkonožce (približne štvrtina) a kvety a nektár (asi desatina). To je zároveň kľúčové pre chov — tangaru nemožno kŕmiť ako zrnožravého kanárika; potrebuje kvalitnú softbillovú stravu, pestré ovocie a živý hmyz, pričom mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa, lebo tangary patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu). V chove ide o čulého, družného a aktívneho vtáka, ktorý potrebuje priestrannú, vzdušnú voliéru, nie malú klietku, a ako horský druh lepšie znáša chladnejšie prostredie než tropické tangary. Pre koho je vhodná: pre skúsenejšieho chovateľa mäkkožravcov, ktorý chce nápadného, živého horského vtáka na pozorovanie a zvládne špecifickú softbillovú a nízkoželeznú stravu aj chladnejší teplotný režim. Komu sa nehodí: začiatočníkovi hľadajúcemu nenáročného zrnožravca do klietky, tichého vtáka do malého bytu alebo spoločníka na maznanie.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Horské lesy, ich okraje, krovité svahy a hranica lesa pri páramo — andské vysoké polohy
Tangara červenobruchá je typický druh vysokohorských andských lesov. Vyhľadáva horské (subtropické a mierne) lesy, ich okraje, presvetlené a druhotné porasty, krovité svahy a prechodovú zónu pri páramo (vysokohorské bezlesie). Potravu hľadá na všetkých úrovniach porastu, často v pohybe a v zmiešaných kŕdľoch s ďalšími horskými tangarami. Práve viazanosť na chladnejšie horské prostredie ju odlišuje od nížinných tropických tangár.
Areál rozšírenia
Andy od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po Bolíviu
Areál sa tiahne pozdĺž Ánd od (západnej) Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po (centrálnu) Bolíviu. Naprieč týmto rozsahom sa rozlišujú približne 4 poddruhy (lunulatus na severe cez erythrotus a ignicrissa po nominátny igniventris na juhu). Ide o endemita andského horského pásma — mimo Ánd sa nevyskytuje.
Nadmorská výška
Najmä približne 2 000 – 3 500 m n. m. (miestami aj vyššie)
Je to vysokohorský druh — najčastejšie obýva polohy približne 2 000 – 3 500 m n. m. v subtropickom a miernom andskom pásme, miestami vystupuje aj vyššie k hranici lesa a páramo. Týmto sa výrazne líši od nížinných tangár a v chove to znamená obľubu chladnejšieho a vzdušného prostredia.
Voliéra (chov)
Priestranná, vzdušná voliéra s rastlinami a vetvami; plytký kúpeľ; chov najlepšie v páre
V zajatí potrebuje priestor na lietanie — ideálna je priestranná, vzdušná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde môže prelietavať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytká miska na kúpanie (rada sa kúpe) a úkryty. Druh sa najlepšie chová v páre; v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť s ostatnými druhmi, najmä počas hniezdenia.
Teplota
Horský druh — znáša a uprednostňuje chladnejšie, vzdušné prostredie; chrániť pred horúčavou a prievanom
Na rozdiel od tropických tangár ide o vysokohorský andský druh zvyknutý na chladnejšie a premenlivé horské podnebie. V chove preto lepšie znáša nižšie teploty a horšie toleruje dlhotrvajúcu horúčavu — voliéra má byť skôr vzdušná a chladnejšia, s ochranou pred prievanom, mrazom a priamym prehrievaním. Optimálna je mierna izbová teplota; extrémne teplo aj mráz sú rizikové.
Spoločnosť
Družná — žije v pároch a malých kŕdlikoch, pridáva sa k zmiešaným kŕdľom; pri hniezdení sledovať znášanlivosť
V prírode je tangara červenobruchá družná a spoločenská — vyskytuje sa v pároch alebo malých kŕdlikoch a často sa pohybuje v zmiešaných kŕdľoch s inými horskými tangarami pri zdrojoch ovocia. V zajatí sa najlepšie chová v páre. V zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, no počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Viazané najmä na vlhšie obdobie a dostatok ovocia (v rôznych častiach areálu rôzne)

Tangara červenobruchá je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pri dvorení sa partneri naťahujú, prelietavajú spolu a samec kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho andského areálu líši — zvyčajne je viazané na vlhšie obdobie a dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda; mimo hniezdenia žije družne v kŕdlikoch.

Znáška
Typicky 2 vajcia (zriedka 1–3)

Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien, korienkov a lístia, ktoré skrýva v hustom horskom poraste, v kríku alebo medzi epifytmi a machom na konári. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1 až 3). Za priaznivú sezónu môže mať viac hniezdnych pokusov.

Inkubácia
Približne 13–15 dní, sedí samica

Vajcia zahrieva prevažne samica počas približne 13–15 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na obrane hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať, najmä v chove.

Liahnutie
Po približne 13–15 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.

Mláďatá
Vyletujú približne za 16–18 dní

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo približne za 16–18 dní. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Mladé vtáky majú červené partie spočiatku matnejšie a oranžovkasté.

Samostatnosť
Osamostatnenie niekoľko týždňov po vylietnutí; pohlavná dospelosť ~1. rok

Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 8 rokov (jednotlivé jedince aj viac); údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka, nie ochočenie „na ruku")

Tangara červenobruchá je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.

2

Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.

4

Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.

5

Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.

Cena a kde kúpiť

približne 120–300 € za jedinca (podľa pôvodu, veku a dostupnosti)

Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o vzácnejšiu horskú tangaru, ktorá sa nechová tak často ako bežnejšie nížinné tangary, preto býva drahšia a menej dostupná v ponuke. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince s legálnym pôvodom od overeného chovateľa alebo cez kluby/burzy mäkkožravcov — nie vtáky neznámeho pôvodu.
Overte si, že predajca pozná správnu softbillovú (mäkkožravú) a nízkoželeznú stravu a vták je na ňu zvyknutý — náhla zmena krmiva druh stresuje a oslabuje.
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav, žiadne ťažké dýchanie.
Pri kúpe páru na chov si overte, že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu a sú v dobrej kondícii; ako horský druh ocení skôr chladnejšie a vzdušné prostredie.
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka s legálnym pôvodom priamo od chovateľa mäkkožravcov alebo cez špecializovanú burzu/klub. Kľúčové je zistiť, akú stravu vták dostával — prechod na nesprávne (zrnné alebo na železo bohaté) krmivo môže vážne uškodiť. Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a jedincom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pre začiatok ráta s priestrannou, vzdušnou voliérou a skôr chladnejším prostredím; ide o vzácnejší druh skôr pre skúsenejšieho chovateľa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Tangara červenobruchá ~18 cm Tangara ohnivohlavá ~18 cm Tangara modrolíca ~12–13 cm Tangara modrá 16–18 cm
Tangara červenobruchá Tangara ohnivohlavá Tangara modrolíca Tangara modrá
Dĺžka~18 cm~18 cm~12–13 cm16–18 cm
Váhaasi 30–40 gasi 28–38 gasi 17–22 g30–40 g
Dožitievyše 8 r (zajatie)~8–10 r~8 rvyše 12 r
Hlučnosť3/54/54/53/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaČierna so šarlátovým bruchom a kostrcom, modré plece a kostrcový lem; pohlavia podobnéPestrá: ohnivo oranžovo-červené temeno, čierny chrbát s pásikmi, zelenkavá spodinaSamec sýto modrý s čiernym chrbtom a modrastým temenom; samica zelenkaváSvetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné
AreálAndy (Venezuela–Bolívia) — vysokohorská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/kvety)Andy (Kolumbia–Peru) — horská tangara, náročnejší mäkkožravec, klenot voliérStredná a severozápadná Južná Amerika — drobná lesná tangara, mäkkožravecMexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár)

Choroby a prevencia

Hromadenie železa — hemochromatóza (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny

Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.

Tráviace ťažkosti a črevné infekcie (vrátane kokcidiózy a baktérií)
stredná

Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia

Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).

Roztoče a vonkajší parazity (vrátane vzdušnicového roztoča)
stredná

Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci

U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.

Podchladenie, prehriatie a poruchy pelichania
stredná

Príznaky: Načuchrané perie, oslabenie, zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, u samíc problémy s tvorbou vajec

Ako horský druh síce dobre znáša chladnejšie prostredie, no citlivý je na náhle teplotné výkyvy, prievan, mráz aj dlhotrvajúcu horúčavu. Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave navyše chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: stabilné vzdušné prostredie bez extrémov, pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.

Prevencia Tangara červenobruchá je pri správnej starostlivosti dlhoveká (v zajatí vyše 8 rokov), no ako horský mäkkožravec má špecifické potreby. Základ zdravia: (1) správna softbillová a nízkoželezná strava — kvalitná granulovaná zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz; vyhnite sa krmivám bohatým na železo a obmedzte citrusy (prevencia hemochromatózy); (2) čerstvosť krmiva — nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňajte niekoľkokrát denne (prevencia aspergilózy a črevných infekcií); (3) čistá voda s možnosťou kúpania a denná hygiena voliéry v suchom prostredí bez prievanu; (4) vzdušné, skôr chladnejšie prostredie — ide o horský druh, ktorý lepšie znáša chlad než tropické tangary, no chráňte ho pred mrazom, prievanom aj dlhotrvajúcou horúčavou; (5) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (6) dostatok priestoru a podnetov (priestranná voliéra) a pokoj počas hniezdenia; (7) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria — pri zmenách (načuchrané perie, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie, apatia) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo".

Zaujímavosti

1

Čierne telo a šarlátové brucho. Tangara červenobruchá má telo prevažne čierne s nápadným sýtočerveným (šarlátovým) bruchom, spodnou hruďou a kostrcom, šarlátovou škvrnou za okom a modrým plecným pásom a kostrcovým lemom. Pohlavia sú navzájom podobné — mladé vtáky majú červené partie matnejšie, oranžovkasté.

2

Vysokohorský andský druh. Žije vo vysokých polohách Ánd, najmä približne 2 000 – 3 500 m n. m., v horských lesoch, na ich okrajoch, krovitých svahoch a pri hranici lesa s páramo — to ju výrazne odlišuje od nížinných tropických tangár.

3

Mäkkožravec s ovocnou diétou. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara červenobruchá mäkkožravec (softbill) — v prírode tvorí ovocie zhruba dve tretiny jej potravy, doplnené o hmyz (asi štvrtinu) a kvety a nektár (asi desatinu).

4

Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.

5

Štyri poddruhy naprieč Andami. IOC uznáva približne 4 poddruhy (lunulatus, erythrotus, ignicrissa a nominátny igniventris), rozšírené postupne od severu (Venezuela, Kolumbia) na juh (Peru, Bolívia); líšia sa najmä detailmi rozsahu červenej na spodine tela.

6

Domov od Venezuely po Bolíviu. Areál sa tiahne pozdĺž Ánd od (západnej) Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po (centrálnu) Bolíviu — ide o endemita andského horského pásma.

7

Stabilná populácia — IUCN LC. Tangara červenobruchá je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je pomerne rozšírená a hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES. Lokálnou hrozbou je odlesňovanie horských biotopov.

8

Družná a v zmiešaných kŕdľoch. Žije v pároch a malých kŕdlikoch a často sa pridáva k zmiešaným kŕdľom horských tangár, s ktorými spoločne prehľadáva koruny a kríky pri zdrojoch ovocia.

9

Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.

10

Nezamieňať s drozdom. Napriek podobnému slovenskému prívlastku nejde o „drozda červenobruchého" (rod Turdus) — tangara červenobruchá je nápadne sfarbená andská tangara z čeľade tangarovité (Thraupidae).

Taxonomická klasifikácia

species Tangara červenobruchá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Thraupidae (tangarovité)
Rod Anisognathus Reichenbach, 1850
Druh A. igniventris (d'Orbigny & Lafresnaye, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — andský horský druh, u nás len voliérový chov
Poddruhy IOC v15.2 uznáva približne 4 poddruhy rozšírené v Andách od Venezuely po Bolíviu — A. i. lunulatus (severné a stredné Kolumbia, severozápadná Venezuela), A. i. erythrotus (juhozápadná Kolumbia po Peru), A. i. ignicrissa (juhovýchodné Peru) a nominátny A. i. igniventris (juhovýchodné Peru po centrálnu Bolíviu). Líšia sa najmä detailmi rozsahu červenej na spodine tela a tvarom plecnej a kostrcovej kresby. Druh popísali d'Orbigny a Lafresnaye v roku 1837. Patrí do rodu Anisognathus (horské tangary) v rozsiahlej neotropickej čeľadi tangarovité (Thraupidae) s vyše 370 druhmi. POZOR: nezamieňať s nepríbuzným „drozdom červenobruchým" (rod Turdus) — toto je tangara.

? Často kladené otázky

Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. V zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Navyše ide o vysokohorský druh, ktorý uprednostňuje skôr chladnejšie, vzdušné prostredie, a vyžaduje priestrannú voliéru. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.

Je to mäkkožravec (softbill), takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.

Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.

Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria vysoké, tenké a piskľavé volania a krátke švitorivé série, ktorými udržiava kontakt s partnerom a kŕdlikom, najmä pri prelietavaní v zmiešaných kŕdľoch. Druh je opisovaný ako čulý a družný, hlasovo najaktívnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tejto tangary v chove spočíva v jej nápadnom vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.

Potrebuje priestrannú, vzdušnú a bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ako vysokohorský druh uprednostňuje skôr chladnejšie a vzdušné prostredie a horšie znáša dlhotrvajúcu horúčavu; chráňte ho zároveň pred mrazom a prievanom. Vonkajšiu voliéru možno využiť v miernom období s prístupom do suchého, pred extrémami chráneného priestoru.

Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.

Je monogamná a vytvára trvalejšie páry. Pár stavia miskovité hniezdo z machu a vlákien, ktoré skrýva v hustom horskom poraste. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 1–3) a prevažne ich približne 13–15 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 16–18 dní a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Za priaznivú sezónu môže byť viac hniezdnych pokusov. V zajatí sa druh dožíva vyše 8 rokov.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Anisognathus igniventris — Least Concern, populácia stabilná), BirdLife DataZone (Fire-bellied Mountain-tanager), Cornell Lab — Birds of the World (sbmtan1, S

 Video — Tangara červenobruchá

Tangara červenobruchá (Anisognathus igniventris) — video o speve a chove

Tangara červenobruchá (Anisognathus igniventris) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Scarlet-bellied mountain tanager (fire-bellied mountain-tanager), Nemecky:   Scharlachbauch-Bergtangare, Francúzsky:   Tangara à ventre rouge, Španielsky:   Tangara de vientre escarlata / clarinero ventriescarlata, Portugalsky:   Saíra-de-barriga-vermelha