Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary čiapočkatej je jednoduchý a nenápadný — na rozdiel od pravých speváčikov nemá zložitý, ľubozvučný spev. Vták spieva pomerne často, jeho spev je však opisovaný ako nízko ladený, s mechanickým, cvrlikavo-rinčivým nádychom a trvá len niekoľko sekúnd. K tomu pridáva krátke piskľavé a cvrlikavé volania, ktorými udržiava kontakt s partnerom. V literatúre je druh opisovaný ako čulý a aktívny, najhlasnejší býva ráno. Volania nie sú prenikavé ani rušivé — pôsobia skôr ako tichá prírodná kulisa. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara čiapočkatá je monogamná a vytvára páry. Pri dvorení sa partneri držia spolu, prelietavajú a komunikujú kontaktnými hláskami; na stavbe hniezda a kŕmení mláďat sa podieľajú obaja rodičia. Načasovanie hniezdenia sa v rámci areálu líši — zvyčajne je viazané na vlhkejšie obdobie a dostatok ovocia a hmyzu. Pár si bráni okolie hniezda.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z korienkov a lišajníkov, miestami aj machu, ktoré spevňuje pavučinami a vaječnými vakmi pavúkov a umiestňuje skryto vo vetvách. Samica znáša spravidla 2 vajcia, ako je bežné u príbuzných tangár rodu Stilpnia. Za priaznivých podmienok môže mať viac hniezdnych pokusov za sezónu.
Vajcia zahrieva prevažne samica — priemerná dĺžka inkubácie je približne 14 dní. Samec medzitým stráži okolie a podieľa sa na ochrane hniezda a neskôr na kŕmení; rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; rastú pomerne rýchlo a po vylietnutí z hniezda ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samy zbierať hmyz a ovocie. V tomto období sú obzvlášť zraniteľné a potrebujú pokoj.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať hmyz a ovocie. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa tangary v zajatí dožívajú vyše 8 rokov (u príbuzných druhov rodu Tangara/Thraupis sú zaznamenané jedince aj 12–17-ročné); údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tangara čiapočkatá je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o menej bežne odchovávaného mäkkožravca z horských Ánd, ktorý nie je tak masovo dostupný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a v ponuke zriedkavejší. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara čiapočkatá | Tangara krovinová | Tangara modrolíca | Tangara modrá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~13 cm | ~13 cm | ~13 cm | 16–18 cm |
| Váha | 18–20 g | asi 18–20 g | asi 19 g | 30–40 g |
| Dožitie | vyše 8 r (zajatie) | ~8–10 r | ~8–10 r | vyše 12 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec striebristo zeleno-tyrkysový s čiernou čiapočkou; samica zelenšia bez nej | Zelenkavo-tyrkysová s okrovou hlavou a čiernou maskou; pohlavia podobné | Zlatá hlava s čiernou maskou lemovanou fialovomodrou, čierny chrbát a tyrkysové plecia | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné |
| Areál | Severné Andy (Venezuela–Ekvádor) — horský mäkkožravec (hmyz/ovocie) | Takmer endemit Kolumbie (a sever Ekvádora) — krovinatý mäkkožravec, ovocie a hmyz | Južné Mexiko po západný Ekvádor — pestrá lesná tangara, mäkkožravec | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Vtáky živiace sa najmä ovocím a hmyzom sú náchylnejšie. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Čierna „čiapočka" samca verzus zelenšia samica. Druh má mierny pohlavný dvojtvar: samec je striebristo zeleno-tyrkysový (sivomodrý) s nápadnou čiernou čiapočkou na temene (čierna zasahuje na čelo a šiju) a tmavým chrbtovým kreslením, kým samica je zelenšia a matnejšia, bez výraznej čiernej čiapky — má len jej náznak (temeno s tmavšími, zeleno lemovanými pierkami).
Z rodu Tangara do rodu Stilpnia. Druh pôvodne opísal Jean Cabanis už v roku 1851 a dlho patril do veľkého rodu Tangara (ako Tangara heinei). Keďže molekulárne štúdie ukázali, že Tangara bola polyfyletická, práca Burns, Unitt & Mason (2016) ho preradila do nového rodu Stilpnia.
Andský horský druh, nie nížinný. Na rozdiel od prispôsobivej mestskej tangary modrej obýva tangara čiapočkatá vlhké horské lesy severných Ánd — Venezuely, Kolumbie a Ekvádora — najmä v nadmorskej výške 1 500–2 200 m (s výskytom približne od 1 000 do 2 800 m).
Mäkkožravec — hmyz aj ovocie. Je to mäkkožravec (softbill): živí sa najmä hmyzom, ktorý zbiera v nízkych kríkoch a na vetvách (často pri kmeni na machom porastených konároch), a ovocím (celé bobule, plody cekropie); navštevuje aj ovocné kŕmidlá. To z neho v chove robí náročnejší druh než zrnožravé exoty.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Hniezdo spevnené pavučinami. Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z korienkov a lišajníkov (miestami machu), ktoré spevňuje pavučinami a vaječnými vakmi pavúkov. Na stavbe aj kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a samica zahrieva vajcia v priemere približne 14 dní.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Najmenej ohrozená, no miestami nie hojná — IUCN LC. Druh je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený) (hodnotené 2018), populácia nevykazuje pokles a nie je v CITES; opisuje sa však ako miestami nie príliš hojný, pričom z narušených lesných biotopov v istom zmysle profituje.
Spev s mechanickým, rinčivým nádychom. Vták spieva pomerne často, no jeho spev je jednoduchý, nízko ladený a má mechanický, cvrlikavo-rinčivý nádych a trvá len niekoľko sekúnd — nie je to ľubozvučný spevák ani imitátor ľudskej reči.
Druhové meno na počesť zberateľa. Vedecké meno heinei druhu dal Cabanis na počesť Ferdinanda Heineho, nemeckého zberateľa vtákov 19. storočia; čierna čiapočka samca sa zase odráža v anglickom názve Black-capped tanager aj v slovenskom názve „čiapočkatá".
Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa. V zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Ako horský druh vyžaduje stabilné mierne prostredie a priestrannú voliéru; navyše je v ponuke menej bežná. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill), ktorý sa v prírode živí najmä hmyzom a ovocím (bobule, plody cekropie). Základom v zajatí je preto kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Druh má mierny pohlavný dvojtvar. Samec je striebristo zeleno-tyrkysový (sivomodrý) s nápadnou čiernou „čiapočkou" na temene (čierna zasahuje na čelo a šiju), so zeleno-tyrkysovým hrdlom a hruďou a tmavým chrbtovým kreslením. Samica je zelenšia a celkovo matnejšia a nemá výraznú čiernu čiapku — má len jej slabý náznak (temeno s tmavšími, zeleno lemovanými pierkami) a hrdlo a hruď so šupinkovitým zeleným vzorom. Mladé vtáky sú matnejšie a sfarbením pripomínajú samicu.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Vtáky živiace sa najmä ovocím a hmyzom sú náchylnejšie. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý ľubozvučný spev ako napríklad kanárik. Vták síce spieva pomerne často, jeho spev je však jednoduchý, nízko ladený a má mechanický, cvrlikavo-rinčivý nádych a trvá len niekoľko sekúnd; k tomu pridáva krátke piskľavé a cvrlikavé volania. Druh je opisovaný ako čulý a aktívny, najhlasnejší ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tangary v chove spočíva v jej vzhľade (čierna čiapočka samca) a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ako druh horských lesov vyžaduje stabilne mierne, temperované prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom, ale aj pred prehrievaním; vonkajšiu voliéru možno využiť v teplom období a vždy s prístupom do temperovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. V prírode žije najčastejšie samostatne alebo v pároch a pri plodiacich stromoch sa pripája k zmiešaným kŕdľom; v zajatí sa najlepšie chová v páre. V zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Je monogamná a vytvára páry. Pár stavia miskovité hniezdo z korienkov a lišajníkov (miestami machu), spevnené pavučinami a vaječnými vakmi pavúkov, ktoré umiestňuje skryto vo vetvách. Samica znáša spravidla 2 vajcia a prevažne ich v priemere približne 14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, kŕmia ich obaja rodičia a po vylietnutí ich ešte chvíľu dokrmujú; načasovanie hniezdenia je viazané na vlhkejšie obdobie. V zajatí sa tangary dožívajú vyše 8 rokov (u príbuzných druhov aj 12–17).
