Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tangary horskej je výrazný, ale jednoduchý — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa hlasnými, energickými volaniami a krátkymi opakujúcimi sa sériami, ktorými udržiava kontakt v skupinke a s partnerom. V literatúre sa uvádza, že tieto malé skupinky bývajú dosť hlučné a počuť ich na veľkú vzdialenosť, najmä ráno a počas dňa pri hľadaní potravy. Volania pôsobia energicky a priebojne; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár typický pre horské tangary. Obe pohlavia sa ozývajú podobne, keďže sú si vzhľadovo aj hlasovo blízke. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.
Tangara horská tvorí páry v rámci družných skupiniek. Načasovanie hniezdenia sa v rozsiahlom andskom areáli líši a býva viazané najmä na vlhkejšie obdobie a dostatok ovocia a hmyzu. Pár sa drží spolu a pri dvorení sa partneri prelietavajú a držia v blízkosti; mimo hniezdenia žijú vo dvojiciach a malých skupinkách. Podrobné údaje o reprodukcii sú v prírode dokumentované len obmedzene.
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo z machu, rastlinných vlákien a korienkov, ktoré ukrýva v hustej horskej vegetácii — v korune stromu, v kríku alebo medzi machom a epifytmi. U horských tangár býva znáška malá, typicky približne 2 vajcia. Presné údaje o znáške a hniezdach tohto druhu sú v literatúre dokumentované len čiastočne.
Vajcia zahrieva prevažne samica, podobne ako u iných tangár. Samec sa podieľa na obrane okolia hniezda. Presná dĺžka inkubácie pri tomto vysokohorskom druhu nie je v prírode podrobne zdokumentovaná, no u horských tangár býva inkubácia dlhšia než u nížinných druhov. Rušenie v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tangary potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú v hniezde niekoľko týždňov a kŕmia ich obaja rodičia hmyzom a ovocím. Po vylietnutí ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samy zbierať potravu. Presné trvanie hniezdneho obdobia tohto druhu je v prírode dokumentované len obmedzene, no zodpovedá pomalšiemu vývoju typickému pre vysokohorské druhy.
Mladé sa osamostatnia po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a hmyz, a pridávajú sa k rodinným skupinkám. Pri dobrej starostlivosti sa veľké tangary dožívajú odhadom vyše 8 rokov (zaznamenané jedince aj viac); údaje o dĺžke života práve tohto druhu vo voľnej prírode sú menej známe, ako bežne u vysokohorských spevavcov.
Tangara horská je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná a ako veľká horská tangara býva spočiatku plachšia. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vták zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, dostupnosti a chovateľa; ide o vzácneho veľkého mäkkožravca, ktorý nie je masovo odchovávaný ako bežné zrnožravé exoty, preto býva drahší a v ponuke zriedkavý. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tangara horská | Tangara modrokrídla | Tangara červenobruchá | Tangara modrá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 22–24 cm | asi 18 cm | asi 16–18 cm | 16–18 cm |
| Váha | asi 90–100 g | asi 35–45 g | asi 25–35 g | 30–40 g |
| Dožitie | odhadom vyše 8 r | ~8–10 r | ~8–10 r | vyše 12 r (zajatie) |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Čierna kapucňa, červené oko, modrý chrbát a žiarivo žlté telo; pohlavia podobné | Žlté telo, čierny chrbát a maska, modré ramená a kostrec; pohlavia podobné | Čierna s ohnivo červeno-oranžovým bruchom a kostrcom, modrými ramenami | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné |
| Areál | Andy (Venezuela–Bolívia) — vysokohorský mäkkožravec (ovocie/hmyz), jedna z najväčších tangár | Andy — vysokohorský mäkkožravec, pestrá horská tangara z oblačných lesov | Andy — vysokohorský mäkkožravec, nápadná horská tangara oblačných lesov | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá nížinná a mestská tangara, mäkkožravec |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vtáky, ktoré sa živia prevažne ovocím a hmyzom, sú na hromadenie železa náchylnejšie než zrnožravce. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Jedna z najväčších tangár. Tangara horská meria približne 22–24 cm (uvádza sa okolo 23 cm) a patrí k najväčším a najhmotnejším druhom celej čeľade tangarovitých — je teda nápadne väčšia než väčšina pestrých nížinných tangár.
Čierna kapucňa, červené oko, modro-žlté telo. Má výraznú čiernu „kapucňu" na hlave a hrdle, žiarivo červené oko, sýto modrý chrbát, krídla a kostrec a žiarivo žlté spodné telo. Vďaka tomu patrí k najnápadnejším andským vtákom; pohlavia sú navzájom podobné.
Jediný druh svojho rodu. Patrí do monotypického rodu Buthraupis — je jeho jediným zástupcom. Druh popísali francúzski prírodovedci d'Orbigny a Lafresnaye v roku 1837 podľa jedinca z bolívijských Yungas (pôvodne ako Aglaia montana).
Vták vysokých Ánd. Žije vysoko v horách — najmä v pásme okolo 2200–3500 m n. m. v andských oblačných lesoch a na krovitých svahoch pri hornej hranici lesa, pozdĺž pohoria od Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor a Peru po Bolíviu.
Mäkkožravec, nie zrnožravec. Na rozdiel od kanárikov a iných zrnožravých exotov je tangara horská mäkkožravec (softbill) a prevažný frugivor — živí sa najmä ovocím a bobuľami, doplnkovo hmyzom (najmä chrobákmi). To z nej v chove robí náročnejší druh.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky najviac náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), lebo sa živia prevažne ovocím a hmyzom; v zajatí preto potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Hlučné skupinky počuteľné na diaľku. Pohybuje sa vo dvojiciach a malých skupinkách (zvyčajne 3–10 jedincov), ktoré bývajú dosť hlučné a počuť ich na veľkú vzdialenosť; k zmiešaným kŕdľom sa pridáva len príležitostne.
Veľmi početná a stabilná — IUCN LC. Tangara horská je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená) a druh nie je v CITES; v rámci širokého andského areálu je pomerne rozšírená.
Najprv hmyz, potom ovocie. Mladé tangary potrebujú v hniezde viac bielkovín z hmyzu a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.
Niekoľko poddruhov v rôznych častiach Ánd. IOC uznáva približne 6 poddruhov (cucullata, cyanonota, gigas, montana, saturata, venezuelana), ktoré sa líšia najmä odtieňmi sfarbenia v jednotlivých horských oblastiach od Venezuely po Bolíviu.
Skôr nie — odporúča sa pre skúseného chovateľa. Ide o veľkého a vzácneho mäkkožravca, ktorý v zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Navyše ide o vysokohorský druh, ktorý znáša lepšie chladnejšie a vzdušné prostredie, no neznáša prehriatie ani prievan, a vyžaduje priestrannú voliéru. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto nehodí.
Je to mäkkožravec (softbill) a prevažný frugivor, takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie a bobule (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Tangary (a mäkkožravce všeobecne) patria medzi vtáky najviac náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease), pretože sa živia prevažne ovocím a hmyzom. Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria hlasné, energické volania a krátke opakujúce sa série, ktorými udržiava kontakt v skupinke a s partnerom. V prírode bývajú skupinky dosť hlučné a počuť ich na veľkú vzdialenosť, najaktívnejšie ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tohto druhu v chove spočíva v jeho veľkosti, nápadnom vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si veľký a aktívny vták môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o vysokohorský druh, ktorý lepšie znáša chladnejšie a vzdušné prostredie než nížinné tropické tangary, no treba ho chrániť pred prehriatím, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť v miernejšom období a vždy s prístupom do chráneného, zatepleného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná a najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami treba sledovať znášanlivosť, keďže ide o veľkú tangaru, a počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Tvorí páry v rámci družných skupiniek a stavia miskovité hniezdo z machu a rastlinných vlákien, ukryté v hustej horskej vegetácii. U horských tangár býva znáška malá (typicky približne 2 vajcia) a vajcia zahrieva prevažne samica; mláďatá sa liahnu holé a slepé a kŕmia ich obaja rodičia hmyzom a ovocím. Podrobné údaje o reprodukcii práve tohto vysokohorského druhu sú v prírode dokumentované len obmedzene. Pri dobrej starostlivosti sa veľké tangary dožívajú odhadom vyše 8 rokov (zaznamenané jedince aj viac).
