Pittidae (pitovité)
Pita modrá patrí medzi hlasné pittí v hniezdnej sezóne — jej vokálny prejav je prekvapivo silný na veľkosť vtáka. Hlavný hlas je hlasný, tiahly dvojslabičný hvizd pleoow-whit (alebo choocoo-whip), ktorý znie jasne a prenikavo a nesie sa tichým lesom na stovky metrov. Alternatívne opisy zachytávajú zvuk ako pleoo-iit alebo choocoo-ip — variácie toho istého charakteristického volanía. Samec zvyčajne vokalizuje z nízkeho bidla alebo priamo zo zeme, pričom zakláňa hlavu a zamieri zobák nahor. Mimo hniezdnej sezóny je druh výrazne tichší. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (hľadaj Hydrornis cyaneus). Druh je v hustom lesnom podraste skôr počuť než vidieť — napriek výraznému sfarbeniu samca ho vegetácia dokonale maskuje.
Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.
Samec intenzívne volá hlasným hvizdom pleoow-whit zo zeme alebo nízkeho bidla a háji teritórium. Pri speve zakláňa hlavu a zamieri zobák nahor. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Hniezdo je veľká guľovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom, skrytá v hustom podraste alebo priamo na zemi. Samica znáša 3–6 vajec (zdroj: indianbirds.thedynamicnature.com). Hniezdna sezóna je viazaná na obdobie dažďov, keď je pôda vlhká a dážďovky ľahko dostupné. Zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com.
Inkubácia trvá 14–16 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo. Hniezdo je citlivo umiestnené na zemi alebo nízko v kríkoch, kde je ohrozené pozemnými predátormi. V poslednom týždni inkubácie inkubujúci rodič hniezdo takmer neopúšťa.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Práve preto druh hniezdi v dažďovom období, keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na ~12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie a menej kontrastné než dospelé. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do ~10 rokov (zdroj: oiseaux.net). Dĺžka života závisí od dostupnosti biotopu, predácie a hrozieb z ľudskej strany.
| Pita modrá (Hydrornis cyaneus, Blue Pitta) | Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis, Blue-naped Pitta) | Pita vlnkovaná (Hydrornis elliotii, Bar-bellied Pitta) | Hydrornis soror (Blue-rumped Pitta) | Hydrornis baudii (Blue-headed Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–24 cm | presné údaje neoverené (podobná veľkosť ako H. cyaneus) | ~21 cm | presné údaje neoverené | ~17 cm |
| Váha | ~109 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Dožitie | do ~10 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN VU (zraniteľný) |
| Charakteristika | Samec: sýto modrý chrbát a chvost, zlatožlté temeno, oranžový zatylok, bledomodrá hruď s čiernymi škvrnami, čierny pruh cez oko; samica: modrastošedá, rovnaký vzor zlatého temena+oranžového zatylka, celkovo tlmenejšia | Samec: modrá a zelená vrchná časť tela, jasne modrý zatylok a zadné krčie (kľúčový rozlišovací znak), reddish-yellow spodok, hnedý chvost; samica: hindcrown reddish-brown (NIE modrý) a hindneck zelený (NIE modrý) — odlíšenie od samca | Charakteristické vlnkovanie (barring) na spodnej časti tela — kľúčový rozlišovací znak od H. cyaneus, ktorý ma spodok bez vlnkovania (len čierne škvrny); sezónny tropický les | SK názov neoverený; anglicky Blue-rumped Pitta; diagnostický znak modrý trupec (rump) — odlíšenie od ostatných Hydrornis; subtropický sezónny les a vlhký horský les | SK názov neoverený; anglicky Blue-headed Pitta; samec: žiarivá modrá koruna, čierne líca, biele hrdlo, gaštanový chrbát, fialová-modrá brucho a chvost, čierne krídla s bielymi škvrnami; samica: buff hlava a chrbát, modrá len na chvoste; IUCN VU pre stratu borneanských lesov |
| Areál | SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, JZ Čína; vlhké tropické nížinné a horské lesy do ~2 000 m n. m.; stály, nemigrujúci druh; pozemný skakalec lesného dna; 3 poddruhy | Himaláje a hory SV Indie, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, SZ Indočína, JZ Čína; vlhké nížinné a horské lesy vrátane bambusových húštin; najbližší príbuzný H. cyaneus | Sezónne tropické lesy Indočíny (Kambodža, Laos, Thajsko, Vietnam); odhadovaný areál ~940 000 km2; IUCN LC (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN) | Indočína a juh Číny (Kambodža, Čína, Laos, Thajsko, Vietnam); subtropický a sezónny tropický les; zdroj Wikipedia EN | Endemit Bornea — Brunej, indonézsky Kalimantan, Sarawak a Sabah (Malajzia); tropický nížinný vždyzelený les do ~600 m n. m.; ohrozený rýchlou ťažbou lesa na Borneo (zdroj: Wikipedia EN) |
Zlaté temeno a oranžový zatylok ako diagnostický znak — pita modrá je jednou z mála pittí s výrazne zlatožltým čelom a temeňom v kombinácii s nápadne oranžovým zatylkom a nuchálnym pásom. Tento farebný vzor dopĺňa sýta modrá chrbtu u samca a tiahly čierny pruh cez oko — v kombinácii ide o jedinečnú identifikačnú pomôcku aj v tieni hustého podratu.
Rod Hydrornis versus Pitta — pita modrá bola historicky zaraďovaná do rodu Pitta (preto slovenský ľudový názov zostal pita). Na základe molekulárnych fylogenetických analýz bola skupina ázijských veľkých pittí (vrátane modrej) presunová do rodu Hydrornis Blyth, 1843. Slovenský název pita sa pre skupinu napriek tomu používa ďalej ako zaužívaný. Obaja rody patria do čeľade Pittidae, do radu Passeriformes.
Pozemný skakalec, nie stromový druh — pita modrá trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v podstielke. Vyliezanie na stromy je výnimočné; samec spieva zo zeme alebo nízkeho bidla. Tento spôsob života zdieľa s celou čeľaďou Pittidae.
Tri poddruhy s odlišným rozšírením — druh má tri uznávané poddruhy: H. c. cyaneus (nominátna, India–Bangladéš–Mjanmarsko–Indočína–juh Číny), H. c. aurantiacus (juhovýchodné Thajsko a juhozápadná Kambodža) a H. c. willoughbyi (stredné Laos a južný Vietnam). Rozdiely v sfarbení medzi poddruhmi sú jemné a nie vždy ľahko rozlíšiteľné v teréne.
Stály druh — nemigruje — na rozdiel od mnohých spevavcov pita modrá nevydáva sa na pravidelné sezónne sťahovanie; v areáli zostáva celoročne. Hniezdna sezóna je viazaná na vlhké obdobie (dažde), keď sú dážďovky a hmyz najdostupnejší — toto je kľúčová ekologická adaptácia.
Guľovité hniezdo — skrytá pevnosť — hniezdo pittí je architektonicky pozoruhodné: veľká guľovitá stavba s bočným kruhovým vchodom z listov a trávy, ukrytá na zemi alebo nízko v podraste. Uzavretá konštrukcia chráni vajcia a mláďatá pred dažďom, no je zraniteľná voči pozemným hadím a cicavčím predátorom.
Skôr počuť než vidieť — napriek výraznému modrému sfarbeniu samca je pita modrá v hustom lesnom podraste prekvapivo nenápadná. Charakteristický hlasný hvizd pleoow-whit umožňuje ornitológom druh rozpoznať sluchom oveľa skôr, než ho zahliadnu. Hlas je hlasnejší, ako by sa od vtáka tejto veľkosti čakalo, a nesie sa lesom na stovky metrov.
Hrozba odlesňovania — lesné biotopy Juhovýchodnej Ázie a severovýchodnej Indie patria medzi najrýchlejšie miznúce ekosystémy na planéte. Hoci je pita modrá IUCN hodnotená ako LC (najmenej ohrozená), strata a fragmentácia vlhkých tropických lesov predstavuje pre ňu rastúcu dlhodobú hrozbu — najmä v krajinách s intenzívnou ťažbou dreva a expanziou poľnohospodárskej pôdy.
Samec pity modrej má sýto modré vrchné časti tela (chrbát, chvost, krycie perá krídel), zlatožlté čelo a temeno (s čiernym stredovým pásom), nápadný oranžový zatylok a nuchálny pás a bledomodrú hruď pokrytú čiernymi škvrnami; cez oko prebieha čierny pruh. Samica je modrastošedá — zachováva rovnaký vzor zlatého temena a oranžového zatylka, no celkovo je tlmenejšia a menej sýta. Pohlavný dimorfizmus je mierny — obe pohlavia sú výrazne sfarbené, samec je len sýtejší. V teréne je ich spoľahlivé rozlíšenie možné, no vyžaduje ostražitosť (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com).
Pita modrá obýva vlhké nížinné a horské lesy tropickej Ázie — od severovýchodnej Indie (Assam, Meghalaya, Manipur) a Bangladéša cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu až po juhozápadnú Čínu (provincia Jün-nan). Výšková amplitúda je od hladiny mora do ~2 000 m n. m. Druh je stálý (rezidentný) — v areáli zostáva celoročne bez pravidelnej migrácie. Má tri poddruhy s mierne odlišným rozšírením v rámci areálu (zdroj: Wikipedia EN, Avibase, thainationalparks.com).
Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnej humusovej podstielke. Kľúčová potrava sú dážďovky a slimáky; dôležitý doplnok tvoria chrobáky (najmä tvrdonošce), kobyly, bohomilky, húsenice, pavúky a larvy; príležitostne aj červy a húžvičky. Potrava sa vyhrabáva z mäkkej vlhkej pôdy a podstielky. Hniezdenie v dažďovom období je priamo naviazané na dostupnosť dážďoviek (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com).
Hniezdi počas vlhkého obdobia — v Indii a Mjanmarsku v máji–júli, v Thajsku a Indočíne v júni–októbri. Hniezdo je veľká guľovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom, ukrytá na zemi alebo nízko v podraste. Znáška pozostáva z 3–6 vajec; inkubujú obaja rodičia (~14–16 dní). Mláďatá sú po vyliahnutí altriciálne (holé a slepé); kŕmia ich obaja rodičia, pričom dážďovky a hmyz sú kľúčové (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com).
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V krajinách pôvodného výskytu (India, Mjanmarsko, Thajsko) platia národné ochranné predpisy, ktoré zakazujú odchyt a predaj voľne žijúcich pittí. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia tropických lesov a nelegálny odchyt.
Pita modrá má veľmi charakteristický hlas — hlasný, tiahly dvojslabičný hvizd pleoow-whit (alebo choocoo-whip), vydávaný intenzívne v hniezdnej sezóne zo zeme alebo nízkeho bidla. Samec pri speve zakláňa hlavu a zamieri zobák nahor. Hlas je natoľko silný, že nesie sa tichým lesom a umožňuje rozpoznanie druhu sluchom. Mimo hniezdnej sezóny je druh výrazne tichší. Nahrávky sú dostupné na portáli xeno-canto (Hydrornis cyaneus; zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).
V SR a v celej EÚ nie je pita modrá bežne chovaným druhom. V krajinách pôvodného výskytu (India, Mjanmarsko, Thajsko) je odchyt a predaj voľne žijúcich pittí zakázaný zákonom. Druh nie je zaradený v CITES, no akýkoľvek import do EÚ podlieha prísnym veterinárnym predpisom. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter.