Pita žltohrdlá (Hydrornis gurneyi)

Pittidae (pitovité)

Pita žltohrdlá

Hydrornis gurneyi — pozemný pita nížinného pralesa s modrým temenomom a žltým hrdlom — kriticky ohrozený, dlho považovaný za vyhynutého, znovuobjavený v roku 1986; posledná populácia prežíva v Mjanmarsku

IUCN: CR (Critically Endangered, 2019) | Critically Endangered (kriticky ohrozeny, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2019). Druh bol uplitovany z Endangered na Critically Endangered v roku 2019 po zisteni, ze viac ako 80 % vhodneho biotopu zaniklo v rokoch 1999–2017 (palmove plantaze v oblasti Tenasserim, Mjanmarsko). Dostupna plocha vhodneho biotopu klesla z cca 3 225 km2 na cca 603 km2; viac ako 10 % tejto plochy je vo fragmentoch pod 1 km2, ktore su pre dlhodoby prezitie druhu nevhodne. Populacny trend je klesajuci. Druh je zaradeny v prilohe I CITES od 7. decembra 1987 — akykolvek medzinarodny obchod je zakázany. V Thajsku je pokládany za funkčne vyhynuteho. Zdroj: IUCN Red List (https://www.iucnredlist.org/species/pdf/157110021), Cambridge Oryx 2020.
Dĺžka20–22 cm
Hmotnosť55–75 g
Dožitiemax. ~9 r (orientačne, oiseaux.net)
IUCNCR (kriticky ohrozený, klesajúci trend, 2019)
CITESPríloha I (od 7. 12. 1987)
RozšírenieNížinné lesy j. Mjanmarska (Tenasserim); funkčne vyhynutý v Thajsku
BiotopNížinný vždyzelený dažďový les, do ~100 m n. m.; stály druh
StravaSlimáky, dážďovky, hmyz; loví hrabaním po zemi
Hniezdenie3–5 vajec; inkubácia ~14 dní; vyletenie ~14 dní; máj–október
Pohlavný dimorfizmusVýrazný: samec modrý+žltý, samica hnedo-okrová prúžkovaná
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 30% 25% STRAVA zloženie
Slimáky (Mollusca) — kľúčová potrava lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde, schopnosť otvárať ulity o kamene 35%
Dážďovky (Oligochaeta) — druhá hlavná zložka, dostupná predovšetkým pri potokoch a vlhkých rokliach nížinného lesa 30%
Hmyz a larvy — chrobáky, cvrčky, rovnokrídlovce a ich larvy; lovené preborávaním listia a kôry 25%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v podstielke a medzi koreňmi stromov 7%
Ostatná živočíšna potrava — príležitostne malé obojživelníky alebo plazy 3%

Odporúčané potraviny

  • Slimáky (Gastropoda) — kľúčová a preferovaná potrava; druh je schopný otvárať ulity o kamene alebo korene stromov
  • Dážďovky — dôležitá potrava predovšetkým v blízkosti potôčikov a vlhkých miest nížinného lesa
  • Hmyz a larvy — chrobáky, cvrčky, rovnokrídlovce a ich larvy; neodmysliteľná bielkovinová zložka
  • Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v podstielke a medzi koreňmi
  • Príležitostne malé obojživelníky alebo plazy — ako doplnková potrava

Zakázané potraviny

  • Obilniny a semená — pita žltohrdlá je výlučne živočíšny predátor; rastlinná strava nie je súčasťou jej potravy
  • Spracované potraviny alebo ľudský odpad — toxické pre všetky druhy pittí
  • Pesticídmi zamorené dážďovky alebo hmyz — závažná hrozba v degradovaných biotopoch
Tip od odborníka Pita žltohrdlá je špecializovaný pozemný predátor bezstavovcov — pohybuje sa poskakovaním po lesnej zemi a hrabá v podstielke za slimákmi, dážďovkami a hmyzom. Slimáky sú jej kľúčovou potravou a schopnosť ich loviť je závislá od zachovanej vlhkej nížinnej lesnej podstielky. Druh sa v zajatí nechová — ide o kriticky ohrozený (CR) voľne žijúci druh chránený prílohou I CITES; jeho odchyt je prísne zakázaný. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita žltohrdlá vydáva charakteristické zvonivé hvizdy počuteľné v tichom lese, predovšetkým v hniezdnej sezóne. Samec oznamuje teritórium opakovaným volaním z lesnej zeme alebo nízkych bidiel. Mimo hniezdenia je oveľa tichšia a skrytejšia.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita žltohrdlá je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v nížinnom pralese a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik; fyzický kontakt je preňho silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita žltohrdlá sa neustále pohybuje po lesnej zemi, hrabá v podstielke a preskakuje korene a kameňe nížinného pralesa. Má výrazné nároky na pohybový priestor.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita žltohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený hvizd a jednoduché kontaktné hlásky. Ide o voľne žijúci druh nížinného lesa.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pita žltohrdlá vydáva charakteristické jasné hvizdy počuteľné v tichom nížinnom pralese. Hlavné volanie je opísané ako čistá zvonivá séria hvizdov, niekedy charakterizovaná ako stúpajúce tseeep, ktoré samec opakuje z lesnej zeme alebo nízkych konárov pri vymedzovaní teritória. Volania sú najintenzívnejšie ráno a podvečer počas hniezdnej sezóny. Druh vydáva aj kratšie kontaktné hlásky medzi pármi a pri pohybe v podstielke. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (13 nahrávok pre Hydrornis gurneyi). Pre svoju extrémnu vzácnosť a skrytý spôsob života je druh skôr počuť než vidieť — naučiť sa jeho hlas je kľúčom k detekcii v teréne.

Dokáže hovoriť? Pita žltohrdlá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — charakteristické čisté hvizdy a kontaktné hlásky — je vrodený a druhovo špecifický.

Typické zvuky

  • Hlavné teritóriálne volanie — čistá zvonivá séria hvizdov, opísaná ako stúpajúce tseeep, opakovaná samcom z lesnej zeme alebo nízkych konárov; najhlasnejšia a najcharakteristickejšia vokalizácia druhu, počuteľná desiatky metrov v tichom lese (zdroj: xeno-canto.org/species/Hydrornis-gurneyi, BirdBuddy Wiki)
  • Kontaktné hlásky — kratšie a tichšie hlásky vydávané pri pohybe v podstielke a pri komunikácii páru; oveľa menej nápadné než teritóriálne volanie
  • Poplašné volania — ostrejšie a kratšie zvuky pri vyrušení alebo ohrození hniezda; druh sa energicky bráni v blízkosti hniezda
  • Hlásky mláďat — žiadavé pípanie v hniezde a po vyletení, keď si mláďatá pýtajú potravu od rodičov počas 15–20 dní po opustení hniezda (zdroj: Round et al. 2009, Cambridge BCI)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec háji teritórium volaním, prezentácia žltého hrdla a modrého temena; predchádza hniezdnej sezóne
Hniezdna sezóna (máj–október) v nížinných lesoch južného Mjanmarska; obaja rodičia stavajú guľovité hniezdo nízko nad zemou alebo do výšky niekoľkých metrov (zdroj: Round et al. 2009, Cambridge Bird Conservation International)
Odchov mláďat — znáška 3–5 vajec, inkubácia ~14 dní (obaja rodičia), mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch; mláďatá zostávajú v rodičovskom teritóriu 15–20 dní (zdroj: Round et al. 2009)
Stály (nesťahovavý) druh — pita žltohrdlá je rezidentná v nížinných lesoch južného Tenasserim (Mjanmarsko) po celý rok; nesťahuje sa (zdroj: Avibase, Wikipedia EN)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Nížinný vždyzelený dažďový les, vlhké rokle a pobrežné porasty pri potokoch; prevažne pod 100 m n. m.
Pita žltohrdlá je prísny špecialista nížinného vždyzelenného dažďového lesa — obýva husté lesy s bohatou podstielkou, vlhkými rokľami a potôčikmi, kde je dostatok slimákov a dážďoviek. Striktná väzba na nížinné lesy (väčšinou pod 100 m n. m.) je jednou z hlavných príčin jej extrémnej ohrozenosti, keďže práve nížinné lesy sú najviac ohrozené ťažbou dreva a konverziou na palmové plantáže. Vyhýba sa vyšším polohám a druhotným porastom. Zdroj: Wikipedia EN, Round et al. 2009, Cambridge Oryx 2020.
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; nestvorí kŕdle
Počas hniezdenia žijú teritoriálne monogamné páry — samec intenzívne volá a háji teritórium. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý. Druh sa pohybuje v hustom podraste a pred človekom uniká.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické vlhké podnebie; vlhký nížinný prales s vysokými ročnými zrážkami
Pita žltohrdlá je prispôsobená na vlhké tropické podnebie nížinných lesov južného Mjanmarska. Striktná väzba na nížinný prales (väčšinou pod 100 m n. m.) odlišuje tento druh od mnohých iných pittí, ktoré tolerujú vyššie nadmorské výšky. Druh je celoročne rezidentný — nesťahuje sa.
Hniezdo a hniezdny typ
Guľovitá stavba s bočným vchodom; výška 0–20 m, priemer 5,4 m nad zemou; znáška 3–5 vajec
Hniezdo pittí je guľovitá stavba z vetvičiek, listov a trávy s bočným vchodom. Výšky 111 zaznamenaných hniezd sa pohybovali od úrovne zeme (9 % hniezd) do 20 m, s priemerom 5,4 m. Obaja rodičia spoločne stavajú hniezdo, inkubujú vajcia aj kŕmia mláďatá. Znáška pozostáva z 3–5 vajec; inkubácia trvá priemerne ~14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch. Hniezdo sa väčšinou nachádza na stromoch alebo krovinách, zriedkavejšie na zemi. Zdroj: Round et al. 2009 (Bird Conservation International).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — potoky, vlhké miesta v lesnom podraste
Pita žltohrdlá ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a vlhké miesta na kúpanie a pitie. Práve preto preferuje biotopy v blízkosti vodných tokov, kde je aj dostatok dážďoviek a slimákov.
Denná aktivita
Denný vták; najaktívnejšia ráno a podvečer; stály (nesťahovavý) druh
Pita žltohrdlá je denný vták s výrazným vrcholom vokalizácie a aktivity ráno a podvečer. Pohybuje sa v hustom podraste, kde je väčšinou skrytá pred zrakom — skôr počuť než vidieť. Na rozdiel od mnohých spevavcov nie je sťahovavá a zostáva v lesnom biotope celoročne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (pred hniezdnou sezónou, máj–október)

Samec spieva energicky z lesnej zeme alebo nízkych konárov a háji teritórium opakovanými zvonivými hvizdmi. Prezentuje žiarivo modré temeno a zátylok a žlté hrdlo. Pohlavná dospelosť nie je druh-špecificky overená — analógiou s príbuznými pittami sa predpokladá v prvom roku života. Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie máj–október; znáška 3–5 vajec

Obaja rodičia spoločne stavajú guľovitú hniezdo (domčekovú stavbu) z vetvičiek, listov a trávy s bočným vchodom. Výška hniezda sa pohybuje od úrovne zeme do 20 m, priemer je 5,4 m (n = 111 hniezd). Hnáška pozostáva z 3–5 vajec (priemer 3,9 vajca). Zdroj: Round et al. 2009, Bird Conservation International.

Inkubácia
Priemerne ~14 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: Round et al. 2009)

Inkubácia trvá priemerne ~14 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo — hniezdo zostávalo zriedkavo bez dozoru, priemerne 6 inkubačných sédancí trvalo 87 minút. Hniezdo je vo väčšine prípadov v korunách stromov alebo krovinách, menej na zemi. Zdroj: Round et al. 2009 (Bird Conservation International).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá sa liahnu po ~14 dňoch inkubácie; kŕmia obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Kŕmia ich obaja rodičia — kľúčovou potravou mláďat sú slimáky, dážďovky a hmyz. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch. Po vyletení zostávajú v rodičovskom teritóriu 15–20 dní pred disperziou do iných lesných plôch. Zdroj: Round et al. 2009.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch; zostávajú v teritóriu 15–20 dní

Juvenilné jedince sú sfarbením odlišné od dospelých — bez výraznej modrej a čiernej kresby samca. Samica a juvenily sú si sfarbením podobné (hnedo-okrové). Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vyletení si mláďatá ešte 15–20 dní dokrmujú rodičia. Zdroj: Round et al. 2009.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; maximálne dožitie ~9 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je ~9 rokov (zdroj: oiseaux.net). Skutočná stredná dĺžka života vo voľnej prírode je pravdepodobne kratšia pre extrémny tlak hrozieb.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí vôbec nechová a ochočovanie je nezmyselné — ide o kriticky ohrozený voľne žijúci druh (CITES I, IUCN CR). Akýkoľvek pokus o chov je medzinárodne zakázaný.

Pita žltohrdlá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v pralese a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Chov a obchod sú zakázané prílohou I CITES; akékoľvek ochočovacie postupy preň nemajú zmysel.

1

Nenapodobňuj odchyt ani chov — pita žltohrdlá je CITES I druh; akýkoľvek chov je medzinárodne zakázaný

2

Ak pozoruješ druh v prírode (Mjanmarsko, Tenasserim), sleduj ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver príslušným mjanmarským orgánom ochrany prírody alebo BANCA partnerovi BirdLife International

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — odmietaj akúkoľvek ponuku na nákup alebo obchod s pittami

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita žltohrdlá 20–22 cm Pita modrá 22–23 cm Pita vlnkovaná 21–23 cm Hydrornis soror 21–23 cm Pita pestrá 17–19 cm
Pita žltohrdlá (Hydrornis gurneyi, Gurney's Pitta) Pita modrá (Hydrornis cyaneus, Blue Pitta) Pita vlnkovaná (Hydrornis elliotii, Bar-bellied Pitta) Hydrornis soror (Blue-rumped Pitta) Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta)
Dĺžka20–22 cm22–23 cm21–23 cm21–23 cm17–19 cm
Váha55–75 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené47–66 g
Dožitiemax. ~9 r (oiseaux.net, orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo ~8 r vo voľnej prírode (oiseaux.net)
Hlučnosťvoľne žijúci stály druh — nížinné lesy j. Mjanmarska (Tenasserim); funkčne vyhynutý v Thajskuvoľne žijúci — jv. Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, j. Čína); v SR sa nechovávoľne žijúci — endemit Vietnamu a j. Číny; v SR sa nechovávoľne žijúci — Indočína (Vietnam, Laos, Kambodža, Thajsko); v SR sa nechovávoľne žijúci sťahovavý druh — indický subkontinent; v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN CR (kriticky ohrozený, klesajúci trend); CITES príloha I (od 1987)IUCN LC; nie je v CITES (Hydrornis cyaneus)IUCN LC; nie je v CITES (Hydrornis elliotii)IUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES; India WPA 1972 Sched. IV
PovahaSamec: modré temeno a zátylok, čierna hlava, žlté hrdlo a horné boky, čierne brucho; samica: hnedo-okrová, prúžkovaný spodok, bez modrých a čiernych farieb samca — výrazný pohlavný dimorfizmusSamec má nápadnú modro-šedú hlavu a spodok; samica hnedo-červenistá; celkovo monochromatickejší než Gurney's; chýba žlté hrdlo a čierne bruchoVýrazné vlnovanie (bary) na žlto-zelenavom spodku — diagnostický znak; samec má modrozelené temeno a červeno-hnedý zátylok; samica hnedastejšia s rovnakým vlnkovaným vzoromDiagnostický znak: modré nadchvostie (rump) — nápadné v lete; samec má modrú korunu a okrovo-hnedé telo; odlíšenie od Gurney's: modré nadchvostie namiesto modrého temena, žlté hrdlo chýbaZelený chrbát, kobaltová chvostová pokrývka, čierny pruh cez oko s krémovým obočím, žlto-hnedý spodok s ohnivo-červeným podchvostím a bielym hrdlom; takmer monomorfná (samec = samica); menšia ako Gurney's Pitta
AreálStály rezident nížinného pralesa (do ~100 m n. m.) v Tenasserim, Mjanmarsko; pozemný skakalec, loví slimáky/dážďovky/hmyz; guľovité hniezdo, 3–5 vajec, inkubácia ~14 dní; historicky aj Thajsko a Malajský polostrovRozšírená v podhorských a kopcovitých lesoch jv. Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, j. Čína); väčšia ako pita žltohrdlá; nie je tak prísne viazaná na nížinyEndemit stredného Vietnamu a j. Číny; obýva horské a podhorské lesy 700–2 000 m n. m.; vzácnejšie pozorovaný; väčšie nadmorské výšky ako Gurney's PittaObýva lesy Indočíny v nižších polohách; rozšírená na väčšej ploche než Gurney's; nie je tak kriticky ohrozená; niektorí autori zahrnujú Hydrornis soror do skupiny Gurney's-cyaneus komplexuHniezdi v Himalájach a kopcoch strednej a záp. Indie (jún–aug.); zimuje v j. Indii a Srí Lanke; pozemný skakalec; hlasný hvizd wheeet-tieu za úsvitu a súmraku; príbuzná čeľaď, iný rod (Pitta)

Choroby a prevencia

Odlesňovanie nížinných lesov — palmové plantáže a ťažba dreva
stredná

Príznaky: Priama strata hniezdneho biotopu, vymiznutie druhu z lokalít, izolácia populácií

Najzávažnejšia hrozba pre prežitie druhu — viac ako 80 % vhodného biotopu zaniklo v rokoch 1999–2017, predovšetkým v dôsledku expanzie palmových plantáží v oblasti Tenasserim (Mjanmarsko). Dostupná plocha vhodného biotopu klesla z cca 3 225 km² (1999) na cca 603 km² (rok hodnotenia), pričom viac ako 10 % z tejto plochy je v fragmentoch menších ako 1 km² — nevhodných pre dlhodobé prežitie druhu. Zdroj: Cambridge Oryx Journal 2020, IUCN Red List.

Odchyt do nástrah a ilegálny obchod
vysoká

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie hniezdnej populácie, úmrtnosť odchytených vtákov

Pred zaradením do CITES I (1987) bolo na thajských trhoch predávaných až 50 pittí ročne. Po roku 1987 pretrváva príležitostné náhodné odchytenie v nástrahách nastražených na iné druhy (pozemné siete). Ilegálny odchyt bol jednou z príčin kolapsu thajskej populácie. Zdroj: Mongabay 2020.

Fragmentácia biotopu a izolácia populácií
vysoká

Príznaky: Genetická izolácia, znížená hniezdna úspešnosť v malých fragmentoch, nemožnosť disperzie

Rozparcelovanie nížinného pralesa na malé izolované fragmenty (pod 1 km²) znemožňuje dlhodobé prežitie druhovo závislých populácií. V roku 2016 boli stopy druhu nájdené len na 41 zo 142 predtým zaznamenaných lokalít v Mjanmarsku — druh zmizol z 71 % svojho historického areálu. Zdroj: Nay Myo Shwe 2016, Mongabay 2020.

Extrémne malá populácia a náhodnostné vplyvy
vysoká

Príznaky: Citlivosť na katastrofické udalosti, epidémie, klimatické extrémy; riziko zániku posledných zvyškov populácie

Celková svetová populácia sa odhaduje na niekoľko stoviek jedincov (presné číslo nie je spoľahlivo overené). Thajská populácia čítala okolo 21–25 párov v rokoch pred kolapsom a je dnes pokładaná za funkčne vyhynutú. Mjanmarská populácia je síce väčšia (2009 odhad bol optimistickejší), no žije v politicky nestabilnej oblasti. Zdroj: Wikipedia EN, Mongabay 2020.

Politická nestabilita a obmedzený prístup pre ochranu prírody
stredná

Príznaky: Neschopnosť realizovať ochranné opatrenia, nekontrolovaný odlov a ťažba dreva v kľúčových lokalitách

Hlavná populácia druhu v oblasti Tenasserim sa nachádza v zóne konfliktov medzi mjanmarskou vládou a Karenskou národnou úniou (KNU). Toto politické rozdelenie komplikuje ochranu biotopov a realizáciu akčného plánu BirdLife/BANCA z roku 2018. Zdroj: Mongabay 2020.

Prevencia Pita žltohrdlá sa v zajatí vôbec nechová — je to kriticky ohrozený (CR) druh chránený prílohou I CITES. Najúčinnejšou formou ochrany tohto druhu je podpora zachovania nížinných pralesov Tenasserim v Mjanmarsku — napríklad finančnou podporou organizácií BirdLife International a BANCA (Biodiversity and Nature Conservation Association, Mjanmarsko), ktoré realizujú akčný plán pre záchranu druhu.

Zaujímavosti

1

Vyhynutý — a predsa nájdený — po poslednom zaznamenaní v roku 1952 bol druh takmer 35 rokov považovaný za vyhynutého. V roku 1986 ho znovuobjavila expedícia na juhu Thajska (Khao Nor Chuchi, provincia Krabi). Bol označený za jeden z najvýznamnejších ornitologických objavov 20. storočia a neskôr zvoleného za najvyhľadávanejší vták Thajska návštevníkmi-ornitológmi.

2

Funkčne vyhynutý v Thajsku — thajská populácia klesla zo zhruba 40 párov v roku 1986 na len 21–25 párov do konca 90. rokov a dnes je pokładaná za funkčne vyhynutú. Hlavnými príčinami bol odlesňovanie nížinných lesov (len malý fragment pri Khao Pra-Bang Khram Wildlife Sanctuary zostal neporušený) a historický odchyt na predaj.

3

80 % biotopu za 18 rokov — medzi rokmi 1999 a 2017 zmizlo viac ako 80 % vhodného biotopu v oblasti Tenasserim v Mjanmarsku — z cca 3 225 km² na cca 603 km². Hlavnou príčinou bola expanzia palmových plantáží. Toto dramatické tempo straty biotopu viedlo k prehodnoteniu statusu druhu z EN na CR v roku 2019. Zdroj: Cambridge Oryx 2020.

4

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú sfarbením natoľko odlišní, že ich možno v teréne ľahko považovať za rôzne druhy. Samec má žiarivo modré temeno a zátylok, čiernu hlavu, žlté hrdlo a horné boky a čierne brucho — kontrast je nápadný aj v šerom lesnom podraste. Samica je diskrétne hnedo-okrová s prúžkovaným spodkom a postrádá modré a čierne tóny samca.

5

Slimakový špecialista — pita žltohrdlá je jedným z mála vtákov, ktorý je schopný otvárať ulity slimákov o kamene alebo korene stromov. Slimáky tvoria kľúčovú zložku jej potravy a schopnosť ich efektívne loviť podmieňuje prežitie v husnom lesnom podraste.

6

CITES I od roku 1987 — druh je zaradený v prílohe I CITES od 7. decembra 1987, čo je jeden z najvyšších stupňov medzinárodnej ochrany. Akýkoľvek medzinárodný obchod je prísne zakázaný. Napriek tomu príležitostný nelegálny odchyt pretrváva v Mjanmarsku.

7

Mjanmarský politický kontext ochrany — hlavná populácia druhu v oblasti Tenasserim sa nachádza v zóne conflictu medzi mjanmarskou vládou a Karenskou národnou úniou (KNU). BirdLife International a miestny partner BANCA vypracovali v roku 2018 akčný plán pre záchranu druhu, no realizácia ochranných opatrení je sťažená politickou nestabilitou.

8

Pomenovaný po britskom bankárovi — druhové meno gurneyi je venované Johnovi Henrymu Gurneymu (1819–1890), anglickému bankárovi z Norfolku, ktorý bol vášnivý amatérsky ornitológ a financoval viacero expedícií. Druh opísal Allan Octavian Hume v roku 1875 zo zbierok z Tenasserim.

9

Stály, nesťahovavý druh — na rozdiel od mnohých príbuzných pittí (napr. Pitta brachyura alebo Pitta nympha, ktoré migrujú) je pita žltohrdlá celoročne rezidentná v nížinných lesoch Tenasserim. Táto viazanosť na úzky pás nížinného pralesa robí druh mimoriadne zraniteľným voči akémukoľvek odlesňovaniu.

Taxonomická klasifikácia

species Pita žltohrdlá (Hydrornis gurneyi)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Hydrornis Blyth, 1843
Druh Hydrornis gurneyi (Hume, 1875)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh nížinných lesov južného Mjanmarska; v európskej avikultúre sa nechová (CITES I, CR)
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Allan Octavian Hume v roku 1875 (typová lokalita Tenasserim, dnes južné Mjanmarsko); druhové meno gurneyi je venované anglickému bankárovi a ornitológovi Johnovi Henrymu Gurneymu (1819–1890). Druh bol pôvodne zaraďovaný do rodu Pitta ako Pitta gurneyi; preklasifikácia do rodu Hydrornis prebehla okolo roku 2014–2015 podľa Clementsovho zoznamu a väčšiny súčasných taxonomických autorít.
Avibase_ID F79F525107BDFBBA

? Často kladené otázky

Medzi rokmi 1999 a 2017 zaniklo viac ako 80 % vhodného biotopu v oblasti Tenasserim v Mjanmarsku, predovšetkým v dôsledku expanzie palmových plantáží. Zostatok biotopu je silne fragmentovaný — viac ako 10 % plochy je v fragmentoch menších ako 1 km², ktoré sú pre dlhodobé prežitie druhu nevhodné. Druh je navyše stály (nesťahovavý) a prísne viazaný na neporušený nížinný prales do cca 100 m n. m. — nemôže jednoducho presídliť do iného biotopy. IUCN ho preto uplitoval na kriticky ohrozený (CR) v roku 2019. Zdroj: Cambridge Oryx 2020, IUCN Red List.

Posledná životaschopná populácia sa nachádza v nížinných lesoch južného Mjanmarska (oblasť Tenasserim / Tanintharyi). V Thajsku, kde bol druh znovuobjavený v roku 1986, je dnes pokladaný za funkčne vyhynutého. Thajská populácia klesla z cca 40 párov (1986) na zlomok tohto počtu v 90. rokoch. Historicky sa druh vyskytoval aj na Malajskom polostrove, no dnes je potvrdený len z Mjanmarska.

Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Samec má žiarivo modré temeno a zátylok, čiernu hlavu a krk, žlté hrdlo a horné boky a čierne brucho s bokmi — celkovo kontrastný farebný vzor. Samica je celkovo hnedo-okrová s tmavo prúžkovaným žltkastým spodkom — bez modrých a čiernych farieb samca. V teréne sú obe pohlavia pri prvom pohľade zameniteľné s rôznymi druhmi.

Je to špecializovaný pozemný predátor bezstavovcov — pohybuje sa poskakovaním po lesnej zemi a hrabá v podstielke. Kľúčová potrava sú slimáky (Gastropoda), ktoré druh dokáže otvárať o kamene; dôležitou zložkou sú aj dážďovky (predovšetkým pri vlhkých rokliach) a hmyz (chrobáky, cvrčky a pod.). Rastlinná potrava nie je súčasťou jej jedálnička.

Hniezdna sezóna trvá od mája do októbra v nížinných lesoch Mjanmarska. Obaja rodičia spoločne stavajú guľovité hniezdo s bočným vchodom, väčšinou na stromoch alebo krovinách vo výške 0–20 m (priemer 5,4 m). Znáška pozostáva z 3–5 vajec (priemer 3,9); obaja rodičia inkubujú (~14 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch a zostávajú v rodičovskom teritóriu ešte 15–20 dní. Zdroj: Round et al. 2009.

Áno, patrí medzi najprísnejšie chránené vtáky sveta. Je zaradená v prílohe I CITES (od 7. decembra 1987), čo zakazuje akýkoľvek medzinárodný obchod. IUCN ju hodnotí ako kriticky ohromenú (CR). V Mjanmarsku by mala podliehať vnútroštátnej ochrane, no realizácia je sťažená politickou nestabilitou. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje — nie je pôvodný druh SR ani Európy.

Nie — druh sa v zajatí prakticky nechová, v žiadnej európskej zoo ani u súkromných chovateľov nie je dostupný. Je chránený prílohou I CITES (zákaz obchodu) a ide o kriticky ohrozený druh s extrémne malou populáciou. Jediná možnosť pozorovania je terénna návšteva nížinných lesov Tenasserim v južnom Mjanmarsku — aj tam je pozorovanie vzácnou výnimkou pre oddaných ornitológov.

Druh vydáva charakteristické zvonivé hvizdy — opísané ako čisté, stúpajúce tseeep — opakované samcom z lesnej zeme alebo nízkych konárov. Volanie je počuteľné na desiatky metrov v tichom lese. Podobne ako iné pittí je druh skôr počuť než vidieť — naučiť sa jeho hlas je kľúčom k detekcii. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (hľadaj Hydrornis gurneyi).

ZDROJ: Wikipedia EN (Gurney's pitta — taxonómia, dĺžka 20–22 cm, hmotnosť 55–75 g, popis samca modrá koruna/čierno-žltý spodok, samica hnedá/prúžkovaná, biotop nížinný les, potrava slimáky/hmyz/dážďovky, his

 Video — Pita žltohrdlá

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Gurney's Pitta, Česky:   pita Gurneyova, Nemecky:   Gurneypitta, Španielsky:   Pita de Gurney, Francúzsky:   Brève de Gurney, Taliansky:   Pitta di Gurney, Holandsky:   Gurney-pitta, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   Kurtaczek czarnobrzuchy, Maďarsky:   Sziámi pitta, Rusky:   Питта Гёрни, Japonsky:   クロハラシマヤイロチョウ, Latinsky:   Hydrornis gurneyi (Hume, 1875)