Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis)

Pittidae (pitovité)

Pita modrotylová

Hydrornis nipalensis — stredne veľký pozemný skakalec vlhkých lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie s diagnostickým kobaltovo-modrým zátylkom — skrytý lovca dážďoviek, prezradzujúci sa hlasným hvizdom za úsvitu

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozeny, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2024, ID 22698602). Druh ma rozsiahly areal v juhovychodnej a juznej Azii a celkovo populaciu dostatocne velku na to, aby nedosahoval prahy pre kategoriu zranitelny (VU). Populacny trend je podla dostupnych zdrojov stabilny alebo mierne klesajuci. Hlavnymi hrozbami su strata a degradacia vlhkych lesnych biotopov (odlesnenie, premena na polnohospodarske pody) a ilegalny odchyt na predaj v klietkach. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Slovensky zakon 543/2002 Z. z. sa nan priamo nevztahuje (nie je povodny druh SR).
Dĺžka25 cm
Hmotnosť110–132 g
Dožitiemax. 11 r vo voľnej prírode (oiseaux.net)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
RozšírenieNepál, SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, S Thajsko, Laos, S Vietnam
BiotopVlhké podhorské a horské listnaté lesy, bambusové húštiny
StravaDážďovky, slimáky, hmyz a larvy, pavúky
Hniezdenie3–5 vajec; guľovité hniezdo; hniezdenie apríl–august
Poddruhy2 (nipalensis a hendeei)
HlasHlasný dvojslabičný hvizd za úsvitu a súmraku
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 30% 20% 10% STRAVA zloženie
Dážďovky — hlavná živočíšna zložka, lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks) 35%
Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; preborávaním listia a kôry (zdroj: Wikipedia EN) 30%
Mäkkýše (slimáky a slizniaky) — dôležitá zložka, loví ich na vlhkých miestach lesného dna (zdroj: Wikipedia EN) 20%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, v listí a medzi koreňmi stromov 10%
Drobné semená a rastlinný materiál — zriedkavý príležitostný doplnok 5%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — kľúčová potrava, lovená hrabaním silnými nohami v lesnej podstielke a vlhkej pôde
  • Slimáky a mäkkýše — dôležitá zložka, loví ich na vlhkých miestach lesného dna
  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, termity, húsenice; nevyhnutná bielkovinová zložka
  • Pavúky a iné článkonožce — pod kôrou, v listí a medzi koreňmi stromov
  • Čerstvá pitná voda — druh vyhľadáva potoky a vlhké miesta v lesnom podraste

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — jedovaté pre vtáky
  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) dážďovky alebo hmyz — riziko vážnej otravy
  • Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Pita modrotylová je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po lesnej zemi a hrabá v podstielke za dážďovkami, slimákmi, chrobákmi a termitmi. Druh sa v európskej avikultúre nechová — je to voľne žijúci druh vlhkých lesov južnej a juhovýchodnej Ázie. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; konkrétne chovateľské kŕmne recepty preň nie sú overené. V prípade dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, potemníky, larvy vojačky) a dážďovky. Presné kŕmne normy nie sú k dispozícii — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita modrotylová je nápadne hlasný druh za úsvitu a súmraku — jej charakteristický hlasný dvojslabičný hvizd nesie ďaleko tichým lesom. Počas hniezdnej sezóny (apríl–august) samec vokalizuje intenzívne; mimo hniezdenia je tichší a skrytejší. Keďže sa v SR nechová, hodnotenie platí pre voľne žijúce jedince.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita modrotylová je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v podraste a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Fyzický kontakt je preňho silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita modrotylová sa neustále pohybuje skakaním po lesnej zemi, hrabá v podstielke a preskakuje korene a kamene. Jej prirodzená pohybová potreba je veľká a priestor vlhkého lesa nenahraditeľný.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita modrotylová nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený dvojslabičný hvizd a jednoduché kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh ázijského lesa.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pita modrotylová patrí medzi nápadne hlasné vtáky za úsvitu a súmraku — jej vokálny prejav je charakteristický a neprehliadnuteľný. Hlavný hlas je hlasný dvojslabičný hvizd, opisovaný ako jasné ostré pípnutie vydávané zo zeme alebo nízkeho bidla — dostatočne silné na to, aby preniklo hustou vegetáciou vlhkého lesa. Samec spieva intenzívne počas hniezdnej sezóny; ozýva sa aj z koruny stromov, nielen zo zeme. Mimo hniezdenia je druh podstatne tichší. Nahrávky na xeno-canto sú dostupné pre oba poddruhy (hľadaj Hydrornis nipalensis); nahrávky zo Assamu ukazujú hlasné volania samíc z podrastu bambusových lesov. Druh je v lese skôr počuť než vidieť — aj napriek výraznému modrému zátylku je v stínenú podraste nenápadný.

Dokáže hovoriť? Pita modrotylová nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — hlasný dvojslabičný hvizd a kontaktné hlásky — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Dvojslabičný hvizd — hlavné a najcharakteristickejšie volanie; hlasné, jasné, nesie sa vlhkým lesom; vydávané intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny zo zemského povrchu alebo nízkeho bidla (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks)
  • Volanie zo stromovej koruny — okrem zemského volania sa samec niekedy ozýva aj z vyššie umiestených sedísk (zdroj: Wikipedia EN); hlas má rovnaký charakter
  • Hlasné volania samíc — nahrávky zo Assamu (xeno-canto, Arka Sarkar 2017) zachytávajú hlasné volania samice z podrastu bambusového lesa; dokaz, ze nielen samec vokalizuje
  • Kontaktné a poplašné hlásky — tichšie zvuky vydávané pri pohybe v podraste a pri ohrození hniezda; menej nápadné ako hlavný hvizd

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec za úsvitu a súmraku hlasno volá dvojslabičným hvizdom, háji teritórium v hustom podhorskom lese; tok predchádza hniezdeniu
Hniezdna sezóna (apríl–august); oba poddruhy hniezdia v rovnakom období; guľovité hniezdo na zemi alebo nízko; znáška 3–5 vajec (zdroj: Wikipedia EN, AnimaliaDiversity)
Odchov mláďat — inkubácia 14–18 dní (obaja rodičia); mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch; kľúčová je dostupnosť dážďoviek a hmyzu (zdroj: AnimaliaDiversity)
Mimo hniezdenia (október–február/marec) — druh sa zdržiava v nižších polohách alebo sa krátko presúva; v časti areálu možný lokálny altitudinálny pohyb; celoročne osídluje vlhké lesy
Prevažne stály druh v rámci areálu; niektoré populácie podnikajú altitudinálne alebo lokálne sezónne pohyby; nie je dlhý transregionálny migrant

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh ázijských vlhkých lesov — v SR sa nechová. Pita modrotylová je pozemný vták podhorských a horských lesov južnej a juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Akékoľvek chovateľské odporúčania sú len hypotetické a pre tento druh nie sú overené. Odchyt a chov voľne žijúcich pít bez príslušného povolenia je v krajinách pôvodného výskytu zakázaný.
Priestor Druh sa v SR nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Pita modrotylová je pozemný skakalec, ktorý v prírode preskakuje rozsiahle lesné plochy s husnou podstielkou. Nie je vhodná do klietky ani štandardnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Pita modrotylová nie je domáci maznáčik pre deti. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad skrytého pozemného vtáka s výrazne modrým zátylkom — učí o vlhkých lesoch Himalájí a juhovýchodnej Ázie, o životnom štýle pozemných skakalcov a o dôležitosti ochrany tropických lesov. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie fotografií a nahrávok v databázach ako eBird alebo xeno-canto.
Hlučnosť Za hniezdnej sezóny (apríl–august) je pita modrotylová hlasná za úsvitu a súmraku. Mimo hniezdenia je podstatne tichšia. V SR sa v zajatí nechová — hodnotenie má atlasový charakter.
Verdikt odborníka Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis) je stredne veľký pozemný skakalec (25 cm, 110–132 g) z čeľade Pittidae (pitovité) s výrazným kobaltovo-modrým zátylkom a tylom — diagnostický znak, od ktorého pochádza slovenský aj anglický názov (Blue-naped Pitta). Vrch tela je hnedozelený, spodok okrovo-žltkastý. Pohlavný dimorfizmus je mierny — samica má temennú pokrývku hnedastú a zátylok zelený (nie modrý). Druh obýva vlhké podhorské a horské listnaté lesy, bambusové húštiny od Nepálu a severovýchodnej Indie cez Bangladéš, Mjanmarsko po severné Thajsko, Laos a severný Vietnam. Rozlišujú sa dva poddruhy: nominátny nipalensis a východný hendeei. Pita modrotylová je prísne pozemný druh — pohybuje sa poskakovaním po lesnej zemi a hrabá v podstielke za dážďovkami, slimákmi a hmyzom. Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom na zemi alebo nízko (do 1–2 m); znáška pozostáva z 3–5 vajec, inkubujú obaja rodičia (~14–18 dní); mláďatá opúšťajú hniezdo po ~15–17 dňoch. Hniezdna sezóna trvá apríl–august. Hlas je hlasný dvojslabičný hvizd, vydávaný za úsvitu a súmraku — druh je skôr počuť než vidieť. Maximálne zaznamenané dožitie je 11 rokov (oiseaux.net). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — hlavnými hrozbami sú strata a degradácia vlhkých lesných biotopov (odlesňovanie, premena na poľnohospodársku pôdu) a ilegálny odchyt. V SR a v európskej avikultúre sa nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Vlhké podhorské a horské listnaté lesy, bambusové húštiny a kroviny s hustou podstielkou; nadmorská výška prevažne 200–1 500 m n. m.
Pita modrotylová je prísny druh lesného dna — preferuje vlhké listnaté a zmiešané lesy s hustou vrstvou listovej podstielky, bambusové porasty a tŕnisté húštiny pri tokoch. V hniezdnom areáli obýva podhorské a horské lesy od Nepálu po severný Vietnam. Vyhýba sa suchým lesom, otvorenej krajine aj sekundárnym degradovaným lesíkom bez podstielky. Niekedy sa objavuje aj na okrajoch lesov a bambusových plôch (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks).
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne monogamné páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; netvorí kŕdle
Počas hniezdenia žijú teritoriálne monogamné páry — samec intenzívne spieva a háji teritórium hlasným hvizdom. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je plachý a skrytý. Neprehliada sa v kŕdľoch.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické a subtropické monzúnové podnebie; vlhké lesy juhovýchodnej a južnej Ázie; nadmorská výška prevažne 200–1 500 m n. m.
Pita modrotylová je prispôsobená na vlhké monzúnové podnebie južnej a juhovýchodnej Ázie — hniezdi v listnatých a bambusových lesoch pri relatívne vysokej vlhkosti vzduchu a pôdy, ktorá zabezpečuje dostatok dážďoviek. Nie je to vysoko horský ani suchomilný druh.
Hniezdo a hniezdny typ
Veľká guľovitá stavba (domčeková) z listov a trávy s bočným vchodom; na zemi alebo nízko (do 1–2 m) na konári; znáška 3–5 vajec
Hniezdo pittí je architektonicky pozoruhodné: veľká guľovitá alebo vajcovitá stavba s bočným kruhovým vchodom, vyrobená z suchých listov, trávy a vetvičiek; zvnútra vystlaná jemnejším materiálom. Stavia sa na zemi alebo nízko na vetvi (do 1–2 m) v hustom podraste. Znáška: 3–5 vajec (typ vajec opisovaný ako ovoidné, lesklé alebo krémovobiele s škvrnami, analogicky s čeľaďou Pittidae; druh-špecifické sfarbenie vajec nie je v dostupných zdrojoch podrobne overené); obaja rodičia inkubujú ~14–18 dní (zdroj: AnimaliaDiversity — Pittidae).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — potoky, kaluže, vlhké miesta v lesnom podraste
Pita modrotylová ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie, typicky v blízkosti hniezdneho teritória v hustom vlhkom lese.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku (crepuskulárny vzor vokalizácie); prevažne stály druh
Pita modrotylová je denný vták s výrazným vrcholom aktivity a vokalizácie za úsvitu a súmraku — vtedy znie charakteristický dvojslabičný hvizd z lesného porastu. Počas horúcich poldenných hodín je tichší a skrytejší. Druh je prevažne stály v rámci svojho areálu — nie je to dlhý transregionálny migrant; niektoré populácie môžu podnikať lokálne altitudinálne pohyby.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl (pred hniezdením; presný termín podľa zemepisnej šírky a nadmorskej výšky)

Samec spieva energicky zo zemského povrchu alebo nízkeho bidla a háji teritórium hlasným dvojslabičným hvizdom; ozýva sa aj zo stromovej koruny. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie apríl–august; znáška 3–5 vajec (zdroj: Wikipedia EN, AnimaliaDiversity)

Obaja rodičia spoločne stavajú veľkú guľovitú hniezdo (domčekovú stavbu) z suchých listov, trávy a vetvičiek s bočným kruhovým vchodom — na zemi alebo nízko v kríkoch (do 1–2 m). Samica znáša 3–5 vajec; hniezdna sezóna trvá apríl–august (zdroj: Wikipedia EN pre hniezdenie; AnimaliaDiversity pre počet vajec analogicky v čeľadi Pittidae).

Inkubácia
14–18 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: AnimaliaDiversity — Pittidae)

Inkubácia trvá 14–18 dní (pre čeľaď Pittidae podľa AnimaliaDiversity; druh-špecifické meranie pre Hydrornis nipalensis nie je v dostupných zdrojoch overené) a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo. Hniezdo je umiestnené na zemi alebo nízko v kríkoch, kde je ohrozené pozemnými predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; dážďovky a hmyz nevyhnutné (zdroj: AnimaliaDiversity)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a bezstavovce — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Rodičia odstraňujú z hniezda fekálne vaky. Potomkovia sú po opustení hniezda ešte istý čas dokrmovaní.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~15–17 dňoch (zdroj: AnimaliaDiversity — Pittidae)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~15–17 dňoch (pre čeľaď Pittidae; druh-špecifické meranie nie je overené). Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a tlmenejšie než dospelé; modrý zátylok nie je u mláďat plne vyvinutý. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; maximálne dožitie 11 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je 11 rokov (zdroj: oiseaux.net). Dĺžka života závisí od dostupnosti biotopov, predácie a hrozieb z ľudskej strany.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho pozemného vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita modrotylová je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v lesnom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy kontaktu s ľuďmi preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita modrotylová je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita modrotylová sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci druh vlhkých lesov južnej a juhovýchodnej Ázie, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (Nepál, India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich vtákov. Akúkoľvek ponuku na predaj pittí treba považovať za podozrivú. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v Nepáli, Indii alebo Mjanmarsku
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, iNaturalist, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke pittí over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pita modrotylová nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci druh vlhkého lesa. Akúkoľvek ponuku na kúpu pittí ber ako varovný signál — pitty sú v niektorých oblastiach nelegálne odchytávané na predaj. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode pri návšteve Nepálu, severovýchodnej Indie alebo Mjanmarska, kde je druh v správnom biotype pomerne pravidelný, alebo sledovanie záznamov cez databázy eBird a xeno-canto.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita modrotylová 25 cm Pita modrá 22–23 cm Pita vlnkovaná cca 22 cm Hydrornis soror cca 22–23 cm Hydrornis oatesi cca 23–25 cm
Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis, Blue-naped Pitta) Pita modrá (Hydrornis cyaneus, Blue Pitta) Pita vlnkovaná (Hydrornis elliotii, Bar-bellied Pitta) Hydrornis soror (Blue-rumped Pitta) Hydrornis oatesi (Rusty-naped Pitta)
Dĺžka25 cm22–23 cmcca 22 cmcca 22–23 cmcca 23–25 cm
Váha110–132 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiemax. 11 r vo voľnej prírode (zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci druh — v SR sa nechovávoľne žijúci — JV Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Malajzia); v SR sa nechovávoľne žijúci — Vietnam, Laos, S Thailand; v SR sa nechovávoľne žijúci — Indočína (Vietnam, Laos, Kambodža, S Malajzia); v SR sa nechovávoľne žijúci — Mjanmarsko, S Thajsko, Vietnam (čiastočne sympatrický s nipalensis); v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaHnedozelený vrch, kobaltovo-modrý zátylok a tylo u samca (diagnostický znak), okrovo-žltkastý spodok; samica má zelený zátylok a hnedastú temennú pokrývku — mierny dimorfizmusVýraznejšia a rovnomernejšia modrá farba na vrchu tela (nie len na zátylku); modrá sa rozprestiera aj na chrbte a krídelných pokrývkach; menšia než pita modrotylová; väčší podiel modrej voči hnedej (odlišuje od nipalensis)Charakteristický vlnkovaný (barred) vzor na spodku tela — odtiaľ anglický názov Bar-bellied; chýba modrý zátylok pittí modrotylhovej; hnedý vrch s modrastými prvkami; samce s výraznejším vlnkovanímModrá farba na riti (rump) a kostrci — nie na zátylku ako u pittí modrotylhovej; zeleno-hnedý vrch, žltkastý spodok s červeným podchvostím; pohlavný dimorfizmus výraznejší než u nipalensisHrdzavý (rusty) zátylok namiesto modrého — kľúčový rozdiel oproti pitě modrotylhovej; vrch tela olivovo-hnedý; spodok okrový; bez výraznej modrej na tele
AreálVlhké podhorské a horské lesy od Nepálu, SV Indie, Bangladéša, Mjanmarska po S Thajsko, Laos a S Vietnam; 2 poddruhy (nipalensis, hendeei); pozemný skakalec lesného dna; hlasný hvizd za úsvitu/súmrakuRozšírená v nižších polohách JV Ázie; rod Hydrornis, rovnaká čeľaď; pozemný skakalec vlhkých lesov; Avibase ID 37815E0C0825B6ECEndemit indočínskej časti JV Ázie (Vietnam, Laos, pohraničné oblasti Thajska a Číny); rod Hydrornis; Avibase ID 1F56AB5CB5548229Pozemný skakalec vlhkých lesov Indočíny; rod Hydrornis; Avibase ID AC3A8E40B287F9E0; slovenský názov neoverenýHorské lesy SZ Indočíny a S Mjanmarska; rod Hydrornis; Avibase ID 0C0DB1B2B3E774D2; slovenský názov neoverený

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie a fragmentácia vlhkých lesov
vysoká

Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia populácií, znížená hniezdna úspešnosť

Najzávažnejšia dlhodobá hrozba — ťažba dreva, premena vlhkých listnatých lesov na poľnohospodársku pôdu a rozrast sídel ničia biotop, v ktorom druh žije. Pita modrotylová je úzko viazaná na vlhký les s hustou podstielkou; bez neho nemôže úspešne hniezdiť ani živiť sa. Ochrana lesných ekosystémov južnej a juhovýchodnej Ázie je kľúčová pre zachovanie populácií (zdroj: IUCN, BirdLife).

Ilegálny odchyt a obchod s klietkovými vtákmi
vysoká

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie hniezdnych populácií, stres a úhyn odchytených vtákov

Pittý sú pre svoju nápadnú farbu vyhľadávané na ilegálny obchod s klietkovými vtákmi — predovšetkým na miestnych trhoch v Ázii. Odchyt priamo znižuje počty divokých jedincov. Pitty v zajatí veľmi zle prospievajú — sú stresované a rýchlo hynú, čo z tohto obchodu robí nielen etický, ale aj biologický nezmysel.

Pesticídy a strata pôdnych bezstavovcov
stredná

Príznaky: Pokles dostupnosti dážďoviek a pôdneho hmyzu, oslabenie kondície a zníženie hniezdnej úspešnosti

Intenzívne poľnohospodárstvo s používaním pesticídov znižuje dostupnosť dážďoviek a pôdneho hmyzu — kľúčovej potravy pittí. Druh loví v lesnej podstielke a v okolí vlhkých miest; pri strate potravy klesá hniezdna úspešnosť a kondícia jedincov.

Klimatická zmena a zmena zrážkového režimu
stredná

Príznaky: Posun fenológie hniezdenia, nesúlad s vrcholom dostupnosti potravy, zmena habitatu

Pita modrotylová je úzko viazaná na vlhké lesné prostredie — akékoľvek dlhodobé vysychanie alebo zmena zrážkového režimu v jej areáli môže ovplyvniť dostupnosť dážďoviek a slimákov, od ktorých závisí jej potrava. Zmeny ovplyvňujú aj hniezdnu fenológiu.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre každý voľne žijúci druh pít. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody.

Prevencia Pita modrotylová sa v zajatí prakticky nechová, preto tieto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie vylieza na bidlá. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy; nie semená. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Modrý zátylok ako diagnostický znak — najvýraznejším určovacím znakom druhu je kobaltovo-modrý zátylok a tylo (nape and hindneck), od ktorého pochádza slovenský i anglický názov. Táto modrá pokrývka kontrastuje s hnedozeleným vrchom tela a je viditeľná, keď sa vták pohybuje po lesnej zemi alebo sa na okamih objaví na koreňoch stromov.

2

Pohlavný dimorfizmus bez veľkého prekvapenia — samica sa od samca líši skôr jemne: tam, kde samec vykazuje kobaltovo-modrý zátylok, má samica zátylok zelený; temennú pokrývku má nie modrú, ale hnedastú. Spodok je u oboch pohlaví okrovo-žltkastý; väčšinu času v teréne je spoľahlivé odlíšenie samca od samice pomerne náročné.

3

Dva poddruhy s dobre vymedzeným areálom — nominátny H. n. nipalensis osídľuje západ areálu (Nepál až Mjanmarsko), kým H. n. hendeei pokrýva východ (V Mjanmarsko, S Thajsko, Laos, S Vietnam). Oba poddruhy sú si morfologicky veľmi podobné — H. n. hendeei je niekedy opisovaný ako o niečo bledší, no v teréne ich spoľahlivo neodlíšite.

4

Prísny pozemný skakalec — pita modrotylová trávi takmer celý aktívny čas na zemi, kde skaká (nie kráča) a hrabá silnými nohami v listovej podstielke. Pohyb po stromoch je výnimočný; spev vydáva zo zeme alebo nízkeho bidla. Toto správanie je pre celú čeľaď Pittidae typické.

5

Vlhký les ako nutná podmienka — druh je výlučne viazaný na vlhké listnaté a bambusové lesy s hrubou vrstvou listovej podstielky. Práve v tejto podstielke sa skrýva jeho potrava: dážďovky, slimáky a hmyz. Bez vlhkej podstielky nie je pitá modrotylová schopná žiť — strata biotopu je preto pre druh existenciálnou hrozbou.

6

Hniezdo ako architektonická stavba — guľovitá alebo vajcovitá hniezdo pittí s bočným kruhovým vchodom je v celej Pittidae čeľadi charakteristickým dielom. Táto uzavretá konštrukcia z listov a trávy chráni vajcia pred deštičovým počasím, no zároveň je zraniteľná voči pozemným predátorom (hady, malé šelmy). Hniezda sú tak dobre zamaskované, že ich nachádzajú len skúsení ornitológovia.

7

Hlasný hvizd za súmraku — pita modrotylová sa v hustom podraste pohybuje veľmi skryto a jej nápadné sfarbenie v stienenej vegetácii paradoxne nefunguje ako výstražný signál. Preto je hlas základným identifikačným nástrojom — hlasný dvojslabičný hvizd vydávaný intenzívne za úsvitu a súmraku je druh schopný počuť aj bez jeho priameho uzrenia.

8

Dožitie 11 rokov — dlhoveký malý vták — maximálne zaznamenané dožitie 11 rokov (oiseaux.net) je pre vtáka tejto veľkosti nadpriemerné. Porovnateľne: príbuzná Pita pestrá (Pitta brachyura) dosahuje max. 8 rokov. Tento údaj poukazuje na relatívnu dlhovekosť rodu Hydrornis, ak jedincov neohrozi predátor alebo strata biotopu.

9

Rod Hydrornis — odlíšený od Pitta — pita modrotylová patrí do rodu Hydrornis Blyth, 1843, nie do rodu Pitta. Tento rod zahŕňa väčšie druhy pittí s rozšírením predovšetkým v južnej a juhovýchodnej Ázii. Meno rodu pochádza z gréčtiny (hydro = voda, ornis = vták) a odkazuje na závislosť týchto pittí od vlhkého lesného prostredia.

Taxonomická klasifikácia

species Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Hydrornis Blyth, 1843
Druh Hydrornis nipalensis (Hodgson, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh vlhkých lesov južnej a juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh má dva poddruhy. H. n. nipalensis (Hodgson, 1837) — nominátny poddruh; výskyt: centrálny Nepál, juhovýchodný Tibet, severovýchodná India (vrátane štátov Assam, Arunáčal Pradesh, Mipúr, Tripura, Nágáland, Manipúr), Bangladéš a Mjanmarsko. H. n. hendeei (Richmond, 1900) — východný poddruh; výskyt: východné Mjanmarsko, severné Thajsko, Laos a severný Vietnam. Oba poddruhy sú si morfologicky veľmi podobné; H. n. hendeei je niekedy popisovaný ako o niečo bledší. Druh opísal Brian Houghton Hodgson v roku 1837 pod názvom Pitta nipalensis; neskôr preradený do rodu Hydrornis.
Avibase_ID 1026AAFD8ED0428C

? Často kladené otázky

Najspoľahlivejší znak je kobaltovo-modrý zátylok a tylo (hindneck) u samca — výrazný modrý „klobúk“ na zadnej časti hlavy, dobre viditeľný, keď sa vták pohybuje po lesnom dne. Vrch tela je hnedozelený, spodok okrovo-žltkastý. Samica má zátylok zelený a temennú pokrývku hnedastú. V teréne je druh však skôr počuť než vidieť — hlasný dvojslabičný hvizd za úsvitu a súmraku je spoľahlivejší identifikačný kľúč než vizuálne pozorovanie.

Druh obýva vlhké podhorské a horské listnaté lesy a bambusové húštiny od Nepálu a severovýchodnej Indie cez Bangladéš, Mjanmarsko, Čínu (JV Tibet) po severné Thajsko, Laos a severný Vietnam. Kľúčovou podmienkou je hrubá vlhká vrstva listovej podstielky, v ktorej druh loví. Výška výskytu je prevažne 200–1 500 m n. m. (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone).

Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnej podstielke. Kľúčová potrava sú dážďovky a slimáky; dôležitý doplnok tvoria chrobáky, mravce, termity, húsenice a pavúky. Potrava je získavaná výhradne na zemi; druh na stromy za potravou nevyliezava. Práve viazanosť na dážďovky robí druh závislým na vlhkých lesných biotopoch.

Hniezdna sezóna trvá apríl–august (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom na zemi alebo nízko (do 1–2 m). Znáška pozostáva z 3–5 vajec; inkubujú obaja rodičia (~14–18 dní pre čeľaď Pittidae; druh-špecifické meranie nie je overené); mláďatá opúšťajú hniezdo po ~15–17 dňoch (AnimaliaDiversity). Druh má dva poddruhy s podobnou hniezdnou biológiou.

Pita modrotylová má veľmi charakteristický hlas — hlasný dvojslabičný hvizd, vydávaný intenzívne za úsvitu a súmraku počas hniezdnej sezóny. Hlas nesie ďaleko v tichom lese a patrí k najcharakteristickejším zvukom ázijských vlhkých lesov. Samec sa ozýva zo zeme aj z vetiev stromov. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (Hydrornis nipalensis). Druh je v hustom podraste skôr počuť než vidieť (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks, xeno-canto).

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) (BirdLife International 2024, ID 22698602). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú strata a degradácia vlhkých lesných biotopov (odlesňovanie, premena na poľnohospodársku pôdu) a ilegálny odchyt na predaj v klietkach. V krajinách areálu (India, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt.

Pohlavný dimorfizmus je mierny, ale rozoznateľný: samec má výrazný kobaltovo-modrý zátylok a tylo a modrú temennú pokrývku. Samica má zátylok zelený (nie modrý) a temennú pokrývku hnedastú. Spodok je u oboch pohlaví okrovo-žltkastý. V teréne v hustom podraste je spolahlivé odlíšenie pohlaví aj pre skúsených ornitológov pomerne náročné (zdroj: Wikipedia EN).

ZDROJ: Wikipedia EN (Blue-naped pitta — taxonómia, popis, hlas double whistle, biotop, hniezdenie apríl–august, rozšírenie 8 krajín, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/wiki/Blue-naped_pitta), oiseaux.net (Brè

 Video — Pita modrotylová

Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis) — hlas a správanie v prírode

Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blue-naped Pitta, Česky:   Pita nepálská, Nemecky:   Blaunackenpitta, Španielsky:   Pita Nuquiazul, Francúzsky:   Brève à nuque bleue, Taliansky:   Pitta nucazzurra, Holandsky:   Blauwnekpitta, Portugalsky:   Pita-de-nuca-azul, Poľsky:   kurtaczek modrokarkowy, Maďarsky:   himalájai pitta, Rusky:   Непальская питта, Japonsky:   アオエリヤイロチョウ, Latinsky:   Hydrornis nipalensis (Hodgson, 1837)