Pita ušatá (Hydrornis phayrei)

Pittidae (pitovité)

Pita ušatá

Hydrornis phayrei — jediná pita s kryptickým sfarbením u oboch pohlaví — pozemný skakalec vlhkých lesov JV Ázie s charakteristickými ušnými perami, veľmi plachý a ťažko pozorovateľný

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly areál v tropickej a subtropickej JV Ázii a dostatočne veľkú populáciu v vhodných biotopoch. Populačný trend nie je explicitne špecifikovaný ako klesajúci, no strata a fragmentácia vlhkých tropických lesov v JV Ázii a Bangladéši predstavuje dlhodobú hrozbu. Medzi ďalšie riziká patrí nelegálny odchyt. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V krajinách pôvodného výskytu platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich pittí.
Dĺžka22 cm
Hmotnosť~100 g
Dožitiedo ~11 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
RozšírenieBangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, J Čína, Laos, Vietnam, Kambodža
BiotopVlhké tropické lesy nížin a podhorí s hustou podstielkou
StravaDážďovky, slimáky, hmyz, larvy, pavúky
SfarbenieJediná pita bez žiarivých farieb — kryptická ryšavo-hnedá u oboch pohlaví
MigráciaStály, nemigrujúci druh
HlasPittí hvizd; pred volaním mechanický prejav krídlami (unikátny)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

40% 30% 20% STRAVA zloženie
Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, kobylky, húsenice a ich larvy; lovený hrabaním v lesnej podstielke silnými nohami 40%
Dážďovky a mäkkýše (slimáky) — kľúčová živočíšna zložka, vyhľadávaná vo vlhkej pôde a humusovej vrstve 30%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, medzi koreňmi a v podstielke vlhkého lesa 20%
Drobné červy a pôdne bezstavovce — sezónna zložka, závislá od vlhkosti pôdy a zrážok 7%
Minerály a grit zo zeminy — príležitostne, na podporu trávenia 3%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — kľúčová potrava v prirodzenom prostredí, lovená hrabaním vo vlhkej humusovej vrstve lesa
  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, kobylky, húsenice a larvy; bielkovinová zložka nevyhnutná pri odchove mláďat
  • Mäkkýše (slimáky) — dôležitá zložka, vyhľadávaná na mokrejších častiach lesného dna
  • Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané pod kôrou, koreňmi a v podstielke
  • Čerstvá pitná voda denne — druh vyhľadáva plytké potoky a kaluže v lesnom podraste

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — jedovaté pre vtáky
  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Pesticídmi ošetrené dážďovky alebo hmyz — riziko vážnej otravy
  • Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Pita ušatá je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po lesnej zemi a hrabá v podstielke za dážďovkami, slimákmi, chrobákmi, pavúkmi a rôznymi larvami. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová a táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pri prípadnej dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, múčne červy, rýchlok vojačky), doplnený o dážďovky. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú pre tento druh overené — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita ušatá je prevažne tichý a kryptický druh — mimo hniezdnej sezóny je veľmi skrytá a tichá. V hniezdnej sezóne vydáva samec hlasové a mechanické prejavy (zalamovanie krídel pred volaním), avšak celkovo je menej hlučná než farebnejšie druhy pittí. Keďže sa v SR nechová, hodnotenie má atlasový charakter.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita ušatá je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita ušatá sa neustále pohybuje skokaním po lesnej zemi, hrabá v podstielke a preskakuje korene a kamene. Jej prirodzená pohybová potreba je veľká.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita ušatá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený hlas a mechanické prejavy. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh tropického lesa.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Pita ušatá patrí medzi diskrétnejšie pittí, pokiaľ ide o hlasový prejav — jej vokalizácia nie je tak silná a nápadná ako u niektorých farebnejších príbuzných. Samec pred vlastným volaním typicky vykonáva mechanický prejav: zalamuje krídla vpred namiesto na boky tela (ako to robí väčšina pittí), čím vytvára charakteristický zvukový efekt pripomínajúci lúskanie alebo mľaskanie. Tento mechanický prejav sa opakuje viackrát pred volaním a bol zdokumentovaný sonagramom (Round 2002, ResearchGate). Vlastné hlasové volanie je čistý hvizd typický pre pittí. Druh je v hustom lesnom podraste skôr počuť než vidieť — napriek nenápadnému sfarbeniu ho vegetácia dokonale maskuje. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (Hydrornis phayrei, 16 nahrávok z Thajska a Laosu).

Dokáže hovoriť? Pita ušatá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — pittí hvizd a mechanický prejav krídlami — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Mechanický prejav krídlami — samec pred volaním zalamuje krídla vpred (nie na boky tela ako ostatné pittí), čím vytvára charakteristický lúskavý/mľaskavý zvuk; opakuje sa viackrát za sebou; zdokumentovaný sonagramom (Round 2002)
  • Pittí hvizd — čistý, prenikavý hvizd vydávaný v hniezdnej sezóne zo zeme alebo nízkeho bidla v hustom podraste; charakteristický pre celú čeľaď Pittidae
  • Jemné kontaktné hlásky — tiché zvuky vydávané pri pohybe po lesnom dne; oveľa menej nápadné než hlavný hvizd; funkcia sociálna a kontaktná
  • Poplašné volania pri ohrození — ostrejšie, rýchlejšie hlásky pri narušení teritoriálneho priestoru alebo priblížení predátora; druh sa pohybuje nervózne pri zemi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec vokalizuje a pred volaním typicky zalamuje krídla vpred (mechanický prúd vzduchu); háji teritórium na lesnej zemi
Hniezdna sezóna — viazaná na nástup dažďového obdobia, keď je pôda vlhká a dážďovky dostupné; guľovité hniezdo s bočným vchodom
Odchov mláďat — inkubácia a kŕmenie mláďat; obaja rodičia; dážďovky a hmyz nevyhnutné pre rast mláďat
Pohniezdny pokoj — druh je prevažne stály a rezidentný; v lese zostáva celoročne, pohybuje sa skryto pri zemi
Stály (rezidentný) druh vo väčšine areálu — v areáli ostáva celoročne; hniezdna aktivita viazaná na vlhké obdobie roka

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh tropickej Ázie — v SR sa bežne nechová. Pita ušatá je pozemný skakalec vlhkých lesov od Bangladéša po juhozápadnú Čínu a Vietnam; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Akékoľvek chovateľské odporúčania sú len hypotetické a pre tento druh nie sú overené.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Pita ušatá je pozemný skakalec, ktorý v prírode preskakuje rozsiahle lesné plochy vlhkého tropického lesa. Nie je vhodná do klietky ani štandardnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Pita ušatá nie je domáci maznáčik pre deti. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad vtáka, ktorý sa skrýva dokonalým kryptickým sfarbením napriek tomu, že patrí do rodiny inak nápadne farebných pittí. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie fotografií a nahrávok v databázach eBird alebo xeno-canto.
Hlučnosť V hniezdnej sezóne vydáva samec charakteristické volania, no ide o druh lesného dna, ktorý sa v SR v zajatí prakticky nechová.
Verdikt odborníka Pita ušatá (Hydrornis phayrei) je stredne veľký pozemný skakalec (22 cm, ~100 g) z čeľade Pittidae (pitovité) a jediná pita na svete s úplne kryptickým sfarbením u oboch pohlaví — žiadne výrazné farby typické pre ostatné pittí. Samec má čiernu stredovú líniu temena siahajúcu na záhlavie, po stranách hlavy predĺžené bielo-čierne pruhované ušné perá presahujúce záhlavie (inšpirácia mena druhu), ryšavo-hnedé vrchné časti tela, biely stred hrdla a brady a rezavo-hnedé boky s čiernymi škvrnami; podchvostné krovky sú bledé vermiliónové. Samica je veľmi podobná samcovi — hustejšie škvrny na hrudi a kratšie ušné perá. Obýva vlhké nížinné a podhorské lesy od Bangladéša cez Mjanmarsko, Thajsko, juh Číny, Laos, Vietnam a Kambodžu po strednú časť stredného Vietnamu (Annam). Pohybuje sa poskakovaním po lesnej zemi, hrabá v humusovej podstielke a loví dážďovky, slimáky, chrobáky, pavúky a larvy. Hniezdo je guľovitá stavba s bočným vchodom, skrytá v hustom podraste na zemi alebo nízko. Samec pred volaním vykonáva unikátny mechanický prejav krídlami (zalamuje ich vpred). Je to stály, prevažne nemigrujúci druh — v areáli ostáva celoročne. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); je monotypický a nie je v CITES. V SR a v európskej avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Vlhké nížinné a podhorské lesy — subtropický a tropický vlhký les nížin aj hôr; bambusové húštiny a podrast pri potokoch a roklínach
Pita ušatá je pozemný druh lesného dna — preferuje vlhký tropický a subtropický les s hustou humusovou podstielkou, bambusovými porastmi a roklínami pri potokoch. Vyhýba sa otvorenej krajine bez stromovej pokrývky. Vyskytuje sa od nížin po podhorské pásmo — presná výšková amplitúda nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone, oiseaux.net).
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; druh je veľmi plachý a skrytý
Počas hniezdenia žijú teritoriálne monogamné páry — samec vokalizuje a vykonáva mechanický prejav, čím háji teritórium. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je veľmi plachý. Netvorí kŕdle ani skupiny.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické a subtropické podnebie; vlhké lesné prostredie celoročne; hniezdenie viazané na dažďové obdobie
Pita ušatá je prispôsobená na vlhké tropické a subtropické podnebie JV Ázie. Stály (rezidentný) druh — nepresúva sa na zimu do teplých oblastí. Hniezdna sezóna je viazaná na nástup dažďového obdobia.
Hniezdo a hniezdny typ
Veľká guľovitá stavba z listov a trávy s bočným vchodom; skrytá v hustom podraste na zemi alebo nízko
Hniezdo pittí je charakteristické: veľká guľovitá stavba (domčeková) s bočným kruhovým vchodom, ukrytá v hustom podraste alebo priamo na zemi. Presné detaily hniezdenia špecificky pre pitoviú ušatú nie sú v dostupných zdrojoch podrobne overené — všeobecný pittí vzor opisuje guľovité hniezdo, znášku až 6 vajec a inkubáciu oboma rodičmi.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké lesné potoky, kaluže a vlhké miesta v lesnom podraste
Pita ušatá ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké lesné potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Čistota peria je nevyhnutná pre zachovanie termoregulačných a letových vlastností.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku; stály druh bez pravidelnej migrácie
Pita ušatá je denný vták s výrazným vrcholom vokalizácie a aktivity za úsvitu a súmraku. Počas horúcich poldenných hodín je tichšia a skrytejšia v hustom podraste. Stály (rezidentný) druh — nevydáva sa na pravidelné sťahovanie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (pred nástupom dažďovej hniezdnej sezóny)

Samec vokalizuje a vykonáva unikátny mechanický prejav: zalamuje krídla vpred (nie na boky tela, ako robí väčšina pittí), čím vytvára charakteristický lúskavý zvuk. Tento prejav sa opakuje viackrát pred vlastným volaním a bol zdokumentovaný sonagramom (Round 2002). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne. Pohlavná dospelosť nie je druh-špecificky overená — analógiou s pittami pravdepodobne v prvom roku života.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie viazané na nástup dažďového obdobia (máj–júl, presné územné variácie); znáška do 6 vajec (presné číslo pre tento druh neoverené)

Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom, skrytá v hustom podraste alebo priamo na zemi. Hniezdna sezóna je viazaná na nástup dažďového obdobia, keď je pôda vlhká a dážďovky ľahko dostupné. Presný počet vajec ani ich farba pre pitoviú ušatú nie sú v dostupných zdrojoch druh-špecificky overené — pittí všeobecne znášajú 3–6 vajec (zdroj: Wikipedia EN o čeľadi Pittidae).

Inkubácia
presné údaje neoverené — analógiou s pittami orientačne 14–16 dní; inkubujú pravdepodobne obaja rodičia

Presná dĺžka inkubácie pre pitoviú ušatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri príbuzných pittách (napr. pita modrá Hydrornis cyaneus) trvá inkubácia 14–16 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo — uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické údaje.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; dážďovky a hmyz nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich pravdepodobne obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Práve preto druh hniezdi v dažďovom období, keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia pre tento druh neoverené; juvenily celkovo podobné dospelým

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na 12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo podobné dospelým, no s tlmenejšími farebnými znakmi. Po vyletení ich rodičia pravdepodobne ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku (neoverené); dožitie ~11 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do ~11 rokov (zdroj: oiseaux.net). Dĺžka života závisí od dostupnosti biotopu, predácie a hrozieb zo strany človeka.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho vtáka tropického lesa. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita ušatá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto na lesnom dne a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita ušatá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita ušatá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci druh tropickej Ázie, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Čína) platia národné ochranné predpisy. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke pittí over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pita ušatá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci druh tropického lesa. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode v Ázii alebo sledovanie záznamov cez eBird a xeno-canto.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita ušatá 22 cm Pita ryšavá ~25 cm Pita bledolíca presné údaje neoverené Pita pestrá 17–19 cm Pita modrotylová presné údaje neoverené
Pita ušatá (Hydrornis phayrei, Eared Pitta) Pita ryšavá (Hydrornis oatesi, Rusty-naped Pitta) Pita bledolíca (Hydrornis soror, Blue-rumped Pitta) Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis, Blue-naped Pitta)
Dĺžka22 cm~25 cmpresné údaje neoverené17–19 cmpresné údaje neoverené
Váha~100 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiedo ~11 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci stály druh — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci druh — Mjanmarsko, Thajsko, Čína, Vietnam, Laos; v SR sa nechovávoľne žijúci druh — Kambodža, Čína, Laos, Thajsko, Vietnam; v SR sa nechovávoľne žijúci druh — India, Srí Lanka, Bangladéš; v SR sa nechovávoľne žijúci druh — Bangladéš, India, Nepál, Bhután, Mjanmarsko, Čína, Vietnam, Laos; v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC; nie je v CITESIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaJediná pita s úplne kryptickým sfarbením u oboch pohlaví: ryšavo-hnedé vrchné časti, biely stred hrdla, rezavo-hnedé boky s čiernymi škvrnami, bledé vermiliónové podchvostné krovky; samec: čierna stredová línia temena+záhlavie, predĺžené bielo-čierne pruhované ušné perá; samica: hustejšie škvrny hrude, kratšie ušné peráVýrazný ryšavý zatylok (kľúčový rozlišovací znak), olivovo-hnedý chrbát, žlté brucho; sfarbenie pestrš než u pity ušatej; viac farebné kontrastyDiagnostický znak modrý trupec (rump) — kľúčové odlíšenie od pity ušatej bez modrých prvkov; inak podobná veľkosť a biotop; farebnejšia než pita ušatáNápadne farebná: zelený chrbát, bledý spodok so červeným podchvostníkom, modrý pruh na krídle, čierno-biela hlava — kontrastný príklad toho, ako sa pita ušatá od zvyšku rodiny líši svojou kryptickosťouNápadne modrý zatylok samca — diagnostický; farebnejší než pita ušatá; samica má ryšavočervené temeno a zelený zatylok (nie modrý); oba pohlavia kontrastnejšie sfarbené
AreálBangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, juh Číny, Laos, Vietnam, Kambodža, stredný Annam; vlhké tropické nížinné a podhorské lesy; stály nemigrujúci druh; pozemný skakalec lesného dna; monotypickýVlhké horské lesy Indočíny a juhozápadnej Číny; podobný biotop ako pita ušatá, no prevažne vo vyšších polohách; najbližší sympatrický príbuznýIndočína a juh Číny; subtropický a sezónny tropický les (zdroj Wikipedia EN)Indický subkontinent; migrujúci druh (hniezdny do nížinných lesov, zimný na polostrove a Srí Lanke); hlasná a nápadná (zdroj Wikipedia EN)Himaláje a hory SV Indie, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, SZ Indočína, JZ Čína; vlhké nížinné a horské lesy; najbližší príbuzný H. cyaneus

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie a fragmentácia vlhkých tropických lesov
vysoká

Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia populácií, znížená hniezdna úspešnosť

Najzávažnejšia hrozba pre pitoví — ťažba dreva, premena lesov na poľnohospodársku pôdu a rozrast ľudských sídiel ničia vlhké tropické lesy, v ktorých druh hniezdi a loví. Fragmentácia biotopu narúša hniezdne revíry a znižuje dostupnosť potravy (dážďovky, hmyz). Vlhké nížinné lesy JV Ázie patria medzi najrýchlejšie miznúce ekosystémy (zdroj: IUCN, BirdLife DataZone).

Nelegálny odchyt a obchod s klietkovými vtákmi
stredná

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie hniezdnych populácií, stres a úhyn odchytených vtákov

Pittí sú v Ázii občas predmetom nelegálneho odchytu na obchod s klietkovými vtákmi. V krajinách pôvodného výskytu platia zákonné zákazy odchytu, no presadzovanie je nerovnomerné. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prospievajú — sú stresované a rýchlo hynú.

Pesticídy a strata pôdnych bezstavovcov
stredná

Príznaky: Pokles dostupnosti dážďoviek a hmyzu v poľnohospodársky využívanej krajine

Intenzívne poľnohospodárstvo s pesticídmi znižuje dostupnosť dážďoviek a pôdneho hmyzu — kľúčovej potravy pittí. Pita ušatá loví v lesnej podstielke; pri strate potravy klesá hniezdna úspešnosť. Druh je citlivý na akúkoľvek zmenu chemizmu pôdy v blízkosti lesov.

Predácia hniezd na zemi a nízko v podraste
stredná

Príznaky: Priame straty vajec a mláďat, opakované hniezdne zlyhania

Hniezda pittí sú umiestnené na zemi alebo nízko v podraste a sú ohrozené pozemnými predátormi (hady, cicavce). Guľovitá stavba s bočným vchodom poskytuje určitú ochranu. Pri fragmentácii lesa stúpa hustota predátorov na lesnom okraji, čo zvyšuje riziko straty hniezda.

Klimatická zmena a zmena zrážkového režimu
stredná

Príznaky: Posun hniezdnej sezóny, nesúlad medzi hniezdením a vrcholom dostupnosti dážďoviek

Pita ušatá je naviazaná na vlhké lesné prostredie a hniezdi keď je pôda mokrá. Zmena načasovania a intenzity dažďov v dôsledku klimatickej zmeny môže narušiť fenológiu hniezdenia a dostupnosť potravy pre mláďatá.

Prevencia Pita ušatá sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené voľne žijúce jedince v záchrannej stanici: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie vyliezal na bidlá. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy; nie semená. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Jediná pita bez žiarivých farieb — pita ušatá je jedinou známou pittou na svete, u ktorej obe pohlavia majú úplne kryptické (nenápadné) sfarbenie. Žiadna modrá, červená, zelená ani žltá typická pre ostatných pittí — iba tlmená ryšavo-hnedá paleta. Táto výnimočnosť z nej robí zvedavosť medzi ornitológmi a kontrast s farebnou rodinnou tradíciou pittí.

2

Ušné perá ako menovitý znak — rozlišovacím znakom druhu sú predĺžené superciliárne perá po stranách hlavy: čierno-biele pruhovanie, ktoré presahuje záhlavie a vizuálne pripomína ušnice. Práve tieto perá dávajú druhu slovenský názov pita ušatá a anglický Eared Pitta. U samca sú tieto perá výraznejšie a belšie než u samice.

3

Unikátny mechanický prejav krídlami — na rozdiel od väčšiny pittí samec pity ušatej zalamuje krídla vpred namiesto na boky tela a tým vytvára charakteristický mechanický zvuk (lúskanie/mľaskanie). Tento prejav predchádza vlastnému hlasovému volaniu a bol zdokumentovaný sonagramom (P. Round, 2002). Ide o unikátne správanie v rámci rodiny pittí.

4

Absolútne kryptický pár — kým väčšina pittí má aspoň výrazne sfarbeného samca, u pity ušatej sú si samec a samica sfarbením takmer identické — pohlavný dimorfizmus je minimálny. Rozlíšenie pohlaví v teréne vyžaduje pozorné sledovanie (dĺžka a bielosť ušných pier, hustota škvrnovania hrude).

5

Vlhký les ako nevyhnutnosť — druh je úzko naviazaný na vlhké tropické a subtropické lesy s hustou humusovou podstielkou, kde sa vyskytujú dážďovky a pôdny hmyz. Vyhýba sa otvorenej krajine, degradovaným lesom a suchším biotopom. Hniezdenie je viazané na nástup dažďového obdobia — keď je pôda dostatočne vlhká.

6

Thajské chránené územia ako kľúčový výskyt — v Thajsku bol druh zaznamenaný v mnohých národných parkoch vrátane Kaeng Krachan, Khao Yai, Nam Nao a prírodnej rezervácie Huai Kha Khaeng (Zoznam svetového dedičstva UNESCO). Tieto lokality sú zároveň vynikajúcimi destináciami pre pozorovanie pittí.

7

Rozšírenie cez Annam — areál pity ušatej presahuje cez centrálnu časť Vietnamu nazývanú Annam (historický termín pre stredný Vietnam). Táto distribúcia cez úzky horský polostrov Indočíny je pozoruhodná a poukazuje na požiadavky druhu na špecifický lesný typ.

8

Opísaná z Barmy v roku 1862 — druh opísal anglický ornitológ Edward Blyth v roku 1862 na základe exemplárov z Tounghoo (dnešné Taungoo, stredná Mjanmarsko) pod pôvodným menom Anthocincla Phayrei. Druhové meno phayrei je venované britskému diplomatovi Arthurovi Percivalovi Phayreovi, správcovi Barmy a priekopníkovi výskumu barmskej histórie a fauny.

Taxonomická klasifikácia

species Pita ušatá (Hydrornis phayrei)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Hydrornis Blyth, 1843
Druh Hydrornis phayrei (Blyth, 1862)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský druh vlhkých tropických lesov; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Edward Blyth v roku 1862 (typová lokalita Tounghoo, Barma) pod pôvodným menom Anthocincla Phayrei; druhové meno phayrei je venované britskému diplomatovi a správcovi Artur Percival Phayreovi. Druh bol neskôr presunutý do rodu Hydrornis na základe molekulárnych analýz; historicky figuroval aj ako Pitta phayrei.
Avibase_ID C47B5627F665C46B

? Často kladené otázky

Pita ušatá je jedinou pittou na svete, u ktorej majú obe pohlavia úplne kryptické (nenápadné) sfarbenie — žiadne žiarivé farby, ktoré sú pre ostatné pittí typické. Namiesto modrých, zelených alebo červených odtieňov má iba tlmené ryšavo-hnedé sfarbenie. Okrem toho samec vykonáva unikátny mechanický prejav krídlami (zalamuje ich vpred, nie na boky) pred vlastným volaním — správanie, ktoré nebolo zaznamenané u iných pittí (Round, 2002).

Samec má čiernu stredovú líniu temena siahajúcu na záhlavie, po stranách výrazné predĺžené bielo-čierne pruhované ušné perá presahujúce záhlavie, ryšavo-hnedé vrchné časti tela, biely stred hrdla a brady a rezavo-hnedé boky s čiernymi škvrnami; bledé vermiliónové podchvostné krovky. Samica je veľmi podobná samcovi — má hustejšie škvrny na hrudi a kratšie, menej biele ušné perá. Pohlavný dimorfizmus je teda minimálny a rozlíšenie pohlaví v teréne vyžaduje pozorné pozorovanie z blízka (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).

Pita ušatá obýva vlhké nížinné a podhorské lesy tropickej Ázie. Areál zahŕňa Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, juh Číny, Laos, Vietnam, juh Kambodže a strednú časť stredného Vietnamu (Annam). V Thajsku bol druh zaznamenaný v mnohých chránených územiach vrátane Kaeng Krachan, Khao Yai a Huai Kha Khaeng. Druh je stály (rezidentný) — v areáli ostáva celoročne bez pravidelnej migrácie (zdroj: Avibase, Wikipedia EN, thainationalparks.com).

Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnej humusovej podstielke. Kľúčová potrava zahŕňa dážďovky, slimáky, chrobáky, mravce, kobylky, pavúky a larvy. Potrava sa vyhrabáva z mäkkej vlhkej pôdy. Hniezdenie v dažďovom období je priamo naviazané na dostupnosť dážďoviek pre kŕmenie mláďat.

Hniezdna sezóna je viazaná na nástup dažďového obdobia (orientačne máj–júl, s územnými variáciami). Hniezdo je guľovitá stavba s bočným vchodom, ukrytá na zemi alebo nízko v podraste — typická pre celú čeľaď Pittidae. Presný počet vajec, farba vajec a dĺžka inkubácie pre pitoviú ušatú nie sú v dostupných zdrojoch druh-špecificky overené — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na 3–6 vajec a inkubácia trvajúca okolo 14–16 dní (oba rodičia).

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V krajinách pôvodného výskytu (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Čína, Bangladéš) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich pittí. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia vlhkých tropických lesov a nelegálny odchyt (zdroj: BirdLife DataZone).

Pita ušatá je mimoriadne ťažko pozorovateľná hneď z dvoch dôvodov: (1) Kryptické sfarbenie — jej ryšavo-hnedý odev ju dokonale maskuje na lesnej zemi medzi spadnutým lístím a koreňmi. (2) Plachosť a skrytý spôsob života — druh sa pohybuje utajene v hustom podraste a pri akomkoľvek vyrušení okamžite uniká do húštiny. Aj skúsení ornitológovia v Thajsku a Mjanmarsku hlásia, že druh je v lese skôr počuť než vidieť — poznávacím znakom bývajú mechanický a hlasový prejav samca v hniezdnej sezóne.

ZDROJ: Wikipedia EN (Eared pitta — jediná pita s kryptickým sfarbením, popis samca čierna línia temena+záhlavie, predĺžené bielo-čierne superciliárne perá, ryšavo-hnedé vrchné časti, biely brez s ryšavými bo

 Video — Pita ušatá

Pita ušatá (Hydrornis phayrei) — hlas a správanie v prírode

Pita ušatá (Hydrornis phayrei) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Eared Pitta, Česky:   pita ušatá, Nemecky:   Ohrenpitta, Španielsky:   Pita Orejuda, Francúzsky:   Brève ornée, Taliansky:   Pitta orecchiuta, Holandsky:   Phayres Pitta, Portugalsky:   pita-orelhuda, Poľsky:   kurtaczek uszaty, Maďarsky:   füles pitta, Rusky:   Ушастая питта, Japonsky:   ツノヤイロチョウ, Latinsky:   Hydrornis phayrei (Blyth, 1862)