Pita ryšavá (Hydrornis oatesi)

Pittidae (pitovité)

Pita ryšavá

Hydrornis oatesi — pozemný skakalec horských lesov Indočíny s hrdzavo-oranžovým zátylkom a výbušným hlasom chom-WIT! — eluzívny druh roklín, ktorý sa v lese skôr počuje než vidí

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2018, v. e.T22698608A130190394). Druh má relatívne rozsiahly areál v horských lesoch Indočíny a priľahlej južnej Číny a populácia je celkovo považovaná za stabilnú. Populačný trend nie je explicitne hodnotený ako klesajúci, no strata a fragmentácia vlhkých horských lesov (odlesňovanie, premena na poľnohospodársku pôdu) v krajinách pôvodného výskytu predstavuje dlhodobú rastúcu hrozbu. Medzi ďalšie riziká patrí nelegálny odchyt na predaj do klietok. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V krajinách pôvodného výskytu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Čína, Malajzia) platia národné ochranné predpisy zakazujúce odchyt a predaj voľne žijúcich pittí.
Dĺžka25 cm
Hmotnosť~120 g
Dožitiedo ~11 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, 2018)
RozšírenieMjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, J Čína, Malajský polostrov
BiotopVlhké horské lesy s bambusmi v roklináách, nad 800 m n. m.
StravaDážďovky, mravce, termity, chrobáky, pavúky, slimáky
Hniezdenie3–5 vajec; guľovité hniezdo s bočným vchodom; inkubácia ~14–18 dní
MigráciaStály, nemigrujúci druh
HlasVýbušný hvizd chom-WIT!; skôr počuť než vidieť
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 35% 15% 12% STRAVA zloženie
Dážďovky — kľúčová potrava typická pre všetky pitty, lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde 35%
Hmyz a larvy — mravce, chrobáky (tvrdonošce), termity, húsenice; vyhľadávaný preborávaním listia a mäkkej pôdy 35%
Pavúky a iné článkonožce — drobné členovce pod kôrou a v podstielke 15%
Mäkkýše (slimáky) — vlhká pôda horských roklín poskytuje slimáky ako doplnkovú potravu 12%
Grit a minerály — príležitostne drobné kamienky na trávenie, minerály zo zeminy 3%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky — kľúčová potrava v prirodzenom prostredí, lovená hrabaním v lesnej podstielke a vlhkej pôde horských roklín
  • Mravce a termity — dôležitá hmyzová zložka, vyhľadávaná prerábaním rozkladajúceho sa dreva a podstielky
  • Chrobáky a tvrdonošce — vrátane lariev; živočíšna bielkovina nevyhnutná pri odchove mláďat
  • Pavúky a iné článkonožce — drobné členovce pod kôrou, kameňmi a v hlbokej podstielke
  • Slimáky a mäkkýše — sezónne, najmä v mokrom prostredí horských roklín a potokov
  • Čerstvá pitná voda — druh vyhľadáva horské potoky a vlhké miesta v podraste

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlá, soľ, koreniny — jedovaté pre vtáky
  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) dážďovky alebo hmyz — riziko vážnej otravy
  • Čokoláda, kakao, kofeín — poškodzujú srdce a nervovú sústavu vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Pita ryšavá je v prírode predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — skaká po zemi v hustom lesnom podraste horských roklín a hrabá v podstielke za dážďovkami, mravcami, termitmi, chrobákmi, pavúkmi a slimákmi. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová a táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pri prípadnej dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (cvrčky, múčne červy) a dážďovky. Presné kŕmne normy v zajatí nie sú pre tento druh overené — vždy kontaktovať aviárneho veterinára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pita ryšavá je hlasná v hniezdnej sezóne — výbušný hvizd chom-WIT! znie ďaleko tichými horskými lesmi; mimo hniezdenia je podstatne tichšia a skrytejšia. Keďže sa v SR nechová, hodnotenie má atlasový charakter.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pita ryšavá je plachý, skrytý voľne žijúci druh — žije utajene v hustom podraste horských lesov a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny pozemný skakalec — pita ryšavá sa neustále pohybuje skakaním po lesnej zemi, hrabá v podstielke a preskakuje korene a kamene v roklináách. Jej prirodzená pohybová potreba je veľká.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pita ryšavá nenapodobňuje ľudskú reč — jej repertoár tvorí vrodený výbušný hvizd a jednoduché kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh tropického horského lesa.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pita ryšavá patrí medzi hlasnejšie pittí v hniezdnej sezóne — jej hlavný vokálny prejav je výbušný, ostrý, opakovane vydávaný hvizd chom-WIT! (alebo choom-wit), ktorý znie prenikavo a nesie sa tichými horskými lesmi na dlhé vzdialenosti. Samec vokalizuje zvyčajne z hustého podraste alebo priamo zo zeme v roklináách; pri speve zakláňa hlavu a zamieri zobák nahor, ako je pre pittí typické. Mimo hniezdnej sezóny je druh výrazne tichší a nenápadnejší. Nahrávky sú dostupné na portáli xeno-canto (hľadaj Hydrornis oatesi). Druh je v hustom horskom lesnom podraste skôr počuť než vidieť — napriek výraznému sfarbeniu samca ho vegetácia roklínových lesov dokonale maskuje.

Dokáže hovoriť? Pita ryšavá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár — výbušný hvizd chom-WIT! a tiché kontaktné hlásky — je vrodený a druhovo špecifický. Nie je to hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Výbušný hvizd chom-WIT! — hlavné a najcharakteristickejšie volanie; ostré, silné, opakovane vydávané; nesie sa tichými horskými lesmi; vydávané z hustého podraste alebo zo zeme pri toku a v hniezdnej sezóne (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)
  • Opakovanie hlasu — samec volá sériu chom-WIT! za sebou v krátkych intervaloch, čím vytvára nezameniteľný rytmický zvukový vzor charakteristický pre druh v jeho biotype horských roklín
  • Jemné kontaktné hlásky — tiché, menej nápadné zvuky vydávané pri pohybe po lesnom dne mimo hniezdenia; funkcia sociálna/kontaktná medzi párom alebo rodičmi a mláďatami
  • Poplašné a obranné volania — pri narušení hniezda alebo blízkosti predátora vydáva ostrejšie, rýchlejšie hlásky; pohybuje sa nervózne a rýchlo v podraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec opakuje výbušný hvizd chom-WIT! z podraste a háji teritórium v roklináách horských lesov pred hniezdnou sezónou
Hniezdna sezóna — viazaná na vlhké obdobie; obaja rodičia stavajú guľovité hniezdo s bočným vchodom v hustom podraste alebo na zemi; znáška 3–5 vajec
Odchov mláďat — inkubácia 14–18 dní (obe pohlavie); mláďatá krmivé, kŕmia ich obaja rodičia; hlavnou potravou mláďat sú dážďovky a hmyz
Pohniezdny pokoj — druh je prevažne stály (nemigruje); pohybuje sa skryto v lesnom podraste horských roklín a zostáva v areáli celoročne
Stály (rezidentný) druh vo väčšine areálu — nevydáva sa na pravidelné sťahovanie; hniezdna aktivita viazaná na dažďové obdobie, keď sú dážďovky v lesnej pôde ľahko dostupné

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh horských lesov juhovýchodnej Ázie — v SR sa bežne nechová. Pita ryšavá je pozemný skakalec vlhkých horských lesov Indočíny a južnej Číny; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Akékoľvek chovateľské odporúčania sú len hypotetické a pre tento druh nie sú overené.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Pita ryšavá je pozemný skakalec, ktorý v prírode preskakuje rozsiahle horské lesné plochy. Nie je vhodná do klietky ani štandardnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Pita ryšavá nie je domáci maznáčik pre deti. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci príklad vtáka s hrdzavo-oranžovým zátylkom, ktorý žije tajne na zemi v horských lesoch tropickej Ázie. Najlepší kontakt s týmto druhom je sledovanie fotografií a nahrávok v databázach eBird alebo xeno-canto.
Hlučnosť V hniezdnej sezóne vydáva ostrý výbušný hvizd, ktorý znie tichým lesným prostredím. Mimo hniezdenia je tichý a nenápadný. V SR sa v zajatí prakticky nechová.
Verdikt odborníka Pita ryšavá (Hydrornis oatesi) je stredne veľký pozemný skakalec (25 cm, ~120 g) z čeľade Pittidae (pitovité). Samec má tmavohnedú hlavu a celý spodok tela, sýto zelené krídla a chrbát, výrazný hrdzavo-oranžový zátylok (nuca) — čo druhu dalo slovenský aj anglický názov — a ostrý čierny pruh za okom. Samica je matnejšia: krídla hnedasto zatienené a dolné hrdlo so slabým tmavým šupinkovím, no základný farebný vzor zachováva. Druh pôvodne zaradený do rodu Pitta bol v roku 2006 na základe molekulárnej fylogenetickej analýzy presunutý späť do rodu Hydrornis; druhové meno oatesi uctíva ornitológa E. W. Oatesa. Obýva vlhké subtropické a tropické horské lesy s bambusovými húštinami a roklinámi od Mjanmarska, severného Thajska, Laosu a Vietnamu po južnú Čínu a centrálny Malajský polostrov, spravidla nad 800 m n. m. Pohybuje sa poskakovaním po lesnej zemi v hustom podraste a loví dážďovky, mravce, chrobáky, termity a pavúky. Hniezdo je veľká guľovitá stavba s bočným vchodom, skrytá v hustom podraste alebo na zemi; znáška 3–5 vajec; inkubujú obaja rodičia (~14–18 dní). Druh je pozoruhodný výbušným hvizdom chom-WIT!, v lese skôr počuteľný než viditeľný. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2018) — hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia vlhkých horských lesov a odlesňovanie. V SR a v európskej avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Vlhké subtropické a tropické horské lesy s bambusovými húštinami, roklinámi a kaňonmi; nadmorská výška spravidla nad 800 m n. m.
Pita ryšavá je pozemný druh lesného dna — preferuje vlhký subtropický až tropický horský les s hustou podstielkou, bambusovými porastmi a roklinámi pri potokoch. Typicky obýva husté tmavé lesné roklinové prostredie; vyhýba sa otvorenej krajine bez stromovej pokrývky. Citát z identifikačných zdrojov: druh preferuje deep and densely wooded ravines and gorges (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).
Sociálne správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej väčšinou jednotlivci; druh je plachý a skrytý
Počas hniezdenia žijú teritoriálne monogamné páry — samec intenzívne vokalizuje a háji teritórium výbušným hvizdom. Mimo hniezdenia sa druh pohybuje prevažne jednotlivo a je veľmi plachý. Netvorí kŕdle ani skupiny.
Podnebie a klimatické nároky
Tropické a subtropické horské podnebie; vlhké lesné prostredie celoročne; hniezdenie viazané na dažďové obdobie
Pita ryšavá je prispôsobená na vlhké tropické a subtropické horské podnebie Indočíny a južnej Číny. Obýva lesy nad 800 m n. m. celoročne — stály druh bez pravidelnej migrácie. Hniezdna sezóna je úzko naviazaná na vlhké dažďové obdobie.
Hniezdo a hniezdny typ
Veľká guľovitá stavba z trávy, listov a konárov s bočným vchodom; skrytá v hustom podraste na zemi alebo nízko; znáška 3–5 vajec
Hniezdo pittí je charakteristické: veľká guľovitá (domčeková) stavba s bočným kruhovým vchodom, ukrytá v hustom podraste alebo priamo na zemi medzi koreňmi a konármi. Stavebný materiál tvoria tráva, listy, vetvičky a mach. Znáška 3–5 vajec (typicky pre rod Hydrornis; Pittidae obecne 2–7 vajec); inkubujú obaja rodičia (14–18 dní). Hniezdo na zemi je zraniteľné voči pozemným predátorom (zdroj: animals.jrank.org, Wikipedia EN).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva horské potoky, kaluže a vlhké miesta v lesnom podraste roklín
Pita ryšavá ako pozemný druh pravidelne vyhľadáva plytké horské potoky a kaluže na kúpanie a pitie. Čistota peria je nevyhnutná pre zachovanie termoregulačných a pohybových vlastností. Horský lesný biotop s čistou tečúcou vodou je pre druh dôležitý.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Denný vták; najaktívnejší za úsvitu a súmraku; stály druh bez pravidelnej migrácie
Pita ryšavá je denný vták s výrazným vrcholom vokalizácie a aktivity za úsvitu a súmraku — vtedy znie výbušný hvizd chom-WIT! z lesného porastu. Počas horúcich poldenných hodín je tichšia a skrytejšia. Stály (rezidentný) druh — nevydáva sa na pravidelné sťahovanie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar — pred hniezdnou sezónou (presný mesačný rozsah pre druh neoverený)

Samec intenzívne volá výbušným hvizdom chom-WIT! z podraste alebo zo zeme v roklináách a háji teritórium. Pri speve zakláňa hlavu a zamieri zobák nahor — typické pittí správanie. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.

Hniezdo a znáška
Hniezdenie viazané na dažďové obdobie; znáška 3–5 vajec (Pittidae, zdroj: animals.jrank.org)

Hniezdo je veľká guľovitá stavba z trávy, listov a konárov s bočným vchodom, skrytá v hustom podraste alebo priamo na zemi medzi koreňmi. Samica znáša 3–5 vajec — vajcia sú typicky bielkasté alebo smotanové s červenými alebo purpurovými škvrnami (typické pre Pittidae; druh-špecifická farba vajec nie je v dostupných zdrojoch overená). Hniezdna sezóna je viazaná na vlhké dažďové obdobie, keď sú dážďovky ľahko dostupné.

Inkubácia
14–18 dní; inkubujú obaja rodičia (typické pre Pittidae; zdroj: animals.jrank.org)

Inkubácia trvá 14–18 dní a vykonávajú ju obaja rodičia striedavo — typické pre celú čeľaď Pittidae. Hniezdo je citlivo umiestnené na zemi alebo nízko v kríkoch, kde je ohrozené pozemnými predátormi. V poslednom týždni inkubácie inkubujúci rodič hniezdo takmer neopúšťa. Druh-špecifická dĺžka inkubácie pre H. oatesi nie je v dostupných zdrojoch overená — uvádzame ako orientačné číslo pre rod.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; dážďovky a hmyz nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat sú dážďovky, hmyz a larvy — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Práve preto druh hniezdi v dažďovom období, keď je lesná pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia pre tento druh neoverené; juvenily matnejší

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na ~12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie a menej kontrastné než dospelé. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie ~11 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané na ~11 rokov (zdroj: oiseaux.net). Dĺžka života závisí od dostupnosti biotopu, predácie a hrozieb z ľudskej strany.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho vtáka horských lesov. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pita ryšavá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto na lesnom dne v horských roklináách a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pita ryšavá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo na zemi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s pittami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pita ryšavá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci druh horských lesov Indočíny, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES, no v krajinách pôvodného výskytu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Čína) platia národné ochranné predpisy. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke pittí over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pita ryšavá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci druh horského lesa. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode v Ázii alebo sledovanie záznamov cez eBird a xeno-canto.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pita ryšavá 25 cm Pita ušatá presné údaje neoverené (veľkostne podobná H. oatesi) Pita bledolíca presné údaje neoverené Pita modrotylová presné údaje neoverené (veľkostne podobná H. oatesi) Pita modrá 23–24 cm
Pita ryšavá (Hydrornis oatesi, Rusty-naped Pitta) Pita ušatá (Hydrornis phayrei, Eared Pitta) Pita bledolíca (Hydrornis soror, Blue-rumped Pitta) Pita modrotylová (Hydrornis nipalensis, Blue-naped Pitta) Pita modrá (Hydrornis cyaneus, Blue Pitta)
Dĺžka25 cmpresné údaje neoverené (veľkostne podobná H. oatesi)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené (veľkostne podobná H. oatesi)23–24 cm
Váha~120 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené~109 g
Dožitiedo ~11 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo ~10 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)
Hlučnosťvoľne žijúci stály druh — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci druh — Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, juh Číny, Kambodža, Annam; v SR sa nechovávoľne žijúci druh — Kambodža, Čína, Laos, Thajsko, Vietnam; v SR sa nechovávoľne žijúci druh — India, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Kambodža; v SR sa nechovávoľne žijúci stály druh — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (2018); nie je v CITESIUCN LCIUCN LCIUCN LC (klesajúci populačný trend)IUCN LC; nie je v CITES
PovahaSamec: tmavohnedá hlava a spodok, sýto zelené krídla+chrbát, hrdzavo-oranžový zátylok (kľúčový znak!), čierny pruh za okom; samica matnejšia — hnedasto-zatienené krídla, slabé šupinkové kresba na hrdle, rovnaký vzor zátylkuJediná pitta z čeľade Pittidae s úplne kryptickým sfarbením oboch pohlaví; dospelý samec má centrálnu čiernu líniu cez temeno a kryjúcu zátylok; ušné krovky predĺžené do charakteristických bočných prúžkov — kľúčový rozlišovací znak od H. oatesiObaja pohlavie hnedastí s macho-zeleným chrbtom a výrazne elektrickým prášovým modrým zátylkom — diagnostický modrý trupec (rump); samica výrazne matnejšia s menšou modrou; na rozdiel od H. oatesi nemá hrdzavo-oranžový zátylok ani čierny pruh za okomSamec: modrá a zelená vrchná časť tela; žiarivo modrý zátylok a zadné krčie — kľúčový rozlišovací znak od hrdzavo-oranžového zátylku H. oatesi; reddish-yellow spodok, hnedý chvost; samica: reddish-brown hindcrown (NIE modrý) a zelený hindneckSamec: sýto modrý chrbát a chvost; zlatožlté čelo a temeno s čiernym stredovým pásom; oranžový zatylok; bledomodrá hruď s čiernymi škvrnami; čierny pruh cez oko — výrazne odlišná modrá farebnosť od hnedej H. oatesi
AreálMjanmarsko, sev. Thajsko, Laos, Vietnam, J Čína (Jün-nan), centrálny Malajský polostrov; vlhké horské lesy s bambusmi v roklináách nad 800 m n. m.; 4 poddruhy; stály nemigrujúci pozemný skakalec; hlas chom-WIT!Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, juh Číny, juh Kambodže, centrálny Annam; lesy nížin a stredných výšok; historicky v rode Anthocincla; zdroj: Wikipedia EN, AvibaseIndočína a juh Číny (Kambodža, Čína, Laos, Thajsko, Vietnam); subtropický sezónny les a vlhký horský les; opísal Wardlaw-Ramsay 1881; zdroj: Wikipedia EN, AvibaseHimaláje a hory SV Indie, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, SZ Indočína, JZ Čína; vlhké nížinné a horské lesy vrátane bambusových húštin; najbližší príbuzný H. cyaneus; zdroj: Wikipedia EN, AvibaseSV India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, JZ Čína; vlhké tropické nížinné a horské lesy do ~2 000 m n. m.; stály, nemigrujúci druh; 3 poddruhy; hlas pleoow-whit

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie a fragmentácia horských lesov
vysoká

Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia populácií v horských roklináách, znížená hniezdna úspešnosť

Najzávažnejšia hrozba pre pitu ryšavú — ťažba dreva, premena horských lesov na poľnohospodársku pôdu a rozrast ľudských sídiel ničia vlhké lesné biotopy s bambusovými húštinami. Fragmentácia narúša hniezdne revíry a znižuje dostupnosť potravy (dážďovky, hmyz). Ochrana horských lesných ekosystémov je kľúčom k prežitiu druhu (zdroj: IUCN, BirdLife DataZone).

Nelegálny odchyt a obchod s klietkovými vtákmi
vysoká

Príznaky: Priamy úbytok jedincov, narušenie hniezdnych populácií, stres a úhyn odchytených vtákov

Pittí sú pre svoju výraznú farbu potenciálne vyhľadávané na nelegálny obchod s klietkovými vtákmi v Ázii. Odchyt pittí je v krajinách pôvodného výskytu zakázaný, no presadzovanie zákonov je nerovnomerné. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú — sú stresované a rýchlo hynú.

Pesticídy a strata pôdnych bezstavovcov
stredná

Príznaky: Pokles dostupnosti dážďoviek a hmyzu, oslabenie kondície vtákov, nižšia hniezdna úspešnosť

Intenzívne poľnohospodárstvo s pesticídmi znižuje dostupnosť dážďoviek a pôdneho hmyzu — kľúčovej potravy pittí. Druh loví v lesnej podstielke; pri strate potravy klesá hniezdna úspešnosť.

Klimatická zmena a zmena zrážkového režimu
stredná

Príznaky: Posun hniezdnej sezóny, nesúlad medzi hniezdením a vrcholom dostupnosti dážďoviek, zmena lesných biotopov

Pita ryšavá je úzko naviazaná na vlhké horské lesné prostredie — hniezdi keď je pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné. Neistota načasovania a intenzity zrážok v dôsledku klimatickej zmeny môže narušiť fenológiu hniezdenia a dostupnosť potravy pre mláďatá.

Predácia hniezd umiestneních na zemi alebo nízko v podraste
stredná

Príznaky: Priame straty vajec a mláďat, opakované hniezdne zlyhania, zvýšený stres rodičov

Hniezda pittí sú umiestnené na zemi alebo nízko v podraste a sú ohrozené pozemnými predátormi (hady, cicavce). Guľovitá stavba s bočným vchodom poskytuje určitú ochranu, no nie je neprekonateľná. Táto prirodzená hrozba je umocnená fragmentáciou lesa, pri ktorej stúpa hustota predátorov na lesnom okraji.

Prevencia Pita ryšavá sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené voľne žijúce jedince v záchrannej stanici: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou. (2) Pozemné prostredie s podstielkou — druh prirodzene skaká po zemi, nie vyliezol na bidlá. (3) Živý hmyz a dážďovky ako základ potravy; nie semená. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Hrdzavo-oranžový zátylok ako diagnostický znak — pita ryšavá je pomenovaná priamo podľa svojho najvýraznejšieho znaku: hrdzavo-oranžový (ryšavý) zátylok a nuchálny pás samca, kontrastujúci s tmavohnedou hlavou a telom a so sýto zeleným chrbtom. Tento farebný prvok ju odlišuje od väčšiny príbuzných Hydrornis pittí a je kľúčovým identifikačným znakom aj v teréne.

2

Čierny pruh za okom — druhý identifikačný kľúč — dobre ohraničený čierny pruh (línia) za okom je ďalším spoľahlivým znakom samca, viditeľným aj keď farebnosť v tieni lesa vyzerá tlmenejšie. Samica má rovnakú kresbu, no celkovo matnejšiu.

3

Rod Hydrornis versus Pitta — pita ryšavá bola historicky zaraďovaná do rodu Pitta (Pitta oatesi). Na základe molekulárnych fylogenetických analýz z roku 2006 bola skupina ázijských veľkých pittí (vrátane ryšavej) presunutá do rodu Hydrornis Blyth, 1843. Slovenský názov pita sa napriek tomu pre skupinu naďalej používa.

4

Druh horských roklín, nie nížin — na rozdiel od niektorých príbuzných pittí, ktoré obývajú nížinné pralesy, pita ryšavá preferuje husté vlhké lesy v horských roklináách a kaňonoch, spravidla nad 800 m n. m. Toto úzke biotopové zameranie ju predurčuje na konkrétne horské pásma Indočíny.

5

Stály druh — nemigruje — pita ryšavá nevydáva sa na pravidelné sezónne sťahovanie; v areáli zostáva celoročne. Hniezdna sezóna je naviazaná na vlhké dažďové obdobie — ekologická adaptácia zaručuje dostupnosť dážďoviek a hmyzu pre mláďatá.

6

Skôr počuť než vidieť — napriek výraznému sfarbeniu samca je pita ryšavá v hustom horskom lesnom podraste prekvapivo nenápadná. Charakteristický výbušný hvizd chom-WIT! umožňuje ornitológom druh rozpoznať sluchom oveľa skôr, než ho zahliadnu. Druh je v teréne eluzívny a plachý.

7

Štyri poddruhy s geografickým rozšírením — druh má štyri uznávané poddruhy: H. o. oatesi (Mjanmarsko–Laos–Thajsko), H. o. castaneiceps (Jün-nan–Laos–sev. Vietnam), H. o. bolovenensis (juh Laosu a Vietnamu) a H. o. deborah (Malajský polostrov). Meno bolovenensis odkazuje na Bolovensku plošinu v Laose, meno deborah je propriálne.

8

Opísaný zo Peguského pohoria — prvý exemplár opísal Allan Octavian Hume v roku 1873 z exemplárov zo Peguského pohoria (Pegu Range) v Mjanmarsku, kde ich zozbierral amatérsky ornitológ Eugene William Oates — podľa neho je druh pomenovaný. Oates bol britský colný úradník a naturalist v Britskej Barme.

Taxonomická klasifikácia

species Pita ryšavá (Hydrornis oatesi)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pittidae (pitovité)
Rod Hydrornis Blyth, 1843
Druh Hydrornis oatesi (Hume, 1873)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský druh horských lesov; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh má štyri uznávané poddruhy (IOC, Avibase, Wikipedia EN): H. o. oatesi — nominátna forma, východné Mjanmarsko, severovýchodné Laos a severné Thajsko; H. o. castaneiceps — južná Čína (Jün-nan), severný Vietnam (Tonkin, severný Annam) a stredné Laos; H. o. bolovenensis — južné Laos a južný Vietnam (Annam); H. o. deborah — centrálny Malajský polostrov (južné Thajsko a severná Malajzia). Druh opísal Allan Octavian Hume v roku 1873 z exemplárov zo Peguského pohoria v Mjanmarsku; druhové meno oatesi vzdáva hold amatérskemu ornitológovi Eugenovi Williamovi Oatesovi, ktorý zozbierral typové exempláre. Pôvodne zaradený do rodu Pitta, na základe molekulárnej fylogenetickej analýzy presunutý späť do rodu Hydrornis v roku 2006.
Avibase_ID 0C0DB1B2B3E774D2

? Často kladené otázky

Samec pity ryšavej má tmavohnedú hlavu a celý spodok tela, sýto zelené krídla a chrbát, výrazný hrdzavo-oranžový zátylok (nuca) — čo druhu dalo slovenský i anglický názov — a ostrý čierny pruh za okom. Samica je celkovo matnejšia: krídla majú hnedastý nádych a dolné hrdlo vykazuje slabé tmavé šupinkové kreslenie; základný farebný vzor (vrátane oranžového zátylku) však zachováva. Pohlavný dimorfizmus je podobne ako u iných Hydrornis pittí mierny — obe pohlavia sú rozoznateľné, samec je sýtejší (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).

Pita ryšavá obýva vlhké subtropické a tropické horské lesy Indočíny a priľahlej južnej Číny — konkrétne Mjanmarsko (východné časti), severné Thajsko, Laos, Vietnam, južnú Čínu (provincia Jün-nan) a centrálny Malajský polostrov (južné Thajsko a severná Malajzia). Druh má štyri poddruhy s odlišným geografickým rozšírením. Výšková amplitúda je spravidla nad 800 m n. m. — preferuje husté roklinové lesy horských svahov. Je to stálý (rezidentný) druh — v areáli zostáva celoročne bez pravidelnej migrácie (zdroj: Wikipedia EN, Avibase, thainationalparks.com).

Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním v lesnej humusovej podstielke. Kľúčová potrava sú dážďovky (ako u väčšiny pittí); dôležitý doplnok tvoria mravce, termity, chrobáky (tvrdonošce), pavúky a larvy; príležitostne aj slimáky. Potrava sa vyhrabáva z mäkkej vlhkej pôdy a podstielky horských roklín. Hniezdenie v dažďovom období je priamo naviazané na dostupnosť dážďoviek (zdroj: všeobecné zdroje Pittidae, BirdLife DataZone).

Hniezdi počas vlhkého dažďového obdobia, keď je lesná pôda mokrá a dážďovky ľahko dostupné. Hniezdo je veľká guľovitá stavba z trávy, listov a konárov s bočným vchodom, ukrytá na zemi alebo nízko v podraste. Znáška pozostáva z 3–5 vajec; inkubujú obaja rodičia (~14–18 dní — orientačne, druh-špecifická dĺžka neoverená). Mláďatá sú po vyliahnutí altriciálne (holé a slepé); kŕmia ich obaja rodičia, pričom dážďovky a hmyz sú kľúčové (zdroj: Pittidae ekológia, animals.jrank.org).

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, hodnotenie 2018). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V krajinách pôvodného výskytu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Čína, Malajzia) platia národné ochranné predpisy. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia vlhkých horských lesov a odlesňovanie.

Pita ryšavá má veľmi charakteristický hlas — výbušný, ostrý, opakovane vydávaný hvizd chom-WIT!, vydávaný intenzívne v hniezdnej sezóne zo zeme alebo z hustého podraste v roklináách. Hlas je natoľko silný, že nesie sa tichým horským lesom a umožňuje rozpoznanie druhu sluchom. Mimo hniezdnej sezóny je druh výrazne tichší. Nahrávky sú dostupné na portáli xeno-canto (Hydrornis oatesi; zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com).

Pita ryšavá je pozemný skakalec — pohybuje sa výlučne skakaním (nie krokom) po lesnej zemi v hustom podraste, hrabá silnými nohami v podstielke a loví potravu. Na stromy vyliezol výnimočne; samec spieva zo zeme alebo veľmi nízko. Druh je plachý a eluzívny — pri vyrušení rýchlo mizne v hustom podraste. Hniezdi na zemi alebo nízko, čo ho robí zraniteľným voči pozemným predátorom.

ZDROJ: Wikipedia EN (Rusty-naped pitta — taxonómia Hydrornis oatesi Hume 1873, 4 poddruhy, popis samca/samice, distribúcia Indočína, biotop vlhký les s bambusmi nad 800 m, hlas chom-WIT!, IUCN LC, prenos do

 Video — Pita ryšavá

Pita ryšavá (Hydrornis oatesi) — hlas a správanie v prírode

Pita ryšavá (Hydrornis oatesi) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rusty-naped Pitta, Česky:   pita rezavohlavá, Nemecky:   Rostnackenpitta, Španielsky:   Pita Rojiza, Francúzsky:   Brève à nuque fauve, Taliansky:   Pitta nucarossiccia, Holandsky:   Roestkappitta, Portugalsky:   pita-ruiva, Poľsky:   kurtaczek rudy, Maďarsky:   vörhenyes pitta, Rusky:   Каштановоголовая питта, Japonsky:   チャガシラヤイロチョウ, Latinsky:   Hydrornis oatesi (Hume, 1873)