Pittidae (pitovité)
Pita pásikavá má charakteristický, ľahko rozpoznateľný hlas — hlasné volanie POUW (opisované aj ako whOW), opakované každých asi 0,2 sekundy, striedané s nízkym rolujúcim trilom KRRR v intervaloch asi 0,4 sekundy. Tento dvojdielny vzorec znie rytmicky a prenikavo v tichom lesnom prostredí. Hlas je výrazne jednoduchší než u príbuzných pittí (napríklad Hydrornis irena alebo Pitta brachyura) — práve preto nie je tento druh obzvlášť vyhľadávaný chovateľmi klietkových vtákov v Indonézii v porovnaní s melodickejšími druhmi. Samec vokalizuje z lesnej zeme alebo nízkeho bidla, najmä v hniezdnej sezóne. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org (hľadaj Hydrornis guajanus). Druh je v hustom lesnom podraste skôr počuť než vidieť — napriek výraznému sfarbeniu samca ho vegetácia dobre maskuje.
Samec intenzívne vokalizuje — vydáva hlasné rytmické POUW-KRRR volania a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými pittami; presné druh-špecifické údaje nie sú overené). Pár je monogamný v hniezdnej sezóne.
Hniezdo je veľká guľovitá stavba (priemer 19–24 cm) s bočným vchodom z listov, bambusových kostier, konárikov a trávy, umiestnená 1–2 m nad zemou v kríkoch alebo saplingoch (zdroj: dewiki.de). Samica znáša 2–5 vajec (zvyčajne 3–4), matne bielych s rôznofarbnými škvrnami. Hniezdna sezóna je naviazaná na vlhkú periódu.
Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — pri Pittidae všeobecne sa uvádza 14–18 dní a inkubujú obaja rodičia striedavo (zdroj: animaldiversity.org, encyclopedia.com pittas). Hniezdo umiestnené nízko je ohrozené pozemnými predátormi.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat je hmyz, larvy a dážďovky — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Druh preto hniezdi v dažďovom období, keď je pôda vlhká a potrava dostupnejšia.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s Pittidae sa odhaduje na 12–16 dní. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie a škvrnaté, bez výraznej farebnej kresby dospelých. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými pittami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do ~10 rokov (zdroj: oiseaux.net). Druh hniezdi dvakrát ročne — raz v hlavnej sezóne (január–jún) a raz na jeseň (september–október).
Pita pásikavá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto na lesnom dne a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia.
Neusiluj sa o ochočenie — pita pásikavá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží; kontakt s človekom ho stresuje
Ak pozoruješ druh v prírode na Jáve alebo Bali, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo
Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu
Rešpektuj ochranu voľne žijúceho vtáctva — odchyt a obchod s pittami je regulovaný prílohou II CITES; nepodporuj nelegálny trh s klietkovými vtákmi v Indonézii
Pita pásikavá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúci druh tropickej Indonézie, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena v SR neexistuje. Druh je zaradený v prílohe II CITES — medzinárodný obchod podlieha CITES povoleniu. V krajine pôvodného výskytu (Indonézia) druh podlieha národným ochranným predpisom. Nelegálny odchyt a predaj na indonézskych trhoch bol zdokumentovaný — priemerná cena na trhoch bola v štúdii 2014–2015 orientačne ~42 USD za jedinca. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.
| Pita pásikavá (Hydrornis guajanus, Javan Banded Pitta) | Hydrornis irena (Malayan Banded Pitta) | Hydrornis schwaneri (Bornean Banded Pitta) | Pita pôvabná (Pitta elegans, Elegant Pitta) | Pita pestrá (Pitta brachyura, Indian Pitta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–23 cm | presné údaje neoverené (podobná veľkosť ako H. guajanus) | presné údaje neoverené (podobná veľkosť) | ~19 cm | ~19 cm |
| Váha | 93–106 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | 47–77 g | ~60–75 g (presné údaje neoverené) |
| Dožitie | do ~10 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | voľne žijúci stály druh — endemit Jávy a Bali; v SR sa bežne nechová | voľne žijúci druh — Thajský polostrov, Malajzia, Sumatra; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — endemit Bornea; v SR sa nechová | voľne žijúci druh — endemit indonézskych ostrovov (Malé Sundy, Molukky); v SR sa nechová | voľne žijúci sťahovavý druh — Indický subkontinent; v SR sa nechová |
| Stav IUCN | IUCN LC; CITES príloha II | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec: čierne temeno, výrazný žltý nadočný prúžok, biele hrdlo, modrý hrudný štít, žlto-modrastý pásikavý spodok, modrý chvost, hnedý chrbát; samica: hnedé temeno, tlmený žltohnedý nadočný, pásikavý spodok, celkovo matnejšia | SK názov neoverený; odštiepený z komplexu Banded Pitta; samec má oranžovejší (nie žltý) nadočný prúžok, modrý bruch a oranžovo-modrastý pásikavý hrudný pás — kľúčové odlíšenie od H. guajanus (žltý nadočný a žlto-modrastý spodok) | SK názov neoverený; samec: modrý stred brušnej časti (indigo belly patch), žlté boky, žltá hrdlo, čierne temeno — odlišný od H. guajanus (žlto-modrastý pásikavý spodok) a H. irena (oranžový nadočný); samica: bledší spodok, bez indigo, bledohnedé temeno | Čierna hlava, hrdlo a šija s krémovým korunkným prúžkom; tmavozelený chrbát a väčšina krídel s tyrkysovou škvrnou na krycích perách; výrazne odlišná od H. guajanus bez žltého nadočného prúžku a bez pásikavého spodku; viac farebných variácií medzi poddruhmi | Veľmi farebný pitta s čiernym nadočným prúžkom, zeleným chrbtom, červenou krytinou chvosta a bruchom, bielym hrdlom a výrazným červeným bruším zadem; odlišná od H. guajanus absenciou žltého nadočného prúžku a modrého hrudného štítu |
| Areál | Endemit Jávy a Bali (Indonézia); primárny a starý sekundárny nížinný les, do 1 500 m n. m.; stály, nemigrujúci druh; pozemný skakalec; hniezdi 2x ročne (jan–jún + sep–okt) | Thajský polostrov, Malajzia (Peninsular Malaysia), Sumatra; vlhké nížinné tropické lesy; zdroj Wikipedia EN Banded pitta | Endemit Bornea (Brunej, indonézsky Kalimantan, Sarawak, Sabah); nížinné tropické lesy; zdroj Wikipedia EN Banded pitta, eBird | Endemit Indonézie — Malé Sundy (Timor, Sumba, Flores, Lombok) a Molukky; tropické suché a vlhké nížinné lesy; zdroj Wikipedia EN Elegant pitta, oiseaux.net | Hniezdi v lesoch Himalájí a Indie, zimuje na polostrove a Srí Lanke; sťahovavý druh; hlas glasné wu-ee-u; zdroj Wikipedia EN Indian pitta |
Príznaky: Priamy úbytok jedincov z voľnej prírody, stres a úhyn odchytených vtákov, narušenie hniezdnych populácií
Najzávažnejšia dokumentovaná hrozba pre pitak pásikavú. Štúdia z rokov 2014–2015 zaznamenala 75 jedincov H. guajanus na indonézskych trhoch s vtákmi — viac než všetky ostatné pittí spolu (zdroj: 10000birds.com). Druh je preferovaný pre dostupnosť v nížinnom lese Jávy. Pittí v zajatí veľmi zle prosperujú a odchyt priamo decimuje populácie. CITES príloha II reguluje medzinárodný obchod, no domáci obchod v Indonézii podlieha primárne národnému právu.
Príznaky: Pokles početnosti, strata hniezdnych lokalít, izolácia populácií, znížená hniezdna úspešnosť
Jáva patrí medzi najhustejšie zaľudnené ostrovy na svete — nížinné lesy, ktoré sú primárnym biotopom pittí, boli z veľkej časti premenené na poľnohospodársku pôdu, plantáže a zástavbu. Fragmentácia obmedzuje tok génov medzi populáciami a zmenšuje dostupnosť hniezdnych revírov. Zachované fragmenty nížinného lesa sú pod kontinuálnym tlakom (ťažba, konverzia, expanzia miest) — zdroj: dewiki.de, Wikipedia EN Javan banded pitta.
Príznaky: Pokles dostupnosti hmyzu, dážďoviek a slimákov na poľnohospodársky využívanej pôde; oslabenie kondície vtákov
Pita pásikavá toleruje staré sekundárne lesy a kávové plantáže, no intenzívne poľnohospodárstvo s pesticídmi znižuje dostupnosť pôdneho hmyzu a dážďoviek. Druh loví výhradne na lesnom dne — bez dostatočnej potravy klesá hniezdna úspešnosť.
Príznaky: Zmena načasovania hniezdnej sezóny, suchšie podmienky v nížinnom lese, znížená dostupnosť dážďoviek
Hniezdna sezóna pittí je naviazaná na vlhké obdobie. Zmena intenzity a načasovania zrážok môže narušiť fenológiu hniezdenia a dostupnosť potravy (vlhká pôda = viac dážďoviek). Jáva a Bali sú v klimatickom modelovaní identifikované ako ostrovy s meniacim sa zrážkovým režimom.
Príznaky: Priame straty vajec a mláďat, opakované hniezdne zlyhania
Hniezda pittí sú umiestnené nízko (1–2 m nad zemou) a sú ohrozené pozemnými predátormi — hadmi, lasicovitými a cicavcami. Guľovitá stavba s bočným vchodom poskytuje určitú ochranu, no pri zvýšenej hustote predátorov na okrajoch fragmentovaných lesov zlyhávajú hniezdne pokusy častejšie.
Komplex Banded Pitta rozdelený na 3 druhy — pita pásikavá (H. guajanus) bola dlho považovaná za jediný druh spolu s H. irena (Malajský polostrov, Sumatra) a H. schwaneri (Borneo). Taxonómov Rheindt a Eaton (2010) na základe morfologických a vokálnych rozdielov navrhli rozdelenie na tri plnohodnotné druhy, čo dnes akceptuje väčšina autorít. Kľúčové rozlíšenie: H. guajanus — žltý nadočný prúžok, žlto-modrastý pásikavý spodok; H. irena — oranžovejší nadočný, modrý bruch; H. schwaneri — modrý stred brušnej časti, žlté boky.
Najpočetnejší pitta na indonézskych trhoch s vtákmi — štúdia z rokov 2014–2015 zachytila na indonézskych vtáčích trhoch 75 jedincov H. guajanus — viac než všetky ostatné pittí spolu (6 iných druhov). Priemerná cena bola orientačne ~42 USD. Druh je preferovaný pre svoju dostupnosť v nížinnom lese Jávy, kde je ľahko prístupný pasciam. Napriek tomuto tlaku je IUCN hodnotenie stále LC (najmenej ohrozený).
Jednoduchý hlas — paradoxná výhoda pre prežitie v klietkach — pita pásikavá je u indonézskych zberačov klietkových vtákov menej populárna ako iné pittí práve pre jednoduchý hlas (POUW-KRRR bez variácií). To neznamená, že odchyt je malý — je to najpočetnejší pitta na trhoch — ale aspoň ho hlasoví milovníci nevyčleňujú ako prioritu.
Endemit Jávy a Bali — strata lesa ako existenčná hrozba — Jáva patrí medzi najhustejšie zaľudnené ostrovy na svete; nížinné lesy, ktoré sú primárnym biotopom pittí, boli z veľkej časti premenené. Druh toleruje staré sekundárne lesy a kávové plantáže, no fragmentácia zabraňuje pohybu jedincov medzi populáciami a zvyšuje riziko predácie.
Guľovité hniezdo s bočným vchodom — architektonická ochrana — hniezdo pittí (priemer 19–24 cm) je postavené z listov a bambusových kostier s charakteristickým bočným otvorom; umiestnené 1–2 m nad zemou. Uzavretá konštrukcia chráni vajcia a mláďatá pred dažďom, no je zraniteľná voči pozemným hadím a cicavčím predátorom pri nízkej výške umiestnenia.
CITES príloha II — regulácia medzinárodného obchodu — napriek hodnoteniu IUCN LC je pita pásikavá zaradená v prílohe II CITES, čo znamená, že medzinárodný obchod s ňou podlieha povinnému povoleniu a kontrole. Táto regulácia má zabrániť nadmernému využívaniu a zhoršeniu stavu populácií. Domáci obchod v Indonézii podlieha primárne národnému právu ochrany prírody.
Dvakrát hniezdi ročne — na rozdiel od mnohých tropických vtákov s jednou hniezdnou sezónou je pre pitak pásikavú na Jáve zaznamenaná hlavná sezóna január–jún (vrchol február–apríl) a druhá sezóna september–október. Toto rozdelenie zodpovedá sezónnym vzorcom dostupnosti potravy na Jáve s dvomi dažďovými obdobiami.
Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má čierne temeno, výrazný žltý nadočný prúžok (supercilium), biele hrdlo prechádzajúce do žltkastého, výrazný modrý hrudný štít a žlto-modrastý pásikavý (pruhovaný) spodok; chvost je modrý, chrbát hnedý s bielou kresbou na krídle. Samica je celkovo matnejšia — hnedé temeno, tlmený žltohnedý nadočný prúžok, pásikavý spodok, bez výrazného modrého hrudného štítu. Juvenily sú ešte matnejšie a škvrnaté (zdroj: Wikipedia EN Banded pitta, dewiki.de, baliwildlife.com).
Toto sú tri druhy vzniknuté rozdelením pôvodného komplexu Banded Pitta. H. guajanus (Jáva a Bali, tento druh) má výrazný žltý nadočný prúžok a žlto-modrastý pásikavý spodok. H. irena (Malajský polostrov a Sumatra) má skôr oranžový nadočný prúžok, modrý bruch a oranžovo-modrastý pásikavý hrudný pás. H. schwaneri (Borneo) má modrý stred brušnej časti a žlté boky s hustejším pásikavaním (zdroj: Wikipedia EN Banded pitta).
Pita pásikavá je endemická pre Jávu a Bali (Indonézia). Obýva primárne a staré sekundárne nížinné lesy, príležitostne kávové plantáže a zarastené porasty, do 1 500 m n. m. Je to stálý (rezidentný) druh — v areáli zostáva celoročne bez pravidelnej migrácie (zdroj: Wikipedia EN, dewiki.de).
Je to predovšetkým pozemný hmyzožravec a jedáč bezstavovcov — loví hrabaním na lesnom dne. Kľúčová potrava sú hmyz (mravce, šváby, chrobáky, termity, húsenice, larvy), dážďovky, slimáky a príležitostne drobné bobule. Foraging prebieha výhradne na lesnom dne a v opade (zdroj: dewiki.de, baliwildlife.com).
Hniezdi dvakrát ročne: hlavná sezóna január–jún (vrchol február–apríl) a druhá sezóna september–október na Jáve. Hniezdo je veľká guľovitá stavba (19–24 cm) s bočným vchodom z listov a trávy, umiestnená 1–2 m nad zemou v kríkoch. Znáška: 2–5 vajec (zvyčajne 3–4), matne bielych so škvrnami. Inkubácia: pravdepodobne 14–18 dní (analógiou s Pittidae); inkubujú obaja rodičia (zdroj: dewiki.de, baliwildlife.com, animaldiversity.org).
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) (hodnotenie BirdLife International 2024). Druh je zaradený v prílohe II CITES — medzinárodný obchod podlieha povinnému povoleniu. Vážnymi hrozbami sú nelegálny odchyt na trhy s klietkovými vtákmi v Indonézii (75 jedincov na trhoch v štúdii 2014–2015) a strata nížinných lesov Jávy. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Európsky dovoz podlieha veterinárnym predpisom a dokladu CITES.
Pita pásikavá vydáva charakteristické rytmické volanie — hlasné POUW (opisované aj ako whOW) opakované každých asi 0,2 sekundy, striedané s nízkym rolujúcim trilom KRRR v intervaloch asi 0,4 sekundy. Hlas je jednoduchší než u príbuzných pittí (napr. H. irena alebo Pitta brachyura) — práve preto je menej vyhľadávaný chovateľmi v Indonézii. V lese je druh skôr počuť než vidieť (zdroj: baliwildlife.com, 10000birds.com). Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org (Hydrornis guajanus).
V SR a v EÚ sa pita pásikavá bežne nechová. Druh je zaradený v prílohe II CITES — dovoz do EÚ vyžaduje CITES povolenie a spĺňanie veterinárnych predpisov. V Indonézii je odchyt a predaj voľne žijúcich pittí regulovaný národným právom, no presadzovanie je nerovnomerné. Pittí v zajatí spravidla veľmi zle prosperujú. Táto stránka má výhradne atlasový a poznávací charakter — nie je chovateľský inzerát.