Nectariniidae (nektárovkovité)
Samec nektárovky vidlochvostej je stredne hlasný a nápadne vokálny druh — jeho typickým hlasom je kovovo znejúce «zwink-zwink», tichá, ale čistá a frekventovaná výzva, počuteľná z niekoľkých metrov. Okrem tohoto „dvojhvizdu“ produkuje samec monotónnu, opakujúcu sa pesničku z vydatnej vetvy alebo kvetného kera, ktorú HKBWS charakterizuje ako „čudnú a monotónnu“ sériu opakovaných tónov a trilkov. Spev je najintenzívnejší od polovice októbra do polovice apríla — mimo hniezdneho obdobia — kedy samec aktívne teritorizuje. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a druhovo špecifický.
Samec aktívne bráni hniezdne teritórium a tok odmeňuje predvádzaním žiarivého kovovotyrkysového peria a hlasnou pesničkou. V Hongkongu boli samce pozorované ako spievajú hlasno z vydatných vetiev od polovice októbra do polovice apríla, čo prekrýva predniezdne aj posthniezdne monologické sezóny. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s inými nektárovkami; presné údaje pre tento druh neoverené).
Samica sama stavia hruškové hniezdo upletené z trávy, rastlinných vlákien a pavučín, zvesené z listov alebo vetvičiek (zdroj: HKBWS). Pre rod Aethopyga sú typické 2 vajíčka (presné farebné a rozmerové údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené — všeobecne nektárovky znášajú 1–3 vajcia striebristobiele až nazelenalé so škvrnami). Hniezdna sezóna prebieha hlavne apríl–jún s príznakmi mláďat až do júla (HKBWS).
Presná dĺžka inkubácie pre nektárovku vidlochvostú nie je v dostupných zdrojoch overená. Pre čeľaď Nectariniidae je typická inkubácia 13–16 dní, vykonávaná prevažne alebo výhradne samicou (zdroj: Encyclopedia.com, Nectariniidae). Samec striehne nad teritóriom. Uvádzame ako orientačné na základe rodovej analógie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Kŕmia ich obaja rodičia — hmyz a pavúky sú v tomto období nevyhnutné ako zdroj bielkovín pre rast. V zajetí je teda absolútne kľúčové každodenne ponúkať dostatok živého hmyzu (octomilky, malé svrčky) počas hniezdneho obdobia — bez hmyzu mláďatá neprosperujú. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh overená.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je spoľahlivo overený. V rámci čeľade Nectariniidae mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo okolo 14–16 dní po vyliahnutí (orientačné, nie druh-špecifické). Mladé vtáky sú celkovo olivovejšie a matnejšie ako samica; dospelé kovové sfarbenie samca sa vyvíja postupne pelichaním. V Hongkongu boli juvenile zaznamenané od marca do júla.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s inými malými nektárovkami sa pohlavná dospelosť odhaduje na prvý rok života. Plné kovové dospelé sfarbenie samca (tyrkysová koruna, karmínová hruď) sa pravdepodobne vyvíja v priebehu prvého roka postupným pelichaním. Dožitie v zajetí pre tento druh nie je overené; pre drobné nektárovky sa uvádza orientačne 5–8 rokov.
| Nektárovka vidlochvostá | Nektárovka Gouldova (Aethopyga gouldiae) | Nektárovka šarlátová (Aethopyga siparaja) | Nektárovka čiernotemenná (Aethopyga nipalensis) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 9–11 cm | 14–16 cm (samec s dlhými stredovými perami chvosta) | 11–13 cm | 10–12 cm |
| Váha | cca 5 g | cca 7–9 g | cca 6–8 g | cca 5–7 g |
| Dožitie | orientačne 5–8 rokov v zajetí (presné údaje neoverené) | orientačne 5–8 rokov | orientačne 5–8 rokov | orientačne 5–8 rokov |
| Ochrana | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Charakteristika | Samec: kovovotyrkysová koruna+šija+trupec, karmínová hrdlo a hruď, olivovozelený chrbát, žltozelené brucho, vidlicovitý chvost; samica: žltatovolivová, nevýrazná; výrazný pohlavný dimorfizmus | Samec: žiarivočervená hlava a hruď, tyrkysový krk a nadhrdlí, fialový chvost s veľmi dlhými stredovými perami; väčšia ako christinae a s dlhším chvostom; samica olivovozelená; odlišuje sa väčšou veľkosťou a červenou hlavou (nie tyrkysovou korunou) | Samec: šarlátová hlava, chrbát a hrdlo, žltozelené brucho, zelený trupec, krátky nechvostový chvost (NEvidlicovitý) — chýba predĺžené stredové pero; samica olivovozelená; odlišuje sa absenciou vidlicovitého chvosta a tyrkysovej koruny | Samec: zelené temeno a chrbát (NIE tyrkysové), šarlátové hrdlo a hruď, žltozelené brucho, stredné perá chvosta len mierne predĺžené (nie výrazne vidlicovité); samica olivovozelená; odlišuje sa zeleným (nie kovovotyrkysovým) temenom a kratšími stredovými perami chvosta |
| Areál | Juhovýchodná Čína (Guangdong, Guangxi, Fujian, Guizhou), Hainan, Vietnam, Laos; subtropické a tropické vlhké lesy, záhrady, parky; do 700 m n. m.; stály druh; 3 poddruhy | Himaláje, juhozápadná Čína, indočínsky polostrov; vyšší nadmorská výška ako christinae | Rozsiahly areál: India, Nepál, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Brunej — oveľa širší areál než christinae; obýva aj nižšie výšky | Himaláje od Pakistanu po juhozápadnú Čínu, Indočínu; vyšší horský habitat |
Vidlicovitý chvost — trikový identiikátor samca: samec nektárovky vidlochvostej má predĺžené a zahrotené centrálne perá chvosta, vďaka ktorým pôsobí chvost vidlicovito. Práve táto vlastnosť dáva druhu anglické meno „Fork-tailed Sunbird“. V rámci svojho východoázijského areálu je táto kombinácia vidlicovitého chvosta, karmínovej hrude a tyrkysovej koruny diagnostická — nezameniteľná s iným druhom.
Klenotnický samec — samec nektárovky vidlochvostej je jedným z najfarebnejších vtákov juhovýchodnej Číny: kovovotyrkysová koruna, šija a trupec (svietia kovovo v slnku), karmínovočervená hrdlo a hruď, olivovozelený chrbát a žltozelené brucho. Samica naopak výraze neapadá a je celkovo olivovožltá.
Dôležitý opeľovač camellie a iných rastlín — nektárovka vidlochvostá je primárnym opeľovačom Camellia pubipetala, vzácnej čajovníka endemickej pre vápencové krasové oblasti južnej Číny. Okrem nej opeluje bouhinínie, erythríny, kalostemóny a desiatky ďalších tropických rastlín, čím zohráva kľúčovú ekologickú úlohu.
Symbol Hongkongu na poštovej známke — nektárovka vidlochvostá je mimoriadne bežným a dobre viditeľným obyvateľom Hongkongu, kde obýva parky, záhrady a lesné okraje. Objavuje sa na najpopulárnejšej poštovej známke Hongkongu, čo svedčí o jej kultúrnom a symbolickom význame pre toto územie.
Tri poddruhy s geografickým rozdelením — rozoznávajú sa tri poddruhy: A. c. christinae (nominátu, ostrov Hainan — tamojší endemit), A. c. latouchii (kontinent od strednej Číny cez Guizhou, Guangxi, Guangdong, Fujian po severný Vietnam a Laos — najpočetnejší poddruh) a A. c. sokolovi (južný Vietnam). Všetky tri poddruhy sa vzhľadovo veľmi podobajú.
Nektárový metabolizmus — „živý stroj“ na spracovanie cukrov: nektárovky, podobne ako kolibríky (nezávislá konvergencia), majú extrémne rýchly metabolizmus prispôsobený na čerpanie energie z nektáru. Ich jazyk je trubičkovitý a s kartáčikmi, prispôsobený saniu a lízaniu nektáru z kvetov s jemne zakríveným zobákom. Potravy potrebujú dennú množstvo zodpovedajúce veľkej časti ich telesnej hmotnosti.
Hlas ako KV identifikátor — typická výzva «zwink-zwink» je dobre identifikovateľný zvuk záhrad a parkov v celom areáli druhu. V Hongkongu sú nektárovky počuteľné v parkoch a záhradách takmer celoročne. Samec spieva svoju monotónnu pesničku z viditeľných bidiel, čo uľahčuje pozorovanie.
Hniezdo ako klenotnická stavba — hruškové hniezdo, upletené z trávy, rastlinných vlákien a pavučín, zvonku maskované machom a rastlinnými odpadmi, zavesené z listov, je typickým „podpisom“ nektároviek. Stavba je výhradne úlohou samice; samec stráži teritórium.
Opísaný Swinhoeom v roku 1869 — druh opísal škótsky prírodovedec a diplomat Robert Swinhoe v roku 1869. Druhové meno christinae je venované Christíne Swinhoeovej, manželke autora. Swinhoe bol jedným z priekopníkov ornitológie juhovýchodnej Číny a opísal desiatky čínskych vtáčích druhov.
Áno, ale len pre skúsených chovateľov nektárových vtákov. Nektárovka vidlochvostá vyžaduje dennú prípravu čerstvého nektárovej zmesi, pravidelné kŕmenie živým hmyzom a priestrannú tropickú voliéru s minimálnou teplotou 15 °C. Nie je vhodná do bežnej klietky. V SR a ČR je veľmi zriedkavá a dostupná len od špecializovaných európskych chovateľov. Pre začiatočníkov nie je vhodná.
Základom je čerstvý nektárový roztok (1 diel cukru : 4 diely vody) podávaný v čistých nektárových kŕmidlách, ktoré treba denne vyčistiť a naplniť čerstvo — starý nektár fermentuje a spôsobuje vážne zdravotné problémy. Nevyhnutný je živý hmyz (octomilky, malé svrčky, voskové larvy) ako zdroj bielkovín. Čerstvé ovocie (mango, papája, čučoriedky) a peľ dopĺňajú vitamíny. Med nikdy nepodávaj — je pre nektárovky toxický.
Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má kovovotyrkysovú korunu, šiju a trupec, karmínovočervenú hrdlo a hruď, olivovozelený chrbát, žltozelené brucho a vidlicovitý chvost s predĺženými stredovými perami. Samica je celkovo nevýrazná žltatovolivová, sivé stredy temenných pierok, bez predĺžených pier chvosta. Mladé vtáky sú podobné samici a dospelé sfarbenie samca sa vyvíja postupne pelichaním.
Druh obýva juhovýchodnú Čínu (Guangdong, Guangxi, Fujian, Guizhou a ďalšie provincie), ostrov Hainan, Vietnam a Laos. Žije v subtropických a tropických vlhkých nížinných lesoch, lesných okrajoch, krovinách a dobre zazelených mestských záhradách a parkoch až do výšky asi 700 m n. m. Je bežným a dobre viditeľným druhom Hongkongu.
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES — obchodovanie s odchovanými jedincami v rámci EÚ nie je osobitne obmedzené medzinárodnými zákonmi. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné predpisy. Kúp vždy od preukázateľne odchovaných jedincov.
Je primárnym opeľovačom Camellia pubipetala, vzácnej čajovníka endemickej pre vápencové krasové oblasti južnej Číny — druh, ktorý bez opeľovania nektárovkou by mohol mať problém s rozmnožovaním. Okrem toho opeluje bauhinínie, erythríny, kalostemóny a desiatky ďalších tropických kvitnúcich rastlín. Je klasickým príkladom koevolúcie vtákov a rastlín — zahnutý zobák je prispôsobený na vstup do kvetov špecifického tvaru.
Nektárovka vidlochvostá je mimoriadne bežným a dobre viditeľným vtákom Hongkongu — obýva mestské parky, záhrady, lesné okraje a je počuteľná po celom meste vďaka typickým «zwink-zwink» výzvam. Pre obyvateľov Hongkongu je každodenným spoločníkom záhrad a parkov. Jej krásne sfarbenie samca a každodenná viditeľnosť ju predurčili na najpoužívanejšiu poštovú známku tohto územia.