Nektárovka ohnivochvostá (Aethopyga ignicauda)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka ohnivochvostá

Aethopyga ignicauda — himalájsky horský nektárový špecialista s ohnivočerveným chvostom samca — jeden z najoká­vnejších vtákov Himalájí

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený). Druh má dostatočne veľkú populáciu v himalájskych horách od Nepálu po juhozápadnú Čínu. Populačný trend nie je presne kvantifikovaný, ale druh sa považuje za bežný v rámci svojho areálu. Hlavnými potenciálnymi hrozbami do budúcnosti sú odlesňovanie horských lesov a klimatická zmena, ktorá môže zmenšiť areál vhodného vysokohorského biotopu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka15–20 cm samec, 8,5–11 cm samica
Váha7,5–9 g
PôvodHimaláje, severná Mjanma, juhozápadná Čína (2 000–4 800 m n. m.)
StravaNektár kvetov (rododendrony, Buddleja) a hmyz
Dožitiemax. 6 rokov (orientačne, vo voľnej prírode)

Výživa

  • Nektár kvetov — hlavná zložka; rododendrony, kosatce, Buddleja macrostachya a ďalšie horské kvetnaté rastliny; samce aj samice aktívne vyhľadávajú kvety
  • Hmyz a pavúky — dôležitý zdroj bielkovín, najmä pri odchove mláďat; chytaný v kvetenstvách, podsade lesov a na konárikoch
  • Šťava a dužina drobných plodov — príležitostne, sezónny doplnok
Tip od odborníka Nektárovka ohnivochvostá je výhradne nektárový a hmyzový špecialista — jej zobák a jazyk (tubulovitý, s kefkovitým koncom) sú evolučne prispôsobené na sanie nektáru z hlbokých horských kvetov (rododendrony, kosatce). V zajatí je prísne nevyhnutný kvalitný nektárový roztok (sacharóza, glukóza a fruktóza v správnom pomere) podávaný v čírom poháriku; živý drobný hmyz (drosofily, potemníky) je povinný doplnok bielkovín, najmä pri hniezdení. Toto kŕmenie je náročné, drahé a vyžaduje denný čistý nektár — skysnutý nektár je smrteľný. Nektárovky z rodu Aethopyga sa v európskej avikultúre prakticky nechový — požiadavky na čerstvý nektár, živý hmyz a špecifické podmienky (vysoká vlhkosť, nízke teploty horských lesov) sú pre bežný chov prakticky nedosiahnuteľné. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; kŕmne odporúčania sú teoreticky odvodené zo zásad pre nektárovce v chovateľských zariadeniach.

Hlasový prejav

Nektárovka ohnivochvostá patrí medzi tichšie a nenápadné nektárovce — jej hlas tvorí rýchle, nemelodicke (tuneless) čvirikanie a ostré kovové „cink-cink“ kontaktné hlásky podobné hlasu Horskej trasochvostky (Grey Wagtail). Samec nemá výrazný charakteristický spev, ale ozýva sa počas kŕmenia a toku. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky dostupné na xeno-canto (24 nahrávok).

Typické zvuky

  • Rýchle nemelodicke (tuneless) čvirikanie — najčastejší hlasový prejav pri pohybe medzi kvetmi a kŕmení
  • Ostré kovové „cink-cink“ — kontaktná a poplašná hláska, porovnávaná s hlasom Horskej trasochvostky (Grey Wagtail)
  • Krátke trylkovité sekvesie počas toku — samec spieva z bidla pri rododendronových krovinách v hniezdnej sezóne
  • Tiché kontaktné šušty medzi pármi — nenápadná komunikácia v hustom krovinatom poraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–júl) vo vysokohorských lesoch s rododendronom (zdroj: Avian Discovery, Thai Birding)
Tok — samec predvádza ohnivočervené chvostové pierka a hájí teritórium pri kvetnatých porastoch rododendronov
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; samica má výrazne vyššiu frekvenciu návštev hniezda; dĺžka pobytu na hniezde 19,5 dňa
Zimovanie v nižších polohách (610–2 900 m n. m.) — výškový migrant, nie dlhý migrant; zimuje v dolinách a subtropickom lese
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred presunom do zimovísk; čas zvýšenej potreby potravy
Výškový migrant: jar/leto 2 000–4 800 m n. m. (ihličnaté lesy, rododendrony), jeseň/zima zostup do 610–2 900 m n. m. (dolia, subtropický les)

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — patrí mu voľná príroda himalájskych horských lesov; pre dočasnú starostlivosť o zranené jedince je potrebná pokojná, hygienická a bezprievanovová sieťová voliéra s kvetnatými rastlinami
Nektárovka ohnivochvostá je voľne žijúci horský nektárový špecialista bez etablovaného klietkového štandardu. Prirodzene obýva ihličnaté a zmiešané horské lesy s rododendronovým podrastom pri 2 000–4 800 m n. m. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné a hygienické prostredie s kvetnatými rastlinami alebo nektárovými zásobníkmi. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a eticky problematický.
Spoločenské správanie
Prevažne solitárny alebo v pároch; samce teritoriálne pri kvetnatých porastoch; mimo hniezdenia ojedinele v zmiešaných kŕdloch
Počas hniezdenia samec háji teritórium pri rododendronových krovinách. Mimo sezóny sa nektárovky ohnivochvosté pohybujú prevažne solitárne alebo v pároch, príležitostne sa pripájajú k zmiešaným kŕdlom iných nektároviek. Druh nie je výrazne spoločenský — žije pomerne solitárne v horských lesoch.
Teplota a podnebie
Horský druh preferujúci miernu až chladnú teplotu (2 000–4 800 m n. m. v lete); v zime zostupuje do teplejších dolín (610–2 900 m n. m.)
Druh je prispôsobený na chladnú až mierne teplú klímu himalájskych horských lesov. V lete hniezdi pri hranici lesa (4 000–4 800 m n. m.) v ihličnatých lesoch a rododendronových krovinách; v zime zostupuje výškovo do dolín a subtropických lesov. Tropické teploty bežného terária alebo interiéru preň nie sú vhodné.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Visacie vreckovité (purse-shaped) hniezdo zo rastlinných vláken, pavučiny a machu; buduje samica; znáška 1–2 vajcia; inkubácia 2 týždne
Samica stavia visacie vreckovité hniezdo (typické pre rod Aethopyga) zo spletených rastlinných vláken, pavučiny, machu a suchých listov, zvyčajne zavesené na konári v rododendronovom krovinatom poraste pri hranici lesa. Znáška 1–2 vajcia (výskum v JZ Číne: 1–2 vajcia, čerstvé vajíčko 1,28 g; zdroj: ResearchGate). Hniezdna sezóna trvá od marca do júla. Obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení mláďat, ale samica má výrazne vyššiu frekvenciu návštev hniezda; dĺžka pobytu mláďat na hniezde: 19,5 dňa.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potokoch a v rose na listoch; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Nektárovky sa kúpu denne v plytkých horských potokoch a rosi na vegetácii. Pri dočasnom ošetrovaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie. Hygiena je kritická — nektárové zvyšky rýchlo plesnivejú.
Svetlo a denný režim
Denný vták s výrazným sezónnym výškovým pohybom — jar/leto vysoko v horách, jeseň/zima v dolinách
Nektárovka ohnivochvostá je denný vták s výrazným výškovým (altitudinálnym) pohybom: na jar a v lete sa sťahuje do horských lesov a rododendronových porastov pri hranici lesa (4 000–4 800 m n. m.), na jeseň zostupuje do dolín a subtropického lesa (od 610 m n. m.). Tento prirodzený cyklus nadmorskej výšky nemožno v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (po prílete na vyššie hniezdne polohy)

Po výškovom presune na jar samec predvádza svoje ohnivočervené predĺžené chvostové pierka a háji teritórium pri kvetnatých rododendronových porastoch. Tok prebieha v marci až máji. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi rodu Aethopyga; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška 1–2 vajcia; hniezdna sezóna marec–júl

Samica stavia visacie vreckovité hniezdo zavesené na konári v rododendronovom krovinatom poraste alebo ihličnanom. Používa rastlinné vlákna, pavučiny, mach a suché listy. Znáša 1–2 vajcia (výskum 20 hniezd v JZ Číne: medián 1–2 vajcia, hmotnosť čerstvého vajíčka 1,28 ± 0,02 g). Hniezdna sezóna trvá od marca do júla pri 3 000–4 800 m n. m. Ide o údaje z voľnej prírody.

Inkubácia
Približne 2 týždne (14 dní); inkubuje prevažne samica

Inkubácia trvá približne 2 týždne (zdroj: Avian Discovery; presné druh-špecifické údaje sú obmedzené). Na vajciach sedí prevažne samica. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok kvetnatých zdrojov nektáru v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá na hniezde 19,5 dňa

Mláďatá sa liahnu krmivé (holé a slepé). Obaja rodičia ich kŕmia, ale samica má výrazne vyššiu frekvenciu návštev hniezda (zdroj: ResearchGate, výskum v JZ Číne). Mláďatá zostávajú na hniezde 19,5 dňa (overené meraním). V porovnaní s nektárovkami nižších polôh druh investuje do mláďat viac rodičovskej starostlivosti a znáša menej vajec — pravdepodobne adaptácia na nároky vysokohorského prostredia.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po cca 19–20 dňoch; juvenily podobné samici

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 19–20 dňoch (na základe zaznamenanej dĺžky pobytu na hniezde). Mladé vtáky sú celkovo podobné samici — olivovozelené s sivastou hlavou a kratším chvostom; samčie sfarbenie s metalicky modrou korunou a ohnivým chvostom sa vyvíja postupne pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s porovnateľnými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé samčie sfarbenie (metalicky modrá koruna, ohnivý chvost) nadobúdajú samce postupne pelichaním. Dožitie: maximálne 6 rokov bolo zaznamenané (zdroj: oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka ohnivochvostá 15–20 cm samec (vrátane predĺženého chvosta), 8,5–11 cm samica Nektárovka zelenochvostá 10–15 cm samec, 10 cm samica Nektárovka Gouldovej 14–15 cm samec, 10 cm samica Nektárovka čiernohrdlá 12–16 cm samec, 9–10 cm samica Nektárovka siparadža 12–14 cm samec, 9–10 cm samica
Nektárovka ohnivochvostá Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis) Nektárovka Gouldovej (Aethopyga gouldiae) Nektárovka čiernohrdlá (Aethopyga saturata) Nektárovka siparadža (Aethopyga siparaja)
Dĺžka15–20 cm samec (vrátane predĺženého chvosta), 8,5–11 cm samica10–15 cm samec, 10 cm samica14–15 cm samec, 10 cm samica12–16 cm samec, 9–10 cm samica12–14 cm samec, 9–10 cm samica
Váha7,5–9 g5–8 g5–7 g5–8 g5–8 g
Dožitiemax. 6 r (vo voľnej prírode, orientačne; zdroj: oiseaux.net)do cca 6 rdo cca 6 rdo cca 6 rdo cca 6 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: metalicky modrá koruna, šarlatovo-červený plášť a chrbát, fialové hrdlo, žlté brucho s oranžovým nádychom, dva predĺžené ohnivočervené chvostové pierka; samica: olivovozelená, sivastá hlava, žltkastý spodok, krátky oranžovkastý chvost so štvorcovým zakončenímSamec: zeleno-modrý kovový chvost (krátkejší než u ohnivochvostej), červený vrch tela, žlté brucho; samica: olivovozelená s dlhším zeleným chvostom (bez oranžovkastého tónu) — najdôležitejší odlišovací znak od samice ohnivochvostejSamec: modrý (nie oranžový) chvost s metalickým leskom, tmavomodrá hlava, červený plášť — výrazne menší a s modrým chvostom; samica bledšia než u ohnivochvostej. Samec neomylne odlíšený modrým chvostom od šarlatového chvosta ohnivochvostejSamec: čierne hrdlo a brucho, tmavočervený plášť, kovovo modrozelenej koruna, krátky chvost bez predĺžených pieriek; samica tmavšia (šedivohnedá) než samica ohnivochvostej. Chýbajúce predĺžené chvostové pierka a iné sfarbenie brucha sú kľúčovými odlišovacími znakmiSamec: karmínovo-červená hlava a hrdlo, kovovo zelená koruna, žlté brucho, krátky chvost; nižšinový tropický druh bez predĺžených chvostových pieriek. Jasne odlíšený od ohnivochvostej kratším chvostom a absenciou ohnivočerveného chvosta
AreálHimaláje (Nepál, Bhután, severná India), severná Mjanma, juhozápadná Čína (Tibet, S-čchuan, Jün-nan); horské ihličnaté lesy a rododendrony 2 000–4 800 m n. m.; výškový migrantHimaláje, juhozápadná Čína, Indočína; horský les 1 000–3 500 m n. m.; podobný areál, ale väčšinou nižšie polohyHimaláje, Barma, Jün-nan, SV India; horský les 1 500–3 500 m n. m.; najčastejšie sympatrická s ohnivochvostouHimaláje, Mjanma, Indočína, juhozápadná Čína; horský les 800–3 000 m n. m.; váčšinou nižšie polohy než ohnivochvostáJV Ázia (Malajzia, Indonézia, Filipíny, Thajsko); nízko a stredne nížinný tropický les; druh nekrytia horských polôh

Zaujímavosti

1

Ohnivý chvost ako diagnostický znak — samec nektárovky ohnivochvostej je nezameniteľný vďaka dvom predĺženým šarlatovo-oranžovým prostredovým chvostovým pierkam, ktoré môžu byť rovnako dlhé ako zvyšok tela. Celková dĺžka samca dosahuje 15–20 cm, pričom väčšinu tvorí práve chvost. Tento znak je jedinečný medzi himalájskymi nektárovkami a druh nedá sa zameniť so žiadnym iným druhom v areáli.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — kým samec je spektakulárny (modrá koruna, červený plášť, fialové hrdlo, žlté brucho s oranžovým nádychom, ohnivý chvost), samica je nenápadná: olivovozelená s sivastou hlavou, žltkastým spodkom a krátkym oranžovkastým takmer štvorcovým chvostom — čo je diagnostický znak pri odlišovaní od samíc príbuzných druhov (zelenochvostá, čiernohrdlá).

3

Himalájsky výškovník — druh hniezdi pri hornej hranici lesa vo výškach 3 000–4 800 m n. m., čo je jedna z najvyšších hniezdnych polôh medzi nektárovkami sveta. Zaznamenané migrácie cez hrebene Jün-nanu: v apríli 1996 preletelo jedným hrebeňom viac ako 16 000 jedincov za desať dní — neobyčajne veľký presun pre nektárovku.

4

Nektárový špecialista s evolučným zobákom — zobák nektárovky ohnivochvostej je dlhý, zahnutý a zaostrenný (dĺžka 22–24,3 mm; zdroj: Thai Birding), s tubulovitým jazykom s kefkovitým koncom na sanie nektáru. Uprednostňuje hlboké, tubulárne kvety rododendronov, Buddleja macrostachya a kosatcov v horskom lese.

5

Dva poddruhy s rozdielnym areálom — nominátny A. i. ignicauda (Hodgson, 1836) obýva Himaláje od Himáčalpradéše po Bhután a severnú Mjanmu až po juhozápadnú Čínu (Tibet, S-čchuan, Jün-nan); poddruh A. i. flavescens (Hume, 1873) má obmedzený areál na krajnom severe Indie (Meghalaya, Nagaland, Manipur) a západ Mjanmy. Druhové meno ignicauda pochádza z latinského ignis (oheň) a cauda (chvost).

6

Starostlivosť o mláďatá na horskej úrovni — výskum 20 hniezd v juhozápadnej Číne preukázal, že v porovnaní s nižšinových príbuznými druh znáša menej vajec (1–2), ale investuje do každého mláďaťa viac rodičovskej starostlivosti — obaja rodičia kŕmia, samica s oveľa vyššou frekvenciou návštev. Mláďatá zostávajú na hniezde 19,5 dňa — dlhšie ako mnohé príbuzné druhy.

7

Hlasová podobnosť s trasochvostkou — kontaktné hlásky nektárovky ohnivochvostej sú porovnávané s ostrým kovovým volaním Horskej trasochvostky (Grey Wagtail, Motacilla cinerea). Táto zvuková paralela je jedným z praktických terénnych znakov pre identifikáciu druhu v hustých rododendronových krovinách.

8

Odlíšenie od príbuzných himalájskych druhov — samec je nezameniteľný vďaka ohnivému chvostu. Najväčšia zámena hrozí pri samiciach: samica zelenochvostej (A. nipalensis, nektarovka-zelenochvosta) má dlhší zelený chvost bez oranžového odtieňa; samica Gouldovej (A. gouldiae, nektarovka-modrochvosta) je celkovo bledšia; samica čiernohrdlej (A. saturata, nektarovka-ciernohrdla) je tmavšia; u všetkých je chvost kratší a bez charakteristického štvorcovkového zakončenia samice ohnivochvostej.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka ohnivochvostá (Aethopyga ignicauda)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Aethopyga Cabanis, 1850
Druh Aethopyga ignicauda (Hodgson, 1836)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — himalájsko-juhoázijský druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Rozoznávajú sa 2 poddruhy: nominátny A. i. ignicauda (Hodgson, 1836) — Himaláje, Nepál, Bhután, severná India, severná Mjanma, južná Čína (Tibet, Jün-nan, S-čchuan); A. i. flavescens (Hume, 1873) — krajný východ Indie (Meghalaya, Nagaland, Manipur) a západ Mjanmy. Nominátny poddruh sa vyznačuje výraznejším ohnivým sfarbením chvosta; flavescens je mierne nevýraznejší. Druhové meno ignicauda pochádza z latinčiny: ignis (oheň) + cauda (chvost) — ohnivý chvost.
Avibase_ID FCD9D13219D2F8A2

? Často kladené otázky

V praxi nie. Nektárovka ohnivochvostá je voľne žijúci himalájsky horský nektárový špecialista, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Vyžaduje čerstvý nektár (ktorý sa kazí za hodiny), živý hmyz, vysokú vlhkosť a mierne teploty horských lesov — podmienky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v Himalájach.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je nezameniteľný: metalicky modrá koruna, šarlatovo-červený plášť a chrbát, fialové hrdlo, žlté brucho s oranžovým nádychom a predovšetkým dva predĺžené ohnivočervené chvostové pierka — celková dĺžka 15–20 cm. Samica je nenápadná: olivovozelená s sivastou hlavou a žltkastým spodkom, krátky chvost s oranžovkastým odtieňom a takmer štvorcovým zakončením — čo je jej diagnostický znak pri odlišovaní od samíc príbuzných druhov.

Druh žije výhradne v Ázii — v Himalájach (Nepál, Bhután, severná India od Himáčalpradéšu po Arunáčalpradéš), severnej Mjanme a juhozápadnej Číne (Tibet, S-čchuan, Jün-nan). V SR sa nevyskytuje — je to endemický horský druh Himalájí a priľahlých pohorí. Hniezdi pri 3 000–4 800 m n. m. v ihličnatých lesoch a rododendronových krovinách, v zime zostupuje do dolín.

Je to výhradný nektárový a hmyzový špecialista. Hlavnú zložku potravy tvorí nektár kvetov — predovšetkým rododendronov, Buddleja macrostachya a horských kosatcov; zobák je dlhý, zahnutý a jazyk tubulovitý na sanie nektáru. Dôležitý doplnok tvorí hmyz a pavúky, najmä pri odchove mláďat. Suchú zrninovú stravu vôbec neprijíma.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — ide o bežný druh v himalájskych horách s dostatočne veľkou populáciou. Druh nie je v CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú dlhodobé odlesňovanie horských lesov a klimatická zmena, ktorá môže zmenšiť areál vhodného horského biotopu.

Výskum 20 hniezd v juhozápadnej Číne preukázal znášku 1–2 vajcia (veľmi malá znáška, pravdepodobne adaptácia na náročné vysokohorské prostredie). Čerstvé vajíčko váži 1,28 ± 0,02 g. Inkubácia trvá približne 2 týždne; inkubuje prevažne samica. Mláďatá zostávajú na hniezde 19,5 dňa a kŕmia ich obaja rodičia, pričom samica má výrazne vyššiu frekvenciu návštev.

Druh vydáva rýchle, nemelodicke (tuneless) čvirikanie a ostré kovové hlásky porovnávané s volaním Horskej trasochvostky (Grey Wagtail). Nie je to výrazný spevavec — hlas je skôr kontaktný a poplašný. Nahrávky sú k dispozícii na portáli xeno-canto (24 nahrávok z Himalájí a severnej Mjanmy; https://xeno-canto.org/species/Aethopyga-ignicauda).

ZDROJ: Avibase (Aethopyga ignicauda, avibaseid FCD9D13219D2F8A2, SK názov nektárovka ohnivochvostá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=FCD9D13219D2F8A2&lang=SK), Wikipedia EN (Fire-tailed sunb

 Video — Nektárovka ohnivochvostá

Nektárovka ohnivochvostá (Aethopyga ignicauda) — spev a hlas v prírode

Nektárovka ohnivochvostá (Aethopyga ignicauda) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Fire-tailed Sunbird, Česky:   strdimil plamenoocasý, Nemecky:   Feuerschwanz-Nektarvogel, Španielsky:   Suimanga colafuego, Francúzsky:   Souimanga queue-de-feu, Taliansky:   Nettarinia codaflammea, Holandsky:   Vuurstaarthoningzuiger, Portugalsky:   nectarínia-cauda-de-fogo, Poľsky:   kwiatownik ognistosterny, Maďarsky:   tűzfarkú nektármadár, Rusky:   Яркая острохвостая нектарница, Japonsky:   アカオタイヨウチョウ, Latinsky:   Aethopyga ignicauda (Hodgson, 1836)