Nektárovka bieloboká (Aethopyga eximia)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka bieloboká

Aethopyga eximia — endemit horských lesov Jávy s kovovo fialovou korunou a diagnostickými bielymi bokmi — drahokam indonézskeho montánneho podrastu

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, BirdLife International a IUCN). Druh je endemický pre horské lesy ostrova Jáva v Indonézii a v rámci tohto obmedzeného areálu je lokálne bežný, najmä vo vyšších polohách. Populačný trend nie je podrobne zdokumentovaný. Hlavné potenciálne hrozby zahŕňajú stratu a degradáciu horských lesov Jávy (odlesňovanie) a dlhodobé vplyvy zmeny klímy na horské ekosystémy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13 cm (cca 5 g)
PôvodHorské lesy Jávy, Indonézia (1 200–3 000 m n. m.)
PovahaPlachý, rýchly endemický nektárovec
StravaNektár kvetov; doplnok hmyzom a pavúkmi
Dožitiecca 5 r (orientačne)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 25% STRAVA zloženie
Nektár kvetov stromov, krov a lianovitých rastlín — primárny zdroj energie celoročne 65%
Hmyz a pavúky — bielkovinový doplnok, nevyhnutný pri odchove mláďat 25%
Húsenice a ďalšie bezstavovce — príležitostný doplnok živočíšnej bielkoviny 7%
Drobné plody a rastlinné časti — sezónny minoritný doplnok 3%

Odporúčané potraviny

  • Nektár z čerstvých kvetov — primárna a nevyhnutná potrava; druh sa v avikultúre štandardne nechová, takto informácia je atlatová
  • Živý hmyz — pavúky, drobné chrobáky, húsenice; kľúčový bielkovinový doplnok pri odchove mláďat
  • Rastlinné nektárové roztoky — v zoo/záchranárskych zariadeniach náhrada prírodného nektáru (nektárový drink pre sunbirdy)
  • Drobné mäkké ovocie a bobule — príležitostný doplnok v prírode
  • Čistá pitná voda — každodenná nevyhnutnosť

Zakázané potraviny

  • Semená a zrno — nektárovky nie sú semenožravce a tento typ potravy nezvládajú
  • Sladké sirupy a med nerozriedený — vysoká koncentrácia cukru poškodzuje pečeň
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), aj malé množstvo je nebezpečné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — jedovaté pre všetkých vtákov
  • Postriekané kvety a hmyz neznámeho pôvodu — riziko pesticídovej otravy
Tip od odborníka Nektárovka bieloboká je čistý nektárovec so živočíšnym doplnkom — v prírode trávi väčšinu dňa pohybom medzi kvetonosnou vegetáciou horských lesov Jávy, srkávaním nektáru zobákom a lapením drobného hmyzu a pavúkov. Tento druh sa v avikultúre bežne nechová a informácie o strave sú preto prevažne atlasového charakteru odvodené z pozorovaní v divočine. V prírodnom prostredí preferuje kvety rôznych stromov, krov a lianovitých rastlín na okrajoch lesov a mýtinách, kde sa pohybuje nízko v krovinatom podrastu.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Nektárovka bieloboká je pomerne tichý druh — typickým prejavom je vysoké ostré „tsit“ a jednoduché kontaktné hlásky. Nepatrí medzi hlasných spevákov a jej hlas nepredstavuje záťaž pre okolie. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka hlučnosti v domácom prostredí je len atlasová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Nektárovka bieloboká nie je maznavý vták — ide o plaché voľne žijúce vtáctvo, ktoré sa pri pozorovaní v prírode správa plachým a rýchlym pohybom. Fyzický kontakt s človekom je pre tento druh stresujúci. Tento vták sa v avikultúre nechová.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, živý druh — nektárovky trávia väčšinu dňa neustálym pohybom medzi kvetmi, srkajú nektár a lovia hmyz. Sú to rýchle, čiperné vtáky v neustálom pohybe napriek svojej malej telesnej veľkosti.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Nektárovka bieloboká ľudskú reč nenapodobňuje — nektárovky túto schopnosť nemajú. Repertoár jednoduché kontaktných hlások a krátkych speváčskych motívov je vrodený. Ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová ako rečový spoločenský maznáčik.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Nektárovka bieloboká patrí medzi tichšie nektárovky — typickým prejavom je vysoké ostré krátke „tsit“ (kontaktná a poplašná hláska), prípadne jednoduché rýchle chirpujúce motívy prednášané z nízkeho kroviny. Druh je plachý a rýchly — v prírode ho pozorovatelia skôr zahliada v pohybe než ho počujú dlhšie spievať. Vokalizuje menej výrazne než mnohé iné nektárovky. Nenapodobňuje ľudskú reč. Xeno-canto eviduje 21 zápisov, prevažne krátke kontaktné hlásky a jednoduché spievanky.

Dokáže hovoriť? Nektárovka bieloboká nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Nektárovky túto schopnosť nemajú — repertoár jednoduchých kontaktných hlások a krátkych speváčskych motívov je vrodený. Ide o voľne žijúci endemický druh, ktorý sa nechová ako hovoriaci spoločenský maznáčik.

Typické zvuky

  • Vysoké ostré „tsit“ — najčastejšia kontaktná a poplašná hláska, typická pre nektárovky rodu Aethopyga
  • Krátke chirpujúce rýchle motívy — jednoduchá speváčska aktivita samca počas toku a obhajoby teritória
  • Jemné kontaktné hlásky v páre — samec a samica sa ozývajú navzájom počas spoločného hniezdneho správania
  • Rýchly pohyb s občasným krátkym volaním — druh je skôr videný ako počutý, pohybuje sa rýchlo medzi kvetmi a krovitým podrastom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavné hniezdne obdobie (marec–jún) v horách Jávy — prvá hniezdna sezóna (zdroj: Bali Wildlife)
Druhá hniezdna sezóna (november–december) — dva hniezdne vrcholy ročne (zdroj: Bali Wildlife)
Tok pred prvou hniezdnou sezónou — samec spieva a prezentuje farebné boky
Odchov mláďat — inkubácia cca 18–19 dní, obaja rodičia kŕmia (samec pomocník)
Stály rezident (nesťahovavý) — celoročne v horách Jávy; pohyby vertikálne v závislosti od kvitnutia kvetov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemický druh — v avikultúre sa prakticky nechová. Nektárovka bieloboká je javánsky horský endemit Indonézie; v európskej ani v slovenskej a českej avikultúre nie je etablovaná a chovateľské skúsenosti s ňou prakticky neexistujú. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Druh je súčasne chránený indonézskymi predpismi a jeho vývoz by podliehal prísnej regulácii.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Nektárovky vyžadujú priestranne zariadené voliéry s kvetonosnými rastlinami a stálym prístupom k nektárovému roztoku. Prirodzeným prostredím tohto druhu je horský montánny les Jávy — jeho nároky (výška 1 200–3 000 m n. m., pohyb v krovinatom podrastu, stály nektár) klietka ani bežná voliéra nedokáže naplniť.
Deti v domácnosti Nektárovka bieloboká nie je domáci maznáčik pre deti — ide o plaché voľne žijúce endemické vtáctvo, ktoré sa v avikultúre nechová. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci drahokam jávskych hôr: samec je jedným z najkrajšie sfarbených vtákov svojho ostrova. Najlepšou interakciou je štúdium atlasov, fotografií a birdwatchingová cesta na Jávu.
Hlučnosť Druh je tichý — krátke kontaktné hlásky a jednoduché „tsit“ hovory niesu obťažujúce. Keďže sa v zajatí bežne nechová, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Nektárovka bieloboká (Aethopyga eximia) je malá pôsobivá nektárovka (13 cm, cca 5 g) z čeľade nektárovkovité (Nectariniidae), endemická pre horské lesy ostrova Jáva v Indonézii. Samec je nápadne sfarbený: kovovo fialová koruna a hrdlo, červenohnedý krk a hruď, olivový chrbát, žltkastý trupec a dlhý modrozelený chvost — druh je najľahšie identifikovateľný podľa nápadných bielych bokových strapkov, od ktorých má slovenský aj anglický názov. Samica je oveľa tlmenejšia — matne olivová navrchu s tmavším olivovozeleným spodkom. Vyskytuje sa výlučne v horách Jávy od cca 1 200 do 3 000 m n. m., kde obýva montánny les, krovinový podrast a okraje lesa. Pohybuje sa nízko v podrastu osamote, v pároch alebo v malých skupinách. Živí sa predovšetkým nektárom kvetov s dôležitým doplnkom hmyzu a pavúkov. Hniezdo je vreckovité, obložené machom a zavesené na tenkej konári nízkeho stromu alebo krovia; znáška 2–3 vajec, inkubácia samicou cca 18–19 dní, samec pomáha pri kŕmení mláďat. Má dve hniezdne sezóny ročne (marec–jún a november–december). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradený v CITES. V avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúci javánsky endemit. Najbližší sympatrický druh, nektárovka jávska (Aethopyga mystacalis), sa odlišuje šarlátovou hlavou a hrdlom bez bielych strapkov.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Horský montánny les a krovinový podrast ostrova Jáva, 1 200–3 000 m n. m.
Nektárovka bieloboká obýva montánne lesy a krovinový podrast javánskich hôr. Pohybuje sa nízko v krovitom podrastu, na okrajoch lesa, mýtinách a pozdĺž chodníkov, kde vyhľadáva kvetonosnú vegetáciu. Je to nestály rezident — celoročne v rovnakom výškovom pásme, pohyby sú vertikálne podľa fenológie kvitnutia. Najľahšie ju možno pozorovať v Národnom parku Gede-Pangrango (Západná Jáva).
Spoločenské správanie
Pohybuje sa osamote, v pároch alebo v malých skupinách
V prírode sa nektárovka bieloboká pohybuje osamote, v pároch alebo v malých skupinkách pri kvetonosnej vegetácii. Samec aktívne bráni kvetonosnú teritórium. Druh je plachý a rýchly — pri priblížení sa rýchlo presúva do hustého podrasta.
Teplota a klimatické nároky
Horské podnebie Jávy (1 200–3 000 m n. m.) — chladnejšie ako nížiny
Druh je prispôsobený na chladnejšie horské podnebie javánskich hôr (1 200–3 000 m n. m.), kde je teplota výrazne nižšia než v nížinách. Je to tropický horský endemit — nie tropické nížiny.
Hniezdenie a hniezdo
Vreckovité machové hniezdo zavesené na tenkej konári nízkeho stromu alebo krovia; znáška 2–3 vajec; inkubácia cca 18–19 dní
Samec aj samica spoločne budujú vreckovité hniezdo obložené machom, zavesené na tenkej konári nízkeho stromu alebo krovia. Výstelku hniezda robí predovšetkým samica. Znáška 2–3 vajec, na ktorých sedí väčšinou samica cca 18–19 dní. Samec pomáha pri kŕmení mláďat po vyliahnutí. Druh má dve hniezdne sezóny ročne (marec–jún a november–december).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose a plytkej vode; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Nektárovky sa kúpu v rose na listoch alebo v plytkých kalužiach. V dočasnej záchrannej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní.
Svetelné a časové nároky
Denný, aktívny druh — trópické denné rytmy Jávy celoročne
Nektárovka bieloboká je aktívny denný druh prispôsobený na tropické denné rhythmy ostrova Jáva, kde sa dĺžka dňa počas roka výrazne nemení. Je to nesťahovavý rezident — nevykonáva sezónne migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred hniezdnymi sezónami (február–marec a október–november)

Samec prezentuje sfarbené boky s bielymi strapkami a spieva z kroviny počas toku. Teritóriálne správanie zahŕňa obhajovanie kvetonosných lokalít voči ostatným samcom. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými nektárovkami; presné údaje pre tento druh nie sú overené).

Hniezdo a znáška
Dve sezóny: marec–jún a november–december (zdroj: Bali Wildlife)

Pár spoločne buduje vreckovité hniezdo obložené machom, zavesené na tenkej konári nízkeho stromu alebo krovia. Výstelku robí predovšetkým samica. Samica znáša 2–3 vajcia (zdroj: Earthlife.net). Druh má dve hniezdne sezóny ročne — jednu v prvej polovici a druhú v druhej polovici roka.

Inkubácia
Cca 18–19 dní, inkubuje predovšetkým samica (zdroj: Earthlife.net)

Na vajciach sedí väčšinou samica cca 18–19 dní (zdroj: Earthlife.net analogia s príbuznými Aethopyga druhmi). Samec v tomto čase strieži teritórium a v prípade potreby kŕmi samicu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia mláďatá; hmyz kľúčový

Po vyliahnutí kŕmia mláďatá obaja rodičia — samec aktívne pomáha pri odchove (zdroj: Earthlife.net). Živočíšna bielkovina (hmyz, pavúky) je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; mláďatá podobné samici

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky (juvenily) sfarbením pripomínajú samicu — matne olivové bez kovového lesku dospelého samca. Imatúrne jedince sa samici podobajú (zdroj: Earthlife.net).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je overený — analógiou s príbuznými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samca sa pravdepodobne vyvíja postupným pelichaním. Dožitie podľa oiseaux.net orientačne cca 5 rokov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plaché voľne žijúce javánske endemické vtáctvo. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym chovateľským cieľom.

Nektárovka bieloboká je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa rýchlo a plachím spôsobom v krovitom podrastu hôr Jávy. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy ochočenia preň neexistujú. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode (ideálne v Národnom parku Gede-Pangrango alebo iných horách Jávy).

1

Neusiluj sa o ochočenie — nektárovka bieloboká je voľne žijúci plachý javánsky endemit, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — pohybuje sa rýchlo a ľahko sa splašuje

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici alebo kontaktuj indonézsku Wildlife Conservation Society

4

Rešpektuj indonézsku ochranu vtáctva — podporuj legálne birdwatchingové cesty namiesto chovu

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Nektárovka bieloboká sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci javánsky horský endemit Indonézie, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách. Akúkoľvek ponuku na predaj treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu. Druh nie je zaradený v CITES, no indonézske predpisy na ochranu divokej prírody striktne regulujú odchyt a vývoz voľne žijúcich vtákov.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné birdwatchingové pozorovanie v horách Jávy (Gede-Pangrango, Papandayan, Ijen)
Odborná literatúra a atlasy vtákov Jávy, databázy Avibase a eBird — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúcej nektárovky over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Nektárovka bieloboká nie je vták na predaj ani na bežný chov — ide o voľne žijúci javánsky endemit. Akúkoľvek ponuku na kúpu tohto druhu ber ako varovný signál. Ak ťa zaujíma, najlepšie ju spoznáš birdwatchingom v horách Jávy — Národný park Gede-Pangrango patrí medzi lokality, kde sa nektárovka bieloboká dá pozorovať.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka bieloboká 13 cm Nektárovka jávska 11–13 cm Nektárovka modrochvostá 14–16 cm (vrátane dlhého chvosta samca) Nektárovka zelenochvostá 12–14 cm
Nektárovka bieloboká Nektárovka jávska (Aethopyga mystacalis) Nektárovka modrochvostá (Aethopyga gouldiae) Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis)
Dĺžka13 cm11–13 cm14–16 cm (vrátane dlhého chvosta samca)12–14 cm
Váhacca 5 gcca 5–6 gcca 7–9 gcca 5–7 g
Dožitiecca 5 r (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci javánsky endemit — nechová savoľne žijúci endemit Jávy a Balivoliérový druh, v avikultúre chovanývoliérový druh, v avikultúre chovaný
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: kovovo fialová koruna a hrdlo, červenohnedá hruď, olivový chrbát, žltkastý trupec, dlhý modrozelený chvost, diagnostické biele bokové strapky; samica olivová tlmenáSamec so sýto šarlátovou hlavou a hrdlom (crimson), bielym bruchom a bokmi — bez fialovej koruny a bez bielych strapkov na hrudi; samica olivováSamec so šarlátovo-purpurovou hlavou, tmavočervenou hruďou, zelenkavo-modrým chvostom; oveľa dlhší chvost ako eximia; chýbajú biele bokové strapkySamec s metalicky zelenou korunou a chvostom, šarlátovým golierom a žltozeleným spodkom; chýba fialová a biele strapce ako u eximia
AreálVýlučne horský endemit Jávy (Indonézia), 1 200–3 000 m n. m.; montánny les a krovinový podrast; nestály rezident, dve hniezdne sezóny ročneJáva a Bali (Indonézia), nížinný aj montánny les; sympatrická s A. eximia ale odlíšiteľná sfarbením — scarlet hlava samca vs fialová koruna eximiaJuhozápadná Čína, himalájske pohorie, juhovýchodná Ázia; montánne a subtropické lesy — podobný biotop ako eximia, ale oveľa rozsiahlejší areálHimaláje, juhozápadná Čína a severná juhovýchodná Ázia; horský druh podobného biotopového nároky (montánne lesy) ako eximia, ale kontinentálny areál

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otváranie zobáka, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — bežné riziko u malých spevavcov v zajatí vrátane nektároviek. Prevencia: čerstvý nektárový roztok (meniť aspoň 2× denne, v teple ešte častejšie), suché a vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi u aviárneho veterinára.

Kandidóza (kvasinková infekcia)
stredná

Príznaky: Biely povlak na zobáku a v ústnej dutine, nechutenstvo, chudnutie, regurgitácia

Candida albicans sa množí v sladkom nektárovom roztoku pri nevyhovujúcej hygiene kŕmidiel. U nektároviek je to mimoriadne dôležité riziko — nektárové kŕmidlá sa musia čistiť a nektárový roztok meniť každé 4–8 hodín v teple. Liečba antimykotikami (nystatín, flukonazol) u veterinára.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy, poranenia krídel, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre plachý, rýchly druh. Malé nektárovky sú mimoriadne citlivé na stres — odchyt, transport a manipulácia môžu spôsobiť srdcovú zástavu. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimalizácia manipulácie.

Hypoglykémia (nízka hladina cukru)
vysoká

Príznaky: Slabosť, strata koordinácie, kŕče, strácanie vedomia, náhly pád

Nektárovky potrebujú stály prístup k nektárovému roztoku — bez neho hrozí rýchly pokles krvného cukru a úhyn (metabolizmus je veľmi rýchly). V prírode sa kŕmi takmer nepretržite; v zajatí musí byť nektárové kŕmidlo k dispozícii neustále.

Parazitózy (črevné a vonkajšie parazity)
stredná

Príznaky: Chudnutie, nastŕpané perie, svrbenie, podráždenosť, krvavý trus

Voľne žijúce nektárovky môžu niesť črevné parazity (kokcídie, hlísty) aj vonkajšie (roztoče). U dočasne zachytených jedincov kontrola trusu a antiparazitická liečba u veterinára; karanténa nových vtákov.

Prevencia Nektárovka bieloboká sa v zajatí bežne nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté divé jedince v záchranných staniciach: (1) Stály prístup k nektárovému roztoku — nektárovky majú extrémne rýchly metabolizmus a bez nektáru hrozí hypoglykémia v priebehu hodín. Nektárový roztok meniť každé 4–8 hodín (v teple ešte častejšie) kvôli kvasinkám. (2) Hygiena kŕmidiel — kŕmidlo na nektár čistiť horúcou vodou pri každej výmene (prevencia kandidózy). (3) Minimalizácia stresu — ticho, tma, minimum manipulácie. (4) Doplnok živého hmyzu — drobné drosophily, malé pavúky. Cieľom je rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie.

Zaujímavosti

1

Biele strapce ako menovecká vizitka — druh je pomenovaný podľa nápadných bielych ušných a bokových strapkov (anglicky „white flanks“), ktoré tvoria zreteľný kontrast s tmavo sfarbeným telom samca. Tieto biele perie-strapce sú na bokoch hrude a sú viditeľné, keď vták drží krídla pri tele; keď krídla prekryje, strapce môžu byť skryté.

2

Kovová fialová koruna — šperkvtak jávskych hôr — samec nesie na hlave kovovo fialovú korunku s rovnakým nádychom na hrdle, ktorá v priamom svetle výrazne žiari. Hruď a krk sú tmavočervené (karmazínové), chrbát a krídla olivové, trupec žltkastý a chvost dlhý s modrozeleným kovovým leskom.

3

Horský endemit bez geografickej alternatívy — nektárovka bieloboká je výlučne javánsky endemit, vyskytujúci sa od cca 1 200 do 3 000 m n. m. Ide o jeden z mála vtákov, ktorý sa nevyskytuje nikde na svete okrem tejto jednej sopečnej sopky-ostrova — a to len v jej horskom pásme.

4

Národný park Gede-Pangrango — najlepšia pozorovateľňa — najspoľahlivejším miestom na pozorovanie tohto druhu je Národný park Gede-Pangrango v Západnej Jáve, kde sa nektárovka bieloboká vyskytuje pravidelne. Druh je tu však plachý a rýchly, takže pozorovanie vyžaduje trpezlivosť.

5

Dve hniezdne sezóny ročne — na rozdiel od väčšiny európskych vtákov nektárovka bieloboká hniezdi dvakrát do roka (marec–jún a november–december), čo je typické pre tropické vtáky v stabilnom podnebí bez výrazných sezónnych zmien.

6

Sympatria s nektárovkou jávskou — na Jáve žijú spoločne dve nektárovky: nektárovka bieloboká (A. eximia) a nektárovka jávska (Aethopyga mystacalis). Odlíšenie: mystacalis má samca so šarlátovou (sýto červenou) hlavou a hrdlom bez bielych strapkov; eximia má kovovo fialovú korunu a práve tie biele strapky.

7

Monotypický druh s latinským menom „výnimočná“ — Aethopyga eximia opísal Thomas Horsfield v roku 1821 pod pôvodným menom Nectarinia eximia. Druhové meno eximia pochádza z latinčiny a znamená vynikajúca, výnimočná — odkazuje na nápadné sfarbenie samca. Druh nemá poddruhy (je monotypický).

8

Rýchly metabolizmus, stály pohyb — nektárovky musia piť nektár takmer nepretržite pre udržanie vysokej telesnej teploty a energetickej bilancie. Nektárovka bieloboká sa preto počas celého dňa neustále pohybuje medzi kvetonosnými rastlinami v krovinatom podrastu a na okrajoch lesa.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka bieloboká (Aethopyga eximia)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Aethopyga Cabanis, 1851
Druh Aethopyga eximia (Horsfield, 1821)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — javánsky horský endemit Indonézie, v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — Avibase, oiseaux.net aj BirdLife DataZone nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Thomas Horsfield v roku 1821 pod pôvodným menom Nectarinia eximia (typová lokalita Jáva, Indonézia); druhové meno eximia (lat. vynikajúca, výnimočná) odkazuje na nápadné sfarbenie samca. Alternatívne anglické meno Kuhl's Sunbird sa dnes bežne nepoužíva.
Avibase_ID 792ED87359BE0ED5

? Často kladené otázky

Nektárovka bieloboká žije výlučne v horách ostrova Jáva v Indonézii, od cca 1 200 do 3 000 m n. m. Najspoľahlivejším miestom na pozorovanie je Národný park Gede-Pangrango v Západnej Jáve, ale druh sa dá vidieť aj na iných javánskich sopkách (Papandayan, Ijen). Je to plachý, rýchly vták pohybujúci sa nízko v krovitom podrastu, takže si treba vyhradiť čas a trpezlivosť.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je nápadne sfarbený — kovovo fialová koruna a hrdlo, červenohnedý krk a hruď, olivový chrbát, žltkastý trupec, dlhý modrozelený chvost a diagnostické biele bokové strapky. Samica je oveľa tlmenejšia — matne olivová navrchu, tmavší olivovozelený spodok, biele krídlové prvky viditeľné aj u nej. Mláďatá sa sfarbením podobajú samici.

Obe žijú sympatricky na Jáve, ale sú dobre rozlíšiteľné: nektárovka jávska (A. mystacalis) má samca so sýto šarlátovou (karmazínovou) hlavou a hrdlom bez kovovo fialového lesku a bez bielych bokových strapkov — naopak, nektárovka jávska má biele brucho a boky (odlišný charakter bielej farby). Nektárovka bieloboká (A. eximia) má fialovú korunku a práve tie výrazné biele strapky na bokoch hrude.

IUCN hodnotí nektárovku bielobokú ako najmenej ohrozenú (LC). Druh je rozšírený v horách Jávy a nemá špeciálne CITES zaradenie. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú strata a degradácia horských lesov Jávy (odlesňovanie) a zmena klímy meniaca horské ekosystémy. Keďže ide o ostrovný endemit s obmedzeným areálom, akákoľvek hrozba biotopu by sa naňho dotkla priamo.

V praxi nie. Nektárovka bieloboká je voľne žijúci javánsky endemit, ktorý sa v európskej ani inej avikultúre bežne nechová. Chov nektároviek je všeobecne veľmi náročný (stály čerstvý nektár, živý hmyz, hygienické nektárové kŕmidlá, horské podmienky). Táto stránka má predovšetkým atlasový charakter.

Znáška pozostáva z 2–3 vajec (zdroj: Earthlife.net). Na vajciach sedí prevažne samica cca 18–19 dní. Pár má dve hniezdne sezóny ročne (marec–jún a november–december). Po vyliahnutí kŕmia mláďatá obaja rodičia — samec aktívne pomáha.

Primárna potrava je nektár z kvetov stromov, krov a lianovitých rastlín v horskom lese. Dôležitým doplnkom sú hmyz a pavúky (húsenice a ďalšie bezstavovce), najmä pri odchove mláďat, keď je živočíšna bielkovina nevyhnutná. Pohybuje sa nízko v krovitom podrastu a na okrajoch lesa, kde je kvetonosná vegetácia najhojnejšia.

ZDROJ: Avibase (Aethopyga eximia, ID 792ED87359BE0ED5, SK nazov nektarovka bieloboka, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=792ED87359BE0ED5&lang=SK), oiseaux.net (Aethopyga eximia — dlzka 13 cm,

 Video — Nektárovka bieloboká

Nektárovka bieloboká (Aethopyga eximia) — spev a hlas v prírode

Nektárovka bieloboká (Aethopyga eximia) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-flanked Sunbird, Česky:   strdimil běloboký, Nemecky:   Javanektarvogel, Španielsky:   Suimanga Eximio, Francúzsky:   Souimanga de Java, Taliansky:   Nettarinia fianchibianchi, Holandsky:   Javaanse Honingzuiger, Portugalsky:   nectarínia-de-flancos-brancos, Poľsky:   kwiatownik białoboczny, Maďarsky:   jávai nektármadár, Rusky:   Яванская нектарница, Japonsky:   シロフサタイヨウチョウ, Latinsky:   Aethopyga eximia (Horsfield, 1821)