Nectariniidae (nektárovkovité)
Nektárovka modrochvostá má krátky, pepitkavý spev — samec počas toku vydáva sériu rýchlych vysokých tónov prednášaných z kvitnúceho konáru alebo vrcholca kra. Bežnou hláškou je ostré, opakujúce sa „tsit-tsit“ alebo „tsee“ (kontaktná a poplašná hláska). Druh nie je tichý, ale ani nápadne hlasný — jeho vokalizácia je adekvátna jeho veľkosti a rýchlemu pohybu medzi kvetmi. Nenapodobňuje ľudskú reč; repertoár je vrodený a obmedzený. V slovenskej literatúre nie sú hlasy tohto druhu podrobne zdokumentované — primárnym zdrojom sú záznamy na xeno-canto a Cornell Macaulay Library.
Samec počas toku vystavuje farebné perie — rozkladá chvost, nafukuje fialové temenné perie a predvádza rýchle lety medzi kvetmi. Spieva z viditeľného bidla na vrchole kvitnúceho kra. Pohlavná dospelosť pravdepodobne nastupuje v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje neoverené). Ide o správanie výlučne vo voľnej prírode.
Samica samostatne stavia hruškovité (purse-shaped) visacie hniezdo z machu, trávy, rastlinných vlákien a pavučiny, s bočným vchodom. Hniezdo meria asi 15–18 cm na dĺžku a 10–11,5 cm na šírku a visí zvyčajne v nižšej vegetácii. Znáška obsahuje 2–3 vajcia — biela s červenohnedými škvrnami.
Na vajciach sedí prevažne samica. Dĺžka inkubácie je podľa Wikipedia EN zhruba 2 týždne; presné druh-špecifické údaje v dostupných zdrojoch nie sú podrobnejšie špecifikované. Samec v tomto období háji teritórium.
Mláďatá sa liahnu krmivé — kŕmenie zabezpečuje prevažne samica. Nevyhnutný je hmyz a pavúky ako zdroj bielkovín pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo po zhruba 15–16 dňoch (Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko dní po vyletení.
Mladé vtáky sú po vyletení podobné samici — olivovo-zelené bez výrazného kovového peria. Plné dospelé sfarbenie samcov (fialové teme, šarlátový chrbát, modrý chvost) sa vyvíja postupne pelichaním. Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch presne uvedený — analógiou s príbuznými nektárovkami sa predpokladá prvý rok života.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samca sa vyvíja postupne. Dožitie vo voľnej prírode je podľa oiseaux.net okolo 6 rokov; presne overené dlhodobé údaje pre tento druh nie sú k dispozícii.
| Nektárovka modrochvostá | Zelenchvostá nektárovka (Aethopyga nipalensis) | Šarlátová nektárovka (Aethopyga siparaja) | Purpurová nektárovka (Cinnyris asiaticus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | samec 13–16 cm, samica 9–11 cm | samec cca 12–15 cm, samica 10 cm | samec 11–15 cm | cca 10 cm |
| Váha | samec 4–12 g, samica 5–8 g | cca 5–8 g | cca 5–9 g | cca 5–7 g |
| Dožitie | cca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net) | cca 5–7 r (orientačne) | cca 5–7 r (orientačne) | cca 5–6 r (orientačne) |
| Ochrana | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Samec: kovovo fialové čelo a teme, šarlátový chrbát, predĺžený azúrovomodrý chvost, žlté alebo šarlátové brucho (podľa poddruhu). Samica: olivovo-zelená, bledožltý spodok, bez metalického peria — extrémny dimorfizmus | Samec: kovovo zelený (nie modrý) chvost, zelená koruna, žlté brucho; samica olivová. Najčastejšia zámena s nektárovkou modrochvostou — odlíšiť podľa farby chvosta samca | Samec: šarlátová hlava a chrbát, olivový (nie modrý) chvost, bez fialového temena, bez žltého brucha; samica olivová. Obýva prevažne nižšie polohy — kontaktná zóna s nektárovkou modrochvostou na okrajoch areálu | Samec: kovovo purpurová/zelená na celom hornom tele, dlhý zahnutý zobák; výrazne menší bez predĺžených riadiacich pier. Rovnaká rodina Nectariniidae, ale iný rod a odlišné sfarbenie |
| Areál | Himaláje (India, Nepál, Bhután), juh Číny, Myanmar, severná Indočína (Laos, Vietnam); horské lesy 1 000–3 500 m n. m.; striktná nektárovníčka, v avikultúre sa nechová | Himaláje (India, Nepál, Bhután), juh Číny, severná Indočína; sympatrický druh s nektárovkou modrochvostou v časti areálu | Rozsiahly areál od Indie po Filipíny a Indonéziu; nižšie polohy než nektárovka modrochvostá | Indický subkontinent a Pakistan; nížinný a stredne výškový druh, nie typický horský; bežnejší v záhradách a parkoch |
Pomenovaná po vtáčej ilustrátorke — druh bol vedecky opísaný v roku 1831 írskym zoológom Nicholasom Vigorsom, ktorý mu dal epitetón gouldiae na počesť Elizabeth Gouldovej — britskej vtáčej ilustrátorky a manželky Johna Goulda — ktorá nakreslila predinventárnu tabuľku tohto vtáka pre dielo A Century of Birds from the Himalaya Mountains. Odtiaľ pochádza aj anglický názov „Mrs. Gould's Sunbird“.
Štyri poddruhy s rôznym sfarbením brucha — kľúčovým identifikačným znakom je farba brucha samca: nominátny poddruh A. g. gouldiae (Himaláje) má jasno žlté brucho, zatiaľ čo A. g. dabryii (záp. Čína, severná Indočína) má brucho čisto šarlátové. Poddruhy isolata a annamensis zaujímajú medzistupne.
Extrémny pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú natoľko odlišné, že ich netrénovaný pozorovateľ môže považovať za rôzne druhy. Samec: kovovo fialové čelo a teme, šarlátový chrbát, dlhý azúrovomodrý stredový chvost. Samica: nenápadná olivovo-zelená s bledožltým spodkom — bez metalického peria.
Horský nektárovník vo výškach 1 000–3 500 m — na rozdiel od väčšiny tropických nektároviek, ktoré obývajú nížiny, je nektárovka modrochvostá horský špecialista; dosahuje výšky cez 3 000 m n. m. a sezónne sa presúva nahor a nadol podľa kvitnúcej vegetácie.
Striktná nektárovníčka — jazyk nektárovky je tubulárny, dlhý a s hákovitými vláknami na konci; umožňuje zbieranie nektáru zo stien dlhých rúrkovitých kvetov, na ktoré krátko zobákaté vtáky nedosiahnu. Táto adaptácia určuje celú jej potravnú ekológiu a robí ju takmer nezastupiteľnou pre konkrétnych hostiteľov kvetov.
Odlíš od Zelenchvostej nektárovky (A. nipalensis) — zelenchvostá nektárovka je najbližší sympatrický príbuzný druhu; oba druhy sa vyskytujú v Himalájoch a Číne. Kľúčový rozdiel: samec nektárovky modrochvostej má azúrovomodrý predĺžený chvost, kým samec zelenchvostej má chvost kovovo zelený. Samica zelenchvostej má výraznejšiu žltú (nie olivovú) na spodku.
Odlíš od Šarlátovej nektárovky (A. siparaja) — šarlátová nektárovka nemá žlté brucho (má len červeno-oranžové prsné perie a olivový chvost), obýva predovšetkým nižšie polohy a nemá kovové fialové čelo: kombinácia fialového temena, šarlátového chrbta a modrého chvosta je pre nektárovku modrochvostú unikátna.
Dĺžka samca 13–16 cm, samice 9–11 cm — pohlavný rozdiel nie je len vo sfarbení, ale aj vo veľkosti a dĺžke chvosta: samec má výrazne predĺžené stredové riadiace perá chvosta (celková dĺžka vrátane chvosta 131–160 mm), zatiaľ čo samica je výrazne menšia (91–111 mm). Hmotnosť: samec 4–12 g, samica 5–8 g (zdroj: Wikipedia EN).
Opelenie horských kvetov — nektárovka modrochvostá je dôležitým opeľovačom horských rastlín v Himalájoch a južnej Číne, vrátane rododendronov, koralových kríkov (Erythrina) a pagaštanov (Aesculus). Pri zbere nektáru sa peľ zachytáva na čele vtáka a prenáša na ďalší kvet — obe strany profitujú z tejto symbiotickej väzby.
V praxi nie. Nektárovka modrochvostá je striktný nektárovník s mimoriadne špecifickými nárokmi — neustály prísun čerstvého nektáru, horský biotop vo výškach až 3 500 m, dynamické prostredie s kvitnúcou vegetáciou. V európskej ani slovenskej avikultúre sa bežne nechová. Táto stránka má atlasový a identifikačný charakter; akékoľvek chovateľské poznámky sú len orientačné a vzťahujú sa výlučne na dočasnú záchranársku starostlivosť, nie na trvalý chov.
Druh má extrémny pohlavný dimorfizmus. Samec má kovovo fialové čelo a teme, šarlátový chrbát a plece, dlhý predĺžený azúrovomodrý chvost a — podľa poddruhu — buď žlté (nominátny, Himaláje) alebo šarlátové brucho (dabryii, Čína). Samica je celkovo nenápadná: olivovo-zelená na chrbte, bledožltý spodok, bez metalického peria, výrazne menšia (9–11 cm). V teréne prakticky vyzerajú ako rôzne druhy.
Kľúčovým znakom je farba brucha samca: (1) A. g. gouldiae (Himaláje, Sutledž po Arunáčal Pradesh, JV Tibet) — žlté brucho s červeným pruhom alebo bez; (2) A. g. isolata (J Asám, Bangladéš, Z Mjanmarsko) — medzistupňové sfarbenie; (3) A. g. dabryii (záp. Čína, S Mjanmarsko, S Laos) — čisto šarlátové brucho; (4) A. g. annamensis (J Laos, J Vietnam) — medzistupňové sfarbenie. Samice jednotlivých poddruhov sú ťažko rozlíšiteľné.
Je to striktný nektárovník — v prírode sa živí predovšetkým nektárom rúrkovitých horských kvetov (rododendron, koralový krík, pagaštan a ďalšie) pomocou dlhého tubulárneho jazyka. K tomu pravidelne loví hmyz a pavúky ako zdroj bielkovín, najmä v hniezdnom období. Nejedí semená — nemá na to vybavenie (zobák ani tráviaci trakt). V dočasnej záchranárskej starostlivosti sa podáva 20–25 % cukorný roztok (NIKDY med) a drobný mäkký hmyz.
Druh obýva horské lesy od Himalájí po severnú Indočínu: India (Uttarakhand až Arunáčal Pradesh), Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, juhozápadná a juhovýchodná Čína (Jünnan, S´čchuan, Guangxi a ďalšie), Hong Kong (mimo hniezdenia), severný Laos a Vietnam. Žije vo výškach 1 000–3 500 m n. m. v listnatých, zmiešaných a vždyzelených horských lesoch. V Slovenskej republike sa nevyskytuje.
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozenú (LC), no s klesajúcim populačným trendom — odlesňovanie horských lesov a zmena využívania krajiny sú hlavnými hrozbami. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na Slovensku sa nevyskytuje vo voľnej prírode, takže zákon č. 543/2002 Z. z. ho priamo nechrání; v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné pravidlá pre exotické vtáky.
Druhové meno gouldiae a anglický názov „Mrs. Gould's Sunbird“ vzdávajú poctu Elizabeth Gouldovej — britskej vtáčej ilustrátorke (1804–1841), manželke ornitológa Johna Goulda. Elizabeth nakreslila tabule pre dielo A Century of Birds from the Himalaya Mountains (1830–1832), kde bol tento druh prvýkrát zobrazený. Druh opísal írsky zoológ Nicholas Vigors v roku 1831 pod pôvodným menom Cinnyris gouldiae.
Dva najbežnejšie zámeny: (1) Zelenchvostá nektárovka (A. nipalensis) — samec má kovovo zelený (nie modrý) chvost a iné rozloženie farieb; oba druhy sa vyskytujú v Himalájoch. (2) Šarlátová nektárovka (A. siparaja) — samec bez kovového fialového temena, bez žltého brucha, žije prevažne v nižších polohách. Kombinácia fialového temena + šarlátového chrbta + modrého predĺženého chvosta je pre nektárovku modrochvostú unikátna v celom jej areáli.