Nektárovka modrochvostá (Aethopyga gouldiae)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka modrochvostá

Aethopyga gouldiae — drobný horský nektárovník Himalájí a južnej Číny s kovovo fialovým temenným štítom, šarlátovým chrbtom a predĺženým azúrovomodrým chvostom — jeden z najkrajšie sfarbených spevavcov Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern — najmenej ohrozený (hodnotenie BirdLife International / IUCN, https://www.iucnredlist.org/species/22718077/23011290). Populačný trend je klesajúci, avšak pokles nie je dostatočne rýchly na zaradenie do vyššej ohrozenej kategórie. Druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie a degradácia horských lesov v Himalájoch, Číne a severnej Indočíne. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžkasamec 13–16 cm, samica 9–11 cm
Váhasamec 4–12 g, samica 5–8 g
PôvodHimaláje, juh Číny, severná Indočína (1 000–3 500 m n. m.)
PovahaVoľne žijúci horský nektárovník — v zajatí sa nechová
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Nektár kvetov — hlavná zložka celoročne, zbieraný dlhým rúrkovitým jazykom z rúrkovitých kvetov (napr. Rhododendron, Erythrina, Aesculus)
  • Hmyz a pavúky — nevyhnutný zdroj bielkovín, najmä v hniezdnom období a pri odchove mláďat (chrobáky, polokrídlovce, pavúky)
  • Drobné plody a mäkké časti rastlín — príležitostný doplnok mimo sezóny kvetov
  • Iné bezstavovce — larvy hmyzu, háďatká a drobné článkonožce zo súkvetí a kôry
Tip od odborníka Nektárovka modrochvostá je striktná nektárovníčka — v prírode živí predovšetkým nektárom rúrkovitých kvetov (Rhododendron, Erythrina, Aesculus a ďalšie horské kvitnúce rastliny), ktorý zbiera dlhým tubulárnym jazykom. K tomu pravidelne loví hmyz a pavúky ako zdroj bielkovín, najmä v hniezdnom období a pri odchove mláďat. Druh nie je vhodný na chov v klietke ani voliére a táto strana má atlasový charakter — nižšie zásady sa vzťahujú výlučne na dočasnú starostlivosť o zranené jedince v záchrannej stanici: základom je 20–25 % cukorný roztok (sacharóza vo vode, NIE med) podávaný v tenkej trubičke alebo miske, doplnený drobným mäkkým hmyzom (Drosophila, malé cvrčky). Žiadne semená, žiadny med, žiadne mlieko. Cieľom je vždy návrat do prírody.

Hlasový prejav

Nektárovka modrochvostá má krátky, pepitkavý spev — samec počas toku vydáva sériu rýchlych vysokých tónov prednášaných z kvitnúceho konáru alebo vrcholca kra. Bežnou hláškou je ostré, opakujúce sa „tsit-tsit“ alebo „tsee“ (kontaktná a poplašná hláska). Druh nie je tichý, ale ani nápadne hlasný — jeho vokalizácia je adekvátna jeho veľkosti a rýchlemu pohybu medzi kvetmi. Nenapodobňuje ľudskú reč; repertoár je vrodený a obmedzený. V slovenskej literatúre nie sú hlasy tohto druhu podrobne zdokumentované — primárnym zdrojom sú záznamy na xeno-canto a Cornell Macaulay Library.

Typické zvuky

  • Krátky, pepitkavý spev samca — rýchla séria vysokých tónov prednášaná z kvitnúceho konáru počas toku (charak­teristický spev pre rod Aethopyga)
  • Ostré kontaktné hlásky tsit alebo tsee — najčastejší zvuk pri pohybe medzi kvetmi a pri poplachových situáciách
  • Jemné švierkanie pri kŕmení — tichý vokálny kontakt vydávaný počas zberu nektáru a hmyzu v kríkoch
  • Striedmy, nenápadný hlasový prejav — druh nevokalizuje sústavne; pohyb medzi kvetmi je rýchly a hlasový výstup krátky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a ohraničovanie teritória — samec vystavuje farebné perie a spieva zo štipľavých piestov kvetov
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–jún) v horských lesoch Himalájí a Číny (zdroj: Wikipedia EN)
Odchov mláďat — samica inkubuje a kŕmi; samec háji teritórium; hmyz nevyhnutný pre rast mláďat
Zimovanie a výškový posun — druh sa sťahuje do nižších polôh, kde kvetiny kvitnú aj v zime
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred výškovým posunom; dôležitý príjem bielkovín
Druh je prevažne stály s výškovými sezónnymi presunmi — v lete do vyšších polôh (až 3 500 m n. m.), v zime nižšie

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Horské listnaté a zmiešané lesy vo výškach 1 000–3 500 m n. m. s bohatou kvetnatou vegetáciou (Rhododendron, Erythrina, Quercus, bambus); druh sa v zajatí prakticky nechová
Nektárovka modrochvostá je voľne žijúci horský druh bez etablovaného klietkového štandardu. Prirodzene obýva horské listnaté, zmiešané a vždyzelené lesy v rôznych lesných typoch (monsúnové lesy, opadavé a vždyzelené širokokrovné lesy) vo výškach 1 000 až 3 500 m n. m. (Wikipedia EN; oiseaux.net). V zimných mesiacoch sa presúva do nižších polôh, kde kvetiny kvitnú. Klietka ani štandardná voliéra nedokáže napodobniť ani zlomok tohto prostredia.
Spoločenské správanie
Prevažne solitérny druh alebo páry v hniezdnom období; mimo hniezdenia sa občas objavuje v zmiešaných kŕdličkoch pri bohatých zdrojoch kvetov
Nektárovka modrochvostá žije prevažne jednotlivo alebo v pároch — nie je výrazne kŕdľový druh. Samec háji kvitnúce teritórium agresívne voči iným nektárovníkom. Mimo hniezdnej sezóny sa príležitostne združuje s inými druhmi nektároviek a malých spevavcov pri bohatých zdrojoch nektáru.
Teplota a nadmorská výška
Horský druh: 1 000–3 500 m n. m.; v lete vyššie polohy, v zime výškový zostup do teplejších lesov
Druh je adaptovaný na chladnejšie horské podnebie Himalájí a čínských hôr, kde lete dosahuje aj 3 500 m n. m. V zimných mesiacoch sa presúva do nižších polôh (výškový migrant), kde sú dostupné kvitnúce rastliny. Tento dynamický teplotný a nadmorský cyklus nie je možné naplniť v bežnom chove.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hruškovité visacie hniezdo z machu, trávy a pavučiny (dĺžka cca 15–18 cm); znáška 2–3 vajíčok; hniezdna sezóna apríl–jún
Samica stavia hruškovité (purse-shaped) visacie hniezdo z machu, trávy, rastlinných vlákien a pavučiny; hniezdo meria asi 15–18 cm na dĺžku a 10–11,5 cm na šírku (Wikipedia EN). Znáša 2–3 vajcia (biele s červenohnedými škvrnami). Inkubácia trvá približne 2 týždne a sedí prevažne samica; mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–16 dňoch (Wikipedia EN). Hniezdna sezóna: apríl–jún.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose kvetov, plytkých potokoch a dažďovej vode; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Nektárovky si udržiavajú hygienu kúpaním — vo voľnej prírode využívajú rosu na kvetoch, plytké horské potôčiky a dažďovú vodu. Pri dočasnom zadržaní v záchrannej stanici ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, hygienické prostredie ako prevenciu plesní. Druh sa bežne nechová — ide o všeobecné odporúčanie pre nektárovky.
Svetlo a denný rytmus
Denný vták s aktívnym kŕmením za denného svetla; sezónne výškové presunuy sú riadené dostupnosťou kvetov, nie iba fotoperiodikou
Nektárovka modrochvostá je denný vták — kŕmenie nektárom prebieha výlučne za denného svetla. Jej sezónne pohyby (výškové migrácie) sú úzko viazané na fenológiu kvitnúcich rastlín v horách. Tento vzorec nie je riadený výlučne dĺžkou dňa, ale kombináciou teploty a dostupnosti potravy — ďalší dôvod, prečo klietka nedokáže pokryť jej prirodzené potreby.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (pred začiatkom hniezdenia; zdroj: Wikipedia EN)

Samec počas toku vystavuje farebné perie — rozkladá chvost, nafukuje fialové temenné perie a predvádza rýchle lety medzi kvetmi. Spieva z viditeľného bidla na vrchole kvitnúceho kra. Pohlavná dospelosť pravdepodobne nastupuje v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje neoverené). Ide o správanie výlučne vo voľnej prírode.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–3 vajec; hniezdna sezóna apríl–jún (zdroj: Wikipedia EN)

Samica samostatne stavia hruškovité (purse-shaped) visacie hniezdo z machu, trávy, rastlinných vlákien a pavučiny, s bočným vchodom. Hniezdo meria asi 15–18 cm na dĺžku a 10–11,5 cm na šírku a visí zvyčajne v nižšej vegetácii. Znáška obsahuje 2–3 vajcia — biela s červenohnedými škvrnami.

Inkubácia
Aproximatívne 2 týždne (zdroj: Wikipedia EN)

Na vajciach sedí prevažne samica. Dĺžka inkubácie je podľa Wikipedia EN zhruba 2 týždne; presné druh-špecifické údaje v dostupných zdrojoch nie sú podrobnejšie špecifikované. Samec v tomto období háji teritórium.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Samica kŕmi; mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–16 dňoch (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé — kŕmenie zabezpečuje prevažne samica. Nevyhnutný je hmyz a pavúky ako zdroj bielkovín pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo po zhruba 15–16 dňoch (Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko dní po vyletení.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 15–16 dňoch; juvenily podobné samici

Mladé vtáky sú po vyletení podobné samici — olivovo-zelené bez výrazného kovového peria. Plné dospelé sfarbenie samcov (fialové teme, šarlátový chrbát, modrý chvost) sa vyvíja postupne pelichaním. Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch presne uvedený — analógiou s príbuznými nektárovkami sa predpokladá prvý rok života.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samca sa vyvíja postupne. Dožitie vo voľnej prírode je podľa oiseaux.net okolo 6 rokov; presne overené dlhodobé údaje pre tento druh nie sú k dispozícii.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka modrochvostá samec 13–16 cm, samica 9–11 cm Zelenchvostá nektárovka samec cca 12–15 cm, samica 10 cm Šarlátová nektárovka samec 11–15 cm Purpurová nektárovka cca 10 cm
Nektárovka modrochvostá Zelenchvostá nektárovka (Aethopyga nipalensis) Šarlátová nektárovka (Aethopyga siparaja) Purpurová nektárovka (Cinnyris asiaticus)
Dĺžkasamec 13–16 cm, samica 9–11 cmsamec cca 12–15 cm, samica 10 cmsamec 11–15 cmcca 10 cm
Váhasamec 4–12 g, samica 5–8 gcca 5–8 gcca 5–9 gcca 5–7 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)cca 5–7 r (orientačne)cca 5–7 r (orientačne)cca 5–6 r (orientačne)
OchranaIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: kovovo fialové čelo a teme, šarlátový chrbát, predĺžený azúrovomodrý chvost, žlté alebo šarlátové brucho (podľa poddruhu). Samica: olivovo-zelená, bledožltý spodok, bez metalického peria — extrémny dimorfizmusSamec: kovovo zelený (nie modrý) chvost, zelená koruna, žlté brucho; samica olivová. Najčastejšia zámena s nektárovkou modrochvostou — odlíšiť podľa farby chvosta samcaSamec: šarlátová hlava a chrbát, olivový (nie modrý) chvost, bez fialového temena, bez žltého brucha; samica olivová. Obýva prevažne nižšie polohy — kontaktná zóna s nektárovkou modrochvostou na okrajoch areáluSamec: kovovo purpurová/zelená na celom hornom tele, dlhý zahnutý zobák; výrazne menší bez predĺžených riadiacich pier. Rovnaká rodina Nectariniidae, ale iný rod a odlišné sfarbenie
AreálHimaláje (India, Nepál, Bhután), juh Číny, Myanmar, severná Indočína (Laos, Vietnam); horské lesy 1 000–3 500 m n. m.; striktná nektárovníčka, v avikultúre sa nechováHimaláje (India, Nepál, Bhután), juh Číny, severná Indočína; sympatrický druh s nektárovkou modrochvostou v časti areáluRozsiahly areál od Indie po Filipíny a Indonéziu; nižšie polohy než nektárovka modrochvostáIndický subkontinent a Pakistan; nížinný a stredne výškový druh, nie typický horský; bežnejší v záhradách a parkoch

Zaujímavosti

1

Pomenovaná po vtáčej ilustrátorke — druh bol vedecky opísaný v roku 1831 írskym zoológom Nicholasom Vigorsom, ktorý mu dal epitetón gouldiae na počesť Elizabeth Gouldovej — britskej vtáčej ilustrátorky a manželky Johna Goulda — ktorá nakreslila predinventárnu tabuľku tohto vtáka pre dielo A Century of Birds from the Himalaya Mountains. Odtiaľ pochádza aj anglický názov „Mrs. Gould's Sunbird“.

2

Štyri poddruhy s rôznym sfarbením brucha — kľúčovým identifikačným znakom je farba brucha samca: nominátny poddruh A. g. gouldiae (Himaláje) má jasno žlté brucho, zatiaľ čo A. g. dabryii (záp. Čína, severná Indočína) má brucho čisto šarlátové. Poddruhy isolata a annamensis zaujímajú medzistupne.

3

Extrémny pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú natoľko odlišné, že ich netrénovaný pozorovateľ môže považovať za rôzne druhy. Samec: kovovo fialové čelo a teme, šarlátový chrbát, dlhý azúrovomodrý stredový chvost. Samica: nenápadná olivovo-zelená s bledožltým spodkom — bez metalického peria.

4

Horský nektárovník vo výškach 1 000–3 500 m — na rozdiel od väčšiny tropických nektároviek, ktoré obývajú nížiny, je nektárovka modrochvostá horský špecialista; dosahuje výšky cez 3 000 m n. m. a sezónne sa presúva nahor a nadol podľa kvitnúcej vegetácie.

5

Striktná nektárovníčka — jazyk nektárovky je tubulárny, dlhý a s hákovitými vláknami na konci; umožňuje zbieranie nektáru zo stien dlhých rúrkovitých kvetov, na ktoré krátko zobákaté vtáky nedosiahnu. Táto adaptácia určuje celú jej potravnú ekológiu a robí ju takmer nezastupiteľnou pre konkrétnych hostiteľov kvetov.

6

Odlíš od Zelenchvostej nektárovky (A. nipalensis) — zelenchvostá nektárovka je najbližší sympatrický príbuzný druhu; oba druhy sa vyskytujú v Himalájoch a Číne. Kľúčový rozdiel: samec nektárovky modrochvostej má azúrovomodrý predĺžený chvost, kým samec zelenchvostej má chvost kovovo zelený. Samica zelenchvostej má výraznejšiu žltú (nie olivovú) na spodku.

7

Odlíš od Šarlátovej nektárovky (A. siparaja) — šarlátová nektárovka nemá žlté brucho (má len červeno-oranžové prsné perie a olivový chvost), obýva predovšetkým nižšie polohy a nemá kovové fialové čelo: kombinácia fialového temena, šarlátového chrbta a modrého chvosta je pre nektárovku modrochvostú unikátna.

8

Dĺžka samca 13–16 cm, samice 9–11 cm — pohlavný rozdiel nie je len vo sfarbení, ale aj vo veľkosti a dĺžke chvosta: samec má výrazne predĺžené stredové riadiace perá chvosta (celková dĺžka vrátane chvosta 131–160 mm), zatiaľ čo samica je výrazne menšia (91–111 mm). Hmotnosť: samec 4–12 g, samica 5–8 g (zdroj: Wikipedia EN).

9

Opelenie horských kvetov — nektárovka modrochvostá je dôležitým opeľovačom horských rastlín v Himalájoch a južnej Číne, vrátane rododendronov, koralových kríkov (Erythrina) a pagaštanov (Aesculus). Pri zbere nektáru sa peľ zachytáva na čele vtáka a prenáša na ďalší kvet — obe strany profitujú z tejto symbiotickej väzby.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka modrochvostá (Aethopyga gouldiae)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Aethopyga Cabanis, 1850
Druh Aethopyga gouldiae (Vigors, 1831)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — horský druh Himalájí, južnej Číny a severnej časti juhovýchodnej Ázie
Poddruhy Štyri uznávané poddruhy (IOC World Bird List, Wikipedia EN): A. g. gouldiae — Himaláje (Suttledžská dolina po Arunáčal Pradesh, JV Tibet); A. g. isolata — južný Asám, Bangladéš, Z Mjanmarsko; A. g. dabryii — záp. Čína (Jünnan, S´čchuan) po Mjanmarsko a severný Laos — samec má šarlátové (nie žlté) brucho; A. g. annamensis — južný Laos (náhorná plošina Bolaven) a južný Vietnam (náhorná plošina Langbian).
Avibase_ID 6A4A67F7AC5391C2

? Často kladené otázky

V praxi nie. Nektárovka modrochvostá je striktný nektárovník s mimoriadne špecifickými nárokmi — neustály prísun čerstvého nektáru, horský biotop vo výškach až 3 500 m, dynamické prostredie s kvitnúcou vegetáciou. V európskej ani slovenskej avikultúre sa bežne nechová. Táto stránka má atlasový a identifikačný charakter; akékoľvek chovateľské poznámky sú len orientačné a vzťahujú sa výlučne na dočasnú záchranársku starostlivosť, nie na trvalý chov.

Druh má extrémny pohlavný dimorfizmus. Samec má kovovo fialové čelo a teme, šarlátový chrbát a plece, dlhý predĺžený azúrovomodrý chvost a — podľa poddruhu — buď žlté (nominátny, Himaláje) alebo šarlátové brucho (dabryii, Čína). Samica je celkovo nenápadná: olivovo-zelená na chrbte, bledožltý spodok, bez metalického peria, výrazne menšia (9–11 cm). V teréne prakticky vyzerajú ako rôzne druhy.

Kľúčovým znakom je farba brucha samca: (1) A. g. gouldiae (Himaláje, Sutledž po Arunáčal Pradesh, JV Tibet) — žlté brucho s červeným pruhom alebo bez; (2) A. g. isolata (J Asám, Bangladéš, Z Mjanmarsko) — medzistupňové sfarbenie; (3) A. g. dabryii (záp. Čína, S Mjanmarsko, S Laos) — čisto šarlátové brucho; (4) A. g. annamensis (J Laos, J Vietnam) — medzistupňové sfarbenie. Samice jednotlivých poddruhov sú ťažko rozlíšiteľné.

Je to striktný nektárovník — v prírode sa živí predovšetkým nektárom rúrkovitých horských kvetov (rododendron, koralový krík, pagaštan a ďalšie) pomocou dlhého tubulárneho jazyka. K tomu pravidelne loví hmyz a pavúky ako zdroj bielkovín, najmä v hniezdnom období. Nejedí semená — nemá na to vybavenie (zobák ani tráviaci trakt). V dočasnej záchranárskej starostlivosti sa podáva 20–25 % cukorný roztok (NIKDY med) a drobný mäkký hmyz.

Druh obýva horské lesy od Himalájí po severnú Indočínu: India (Uttarakhand až Arunáčal Pradesh), Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, juhozápadná a juhovýchodná Čína (Jünnan, S´čchuan, Guangxi a ďalšie), Hong Kong (mimo hniezdenia), severný Laos a Vietnam. Žije vo výškach 1 000–3 500 m n. m. v listnatých, zmiešaných a vždyzelených horských lesoch. V Slovenskej republike sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozenú (LC), no s klesajúcim populačným trendom — odlesňovanie horských lesov a zmena využívania krajiny sú hlavnými hrozbami. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na Slovensku sa nevyskytuje vo voľnej prírode, takže zákon č. 543/2002 Z. z. ho priamo nechrání; v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné pravidlá pre exotické vtáky.

Druhové meno gouldiae a anglický názov „Mrs. Gould's Sunbird“ vzdávajú poctu Elizabeth Gouldovej — britskej vtáčej ilustrátorke (1804–1841), manželke ornitológa Johna Goulda. Elizabeth nakreslila tabule pre dielo A Century of Birds from the Himalaya Mountains (1830–1832), kde bol tento druh prvýkrát zobrazený. Druh opísal írsky zoológ Nicholas Vigors v roku 1831 pod pôvodným menom Cinnyris gouldiae.

Dva najbežnejšie zámeny: (1) Zelenchvostá nektárovka (A. nipalensis) — samec má kovovo zelený (nie modrý) chvost a iné rozloženie farieb; oba druhy sa vyskytujú v Himalájoch. (2) Šarlátová nektárovka (A. siparaja) — samec bez kovového fialového temena, bez žltého brucha, žije prevažne v nižších polohách. Kombinácia fialového temena + šarlátového chrbta + modrého predĺženého chvosta je pre nektárovku modrochvostú unikátna v celom jej areáli.

ZDROJ: Avibase (Aethopyga gouldiae, ID 6A4A67F7AC5391C2, SK názov nektárovka modrochvostá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=6A4A67F7AC5391C2), Wikipedia EN (Mrs. Gould's sunbird — taxonómia,

 Video — Nektárovka modrochvostá

Nektárovka modrochvostá (Aethopyga gouldiae) — spev a hlas v prírode

Nektárovka modrochvostá (Aethopyga gouldiae) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Mrs. Gould's Sunbird, Česky:   strdimil rudohřbetý, Nemecky:   Gouldnektarvogel, Španielsky:   Suimanga de Gould, Francúzsky:   Souimanga de Gould, Taliansky:   Nettarinia di Gould, Holandsky:   Goulds Honingzuiger, Portugalsky:   nectarínia-de-barrete-roxo, Poľsky:   kwiatownik ozdobny, Maďarsky:   Gould-nektármadár, Rusky:   Гульдова нектарница, Japonsky:   ルリオタイヨウチョウ, Latinsky:   Aethopyga gouldiae (Vigors, 1831)