Nektárovka čiernohrdlá (Aethopyga saturata)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka čiernohrdlá

Aethopyga saturata — juhoázijský lesný nektárivorus s metalickou fialovo-modrou korunkou, vínovo-gaštanovým telom a diagnosticky čiernym hrdlom — obligátny opeľovač tropických lesov, nechovaný v zajatí

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016). Druh má rozsiahly areál (11 krajín), početnejšiu populáciu a populačný trend je hodnotený ako stabilný — pokles bol zaznamenaný lokálne, ale nie v miere zodpovedajúcej zaradeniu do vyššej kategórie ohrozenia. Hlavnými dlhodobými hrozbami sú odlesňovanie a fragmentácia vlhkých horských a nížinných lesov v Himalájoch a juhovýchodnej Ázii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka10–13 cm (6–10 g)
PôvodHimaláje, juh Číny, sever JV Ázie (11 krajín)
PovahaTeritóriálny, aktívny, stály nektárivorus
StravaNektar kvetov a článkonožce (hmyz, pavúky)
Dožitiemax. 5 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Nektar kvetov — absolútne dominantná zložka potravy, druh preniká dlhým zahnutým zobákom priamo do kvetov; niekedy prebodáva základňu kvetu pre rýchly prístup k nektáru
  • Článkonožce (hmyz, pavúky, drobné bezstavovce) — nevyhnutná bielkovinová zložka, lovená priamo aj vyberané zo kvetov; obzvlášť dôležitá pri odchove mláďat
  • Sezónne ovocie a drobné bobule — príležitostný doplnok, menej významný ako u iných vrabcotvarých
Tip od odborníka Nektárovka čiernohrdlá je v prírode obligátny nektárivorus — nektar kvetov tvorí cca 75 % jej potravy a druh sa spoluvyvinul s tropickými a subtropickými kvetnatými rastlinami ako ich opeľovač. Doplnkovú bielkovinu získava z článkonožcov (hmyz, pavúky) a sezónne z drobného ovocia. Druh sa v európskej avikultúre nechová — potreby špecializovaného kŕmenia nektárom (čerstvý nektar alebo špeciálna nektárová zmes s aminokyselinami) v kombinácii s živým hmyzom a vysokými nárokmi na prostredie robia z chovu nektároviek výzvu aj pre profesionálnych chovateľov v trópoch. Stránka má preto atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania pre tento druh nie sú overené v praxi.

Hlasový prejav

Nektárovka čiernohrdlá patrí medzi stredne hlasné spevavcové s prenikavým, no krátko a ostrým hlasom. Spev tvorí séria rýchlych, vysokofrekvenčných frázičiek a trilkov — presný, ale melodicky jednoduchý zvuk, ktorý samec neúnavne opakuje pri hájaní teritória. Bežné hlásky sú krátke ostré piskľavé výkriky a štipľavé „cip“ alebo „tsit“ noty. Druh nie je melodickým spevákom v európskom zmysle — jeho vokalizácie sú funkčné (teritóriálna signalizácia, varovanie), nie predvádzavé. Reč sa nenaučí — nektárovky nemajú schopnosť imitácie ľudskej reči.

Typické zvuky

  • Krátke ostré piskľavé výkriky (tsit, cip) — najčastejší kontaktný a varovný prejav, ostrý a prenikavý, vydávaný pri obrane teritória kvetov
  • Rýchle trilovité frázičky — spev samca v hniezdnom období, vysokofrekvenčný, opakujúci sa; znie ako rýchly rad štipľavých tónov za sebou
  • Bzučivé štrngotavé zvuky — vydávané pri agresívnych stretnutiach s inými nektárovkami alebo vtákmi blízko kvetov
  • Tiché kontaktné hlásky páru — jemné vokalizácie medzi partnermi v blízkosti hniezda, zriedkavejšie a tichšie ako teritóriálne volania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — jar (február–jún) v závislosti od nadmorskej výšky a zemepisnej šírky; podrobné termíny sa líšia podľa poddruhu a lokality
Tok — samec aktívne bráni okruh kvetnatých rastlín (teritórium nektáru) a dvorí samici agresívnymi prelietmi a hlasom
Odchov mláďat — inkubácia cca 18–19 dní (samica), kŕmenie mláďat oboma rodičmi; hmyz kľúčový pre rast mláďat
Mimohniezdne obdobie — druh zostáva stály (nesťahuje sa), potuľuje sa po potrave v lesnom prostredí mimo aktívnej hniezdnej sezóny
Stály (nesťahovavý) druh v celom areáli — nektárovka čiernohrdlá nezimuje inde, zostáva celoročne v horských a nížinných lesoch od Himalájí po severnú časť JV Ázie

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — biotopom sú vlhké horské a nížinné lesy Ázie; klietkový štandard neexistuje
Nektárovka čiernohrdlá je voľne žijúci obligátny nektárivorus obývajúci vlhké horské a nížinné lesy od 600 do 2 400 m n. m. od Himalájí po severnú časť juhovýchodnej Ázie. V prírode aktívne bráni teritórium okolo kvetnatých rastlín (zdrojov nektáru). Trvalý chov v Európe je nevhodný a neoverený.
Spoločenské správanie
Samce sú teritóriálne a agresívne voči ostatným nektárovkám; páry sú len v hniezdnej sezóne
Samce sú výrazne teritóriálne — agresívne bránia okruh kvetnatých rastlín (tzv. nektárové teritórium) pred inými nektárovkami aj inými druhmi. Mimo hniezdnej sezóny sú vtáky prevažne samotárske; páry sa tvoria len v čase rozmnožovania.
Teplota a podnebie
Tropické a subtropické pásmo Ázie, 600–2 400 m n. m.; teplé a vlhké prostredie, stály druh
Druh je prispôsobený na teplé a vlhké lesné prostredie Ázie — od vlhkých nížinných dažďových lesov po vlhké horské lesy do cca 2 400 m n. m. V prírode je stálym (nesťahovavým) vtákom, nevystavuje sa extrémnym teplotám mimo svojho areálu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Vakovité hniezdo (purse-shaped) zavesené zo spiderweb vlákien na konáriku; 1–3 vajcia, inkubácia cca 18–19 dní samicou
Hniezdo nektárovky je vakovitého (purse-shaped) tvaru zo spiderweb vlákien a rastlinného materiálu, zavesené na tenkej konárike alebo vegetácii — typická architektúra pre čeľaď Nectariniidae (Encyclopedia.com). Samica znáša 1–3 vajcia a inkubuje ich prevažne sama cca 18–19 dní (oiseaux.net uvádza 18–19 dní); mláďatá kŕmia obaja rodičia. Presné hniezdne termíny sa líšia podľa poddruhu a zemepisnej polohy (február–jún).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpu v rose a plytkých vodách; hygienické prostredie je dôležité pri dočasnej starostlivosti
Nektárovky sa kúpu v rose na listoch, v daždi a plytkých vodných plochách. Udržiavanie hygieny (čisté podávačky nektáru, suchá podestierka) je kľúčové pri dočasnej starostlivosti — znečistené nektárové roztoky sú živnou pôdou pre Candida a Aspergillus.
Svetlo a denný rytmus
Denný vták tropického pásma — aktívny cez deň pri zbere nektáru a obrane teritória
Nektárovka čiernohrdlá je denný vták — začína aktivitu skoro ráno, keď je produkcia nektáru v kvetoch najvyššia, a zostáva aktívna počas celého dňa. Stály druh bez sezónnej migrácie; jeho denný rytmus je regulovaný tropickým svetelným cyklom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar — február až apríl v závislosti od lokality a nadmorskej výšky

Samec aktívne bráni okruh kvetnatých rastlín (nektárové teritórium) prelietmi, varovnými volaniami a agresívnymi stretmi. Dvorenie prebieha predvádzaním metalického perenia — samec vystavuje lesklú korunku a sedadlo v charakteristických pózach. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Znáška 1–3 vajcia; termín podľa poddruhu a lokality (február–jún)

Hniezdo je vakovitého (purse-shaped) tvaru z pavučinových vlákien a rastlinného materiálu, zvyčajne zavesené na tenkej konárke v hustej vegetácii — typická architektúra čeľade Nectariniidae (zdroj: Encyclopedia.com Nectariniidae). Samica stavia hniezdo a znáša 1–3 vajcia (priemerne 2). Ide o údaje z voľnej prírody — v zajatí sa druh nerozmnožuje.

Inkubácia
Cca 18–19 dní (zdroj: Encyclopedia.com Nectariniidae; oiseaux.net potvrdzuje ~ 18–19 dní pre rod)

Na vajciach sedí prevažne samica — u nektároviek je to typické, samec sa inkubácie spravidla nezúčastňuje priamo. Inkubačné obdobie trvá podľa zdrojov pre čeľaď Nectariniidae cca 18–19 dní (niektoré zdroje uvádzajú 15–19 dní v závislosti od druhu); pre druh A. saturata konkrétne overené údaje nie sú k dispozícii.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný pre rast mláďat

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia (typické pre Nectariniidae). Základom kŕmenia mláďat sú článkonožce (hmyz, pavúky) — bielkovina nevyhnutná pre rast; samotný nektar by nestačil. Rodičia vykonávajú frekventované kŕmne lety k hniezdu.

Vyletenie a vývoj mláďat
Juvenily podobné samici; samec prechádza viacerými medzistupňami pelichania

Juvenily sú sfarbením podobné samici — sivozelenobrúsaná hlava, olivový chrbát, bez metalickej kresby. Mladý samec prechádza cez niekoľko medzistupňov pelichania: najprv sa objavujú čierne plochy na krídlach a metalická modrá na sedle a spodku chvosta, potom čierna hruď s červeno-gaštanovými nádychmi, neskôr maroon na plášti — metalická kresba hlavy a hrdla sa vyvinie ako posledná (zdroj: BESGROUP 2023). Presný vek vyletenia a pohlavnej dospelosti pre A. saturata nie je v dostupných zdrojoch overený.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samec nadobúda postupne cez niekoľko medzifáz pelichania. Maximálna zaznamenaná dĺžka dožitia je 5 rokov (oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka čiernohrdlá 10–13 cm (samec vrátane predĺženého chvosta) Nektárovka pani Gouldovej 14–15 cm (samec vrátane predĺženého chvosta) Nektárovka zelenochvostá 11–15 cm (samec vrátane predĺženého chvosta) Nektárovka karmínová 10–11 cm (samec bez predĺženého chvosta kratší)
Nektárovka čiernohrdlá Nektárovka pani Gouldovej (Aethopyga gouldiae) Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis) Nektárovka karmínová (Aethopyga siparaja)
Dĺžka10–13 cm (samec vrátane predĺženého chvosta)14–15 cm (samec vrátane predĺženého chvosta)11–15 cm (samec vrátane predĺženého chvosta)10–11 cm (samec bez predĺženého chvosta kratší)
Váha6–10 g5–8 g5–9 g5–7 g
Dožitiemax. 5 r vo voľnej prírode (oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: metalická fialová korunka, vínovo-gaštanová plášť/hruď, čierne hrdlo, predĺžený tmavý chvost, žlté sedadlo; samica olivová, sivá hlava, svetlejší spodok, bledé sedadlo (výrazný dimorfizmus)Samec: fialové čelo a korunka, sýto karmínový zátylok a plášť, modrý chvost, žlté brucho — výrazne pestrejší a farebnejší ako čiernohrdlá; samica olivová s bledožltým bruchomSamec: metalicky zelenkastá (nie fialová) korunka, karmínovo-červené (nie čierne!) hrdlo, červený chrbát, žlté brucho — fareby jasné a teplé; samica olivová s bledožltým spodkom bez bledého sedadlového fliačekSamec: sýto karmínovo-červená hruď a hrdlo (nie čierne!), maroon chrbát, žlté sedadlo, olivové brucho; samica olivová, nenápadná — bez výrazného kontrastu sedadla
AreálHimaláje, juh Číny, sever JV Ázie (11 krajín); vlhké horské a nížinné lesy 600–2 400 m n. m.; stály, nesťahovavý obligátny nektárivorus a opeľovačHimaláje, severovýchod Indie, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, juh Číny; vlhké horské lesy; sympatrický s čiernohrdlou v časti areáluHimaláje, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Čína; horské lesy; sympatrický s čiernohrdlou — karmínové vs. čierne hrdlo je kľúčový identifikačný rozdielIndie, Sri Lanka, Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny; nížinné a submontánne lesy; odlíšenie od čiernohrdlej: červená (nie čierna) hruď samca

Zaujímavosti

1

Čierne hrdlo ako kľúčový identifikačný znak — najdôležitejším poznávacím znakom samca je diagnosticky čierne (midnight-black) hrdlo, ktoré ho okamžite odlišuje od podobných druhov rodu Aethopyga s červeným alebo karmínovým hrdlom (napr. nektárovka karmínová A. siparaja). V slabom svetle môže hrdlo vyzerať tmavo, no v čelnom svetle je kontrastne čierne.

2

Metalická fialovo-modrá korunka a sedadlo — samec má metalicky lesklú purpurovo-modrú (violet) korunku a zátylok, pričom sedadlo (rump) je tiež metalické purpurovo-modré so žltým lemom — táto kombinácia je v kombinácii s čiernym hrdlom unikátna pre druh. V terénnych podmienkach odlesk závisí od uhla svetla.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samica ako iný druh — samica je tak odlišná od samca, že nevskúsení pozorovatelia ju môžu ľahko zameniť za iný druh. Sivozelenobrúsaná hlava, olivovozelený chrbát, svetlejší spodok a len slabý bledý sedadlový fliačok — bez akejkoľvek metalickej kresby. Juvenilný samec prechádza cez niekoľko identifikačne mätúcich medzistupňov.

4

Ako odlíšiť od nektárovky zelenochvostej (A. nipalensis) — zelenochvostá nektárovka (slov. presné údaje neoverené) má karmínovo-červené hrdlo (nie čierne), jasnejší žlto-zelený spodok a metalicky zelenkastú (nie fialovú) hlavu; samci oboch druhov sa vyskytujú sympatricky v Himalájach — čierne hrdlo saturata vs. červené hrdlo nipalensis je kľúčový rez.

5

Ako odlíšiť od nektárovky karmínovej (A. siparaja) — karmínová nektárovka má karmínovo-červenú (nie čiernu) hruď a hrdlo a chýba jej výrazná fialovo-modrá korunka; samec siparaja je celkovo sýto červený s olivovým bruchom — jednoznačne odlišný od tmavého sfarbenia saturata s čiernym hrdlom.

6

Obligátny nektárivorus a dôležitý opeľovač — nektárovky sú juhoázijskou analógiou kolibríkov: živia sa nektárom kvetov a pri tom prenášajú peľ — sú kľúčovými opeľovačmi tropických a subtropických rastlín. Nektárovka čiernohrdlá kladie zobák alebo perforuje základňu kvetu, čím rastline niekedy „ukradne“ nektár bez opeľovania.

7

Stály, nesťahovavý druh s rozsiahlym areálom — na rozdiel od mnohých ázijských spevavcov sa nektárovka čiernohrdlá nesťahuje na zimovanie — je to stály druh celoročne prítomný v lesoch od Himalájí po Malajský polostrov. Rozložitý areál pokrýva 11 krajín (Bangladéš, Bhután, Čína, India, Kambodža, Laos, Malajzia, Mjanmarsko, Nepál, Thajsko, Vietnam).

8

Desať poddruhov s rôznou hrudnou kresbou — druh má 10 uznaných poddruhov (IOC), ktoré sa líšia najmä kresbou hrude a brucha: nominátna ssp. saturata z Himalájí má dobre vyvinutú hrudnú kresbu, kým ssp. wrayi z Malajzie má hruď sotva čiernu s žltými hrotmi pier a málo žltého na sedle — identifikácia poddruhov je terénne náročná.

9

Maximálne dožitie 5 rokov — podľa oiseaux.net je zaznamenaná maximálna dĺžka dožitia pre druh 5 rokov (vo voľnej prírode); typické dožitie malých nektároviek je kratšie — presné populačné demografické dáta pre A. saturata nie sú široko publikované.

10

IUCN Least Concern — ale chránený v krajinách areálu — druh nie je globálne ohrozený (IUCN LC, stabilná populácia, rozsiahly areál), no je chránený národnou legislatívou vo väčšine krajín výskytu. Hlavnými hrozbami sú dlhodobé odlesňovanie a fragmentácia vlhkých horských lesov v Himalájoch a juhovýchodnej Ázii.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka čiernohrdlá (Aethopyga saturata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Aethopyga Cabanis, 1851
Druh Aethopyga saturata Hodgson, 1836
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský a juhovýchodoázijský druh horských a nížinných lesov; v avikultúre sa v Európe nechová
Poddruhy 10 poddruhov uznaných IOC: saturata (nominátna, Himaláje—Nepal–severovýchod Indie), assamensis (Assam, Bangladéš), galenae (severozápad Thajska), petersi (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam), sanguinipectus (juh Číny — Jün-nan), anomala (juh Laosu, Vietnam, Kambodža), wrayi (Malajský polostrov — Cameron Highlands), ochra (juh Číny — Kuang-tung, Hai-nan), cambodiana (Kambodža, juh Vietnamu), johnsi (Da Lat, Vietnam — Avibase uvádza aj ako samostatnú populáciu). Poddruhy sa líšia najmä sfarbením hrude a brucha — ssp. wrayi má hruď sotva čiernu s žltými hrotmi pier a málo žltého na sedle. Opísal druh Brian Houghton Hodgson v roku 1836.
Avibase_ID E10672341C8A27F1

? Často kladené otázky

V praxi nie — a určite nie v európskych domácich podmienkach. Nektárovka čiernohrdlá je obligátny nektárivorus vyžadujúci čerstvý nektar (alebo špeciálne pripravený nektárový roztok s aminokyselinami), živý hmyz, tropické teploty a vlhkosť, a rozsiahly priestor pre aktívny pohyb. Chov nektároviek je náročný aj pre profesionálne zoologické záhrady; v európskej avikultúre tento druh nie je etablovaný. Stránka má atlasový a identifikačný charakter.

Výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je nápadne tmavý — metalická fialovo-modrá korunka, vínovo-gaštanová plášťová časť a hruď, diagnosticky čierne hrdlo, predĺžený tmavý metalický chvost, žlté sedadlo. Samica je výrazne tlmenejšia: sivá hlava, olivovozelený chrbát, svetlejší spodok, bledý sedadlový fliačok — bez metalickej kresby. Juvenilné a immatúrne samce prechádzajú niekoľkými medzistupňami a môžu byť záludné na identifikáciu.

Je to obligátny nektárivorus — nektar kvetov tvorí asi 75 % potravy a druh je dôležitým opeľovačom tropických rastlín. Bielkovinu získava z článkonožcov (hmyz, pavúky), ktoré sú obzvlášť dôležité pri odchove mláďat. Príležitostne konzumuje aj drobné ovocie a bobule. Niekedy prebodáva základňu kvetu pre rýchly prístup k nektáru (bez opeľovania).

Areál pokrýva Himaláje, juh Číny a severnú časť juhovýchodnej Ázie — Bangladéš, Bhután, Čína, India, Kambodža, Laos, Malajzia, Mjanmarsko, Nepál, Thajsko, Vietnam. Obýva vlhké horské a nížinné lesy od cca 600 do 2 400 m n. m. Je to stály (nesťahovavý) druh — celoročne prítomný v lese bez sezónneho sťahovania.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou hodnobenou ako stabilnou (BirdLife / IUCN 2016). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Je však chránený národnými zákonmi vo väčšine krajín areálu. Slovenský zákon 543/2002 Z.z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Dlhodobou hrozbou je odlesňovanie vlhkých lesov v Himalájoch a JV Ázii.

Kľúčový rozdiel je farba hrdla a celkový tón sfarbenia samca: nektárovka čiernohrdlá má čierne hrdlo a celkovo tmavšie (vínovo-gaštanové) tóny s fialovo-modrou korunkou; zelenochvostá nektárovka má karmínovo-červené hrdlo, jasnejší žlto-zelený spodok a metalicky zelenkastú (nie fialovú) hlavu. Oba druhy sa sympatricky vyskytujú v Himalájoch — čierne hrdlo saturata je definitívny rozoznávací znak.

Znáška obsahuje 1–3 vajcia (priemerne 2), inkubuje ich prevažne samica po dobu cca 18–19 dní (zdrojom Encyclopedia.com Nectariniidae; oiseaux.net potvrdzuje tento rozsah pre rod). Hniezdo je vakovitého tvaru (purse-shaped) z pavučinových vlákien, zavesené na konáriku. Mláďatá kŕmia obaja rodičia; druh-špecifické údaje inkubácie pre A. saturata nie sú v dostupných zdrojoch presne overené.

ZDROJ: Avibase (Aethopyga saturata, Avibase ID E10672341C8A27F1, SK názov nektárovka čiernohrdlá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=E10672341C8A27F1), Wikipedia EN (Black-throated sunbird — t

 Video — Nektárovka čiernohrdlá

Nektárovka čiernohrdlá (Aethopyga saturata) — spev a hlas v prírode

Nektárovka čiernohrdlá (Aethopyga saturata) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-throated Sunbird, Česky:   strdimil černohrdlý, Nemecky:   Schwarzkehl-Nektarvogel, Španielsky:   Suimanga Gorjinegro, Francúzsky:   Souimanga sombre, Taliansky:   Nettarinia golanera, Holandsky:   Zwartkeelhoningzuiger, Portugalsky:   nectarínia-de-peito-preto, Poľsky:   kwiatownik niebieskosterny, Maďarsky:   feketetorkú nektármadár, Rusky:   Траурная нектарница, Japonsky:   ムナグロタイヨウチョウ, Latinsky:   Aethopyga saturata Hodgson, 1836