Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka zelenochvostá

Aethopyga nipalensis — drobný himalájsky nektárovec s kovovo-zelenými predĺženými chvostovými perami — samec patrí medzi najfarebnejšie vtáky horských lesov Nepálu, Bhutánu a južnej Číny

IUCN: LC (Least Concern, 2025) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International pre IUCN, 2025). Druh má rozsiahly areál vyskytovanie (4 580 000 km²) s neznámou, ale klesajúcou populáciou — pokles však zatiaľ nedosahuje prahové hodnoty pre kategóriu Zraniteľný. Hlavné dlhodobé hrozby sú fragmentácia a strata horských lesných biotopov v dôsledku odlesňovania a zmeny klímy. Druh nie je zaradený v CITES.
Dĺžkasamec 15 cm (s chvostom), samica ~10 cm
Hmotnosť5–6 g
PôvodHimaláje, jžná Čína, sev. juhovýchodná Ázia (1 825–3 350 m)
StravaNektár kvetov, hmyz a pavúky
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 25% STRAVA zloženie
Nektár kvetov — hlavná energetická zložka; horské rododendrony, vízie a iné bohatokveté rastliny; jazyk s štetinkovitým hrotom na savanie nektáru 70%
Hmyz a pavúky — drobné článkonožce chytané v kvetoch a na lístoch; nevyhnutná bielkovinová zložka, najmä pri odchove mláďat 25%
Drobný hmyz, vošky, strapky — príležitostne z podkvetových nektárových tkanív a lístovej vegetácie 5%

Odporúčané potraviny

  • Nektár z kvetov — hlavná energetická zložka; v prírode prevažne rododendrony, vízie a iné bohatokveté horské rastliny
  • Drobný hmyz a pavúky — nevyhnutná bielkovinová zložka, chytaná priamo v kvetoch a na lístoch; kľúčová pri kŕmení mláďat
  • Nektárový roztok (pre prípadnú dočasnú starostlivosť v záchrannej stanici) — špeciálna nektárovková zmes s vhodnou koncentráciou cukru a minerálov; NIKDY nekŕmiť samotným cukrom
  • Živý drobný hmyz — ovocné mušky (Drosophila), vošky, drobné cvrčky; bielkovinový doplnok
  • Čerstvá pitná voda denne — meniť každý deň, vždy dostupná

Zakázané potraviny

  • Jednoduché stolové cukry (sacharóza bez ďalších zložiek) ako jediná strava — vedie k podvýžive; správny nektár obsahuje aj aminokyseliny a minerály
  • Semená a zrniny — nektárovky na ne nie sú fyziologicky prispôsobené (zobák a jazyk sú adaptované na savanie nektáru, nie lúskanie semien)
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín)
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — jedovaté pre všetky vtáky
  • Sladké priemyselné sirupy a džúsy s konzervantmi — nevhodné zloženie, riziko otravy
  • Nekvalitná živá potrava neznámeho pôvodu — riziko zavlečenia parazitov a infekčných chorôb
Tip od odborníka Nektárovka zelenochvostá je špecializovaný nektárivór prispôsobený na savanie nektáru pomocou tenkého zakriveného zobáka a jazyka so štetinkovitým hrotom. Základ jej jedálnička tvoria nektár horských kvetov (rododendrony, vízie a ďalšie) a drobný hmyz a pavúky ako zdroj bielkovín — bez živočíšnej zložky by nezvládla odchov mláďat. V európskej avikultúre sa nektárovky prakticky nechovajú a ich životné nároky sú náročné — v zajatí potrebujú špeciálne nektárovkové zmesi s presnou koncentráciou cukrov, aminokyselín a vitamínov, podobne ako to platí pre kolibríky a iné nektárovce. Semená nedokážu spracovať. Táto stránka má atlasový charakter — konkrétne chovcateľské receptúry pre tento druh v SR/ČR nie sú overené.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Nektárovka zelenochvostá patrí medzi stredne hlasné speváky — samec má výrazný krátky opakujúci sa spev a ostré kontaktné hlásky typické pre rod Aethopyga. V prírode je jeho hlas výrazný v tichých horských lesoch, avšak nejde o hlasitý druh v porovnaní s veľkými spevavciami. V európskych domácnostiach sa druh nenachádza, preto je hodnotenie hlasnosti v bytovom kontexte čisto hypotetické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Nektárovka zelenochvostá nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci horský druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Kontakt s človekom je preň silne stresujúci. Akýkoľvek „vzťah“ má podobu pozorovania z odstupu v prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Hyperaktívny, neustále v pohybe — nektárovky sú extrémne rýchle a pohyblivé vtáky, ktoré celý deň navštevujú stovky kvetov, pendlujú medzi potravovými zdrojmi a bránia teritórium. Ich energetický metabolizmus je extrémne rýchly — bez nektáru by neprežili. Samec je navyše teritoriálny a aktívne zaháňa rivale. Ide o druh s vysokou energetickou potrebou, ktorú bežný chov nedokáže pokryť.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Nektárovka zelenochvostá nenapodobňuje ľudskú reč — nektárovky túto schopnosť nemajú. Repertoár pozostáva z vrodeného krátkeho opakujúceho sa spevu samca a ostrých kontaktných hlások. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúceho nektárovca bez schopnosti napodobňovania.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Nektárovka zelenochvostá má výrazný, rýchlo opakujúci sa spev typický pre rod Aethopyga — krátke ostré frázičky, ktoré samec prednáša pri obhajobe teritória v korunách horských kvetnatých stromov a kríkov. Kontaktné hlásky sú ostré krátke „tsit“ alebo „tsip“ výkriky vydávané počas pohybu medzi kvetmi. Spev nie je melodicky zložitý, ale je prenikavý a nesie sa horskými lesmi. Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto posudzovanie hlasovej záťaže v domácnosti nemá praktický zmysel.

Dokáže hovoriť? Nektárovka zelenochvostá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Nektárovky (Nectariniidae) túto schopnosť nemajú — repertoár vrodených speváckych frázičiek a kontaktných hlások sa nerozširuje o napodobňovanie. Ide o voľne žijúci horský druh.

Typické zvuky

  • Opakujúce sa krátke ostré spevácke frázičky — samec vydáva sériu rýchlych ostrých tónov z kvetnatého kríka alebo strechy lesa pri obhajobe teritória a dvorení
  • Ostré krátke kontaktné hlásky „tsit“ alebo „tsip“ — vydávané počas rýchleho letu medzi kvetmi a pri poplašení
  • Pisklavé výstražné volania — ostré prenikavé tóny pri príchode predátora alebo rivala, zreteľne odlíšené od speváckych frázičiek
  • Tichší mumlajúci subsong — menej intenzívny spev mimo hniezdnej sezóny, blízko kvetných zdrojov; typický pre nektárovky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–jún) v horských lesoch Himalájí a priľahlých oblastiach (zdroj: Kidadl, BirdLife)
Tok — samec spieva a predvádza kovovo-zelené temeno a predĺžené chvostové perá na teritóriu
Odchov mláďat — po nakladení 2–3 vajec; samec hlási teritórium, samica stavia hniezdo a inkubuje; obaja kŕmia mláďatá
Zimný pokoj — druh zostáva väčšinou celoročne v horách (stály rezident); pri extrémnych zimách môže klesať do nižších polôh
Stály horský rezident — väčšina populácií ostáva celoročne v montánnych lesoch; altitudálna migrácia (sezónne posúvanie výšky) pri zhoršenom počasí

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci horský druh — v zajatí sa prakticky nechová. Nektárovka zelenochvostá je horský nektárovec Himalájí a juhovýchodnej Ázie; v európskej (ani SR/ČR) avikultúre nie je etablovaná a chovateľské skúsenosti s ňou v podstate neexistujú. Vyžaduje špecializovanú nektárovú stravu, horský teplotný režim a rozsiahle teritórium — podmienky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a identifikačný charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania by boli len hypotetické a pre tento druh neoverené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Nektárovky všeobecne vyžadujú priestranné voliéry s kvetnatou vegetáciou a neustálym prístupom k nektárovým zdrojom — podmienky, ktoré sa v bežnom domácom chove nedajú naplniť. Najlepší spôsob, ako tento druh „mať“, je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho himalájskom areáli.
Deti v domácnosti Nektárovka zelenochvostá nie je domáci maznáčik ani druh pre deti. Ide o voľne žijúceho horského nektárovca, ktorý sa v zajatí nechová. Pre deti môže byť zaujímavým druhem z atlasu vtákov — samec je nádherne sfarbený a ukazuje, ako sa vtáky prispôsobili špecializovanej strave (nektár z kvetov). Najlepšia „interakcia“ s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas výletu do himalájskych lesov, rešpektujúce jeho prirodzený biotop.
Hlučnosť Druh sa v zajatí v SR/ČR prakticky nechová — hlasnosť v domácom prostredí je len hypotetická. V prírode vydáva samec výrazný krátky spev a ostré kontaktné hlásky charakteristické pre nektárovky.
Verdikt odborníka Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis) je drobný horský nektárovec z čeľade Nectariniidae s mimoriadne výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je ozdobený kovovo-zeleným temenom, čiernymi lícami s modrofialovým leskom, červenou páskou na hrudi, olivovožltým chrbtom a — čo je jeho najdramatickejší znak — dvoma predĺženými kovovo-zelenými stredovými riadkovými perami chvosta, vďaka čomu dosahuje dĺžku až 15 cm; samica meria len asi 10 cm a je nenápadne olivovo-hnedá. Druh obýva horské lesy Himalájí v Nepáli, severnej Indii, Bhutáne, južnej Číne a severnej časti juhovýchodnej Ázie, prevažne v nadmorských výškach 1 825–3 350 m. Je to stály horský rezident s altitudálnou migráciou pri zhoršenom počasí. Živí sa prevažne nektárom kvetov (rododendrony a iné bohatokveté horské rastliny) a drobným hmyzom a pavúkmi. Hniezdo je závesné, vajcovité, tkané z machu a kôry; samica znáša 2–3 vajcia. Druh má 9 poddruhov pokrývajúcich rozsiahly areál. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), ale s klesajúcim populačným trendom. V avikultúre sa prakticky nechová — ide o náročného nektárovca vyžadujúceho špecializovanú stravu a rozsiahle horské prostredie; stránka má preto atlasový a identifikačný charakter. Od príbuzných sa odlišuje: A. gouldiae (nektárovka Gouldovej) — modrý chrbát a modrý chvost; A. saturata (čiernohrdlá nektárovka) — čierne hrdlo a prsia; A. ignicauda (nektárovka ohnivochvostá) — dlhé šarlátové chvostové perá samca.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — obýva horské lesy Himalájí a priľahlých oblastí vo výškach 1 825–3 350 m n. m.; nie je vhodný na chovanie v klietke ani voliére
Nektárovka zelenochvostá je stresujúci horský rezident vyžadujúci rozsiahle teritórium a nepretržitý prístup ku kvetom. V dočasnej záchrannej starostlivosti potrebuje polotemné, tiché, bezpečné prostredie s okamžitým prístupom k nektárovkovej zmesi. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a v SR/ČR prakticky nenastáva.
Prirodzený biotop
Temperátne a subtropicko-tropické vlhké horské lesy (1 825–3 350 m n. m.); otvorené horské lesy s machom porastlými stromami, kvetnaté kroviny, orchárdy a záhrady v horskom pásme
Druh uprednostňuje lesy s bohatou kvetnatou vegetáciou — najmä porasty rododendronov a ďalších bohatokvetných krovín, kde nachádza hlavný zdroj nektáru. Vyskytuje sa pozdĺž celého Himalájského łuku od záp. Nepálu cez Bhután až po jv. Tibet a Čína, pričom jednotlivé poddruhy obývajú izolované horské hrebene juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam).
Spoločenské správanie
Väčšinou solitérne alebo v pároch; samci sú výrazne teritoriálni pri kvetnatých zdrojoch
Samce nektárovky zelenochvostej sú agresívne teritoriálne voči iným samcom aj iným druhom, ktoré konkurujú pri zdrojoch nektáru. Mimo hniezdnej sezóny sa môžu pohybovať voľnejšie a príležitostne sa pridávajú k zmiešaným kŕdlom iných horských spevavcov.
Teplota a podnebie
Horský chladný vlhký les (1 825–3 350 m n. m.); celoročne v montánnom podnebí, pri zimnom ochladení altitudálna migrácia nadol
Druh je prispôsobený na chladné vlhké horské podnebie himalájskeho pásma. Niet dokladov o tom, že by bol citlivý na bežné stredoeurópske zimné teploty v zajatí, avšak špecifické nároky na teplotu a vlhkosť v chove nie sú overené.
Hniezdenie a hniezdo
Závesné vajcovité hniezdo tkané z machu, kôry a húsenicích výlučkov; hniezdi apríl–jún; znáška 2–3 vajcia; inkubácia prevažne samicou, inkubačná doba u nektároviek rodu Aethopyga zvyčajne 11–16 dní
Podľa všeobecných poznatkov o rode Aethopyga a čeľadi Nectariniidae samica stavia hniezdo sama a prevažne inkubuje; samec háji teritórium a pomáha pri kŕmení mláďat. Druh-špecifické inkubačné dáta pre A. nipalensis nie sú v dostupných zdrojoch presne overené — uvedené sú orientačné hodnoty pre čeľaď.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode, rose na lístoch a daždi; výrazná potreba čistoty zobáka po každom napití nektáru
Nektárovky pravidelne čistia zobák po každom prisaní nektáru, aby zabránili kvaseniu zbytkov cukru. V prírode sa kúpu v plytkej vode a rose.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–máj (pred hniezdnou sezónou apríl–jún)

Samec predvádza kovovo-zelené temeno a predĺžené chvostové perá pri toku, spieva opakujúce sa ostré frázičky z kvetnatého kríka a agresívne zaháňa rivale. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými nektárovkami; druh-špecifické údaje neoverené). Ide o správanie vo voľnej prírode — druh sa v zajatí prakticky nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Apríl–jún; znáška 2–3 vajcia (zdroj: Kidadl, Nectariniidae všeobecne)

Samica sama buduje závesné vajcovité hniezdo z machu, kôry, húsenicích výlučkov a rastlinných vláken, zavesené na konáriku alebo v krovine. Znáška číta 2–3 vajcia; hniezdna sezóna trvá apríl–jún (zdroj: Kidadl). Presné druh-špecifické údaje o farbe vajec a ich rozmeroch nie sú v dostupných zdrojoch overené.

Inkubácia
11–16 dní (orientačne pre čeľaď Nectariniidae; druh-špecifické údaje neoverené)

Presná dĺžka inkubácie pre nektárovku zelenochvostú nie je v dostupných zdrojoch druh-špecificky overená. Pre čeľaď Nectariniidae všeobecne platí rozsah 11–16 dní (Encyclopedia.com); inkubuje prevažne samica, samec háji teritórium. Uvádzame len ako orientačné druh-neoverené hodnoty.

Kŕmenie mláďat
Obaja rodičia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sú krmivé (holé a slepé pri vyliahnutí). Obaja rodičia kŕmia — samica prevažne, samec participuje. Živý hmyz a pavúky sú v tomto období nevyhnutné ako bielkovinový zdroj pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh druh-špecificky overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; mláďatá pripomínajú samicu

Presný vek vyletenia mláďat nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh overený. Mláďatá nektároviek zvyčajne vyletia po 14–19 dňoch (orientačná hodnota pre čeľaď). Juvenilné jedince pripomínajú sfarbením samicu (olivovo-hnedé). Plné dospelé sfarbenie samca (vrátane predĺžených chvostových pier) sa vyvíja postupne pri pelichaní.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch druh-špecificky overený. Analógiou s príbuznými nektárovkami sa predpokladá dospelosť v prvom roku života. Dožitie v prírode je orientačne uvádzané na cca 6 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho horského nektárovca. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; akýkoľvek kontakt je preň silne stresujúci.

Nektárovka zelenochvostá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa rýchlo v korunách horských kvetnatých stromov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Nektárovky ako celok patria medzi náročnejšie vtáky aj pre skúsených chovateľov a A. nipalensis sa v európskej avikultúre prakticky nevyskytuje. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie z odstupu ďalekohľadom vo voľnej prírode.

1

Neusiluj sa o ochočenie — nektárovka zelenochvostá je voľne žijúci horský druh, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (napr. v Nepáli, Bhutáne alebo severnom Thajsku), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa ku kvetom, keď je vták aktívny

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici — dobre informovanej o nektárovkách; drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu spevavcov a nektároviek — nepodporuj chyt ani obchod s voľne žijúcimi vtákmi

Cena a kde kúpiť

v avikultúre SR/ČR/EÚ sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Nektárovka zelenochvostá sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o náročného voľne žijúceho horského nektárovca, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách v SR, ČR ani EÚ. Štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné predpisy. Akúkoľvek ponuku na predaj tohto druhu treba považovať za výnimočnú a vyžaduje overenie legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre SA/ČR/EÚ sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho himalájskom areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, BirdLife DataZone) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri záujme o nektárovky všeobecne — informuj sa o legálne chovaných druhoch s dlhou chovateľskou tradíciou v EÚ
Na čo si dať pozor Nektárovka zelenochvostá nie je vták na predaj ani na bežný chov — ide o voľne žijúceho horského nektárovca s náročnými životnými nárokmi. Akékoľvek pokusy o chov v bežnej domácnosti nie sú vhodné a pre tento druh neoverené. Najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode v Himalájach alebo na xeno-canto záznamy a eBird fotky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka zelenochvostá Samec 15 cm (s predĺženým chvostom), samica ~10 cm Nektárovka Gouldovej Samec asi 15 cm, samica ~10 cm Nektárovka čiernohrdlá Samec asi 13–15 cm, samica ~10 cm Nektárovka ohnivochvostá Samec asi 14–16 cm (predĺžený chvost), samica ~10 cm
Nektárovka zelenochvostá Nektárovka Gouldovej (Aethopyga gouldiae) Nektárovka čiernohrdlá (Aethopyga saturata) Nektárovka ohnivochvostá (Aethopyga ignicauda)
DĺžkaSamec 15 cm (s predĺženým chvostom), samica ~10 cmSamec asi 15 cm, samica ~10 cmSamec asi 13–15 cm, samica ~10 cmSamec asi 14–16 cm (predĺžený chvost), samica ~10 cm
Váha5–6 gcca 5–7 gcca 5–7 gcca 6–8 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)cca 6 rcca 6 rcca 6 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci horský druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: kovovo-zelené temeno, čierne líca s modrofialovým leskom, červená hruď, žlté brucho, predĺžené kovovo-zelené chvostové perá; samica olivovo-hnedá, nenápadnáSamec má výrazne MODRÝ chrbát a MODRÝ chvost (na rozdiel od zeleného u nipalensis); červená tvár a hrdia; samica olivovo-hnedá podobná nipalensis samiciSamec má ČIERNE hrdlo a prsia (nie červené ako u nipalensis), fialovočerný plášť, zeleno-modrý chvost; samica olivová, podobná ostatným samiciam AethopygaSamec má predĺžené SARLÁTOVÉ (nie zelené) chvostové perá, celkovo výraznejšie červené sfarebenie; charakteristický dlhý ohnivý chvost — nezameniteľný s A. nipalensis
AreálHimaláje (Nepál, sev. India, Bhután) cez jžnú Čínu po sev. juhovýchodnú Áziu; horské lesy 1 825–3 350 m n. m.; stály rezident, 9 poddruhovPodobný areál: južné Himaláje (Nepál, Bhután, sev. India) cez Barmu po južnú Čínu a SZ Indočínu; horské a podhorské lesyPodobný himalájsko-indočínsky areál; horské lesy od sev. Indie po SV IndočínuHimaláje a priľahlé hory od záp. Pakistanu po jv. Áziu; väčšinou vyššie nadmorské výšky

Choroby a prevencia

Hypoglykémia a energetická kríza (bez nektáru)
vysoká

Príznaky: Slabosť, strata rovnováhy, kŕče, bezvedomie, rýchly úhyn

Najväčšie riziko pre tento druh v akejkoľvek dočasnej starostlivosti. Nektárovky majú extrémne rýchly metabolizmus a bez prístupu k nektáru alebo nektárovkovej zmesi môžu kolabovať behom hodín. Každý zranený jedinec v záchrannej stanici musí okamžite dostať prístup k vhodnej nektárovej zmesi. Presné zloženie odporúča aviárny veterinár.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák pri dýchaní, letargia, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého prostredia — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (črevné hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce nektárovky môžu niesť črevných parazitov, ktoré sa pri zhoršenej kondícii premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha koprologická kontrola a cielená liečba antiparazitikami pod vedením veterinára. Nové jedince drž vždy v karanténe.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kritické riziko pre tento plachý pohyblivý druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres. U zranených jedincov v záchrannej stanici je nevyhnutné ticho, polotma, minimum manipulácie a rýchly prístup k nektárovej zmesi. Stres oslabuje imunitu a zvyšuje riziko sekundárnych infekcií.

Podvýživa pri nesprávnej nektárovkovej zmesi
stredná

Príznaky: Fading (stratenie farby peria), apatia, chudnutie, poruchy pelichania

Nektárovky potrebujú presne vyváženú nektárovú zmes obsahujúcu cukry, aminokyseliny, vitamíny a minerály — samotný cukor nestačí a vedie k podvýžive. Farba peria (najmä červené tóny) rýchlo bledne pri nevhodnej strave. Presné zloženie odporúčame konzultovať s aviárnym veterinárom.

Prevencia Nektárovka zelenochvostá sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Okamžitý prístup k nektárovej zmesi — bez nektáru môže kolabovať do hodín (hypoglykémia); (2) Minimalizácia stresu — ticho, polotma, minimum manipulácie; (3) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia aspergilózy; (4) Aviárny veterinár pri každom príznaku choroby; (5) Cieľom vždy je rýchle uzdravenie a návrat do prírody. V bežnom živote je najlepšou „starostlivosťou“ ochrana horských lesných biotopov tohto druhu.

Zaujímavosti

1

Predĺžené kovovo-zelené chvostové perá — ikona druhu — najdramatickejší znak samca sú dve stredové riadkové perá výrazne predĺžené a kovovo-zelene lesklé, vďaka ktorým samec (s chvostom) dosahuje celkovú dĺžku až 15 cm — trikrát viac ako telo samice bez predĺženého chvosta (~10 cm); práve tento znak dal druhu anglický aj slovenský názov.

2

Kovová mozaika farieb — samec kombinuje kovovo-zelené temeno, čierne líca s modrofialovým leskom, červenú pásku na hrudi, žlté brucho s oranžovo-červeným nádychom a olivovožltý chrbát — ide o jednu z najfarebnejších nektároviek himalájskeho pásma.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samica je nenápadne olivovo-hnedá s bledšími spodnými časťami; chýba jej akákoľvek kov lesklá farba a predĺžené perá. V teréne vyzerajú samec a samica úplne inak — zámerná mímika nenápadnosti samice chráni ju pri sedení na hniezde.

4

Horský specialist s presným altitudálnym pásmom — druh obýva horské lesy v nadmorských výškach 1 825–3 350 m (dokumentované z Sečuanu a Yunanu v Číne), kde lesné porasty pokrýva mach a kde kvitnú himalájske rododendrony — jeho hlavný potravový zdroj; toto výškové pásmo ho robí ekologicky špecializovaným.

5

Deväť poddruhov — rozsiahle ale roztrhané rozšírenie — 9 poddruhov (nipalensis, horsfieldi, koelzi, victoriae, karenensis, angkanensis, australis, blanci, ezrai) pokrýva rozsiahly areál od záp. Himalájí po izolované horské hrebene Thajska, Laosu a Vietnamu, pričom jednotlivé poddruhy sú od seba geograficky separované nivami a nížinami, ktoré nektárovky neprekračujú.

6

Nektárivór so špeciálnym jazykom — podobne ako kolibríky má Aethopyga nipalensis tenký zahnutý zobák prispôsobený na savanie nektáru z dlhých kvetných trúbok a jazyk so štetinkovitým hrotom na prisávanie; pri každom navštívenom kvete funguje zároveň ako dôležitý opeľovač.

7

Rozlíšenie od troch podobných Aethopyga druhov — v areáli sa stretáva s príbuznými: A. gouldiae (nektárovka Gouldovej) má modrý chrbát a modrý chvost bez predĺženia; A. saturata (čiernohrdlá) má čierne hrdlo a prsia (samec); A. ignicauda (ohnivochvostá) má dlhé šarlátové (nie zelené) chvostové perá a výrazne červenšie sfarebenie.

8

IUCN LC, klesajúci trend — napriek statusu najmenej ohrozeného druhu je populačný trend klesajúci — areál 4 580 000 km² je rozsiahly, ale fragmentácia horských lesov, zmena klímy (posúvanie optimálnej nadmorskej výšky) a rušenie biotopov v himálajskom regióne sú dlhodobými hrozbami.

9

V avikultúre chybné, v prírode vzácny zážitok — druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová; stretnutie s ním vo voľnej prírode (Nepál, Bhután, horské parky Thajska a Vietnamu) patrí medzi najkrajšie ornitologické zážitky himalájskeho trekkingu — samec v plnom šate, so žiariacimi chvostovými perami a kovovým leskom celého tela, je nezabudnuteľným pohľadom.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Aethopyga Swainson, 1838
Druh Aethopyga nipalensis (Hodgson, 1836)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — horský ázijský druh Himalájí a juhovýchodnej Ázie
Poddruhy Druh má 9 uznávaných poddruhov (Avibase, Wikispecies): nipalensis (centrálny Nepál, sev. India, Sikkim), horsfieldi (záp. Himaláje, Garhval, záp. Nepál), koelzi (Bhután, JV Tibet, SV Mjanmarsko, JZ Čína, sev. Vietnam), victoriae (záp. Mjanmarsko, Chin Hills), karenensis (jv. Mjanmarsko, Karen Hills), angkanensis (sev. Thajsko, Doi Inthanon), australis (juh poloostrovného Thajska), blanci (hory Laosu), ezrai (hory jžného Vietnamu). Druh opísal Brian Houghton Hodgson v roku 1836 z Nepálu; typová lokalita obmedzená na priesmyk Chandragiri v strednom Nepáli.
Avibase_ID 02BA43E43F99B47F

? Často kladené otázky

V praxi nie — a v SR/ČR ani EÚ sa fakticky nechová. Je to náročný horský nektárovec vyžadujúci nepretržitý prístup k špeciálne vyváženej nektárovkovej zmesi, rozsiahle teritórium, prispôsobené mikroklimatické podmienky a odborné veterinárne zázemie pre takéto druhy. Ani skúsení chovatelia nektároviek v Európe bežne nechujú himalájske Aethopyga druhy. Stránka má atlasový a identifikačný charakter — namiesto chovu odporúčame pozorovanie vo voľnej prírode.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je ozdobený kovovo-zeleným temenom, čiernymi lícami s modrofialovým leskom, červenou páskou na hrudi, žltým bruchom a — najdramatickejšie — dvoma predĺženými kovovo-zelenými stredovými riadkovými perami chvosta, takže celková dĺžka samca dosahuje až 15 cm. Samica je celkovo olivovo-hnedá (cca 10 cm) bez kovovej farby a bez predĺžených pier — nenápadná, aby sa skryla pri hniezdení. V teréne sú ako dve rôzne vtáky.

Kľúčové znaky samcov: A. nipalensis (zelenochvostá) — predĺžené zelené chvostové perá + červená hruď + olivovožltý chrbát. A. gouldiae (Gouldovej) — modrý chrbát a modrý (nie zelený) chvost, samec má výrazne modrý plášť. A. saturata (čiernohrdlá) — čierne hrdlo a hrdia (nie červené), tmavejší celkový vzhľad. A. ignicauda (ohnivochvostá) — predĺžené šarlátové (nie zelené) chvostové perá a výrazne červenejšie sfarbenie; je aj mierne väčšia.

Je to špecializovaný nektárivór — základ jedálnička tvorí nektár z kvetov horských rastlín (najmä rododendrony, vízie a ďalšie bohatokveté kroviny himalájskeho pásma), ktorý sáva dlhým zakriveným zobákom. Dôležitou zložkou je aj drobný hmyz a pavúky — pri zbere hmyzu z kvetov a lístov a pri kŕmení mláďat. Semená a zrniny nedokáže spracovať — nie sú súčasťou jej stravy.

Obýva horské lesy Himalájí a priľahlých horských oblastí v Nepáli, severnej Indii, Bhutáne, jžnej Číne (Yunnán, Sečuan), Mjanmarsku, Thajsku (Doi Inthanon a ďalšie hory), Laose a jžnom Vietname — prevažne vo výškach 1 825–3 350 m. Nie je sťahovavý v zmysle dlhých migrácií — ide o stáleho horského rezidenta s altitudálnou migráciou (pri zhoršenom počasí klesá do nižších polôh). V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

IUCN hodnotí nektárovku zelenochvostú ako najmenej ohrozenú (LC), ale s klesajúcim populačným trendom — areál je rozsiahly (4 580 000 km²), ale pokles nie je dosť rýchly na zmenu statusu. Druh nie je zaradený v CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia veterinárne a dovozné predpisy pre exotické vtáky.

Hniezdna sezóna trvá apríl–jún. Samica stavia závesné vajcovité hniezdo z machu, kôry a húsenicích výlučkov, do ktorého znáša 2–3 vajcia. Inkubuje prevažne samica; inkubačná doba je pre čeľaď Nectariniidae orientačne 11–16 dní (druh-špecifické údaje nie sú overené). Mláďatá kŕmia obaja rodičia; drobný hmyz je v tomto období nevyhnutný ako bielkovinový zdroj.

ZDROJ: Avibase (Aethopyga nipalensis, ID 02BA43E43F99B47F, SK názov nektárovka zelenochvostá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=02BA43E43F99B47F), oiseaux.net (Green-tailed Sunbird — dĺžka 10

 Video — Nektárovka zelenochvostá

Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis) — spev a hlas v prírode

Nektárovka zelenochvostá (Aethopyga nipalensis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Green-tailed Sunbird, Česky:   strdimil zelenoocasý, Nemecky:   Grünschwanz-Nektarvogel, Španielsky:   Suimanga Coliverde, Francúzsky:   Souimanga à queue verte, Taliansky:   Nettarinia codaverde, Holandsky:   Groenstaart-honingzuiger, Portugalsky:   beija-flor-de-cauda-verde, Poľsky:   kwiatownik zielonosterny, Maďarsky:   zöldfarkú nektármadár, Rusky:   Зеленохвостая нектарница, Japonsky:   ミドリオタイヨウチョウ, Latinsky:   Aethopyga nipalensis (Hodgson, 1836)