Návod / sprievodca
Strašilka (pakobylka) patrí medzi najjednoduchšie a najfascinujúcejšie terarijné zvieratá pre začiatočníka. Je tichá, lacná na chov a jej dokonalá mimikry — telo na nerozoznanie od konárika či listu — vás nikdy neomrzí. Mnohé druhy sa rozmnožujú partenogeneticky (samice kladú oplodnené vajíčka bez samca), takže na rozbeh chovu stačí jediné zviera. Pri pochopení niekoľkých zásad o teráriu, krmive a zvliekaní je to chov vhodný aj pre deti — vždy však pod dozorom dospelého. V tomto sprievodcovi prejdeme všetko od výberu terária po rozmnožovanie.
Aktualizované: máj 2026 · Overené odborné zdroje
Strašilka je ideálne prvé terarijné zviera z viacerých dôvodov:
Začiatočníkovi najviac vyhovuje strašilka indická (Carausius morosus) — najnenáročnejšia a najrozšírenejšia. Pokročilejším spestria chov veľké a tŕnité druhy.
Najdôležitejšie pravidlo: terárium musí byť dostatočne vysoké. Pakobylky sa pri zvliekaní zavesia dolu hlavou a starú kutikulu zo seba vyťahujú vlastnou váhou — potrebujú pod sebou voľný priestor. Pravidlo znie: výška aspoň 3× dĺžka tela dospelého jedinca (a šírka aspoň 2×). Pri zlej výške sa zviera pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie.
Pakobylky sú výhradne bylinožravé a živia sa listami. Najobľúbenejšie a celoročne dostupné krmivo je ostružina (Rubus) — malinčie aj černicové výhonky, ktoré majú listy aj v zime. Ďalšie osvedčené rastliny:
Zásady kŕmenia:
Pakobylka počas rastu viackrát zvlieka (mení kutikulu). Tesne pred zvliekaním sa zavesí dolu hlavou za nohy o vetvičku alebo strop terária a zo seba pomaly vyťahuje starý povrch. V tejto chvíli je extrémne krehká:
Rozmnožovanie pakobyliek je prekvapivo jednoduché, najmä u partenogenetických druhov. Samica jednoducho kladie vajíčka, ktoré padajú na dno terária — pripomínajú drobné semienka.
Pakobylky sú krehké a so silnou obrannou stratégiou. Pri manipulácii dodržujte:
Strašilka indická (Carausius morosus) — je najnenáročnejšia, znáša izbovú teplotu, žerie bežnú ostružinu a rozmnožuje sa partenogeneticky, takže stačí jediná samica bez samca.
Kľúčová je výška: aspoň 3× dĺžka tela dospelého jedinca, aby sa zviera mohlo pri zvliekaní zavesiť dolu hlavou. Terárium má byť dobre vetrané (sieťové) a udržiavané vlhké rosením.
Výhradne listami — najlepšie ostružinou (Rubus, malinčie/černice), ktorá je dostupná celoročne. Vhodný je aj dub, brečtan a liguster. Listy musia byť čerstvé, postriekané vodou a bez pesticídov.
Pripravuje sa na zvliekanie. Zavesí sa dolu hlavou a vlastnou váhou zo seba vyťahuje starú kutikulu. V tejto fáze je veľmi krehká — nerušte ju a nedotýkajte sa jej, kým nedokončí zvliekanie a telo nestvrdne.
Nie, väčšina druhov je úplne neškodná a pri jemnom zaobchádzaní neuhryzne ani nebodne. Niektoré druhy (napr. strašilka čierna) majú obranný sprej dráždiaci oči — po manipulácii si umyte ruky a nemädlite si oči.
Samica kladie vajíčka, ktoré padajú na dno terária a pripomínajú semienka. Inkubácia trvá týždne až mesiace. U partenogenetických druhov ako strašilka indická sa liahnu len samice a samec nie je potrebný.