Phylliidae (listovky)
Listovka filipínska je úplne nemý druh — neprodukuje žiadne zvuky počuteľné pre človeka. Na rozdiel od niektorých väčších strašilôk (napr. Extatosoma tiaratum), ktoré pri vyplašení dokážu zašuchotať krídlami či trením tela vydať sykavý zvuk, sa Phyllium philippinicum bráni výlučne ticho — pri vyrušení sa knísa ako list vo vetre a spolieha sa na dokonalé maskovanie, nie na zvuk. Samce majú síce vyvinuté krídla a vedia s nimi krátko poletovať, no ani let neslúži na akustickú komunikáciu. Vnímanie okolia prebieha cez tykadlá a hmat, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa listovka presúva po listoch, alebo tiché chrumkanie pri spásaní lístia. V byte je preto ideálnym tichým chovancom — nehlučí ani počas svojej aktivity za šera, a tak je vhodná aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Priebežne (žerie za šera a v noci) | Čerstvá ostružina (černica) alebo dub vo fľaši s vodou | vetvičky stále k dispozícii | vymieňať každé 3–5 dní |
| Striedavo / sezónne | Ruža/šípka, malina, liguster, hloh, prípadne guava | pár vetvičiek na spestrenie | podľa dostupnosti |
| KAŽDÝ DEŇ | Rosenie listov vodou (zdroj pitia + vlhkosť 70–80 %) | jemné orosenie | denne |
| Údržba | Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna | — | priebežne / 1× týždenne výmena dna |
Listovka filipínska sa môže rozmnožovať pohlavne aj partenogeneticky. Ak je v chove samec, dochádza k páreniu a vajíčka sú oplodnené. V neprítomnosti samcov samice kladú plodné neoplodnené vajíčka (partenogenéza) — z nich sa liahnu genetické kópie (klony) samice, teda opäť samice. Vďaka tomu sa chov dá udržať aj z jediného jedinca. Dospelosti dosahuje listovka po niekoľkých zvliekaniach (zhruba za 4–5 mesiacov) a krátko po dospení samica začína klásť vajíčka. NIKDY druh nevypúšťajte do prírody.
Dospelá samica kladie desiatky až stovky drobných vajíčok — sú malé, oválne a štruktúrou pripomínajú semienka rastlín (typický znak listoviek). Samica ich nelepí ani nezakopáva, jednoducho ich nechá padnúť na dno terária (v prírode na lesnú podlahu). Vajíčka jednoducho pozbierate z dna a môžete ich inkubovať na mierne vlhkom substráte (rašelina, kokos, vermikulit). Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody či kompostu.
Vajíčka sa inkubujú pri teple ~24–26 °C na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte, pri zachovaní vetrania proti plesni. Liahnutie nastáva zvyčajne po približne 4–6 mesiacoch a býva rozložené v čase. Vyliahnuté nymfy sú miniatúrne, často červenkasté až hnedasté a po prvom kŕmení a zazelenaní rýchlo splynú s listami. Prvou potravou je najmladšie, najmäkšie lístie ostružiny alebo duba. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú.
Nymfy prechádzajú do dospelosti niekoľkými zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela) a vysokú vlhkosť (najcitlivejšia fáza). Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je nenáročný pri dodržaní vlhkosti a tepla — rovnaké podmienky ako pre dospelce: vysoké vetrané teárium, čerstvé mladé lístie, teplo a denné rosenie.
Listovka filipínska má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je široká, plochá a listovitá (~7–9 cm), kým samec je výrazne štíhlejší, menší (~6 cm) a má vyvinuté krídla, s ktorými dokáže krátko poletovať. Telo oboch pohlaví je dokonalým mimikom zeleného listu so „žilnatením", lalokmi a okrajom. Životnosť je krátka — samica žije približne 6–12 mesiacov, samec 6–9 mesiacov. Samica produkuje vajíčka prakticky po celý dospelý život, takže chov sa pri vhodných podmienkach udržiava prirodzene sám.
Listovka filipínska je vďačný druh aj pre menej skúsených chovateľov — toleruje širší rozsah podmienok a je najrozšírenejšou listovkou v chove. Nie je to „ochočovanie" v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka) a vzhľadom na krehké ploché telo je to predovšetkým druh na pozorovanie, ktorý znáša len opatrnú a zriedkavú manipuláciu. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÉ teárium (aspoň 3× dĺžka tela, ideálne 30×30×30 cm) — inak sa listovka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni; (3) vyššia vlhkosť 70–80 % s denným rosením — listovka je citlivejšia na sucho než palicovky; (4) teplota 22–28 °C cez deň; (5) čerstvá ostružina/dub stále k dispozícii vo vode; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy ani lalok. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri dodržaní vlhkosti a teploty je chov bezproblémový a mimoriadne odmeňujúci pohľadom na dokonalý živý list.
Pripravte VYSOKÉ teárium (sieťkové alebo presklené, aspoň 3× dĺžka tela, ideálne 30×30×30 cm) s dobrým vetraním proti plesni
Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu mierne vlhkého substrátu (kokos, rašelina) — udrží vlhkosť a zachytí trus aj padajúce vajíčka
Vložte vetvičky ostružiny alebo duba do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (listovka sa nesmie utopiť)
Udržujte teplotu 22–28 °C cez deň (v noci pokojne ~18–20 °C); pri chladnom byte mierne prikúrte
Rosite terárium jemne KAŽDÝ DEŇ na vlhkosť 70–80 % — listovka pije kvapky z listov a vlhkosť je nevyhnutná pri zvliekaní
Manipulujte len výnimočne, opatrne a nízko nad stolom — nechajte listovku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy ani lalok
Najmladším nymfám podávajte najmäkšie mladé lístie; priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna
Vajíčka, ktoré padajú na dno, prípadne zbierajte a inkubujte na mierne vlhkom substráte; NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody
Listovka filipínska je najdostupnejšia listovka v chove — bežne sa predáva ako nymfa za ~6–15 €/ks, vajíčka (väčšinou v balíčkoch) sú lacnejšie a chovatelia si ich často vymieňajú. Je o niečo drahšia než klasická strašilka indická, no stále cenovo dostupná. Predáva sa v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení. Tip: kupujte radšej nymfy alebo vajíčka než dospelce — dospelá listovka má krátku životnosť a zakúpený dospelec už nemusí vydržať dlho; nymfa sa navyše lepšie adaptuje na vaše kŕmne rastliny.
| Listovka filipínska (Phyllium philippinicum) | Strašilka indická (Carausius morosus) | Strašilka austrálska (Extatosoma tiaratum) | Pakobylka obrovská listová (Phyllium giganteum) | Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ♀ ~7–9 cm, ♂ ~6 cm | 8–10 cm | ♀ 12–15 cm, ♂ ~9 cm | ♀ až ~10–11 cm | ♀ 10–13 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | ~6–12 mes. | ~1 rok | ~1–1,5 roka | ~9–12 mes. | ~1 rok |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 3/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný/laboratórny druh) | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný druh) |
| Povaha | Aktuálny druh — dokonalý mimik zeleného listu so „žilnatením"; samica široká a listovitá, samec štíhly a okrídlený; teplo a vyššia vlhkosť, žerie ostružinu a dub | Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — palicovité telo, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota a nižšia vlhkosť; nenáročnejšia a odolnejšia než listovka | Veľká tŕnistá strašilka — samce majú krídla a lietajú, samice pri vyrušení sykajú; väčšia a robustnejšia, znesie viac manipulácie ako krehká listovka | Najväčšia chovaná listovka — ešte širšie listovité telo, takmer výhradne partenogenetická (samce vzácne); náročnejšia a krehkejšia ako filipínska | Partenogenetická a veľmi nenáročná začiatočnícka palicovka — dlhá a štíhla, izbová teplota, žerie ostružinu; odolnejšia a menej krehká než listovka |
| Areál | Filipíny (Luzon) — vlhké tropické lesy | Južná India (Tamil Nadu); v chove celosvetovo | Austrália (Queensland, Nový Južný Wales) | Malajzia (juhovýchodná Ázia) | Vietnam (juhovýchodná Ázia) |
Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, potrhané laloky, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn
Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE teárium alebo príliš sucho. Listovka je na vlhkosť pri zvliekaní citlivejšia než palicovky: zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a vlhkosť 70–80 % denným rosením; nikdy listovku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať
Príznaky: Scvrknuté alebo zvlnené telo a laloky, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu
Listovka filipínska je citlivejšia na sucho než strašilka indická. Rosiť KAŽDÝ DEŇ na vlhkosť 70–80 % — listovka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie
Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn listovky
Pri listovke je riziko vyššie, lebo udržiavate vysokú vlhkosť. Príčinou je uzavreté teárium bez prúdenia vzduchu. Zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené — vlhkosť dodávať rosením, nie premáčaním
Príznaky: Potrhané laloky alebo odtrhnutá noha po ťahaní či zachytení, krvácanie hemolymfy
Ploché telo s lalokmi je krehké. Nikdy neťahať listovku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelci už nie. Manipulovať len jemne a výnimočne, nechať preliezť samú
Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia
Pre malý hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť
Dokonalý mimik zeleného listu — telo Phyllium philippinicum je ploché a široké so štruktúrou, ktorá napodobňuje žilnatenie, laloky aj okraj listu; ide o jeden z najlepších príkladov listovej mimikry v ríši hmyzu.
Knísa sa ako list vo vetre — pri pohybe a vyrušení sa listovka charakteristicky hojdá zo strany na stranu, čím napodobňuje list rozkývaný vetrom — to maskovanie ešte zdokonaľuje a sťažuje jej odhalenie.
Najobľúbenejšia listovka v chove (PSG 278) — Phyllium philippinicum je najrozšírenejšia a najčastejšie chovaná listovka vôbec, vedená u Phasmid Study Group pod číslom 278; pre toleranciu podmienok je dobrým úvodným druhom do sveta listoviek.
Možná partenogenéza — rozmnožuje sa aj bez samcov — v neprítomnosti samcov kladú samice plodné vajíčka bez oplodnenia a z nich sa liahnu genetické kópie matky (opäť samice); so samcom prebieha bežné pohlavné párenie.
Výrazný pohlavný dimorfizmus — okrídlený samec — samica je široká a listovitá (~7–9 cm), kým samec je štíhly, menší a má krídla, s ktorými dokáže krátko poletovať; obe pohlavia sú zelené listové mimiky.
Vajíčka pripomínajú semienka — samica vajíčka nelepí ani nezakopáva — jednoducho ich nechá padnúť na zem, kde drobné vajíčka štruktúrou pripomínajú rastlinné semienka (ďalší prvok maskovania charakteristický pre listovky).
Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje výšku — pri zvliekaní sa listovka zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje teárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela a vysokú vlhkosť, inak sa zdeformuje alebo uhynie.
Citlivejšia na vlhkosť ako palicovky — na rozdiel od nenáročnej strašilky indickej potrebuje listovka teplo (22–28 °C) a vyššiu vlhkosť 70–80 % s denným rosením — sucho je jej najčastejším zabijakom.
Žerie ostružinu, dub, ružu aj guavu — základom stravy je ostružina (černica) a dub, dostupné aj v zime či zo záhrady; prijíma aj ružu, malinu, liguster a vo svojom areáli guavu.
Endemit Filipín (Luzon) — druh bol vedecky opísaný v roku 2009 (Hennemann, Conle, Gottardo & Bresseel) a je endemický na Filipínach, s holotypom z lesa Ilanin v provincii Bataan na ostrove Luzon. ⚠️ V chove ho NIKDY nevypúšťajte do prírody.
Nie nevyhnutne. Listovka filipínska sa dokáže rozmnožovať aj partenogeneticky — v neprítomnosti samca kladie samica plodné vajíčka bez oplodnenia a z nich sa liahnu genetické kópie (klony) matky, teda opäť samice. Stačí teda jediná dospelá samica. Ak samec prítomný je, dôjde k bežnému pohlavnému páreniu. Práve vďaka partenogenéze sa chov dá udržať aj z jedného jedinca — preto sa druh NIKDY nesmie vypúšťať do prírody.
Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca, prakticky aspoň ~30 cm, ideálne kocka 30×30×30 cm. Dôvod: listovka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť. V nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Pôdorys (šírka) nie je až taký kritický — listovka nebeháva. Vhodné je sieťkové alebo presklené teárium s vetraním, ktoré pri vysokej vlhkosti chráni pred plesňou.
Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. Základom je ostružina (černica, Rubus) a dub (Quercus), ktoré sú dostupné celoročne. Dobre prijíma aj ružu/šípku, malinu, liguster, hloh a vo svojom areáli aj guavu. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a listovka sa neutopila. Najmladším nymfám podávajte najmäkšie mladé lístie. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie či zeleninu — tie neprijíma.
Listovka potrebuje teplo tropického lesa — 22–28 °C cez deň, v noci pokojne klesne na ~18–20 °C; v chladnom byte je vhodné mierne prikúriť. Vlhkosť je vyššia než pri palicovkách — udržujte 70–80 % jemným rosením každý deň; listovka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie a listovka vysychá — sucho je jej najčastejším zabijakom; príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.
Len výnimočne a veľmi opatrne. Listovka má krehké ploché telo s lalokmi, ktoré sa ľahko poškodí, preto je to predovšetkým druh na pozorovanie, nie na časté držanie. Ak ju do ruky vezmete, nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani laloky — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu alebo poškodiť telo. Pri vyplašení sa knísa zo strany na stranu — je to neškodná obrana.
Pre mierne pokročilých áno, pre úplných nováčikov je vhodnejšia klasická strašilka indická. Listovka filipínska je síce najtolerantnejšia a najrozšírenejšia listovka a znáša širší rozsah podmienok, no je citlivejšia na vlhkosť a kŕmenie a má krehké telo. Vyžaduje teplo 22–28 °C, vysokú vlhkosť 70–80 % s denným rosením a vysoké vetrané teárium. Ak tieto podmienky dodržíte, je chov nenáročný a mimoriadne odmeňujúci pohľadom na dokonalý živý list.