Phrynichidae
Bičovec je úplne nemý živočích — nemá hlasivky, hlasový mechúr ani žiadny striduláčný (škrabavý) aparát, akým disponujú napríklad niektoré škorpióny či sklípkavce. Cez sklo terária preto majiteľ nikdy nezachytí žiadny zvuk. To, čo u stavovcov nahrádza hlas, u bičovca zabezpečuje úplne iný kanál: dlhé bičovité (antenniformné) predné nohy, ktorými neustále ohmatáva okolie a vníma jemné dotyky, otrasy a prúdenie vzduchu. Vedci na Cornellovej univerzite zistili, že matka komunikuje s mláďatami práve týmito bičovitými nohami — jemne sa ich dotýka a mláďatá jej a navzájom medzi sebou odpovedajú rovnakým spôsobom; ide o jeden z mála dokázaných príkladov takejto „dotykovej reči" medzi pavúkovcami. Ďalšiu informáciu o okolí získava cez vibrácie substrátu a chemické signály. Hlasový prejav teda u bičovca úplne chýba — je to absolútne tichý chovanec.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Cvrčky (Acheta, Gryllus) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | 1–2× týždenne |
| Večer (striedavo) | Šváby Dubia / menšie šváby a ich nymfy | 1–2 ks | 1× týždenne |
| Mláďatá / juvenily | Octomilky, malé cvrčky, drobné nymfy švábov | viac drobných kusov | 2–3× týždenne |
| Zdroj vody | Rosené steny a substrát + plytká miska s vodou | stále dostupné | denne / pri každom rosení |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť (mäkký jedinec visí hlavou dolu) | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Bičovec sa pri stálej teplote a vysokej vlhkosti pári celoročne. Dvorenie prebieha najmä cez vzájomné ohmatávanie dlhými bičovitými nohami — samec a samica sa dlho navzájom dotýkajú, kým samec položí na podklad spermatofor (balíček spermií) a navedie naň samicu, ktorá ho prijme do pohlavného otvoru. Pohlavia sa rozlišujú náročne; spoľahlivejšie sa určujú u dospelých jedincov podľa stavby pohlavných štruktúr na spodnej strane tela. Vďaka miernej a komunálnej povahe sa páry aj skupiny dajú držať spolu.
Po oplodnení samica nakladie vajíčka do priesvitného vaječného vaku, ktorý si nesie prilepený na spodnej strane bruška (pod telom) a chráni ho. V tomto období je mimoriadne citlivá na vyrušenie — pri strese môže vak odhodiť, preto treba terárium nechať v pokoji, teple a vlhku. Vajíčka sa vyvíjajú vo vaku počas niekoľkých týždňov, kým sa z nich vyliahnu mláďatá (praenymfy).
Po vyliahnutí vyliezajú biele, mäkké a bezbranné mláďatá (praenymfy) na chrbát a telo matky, kde zostávajú prichytené, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet. Až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. Pozoruhodné je, že matka s mláďatami komunikuje dotykmi bičovitých nôh a mláďatá jej i navzájom medzi sebou odpovedajú — ide o jeden z mála dokázaných príkladov takejto „dotykovej" sociálnej komunikácie medzi pavúkovcami (výskum Cornellovej univerzity).
Po osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (octomilky, malé cvrčky, nymfy švábov). Sú komunálne a často zostávajú istý čas pohromade s matkou aj súrodencami bez vzájomnej agresie. Rastú cez mnoho zvliekaní (instarov), pričom z bledých juvenilov tmavnú; dospelosť dosahujú po jednom až dvoch a viac rokoch. Pri komunálnom odchove treba dostatok zvislých plôch, úkrytov a krmiva, aby nedochádzalo ku kanibalizmu (najmä počas zvliekania zraniteľných jedincov).
Pohlavný dimorfizmus je u bičovca slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné. U dospelých jedincov majú samce zvyčajne nápadne dlhšie a štíhlejšie klepetá (pedipalpy) než samice; isté určenie poskytuje až pohľad na pohlavné štruktúry (operculum) na spodnej strane tela. Samice bývajú celkovo robustnejšie, najmä keď nesú vaječný vak alebo mláďatá. Samce navyše žijú o niečo kratšie než samice.
Bičovec patrí k najvďačnejším a najpokojnejším teráriovým pavúkovcom — je úplne neškodný (žiadny jed, žihadlo ani pavučina), mierny, dlhoveký a navyše komunálne znášanlivý (možno chovať skupinovo). Nie je to však „ochočiteľné" zviera v zmysle ochočenia: ide o bezstavovca na pozorovanie. Vďaka neškodnosti znesie aj jemnú, opatrnú manipuláciu, no jeho dlhé bičovité nohy sú krehké a treba ich chrániť. Kľúč k úspechu: (1) vertikálne terárium s množstvom korkovej kôry, na ktorej visí a zvlieka sa; (2) vysoká vlhkosť 70–80 % a vlhký substrát; (3) teplota 24–28 °C; (4) kŕmenie cvrčkami/švábmi primeranej veľkosti, počas zvliekania nekŕmiť; (5) minimum manipulácie, nikdy neťahať za nohy ani dvíhať z výšky. Pri dodržaní týchto zásad je nenáročný, dlhoveký (aj 10+ rokov) a mimoriadne zaujímavý chovanec.
Pripravte VERTIKÁLNE terárium (výška nad pôdorysom, napr. 30×30×45 cm) s pevným, dobre vetraným vekom
Steny vystlajte korkovou kôrou / korkovými doskami s drsným povrchom, aby sa bičovec mal kde prichytiť a zvliecť
Navrstvite 3–5 cm vlhkého substrátu (kokos + hlina), ktorý drží vlhkosť, a zaistite tmavé štrbiny ako úkryt
Udržiavajte teplotu 24–28 °C (izbová až mierne vyššia, bez prudkého tepla)
Udržiavajte vysokú vlhkosť 70–80 % pravidelným rosením stien a substrátu (bez plesní a bahna)
Doplňte plytkú misku s čistou vodou alebo pravidelne roste steny ako zdroj vlhkosti
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie
Kŕmte cvrčkami / menšími švábmi 1–2× týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť; manipulujte len výnimočne a jemne
Bičovec (Damon diadema) je v teraristike stredne dostupný — ponúkaný menej často než sklípkavce či škorpióny, no pravidelne dostupný od chovateľov a na burzách. Cena sa pohybuje zhruba 20–50 € za jedinca podľa veľkosti a pohlavia (mláďatá a juvenily lacnejšie, dospelé samice drahšie). Druh nie je zaradený v CITES, takže obchod nepodlieha osobitným povoleniam — napriek tomu uprednostnite odchované jedince od chovateľa (sú lepšie aklimatizované a bez parazitov než divoko odchytené). K cene treba pripočítať jednorazové vybavenie vertikálneho terária (korková kôra, substrát, rosenie, miska) a priebežné krmivo.
| Bičovec (Damon diadema) | Damon medius (väčší bičovec) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Mnohonôžka obria (Archispirostreptus gigas) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie s bičmi ~20–25 cm (telo niekoľko cm) | rozpätie s bičmi ~25–30 cm | 15–20 cm (telo s chvostom) | rozpätie nôh 12–16 cm | 20–30 cm dĺžka tela |
| Váha | — | — | ≈ 30 g | — | — |
| Dožitie | 10+ r | 10+ r | 6–8 r | samice 20–30 r | 5–10 r |
| Hlučnosť | 2/5 · jed 0/5 (bez jedu) | 2/5 · jed 0/5 | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1/5 + žihavé chĺpky | 1/5 · jed 0/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený · bez CITES | IUCN nehodnotený · bez CITES | CITES II · IUCN nehodnotený | VU · CITES II | IUCN nehodnotený · bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — plochý nočný pavúkovec radu Amblypygi, dlhé bičovité zmyslové nohy, loví klepetami, ÚPLNE neškodný, komunálny, visí hlavou dolu | Blízky príbuzný zo západnej/strednej Afriky — ešte väčší a robustnejší bičovec, rovnaké nároky a neškodnosť, o niečo menej znášanlivý komunálne | Pravý škorpión — MÁ žihadlo a mierny jed (ako po včele), prízemný hrabáč, žiari pod UV; na rozdiel od bičovca potrebuje horizontálne terárium a má chvost | Pravý pavúk — MÁ jed a obranné žihavé chĺpky, tká pavučinu; pokojný, no krehký a dlhoveký; na rozdiel od bičovca prízemný hrabáč | Mierumilovný rastlinožravec (NIE pavúkovec, ale mnohonôžka) — úplne neškodný, vhodný do ruky; iné nároky: hrabe vo vlhkom substráte, žerie lístie a ovocie |
| Areál | Východná Afrika (Tanzánia, Keňa) — vlhké lesy, jaskyne, pod kôrou; v SR len v zajatí | Západná a stredná Afrika — vlhké tropické lesy | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Mexiko (Pacifické pobrežie) — suché lesy a polopúšte | Východná Afrika — vlhké tropické lesy a opadanka |
Príznaky: Letargia, scvrknuté telo, neochota ohmatávať okolie bičmi, krčenie nôh, vyschnutý vzhľad
Najčastejší problém v zajatí — udržiavať vlhkosť 70–80 %, vlhký substrát a rosené steny, prípadne plytkú misku s vodou; pri ťažšej dehydratácii zvýšiť rosenie
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované, chýbajúce alebo zaseknuté bičovité nohy po zvliekaní, pád pri zvliekaní
Bičovec sa zvlieka zavesený hlavou dolu — nutná je dostatočná zvislá korková plocha a voľný priestor pod ňou + vysoká vlhkosť; počas zvliekania NERUŠIŤ, nekŕmiť a odstrániť živú korisť
Príznaky: Chýbajúca alebo odlomená dlhá bičovitá noha (najmä po neopatrnej manipulácii či zaseknutí pri zvliekaní)
Dlhé antenniformné nohy sú krehké — nikdy neťahať za ne, manipulovať len jemne nad mäkkým povrchom; stratená noha sa čiastočne obnoví pri ďalších zvliekaniach (u mladších jedincov lepšie)
Príznaky: Únik hemolymfy, prasknutie tenkého tela alebo ochrnutie po páde z výšky či neopatrnom stisku
Ploché telo je krehké — manipulovať vždy nízko nad mäkkým povrchom a nikdy nestláčať; drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, plesnivý povrch substrátu, zápach, podráždenie
Vlhký, ale NIE rozbahnený substrát; odstraňovať nedojedenú korisť a trus; predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténa nových jedincov pomáhajú
NIE je pavúk ani škorpión — bičovec patrí do samostatného radu pavúkovcov Amblypygi (bičovce); napriek anglickému názvu „tailless whip scorpion" (bezchvostý bičnatý škorpión) nemá ani chvost so žihadlom, ani pavučinu typickú pre pavúky.
ÚPLNE NEŠKODNÝ pre človeka — bičovec nemá jed, žihadlo ani pavučinu. Pri vyrušení radšej bleskovo ubehne; v krajnom prípade vie klepetami (pedipalpami) drobne „pichnúť" ako tŕňom, no je to neškodné. Desivý vzhľad pri úplne miernej povahe.
Predné nohy sú zmyslové „biče" — prvý pár nôh je premenený na extrémne dlhé, tenké antenniformné (tykadlovité) biče, ktoré bičovec nepoužíva na chôdzu, ale na neustále ohmatávanie okolia a vyhľadávanie koristi v tme.
Rozpätie aj s bičmi až 20–25 cm — samotné telo meria len niekoľko centimetrov (je ploché ako papier, aby sa vošlo do štrbín), no s roztiahnutými bičovitými nohami pôsobí jedinec mohutne — rozpätie dosahuje okolo 20 cm aj viac.
Loví klepetami a pohybuje sa bokom — korisť chytá ostnatými klepetami (pedipalpami), ktorými ju rozdrví; pohybuje sa charakteristickou bleskovou bočnou chôdzou (ako krab) a pri úniku je prekvapivo rýchly.
Mimoriadne sociálny a komunálny — patrí k najznášanlivejším pavúkovcom: jedince odchované spolu môžu žiť v skupine dlhodobo a aj cudzie samice sa dajú zlúčiť, ak je dosť úkrytov — medzi pavúkovcami vzácna vlastnosť.
Matka komunikuje s mláďatami dotykom — výskum Cornellovej univerzity ukázal, že matka sa bičovitými nohami dotýka svojich mláďat a tie jej i navzájom odpovedajú; ide o jeden z mála dokázaných príkladov sociálnej „dotykovej reči" u pavúkovcov.
Visí a zvlieka sa hlavou dolu — celý život trávi prilepený plochým telom k zvislým plochám; aj zvliekanie prebieha dole hlavou, zavesené z kôry — preto v teráriu nutne potrebuje vertikálne korkové plochy.
Pôvodom z východnej Afriky — žije najmä v Tanzánii a Keni, vo vlhkých lesoch, jaskyniach, skalných štrbinách a pod kôrou stromov; do strednej Afriky zasahuje okrajovo.
Dlhoveký na bezstavovca — pri dobrej starostlivosti sa bičovec dožíva 10 a viac rokov (samice spravidla dlhšie než samce), čo je medzi teráriovými bezstavovcami pomerne veľa.
Nie, bičovec je úplne neškodný. Nemá jed, žihadlo ani pavučinu — na rozdiel od pavúkov či škorpiónov mu úplne chýbajú jedové žľazy aj žihadlo na chvoste (chvost vôbec nemá). Pri vyrušení sa nebráni útokom, ale skôr bleskovo ubehne bokom. V krajnom prípade vie ostnatými klepetami (pedipalpami) spôsobiť drobné povrchové „pichnutie" ako tŕňom, čo je však neškodné. Napriek svojmu hrozivému, pavúkovito-škorpiónovitému vzhľadu je to jeden z najmiernejších pavúkovcov — práve kontrast desivého vzhľadu a neškodnosti je jeho najväčším čarom.
Pretože celý život visí hlavou dolu prilepený k zvislým plochám — v prírode k stenám jaskýň, skalných štrbín a pod kôrou stromov. Najmä zvliekanie (ekdýzu) absolvuje zavesený dole hlavou a starý exoskelet zo seba „vyzlieka" do priestoru pod sebou. Preto musí mať terárium postavené na výšku, steny vystlané korkovou kôrou alebo doskami s drsným povrchom (aby sa mal čoho zachytiť) a dostatok voľného priestoru pod plochou. Bez toho sa pri zvliekaní zasekne v starej koži, čo býva smrteľné.
Ako tropický lesný druh potrebuje teplotu okolo 24–28 °C (postačí bežná izbová, prípadne mierne prihriatie — netreba prudké teplo) a vysokú vlhkosť 70–80 %. Vlhkosť udržíte pravidelným rosením stien a substrátu a plytkou miskou s vodou; časť vlhkosti bičovec olizuje z kvapiek na kôre. Sucho je najčastejšou príčinou problémov (dehydratácia, zaseknuté zvliekanie), preto je správna vlhkosť kľúčová — substrát má byť vlhký, ale nie rozbahnený a terárium dobre vetrané.
Áno — bičovec patrí k najznášanlivejším pavúkovcom vôbec. Jedince odchované spolu môžu žiť v skupine dlhodobo a často sa dajú zlúčiť aj cudzie (najmä samice), ak je v teráriu dostatok zvislých plôch, úkrytov a potravy. Matka navyše vychováva mláďatá, ktoré istý čas zostávajú pohromade. Pozor: pri nedostatku priestoru, úkrytov alebo krmiva môže výnimočne dôjsť ku kanibalizmu, najmä voči práve zvlečenému (mäkkému) jedincovi. Pre začiatočníka je preto najistejší dostatočne veľký, dobre členený priestor.
Základ tvoria cvrčky a menšie šváby (Dubia) vhodnej veľkosti (korisť menšia než telo, cca štvrtina až polovica dĺžky tela). Dospelca kŕmte zhruba 1–2 kusy koristi 1–2× týždenne. Mláďatá kŕmime drobnejšou korisťou (octomilky, malé cvrčky) častejšie. Korisť bičovec vyhľadá bičovitými nohami a schmatne ju klepetami — nemá jed, takže ju jednoducho rozdrví. Počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého, čerstvo zvlečeného bičovca mohla obhrýzať. Nedojedené zvyšky vždy odstrániť.
Áno, opatrne — je úplne neškodný, takže (na rozdiel od škorpiónov či sklípkavcov) pri manipulácii nehrozí poštípanie či žihadlo. Problém nie je v útoku, ale v krehkosti: má extrémne dlhé, ľahko odlomiteľné bičovité nohy a tenké ploché telo. Ak už manipulujete, tak zriedka, nízko nad mäkkým povrchom a najlepšie tak, že necháte zviera samo prejsť na ruku — nikdy ho neťahajte za nohy a nedvíhajte z výšky. Pri vyrušení sa môže nečakane rýchlo rozbehnúť bokom a ujsť, preto manipulujte v uzavretom priestore. Pre väčšinu chovateľov je však najväčším zážitkom jeho pozorovanie, ako visí pod kôrou a loví.
