Strašilka ostnatá (strašilka austrálska) (Extatosoma tiaratum) — veľká ostnatá austrálska strašilka — samica ~15–20 cm, bezkrídla,…

Q: Je „škorpiónia“ póza strašilky ostnatej nebezpečná? Pichne ma?

Nie, je úplne neškodná. Keď sa strašilka ostnatá vyľaká, postaví sa na predné nohy a stočí zadoček nad chrbát ako škorpión — vyzerá to hrozivo, ale ide čisto o mimikry (bluf) . Strašilka nemá žihadlo, nepichá a nie je jedovatá . Môže sa nanajvýš zadnými tŕnistými nohami „kopnúť“ alebo zovrieť, čo dospelá samica dokáže urobiť dosť pevne a môže to jemne pichnúť či poškriabať, no nespôsobí to nič vážne. Niekedy pri obrane uvoľní aj obranný pach pripomínajúci karamel . Pri opatrnej manipulácii je to pokojný a bezpečný chovanec.

Q: Potrebujem na chov strašilky ostnatej samca?

Nie nutne. Strašilka ostnatá sa dokáže rozmnožovať aj partenogeneticky — samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice . Môžete teda chovať čisto samičiu líniu (bez lietajúcich samcov) a aj tak budete mať vajíčka a nové nymfy. Ak chcete aj samce (a tým aj možnosť pohlavného rozmnožovania s potomstvom oboch pohlaví), musíte mať pôvodne pohlavnú líniu. Pozor: práve preto sa druh ľahko množí — prebytky riešte zodpovedne a NIKDY ich nevypúšťajte do prírody .

Q: Aké veľké terárium strašilka ostnatá potrebuje a prečo musí byť vysoké?

Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15–20 cm samici teda prakticky 45–60 cm ); odporúčaný minimálny rozmer pre pár samíc je približne 30 × 30 × 60 cm . Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie . Pôdorys (šírka) nie je až taký kritický. Vhodné je sieťkové alebo presklené teárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo okrídlený samec dokáže odletieť a nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Q: Čo žerie strašilka ostnatá?

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. V pôvodnej Austrálii sa živí hlavne eukalyptom , no v našich podmienkach je základom ostružina (černica, Rubus ) , ktorá je zelená aj v zime. Dobre prijíma aj dub, ružu/šípku, hloh, lieskou a fotíniu ; ak máte eukalyptus, s obľubou ho prijme. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom , aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma.

Q: Akú teplotu a vlhkosť strašilka ostnatá potrebuje?

Strašilka ostnatá je nenáročná na teplotu — postačí jej bežná izbová teplota 20–26 °C (toleruje 20–30 °C, pri chove na vajíčka radšej pod 25 °C) a žiadne špeciálne vyhrievanie nepotrebuje. Vlhkosť udržujte miernu jemným rosením — pozor, nymfy potrebujú vyššiu vlhkosť (okolo 60 %) , aby sa bez problémov zvliekali; dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.

Q: Môžem strašilku ostnatú brať do ruky?

Áno, opatrne. Patrí medzi obľúbené a dobre manipulovateľné strašilky a znáša jemnú manipuláciu. Pravidlá : nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Počítajte s tým, že dospelá samica má tŕnisté nohy (pri zovretí môžu jemne pichnúť) a pri vyplašení sa zadnými nohami „kopne“ alebo zaujme „škorpióniu“ pózu — je to neškodná obrana. Pri opatrnom zaobchádzaní je to bezpečný a pôsobivý chovanec aj pre deti pod dohľadom.

Q: Prečo niektoré strašilky ostnaté lietajú a iné nie?

Je to pohlavný rozdiel . Dospelé samce sú štíhle, takmer bez tŕňov a majú plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lietajú (najmä v noci pri hľadaní samíc) — preto potrebuje terárium pevné veko. Dospelé samice sú naopak mohutné, husto ostnaté a majú len zakrpatené krídla — nelietajú . Mladé nymfy oboch pohlaví krídla nemajú; tie sa vyvinú až pri poslednom zvliekaní do dospelosti (u samcov vo funkčné lietacie krídla).

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

3/5

⚡

Aktivita

2/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

2/5

Výživa

Ostružina / černica (Rubus — list aj stonka) — 55 % 55%

Dub, ruža/šípka, hloh, lieska (sezónne listy) — 30 % 30%

Eukalyptus (pôvodná potrava, ak je dostupný) — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
Eukalyptus (Eucalyptus) — pôvodná prirodzená potrava v Austrálii; ak je dostupný, strašilka ho s obľubou prijíma
Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná alternatíva k ostružine
Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
Lieska (Corylus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička
Fotínia, vajgélia a ďalšie netoxické dreviny — sezónne alternatívy, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
Vetvičky vždy vo vode (fľaša/váza) so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka má stále čo žrať

Zakázané potraviny

Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre hmyz smrteľné, zbierať len z čistých, neznečistených lokalít
Listy z okolia frekventovaných ciest — usadeniny a soľ kontaminujú potravu
Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje terárium
Paprade a ihličnany — pre Extatosoma tiaratum nevhodné, neprijíma ich
Citrusy, zelenina a ovocie — nie sú prirodzenou potravou tohto druhu, neprijíma ich
Trávniky ošetrené herbicídmi — kontaminácia rovnako nebezpečná ako pesticídy
Úplne suché terárium bez rosenia — strašilka (najmä nymfy) má problém so zvliekaním a vysychá
Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)

Tip od odborníka Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum) je výhradný bylinožravec (folivor) — živí sa listami a v prírode aj v teráriu spása vždy čerstvé zelené lístie. V pôvodnej Austrálii žerie predovšetkým eukalyptus, no v našich podmienkach je základom jedálnička ostružina (černica, Rubus), ktorá je dostupná aj v zime (stálozelené výhonky). Dobre prijíma aj dub, ružu/šípku, hloh, lieskou a fotíniu; ak máte prístup k eukalyptu, s obľubou ho prijme. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata), aby strašilka nespadla do vody — list tak ostane čerstvý a šťavnatý niekoľko dní. POZOR na pesticídy: lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov — pre hmyz je akýkoľvek postrek smrteľný; pred podaním je vhodné listy opláchnuť a osušiť. Žerie najmä v noci, preto čerstvú potravu vymieňajte priebežne a odstraňujte zvädnuté a zaschnuté listy. Strašilka neprijíma ovocie, zeleninu ani citrusy. Pravidelné jemné rosenie zároveň zvyšuje vlhkosť listov, ktoré strašilka olizuje a prijíma tak aj vodu — pre nymfy je vlhkosť dôležitá pri zvliekaní.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Strašilky sú nemé — Extatosoma tiaratum nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom.

Priľnavosť

Strašilka ostnatá patrí medzi obľúbené a dobre manipulovateľné strašilky — práve pre svoju veľkosť a pokojnú povahu je vďačná na pozorovanie aj jemné držanie v ruke. Znáša jemnú a opatrnú manipuláciu: pomaly podloženú dlaň alebo prst pred prednými nohami zvyčajne sama opatrne preleze. Nemazná sa v zmysle ako pes či mačka — interakcia spočíva v tom, že vám pokojne prelieza po ruke a možno ju z blízka pozorovať. POZOR na ostne: dospelá samica je pokrytá tŕnistými výrastkami a má na stredných a zadných nohách drobné tŕne; pri obrane dokáže nohami zovrieť (nymfy a samice „kopnú“ zadnými nohami) — nie je to nebezpečné, ale môže to mierne pichnúť či poškriabať. Pri vyrušení stočí zadoček nad chrbát ako škorpión a postaví sa na predné nohy — pôsobí to hrozivo, ale je to úplne neškodná mimikry (strašilka nepichá ani nie je jedovatá). Zásady bezpečnej manipulácie: (1) NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu; (2) vždy ju nechajte preliezť na ruku samú; (3) manipulujte nízko nad mäkkým podkladom (pád z výšky jej môže ublížiť).

Aktivita

Strašilka ostnatá je nočný, pokojný tvor — cez deň zostáva takmer nehybná, prichytená na vetvičke alebo liste, ktoré dokonale imituje (kryptická a listová mimikry). Aktivita sa rozbieha až po zotmení: v noci pomaly lezie, spása lístie a presúva sa po teráriu. Energia je nízka až mierna — ťažká samica nebeháva ani neskáče a nepotrebuje veľký pohybový priestor do šírky; dôležitá je naopak dostatočná výška terária na zvliekanie. Výnimkou sú dospelé samce: sú štíhle, okrídlené a dokážu aktívne lietať, najmä v noci pri hľadaní samíc — v teráriu sú preto živšie ako samice. Pri vyrušení strašilka buď stočí zadoček nad chrbát ako škorpión a postaví sa na predné nohy, alebo úplne stuhne a predstiera časť rastliny. Pre pozorovateľa je to nenáročný, pokojný chovanec — jeho čaro je v pomalom pohybe, dokonalom maskovaní a divadelnej obrannej póze.

Reč

Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka ostnatá je úplne nemá.

Hlasový prejav a reč

Strašilka ostnatá je prakticky nemý druh — neprodukuje žiadne hlasové prejavy ani volania počuteľné pre človeka. Na rozdiel od bezkrídlych strašiliek (napr. Carausius morosus) majú dospelé samce Extatosoma tiaratum plne vyvinuté krídla a pri lete alebo prudkom rozprestretí krídel pri obrane môžu vydať jemné zašuchotanie či šelest krídel — ide však o tichý, nerušivý zvuk, nie o hlas. Hlavnou obranou je tichá „škorpiónia“ póza (stočenie zadočka nad chrbát) a znehybnenie, prípadne uvoľnenie obranného pachu (opisovaného ako vôňa karamelu/toffee), nie zvuk. Komunikácia s prostredím prebieha cez tykadlá, hmat a feromóny, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka presúva po listoch, keď v noci spása lístie alebo keď samec zatrepoce krídlami. V byte je preto ideálnym tichým chovancom — nehlučí ani počas svojej nočnej aktivity.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka ostnatá je úplne nemá a okolie vníma tykadlami, hmatom a feromónmi.

Typické zvuky

Žiadne vokalizácie — strašilka ostnatá nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu s človekom
Jemné zašuchotanie krídel — len dospelé okrídlené samce pri lete alebo prudkom rozprestretí krídel pri obrane
Tiché šuchotanie pri pohybe po listoch a tiché chrumkanie pri spásaní lístia v noci — mechanický zvuk, nie hlas
Tichá obrana — pri vyrušení stočí zadoček nad chrbát ako škorpión a stuhne, prípadne uvoľní obranný pach (karamel/toffee), bez sykania a bez hlasu

Sezónny kalendár

Celoročná nočná aktivita — cez deň nehybná (predstiera list/vetvičku), žerie a pohybuje sa po zotmení; v byte aktívna po celý rok

Rozmnožovanie po celý rok — pohlavne (samec + samica) alebo partenogeneticky (samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — jedna z najobľúbenejších a najefektnejších strašiliek v chove (PSG č. 9). Veľká, nápadne ostnatá, s pôsobivou „škorpióniou“ obrannou pózou a možnou partenogenézou. Pôvod: Austrália (východný Queensland a Nový Južný Wales) a Nová Guinea (príbuzný druh) — eukalyptové a dažďové lesy. Bez CITES obmedzení, voľne dostupná v chove. Vhodná pre začiatočníkov aj pokročilých; o niečo náročnejšia ako strašilka indická (väčšia, nymfy citlivejšie na vlhkosť). ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.

Priestor Vysoké sieťové (gázové) alebo presklené terárium je najdôležitejším parametrom. Strašilka sa zvlieka dolu hlavou zavesená za zadné nohy a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15–20 cm samici teda prakticky aspoň 45–60 cm, radšej viac). Odporúčaný minimálny rozmer pre pár dospelých samíc je približne 30 × 30 × 60 cm (š × h × v). Pri nedostatočnej výške sa strašilka pri zvliekaní deformuje alebo zahynie. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania vedie k plesni a úhynu. Teplota: bežná izbová 20–26 °C (znesie 20–30 °C; pri chove na vajíčka udržiavať skôr pod 25 °C), netreba špeciálne vyhrievať. Vlhkosť: mierna, udržiavaná rosením rozprašovačom — nymfy potrebujú vyššiu vlhkosť (okolo 60 %) na bezproblémové zvliekanie, dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky z listov. Substrát: na dno postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokos, rašelina), ktorá zachytí trus a padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Vybavenie: vetvičky kŕmnych rastlín vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) slúžia zároveň ako potrava aj ako miesto na šplhanie a zvliekanie. Pevné veko/zips — drobné nymfy vedia uniknúť aj malou medzerou a okrídlený samec dokáže odletieť.

Deti v domácnosti Strašilka ostnatá je vďačný a fascinujúci chovanec pre deti (od ~7 rokov pod dohľadom) a je obľúbená v školských chovoch. Je neškodná, nehryzie, nie je jedovatá a nevydáva rušivé zvuky. Prednosti pre deti: pôsobivá veľkosť, dokonalé maskovanie (vyzerá ako tŕnistý list či kúsok lišajníka), divadelná „škorpiónia“ obranná póza (deti fascinuje, no je úplne neškodná), jednoduchá strava (list ostružiny) a poučná partenogenéza — dieťa môže pozorovať, ako samica kladie vajíčka aj bez samca a ako sa z nich liahnu malé strašilky (čerstvo vyliahnuté nymfy navyše vyzerajú a správajú sa ako mravce). Pravidlá pre deti: (1) manipulovať len jemne a nechať strašilku preliezť na ruku samú — NIKDY neťahať za nohy (môže si ju odtrhnúť); (2) pozor na tŕnisté nohy dospelej samice (môžu jemne pichnúť/poškriabať pri zovretí) a na to, že sa pri vyrušení zadnými nohami „kopne“ — nie je to nebezpečné; (3) držať nízko nad stolom (pád škodí); (4) umyť si ruky pred aj po manipulácii; (5) NIKDY nevypúšťať do prírody. Pre deti je to skvelá lekcia zodpovednosti, jemnosti a prírodopisu.

Hlučnosť Prakticky tichý chovanec — vhodný do spálne, detskej izby aj kancelárie. Okrídlené samce občas zašuchotia krídlami pri lete alebo obrane, no ide o veľmi tichý, nerušivý zvuk.

Verdikt odborníka Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum, Macleay's spectre / giant prickly stick insect / spiny leaf insect) je veľká a mimoriadne efektná austrálska strašilka a jedna z najobľúbenejších druhov v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 9). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Phasmatidae. Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je mohutná, dlhá ~15–20 cm, husto pokrytá tŕnistými výrastkami a bezkrídla — dokonale imituje suchý tŕnistý list alebo kúsok lišajníka; samec je naopak štíhly (~11–13 cm), takmer bez tŕňov a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta. Je nočná: cez deň nehybne visí medzi lístím so zadočkom efektne stočeným nad chrbát, v noci spása lístie. Najznámejšou vlastnosťou je obranná „škorpiónia“ póza — pri vyrušení sa postaví na predné nohy a stočí zadoček nad chrbát ako škorpión, prípadne sa zadnými nohami „kopne“ a uvoľní obranný pach pripomínajúci karamel; pôsobí to hrozivo, ale strašilka je úplne neškodná — nepichá ani nie je jedovatá (môže nanajvýš jemne pichnúť tŕnistými nohami pri zovretí). Druhou pozoruhodnosťou je partenogenéza: samica dokáže klásť životaschopné vajíčka aj bez samca, pričom z nich sa liahnu výlučne samice — dá sa tak chovať aj čisto samičia línia bez lietajúcich samcov. Vajíčka (~5–6 mm, hnedé s béžovým viečkom pripomínajúcim semeno) samica pohybom zadočka odhadzuje na zem a v prírode ich tukové teliesko láka mravce, ktoré ich roznesú (myrmekochória). Čerstvo vyliahnuté nymfy napodobňujú mravce (oranžová hlava, čierne telo). Pôvod: dažďové a eukalyptové lesy východnej Austrálie (Queensland, Nový Južný Wales); blízko príbuzný druh E. popa žije na Novej Guinei. Chov je vďačný, o niečo náročnejší než u strašilky indickej (väčšia, nymfy citlivejšie na vlhkosť): postačí izbová teplota 20–26 °C bez špeciálneho vyhrievania, mierna vlhkosť udržiavaná rosením (nymfy potrebujú okolo 60 %) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, ružou, hlohom či eukalyptom (pôvodná potrava) — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 45–60 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Je to pokojný a neškodný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť: samica ~12–18 mesiacov, samce kratšie (~6–8 mesiacov). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne atraktívny druh pre začiatočníkov aj pokročilých. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Austrália (východný Queensland a Nový Južný Wales) a Nová Guinea — eukalyptové a dažďové lesy; bylinožravec spásajúci listy drevín

Pôvodným domovom Extatosoma tiaratum sú dažďové a eukalyptové lesy východnej Austrálie (najmä Queensland a Nový Južný Wales); blízko príbuzný druh E. popa žije na Novej Guinei. Strašilka je nočná — cez deň nehybne sedí vysoko v korunách stromov a kríkov, kde dokonale imituje tŕnistý list alebo kúsok lišajníka, a v noci spása lístie (v Austrálii hlavne eukalyptus). Čerstvo vyliahnuté nymfy sú mimikry mravcov (oranžová hlava, čierne telo) a aktívne vyhľadávajú kŕmne rastliny. Druh sa vďaka obľube v chove rozšíril do terárií po celom svete — NIKDY ho nevypúšťať do prírody.

Terárium (zajatie)

Vysoké sieťkové alebo presklené terárium s VÝŠKOU aspoň 3× dĺžka tela (prakticky 45–60 cm, napr. 30×30×60 cm); dôležité vetranie

Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto je výška terária najdôležitejším parametrom — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15–20 cm samici teda aspoň 45–60 cm). Odporúčaný minimálny rozmer pre pár dospelých samíc je približne 30 × 30 × 60 cm. Vhodné je sieťkové (gázové) teárium alebo presklené teárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu chráni pred plesňou. Dovnútra patria vetvičky kŕmnych rastlín (ostružina, dub, eukalyptus) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom, ktoré slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — nymfy uniknú aj úzkou medzerou a okrídlený samec dokáže odletieť.

Teplota a vlhkosť

Izbová teplota 20–26 °C (znesie 20–30 °C, na vajíčka skôr pod 25 °C); mierna vlhkosť rosením — nymfy ~60 %

Extatosoma tiaratum je nenáročná na teplotu — postačí bežná izbová teplota 20–26 °C (toleruje 20–30 °C), žiadne špeciálne vyhrievanie netreba; pri chove na vajíčka sa odporúča skôr pod 25 °C (vyššie teploty znižujú životaschopnosť vajíčok). Vlhkosť udržujte miernu jemným rosením rozprašovačom — nymfy potrebujú vyššiu vlhkosť (okolo 60 %), pretože s ňou prebieha zvliekanie ľahšie; dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.

Substrát a dno

Papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokos/rašelina) na dne — zachytí trus a padajúce vajíčka

Strašilka ostnatá žije na vetvičkách a listoch, nie na zemi, preto je dno jednoduché. Postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokosové vlákno, rašelina), ktorá zachytáva trus a voľne padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Samica vajíčka „odhadzuje“ (vystreľuje) pohybom zadočka niekoľko centimetrov od seba, takže padajú voľne na dno — z mierne vlhkého substrátu sa dajú pohodlne pozbierať a inkubovať. Dno udržujte čisté, nie premočené.

Kŕmne rastliny a vybavenie

Ostružina, dub, ruža, eukalyptus vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto

Hlavným vybavením terária sú vetvičky kŕmnych rastlín — ostružina (černica), dub, ruža/šípka, hloh, lieska, fotínia a podľa dostupnosti eukalyptus (pôvodná potrava). Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa. Lístie tak ostane čerstvé niekoľko dní a slúži zároveň ako potrava, ako šplhacia konštrukcia a ako miesto, kde sa strašilka zavesí pri zvliekaní. Priebežne dopĺňajte čerstvé a odstraňujte zvädnuté výhonky.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Priebežne (žerie v noci)	Čerstvá ostružina (černica), dub alebo eukalyptus vo fľaši s vodou	vetvičky stále k dispozícii	vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / sezónne	Ruža/šípka, hloh, lieska, fotínia	pár vetvičiek na spestrenie	podľa dostupnosti
Pravidelne (najmä nymfy)	Rosenie listov vodou (zdroj pitia + vlhkosť na zvliekanie)	jemné orosenie	nymfy častejšie, dospelce menej
Údržba	Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna	—	priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — pohlavne aj partenogeneticky

Dospelosť po ~5–7 zvliekaniach (~4–6 mesiacov); samce dospievajú skôr

Strašilka ostnatá sa dokáže rozmnožovať dvojako: pohlavne (samec oplodní samicu — z vajíčok sa liahnu samce aj samice) alebo partenogeneticky (samica kladie životaschopné neoplodnené vajíčka aj bez samca — z nich sa liahnu výlučne samice). Vďaka tomu môžete chovať aj čisto samičiu líniu bez lietajúcich samcov. Dospelé samce sú štíhle, okrídlené a aktívne lietajú (najmä v noci pri hľadaní samíc), zatiaľ čo samice sú mohutné, ostnaté a bez krídel. Samce dospievajú rýchlejšie a žijú kratšie. Dospelosti strašilka dosahuje po piatich až siedmich zvliekaniach (zhruba za 4–6 mesiacov).

Vajíčka — odhadzované na dno, mimikry semien

Stovky vajíčok počas života samice (až ~1000); samica kladie ~tucet naraz

Dospelá samica kladie stovky vajíčok (za život až okolo 1000, zvyčajne približne tucet naraz). Sú asi 5–6 mm veľké, oválne, hnedé, s výrazným béžovým viečkom (kapitulom, tzv. capitulum), ktoré pripomína semeno rastliny. Samica ich nelepí — pohybom zadočka ich „vystreľuje“ (odhadzuje) niekoľko centimetrov od seba, takže padajú voľne na zem. V prírode tukové teliesko (kapitulum) láka mravce, ktoré vajíčka odnesú do mravenísk (tzv. myrmekochória) a tým ich rozšíria a ochránia. Vajíčka jednoducho pozbierate z dna a inkubujete na mierne vlhkom substráte. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.

Inkubácia a liahnutie

Pohlavné vajíčka ~4 mesiace; partenogenetické dlhšie, až ~9 mesiacov

Vajíčka sa inkubujú pri izbovej teplote na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte. Inkubácia je dlhá a premenlivá — oplodnené vajíčka sa liahnu zvyčajne asi po 4 mesiacoch, kým partenogenetické (neoplodnené) vajíčka aj po 9 mesiacoch (v krajnom prípade vyše 400 dní). Čerstvo vyliahnuté nymfy sú nápadné mimikry mravcov — majú oranžovú hlavu a čierne telo, rýchlo a aktívne behajú a hľadajú kŕmnu rastlinu, na ktorú vyliezajú a kde sa „premenia“ na typické maskované strašilky. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú.

Odchov nymf a zvliekanie

5–7 zvliekaní do dospelosti; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti piatimi až siedmimi zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela) a vyššiu vlhkosť (~60 %), inak sa zvliekanie nepodarí. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je pomerne jednoduchý — rovnaké podmienky ako pre dospelce, len s dôrazom na vlhkosť: vysoké vetrané teárium, čerstvé lístie (najmladšie, najmäkšie pre malé nymfy), izbová teplota a rosenie.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Výrazný dimorfizmus; ♀ ~12–18 mesiacov, ♂ ~6–8 mesiacov

Pohlavný dimorfizmus je u Extatosoma tiaratum veľmi výrazný. Samica je mohutná, ~15–20 cm dlhá, husto pokrytá tŕnistými výrastkami, bez krídel (krídla má zakrpatené, nelieta). Samec je štíhly (~11–13 cm), s minimom tŕňov, s plne vyvinutými krídlami a aktívne lieta. Životnosť: samica žije približne 12–18 mesiacov a vajíčka produkuje prakticky po celý dospelý život; samce dospievajú skôr a žijú kratšie (~6–8 mesiacov). Pri partenogenéze sú všetky potomkovia samice, takže čisto samičí chov sa udržiava sám.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Chov nenáročný; dospelosť po približne 5–7 zvliekaniach (~4–6 mesiacov); životnosť samice ~12–18 mesiacov, samce kratšie (~6–8 mesiacov)

Strašilka ostnatá je vďačný druh aj pre menej skúsených chovateľov — je pomerne nenáročná, pôsobivá a dobre znáša jemnú manipuláciu, je však o niečo náročnejšia ako úplne začiatočnícka strašilka indická (väčšia, nymfy citlivejšie na vlhkosť pri zvliekaní). Nie je to „ochočovanie“ v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÉ terárium (výška aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 45–60 cm) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni; (3) čerstvá ostružina/dub/eukalyptus stále k dispozícii vo vode; (4) rosenie — najmä nymfy potrebujú vyššiu vlhkosť (~60 %); (5) izbová teplota 20–26 °C; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy a počítať s tŕnistými nohami a „škorpióniou“ pózou (neškodná). ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri správnej starostlivosti je chov vďačný a vizuálne mimoriadne atraktívny.

Pripravte VYSOKÉ terárium (sieťkové alebo presklené, výška aspoň 3× dĺžka tela — prakticky 45–60 cm, napr. 30×30×60 cm) s dobrým vetraním proti plesni

Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu substrátu (kokos/rašelina) — zachytí trus a padajúce vajíčka, ľahko sa mení

Vložte vetvičky ostružiny, duba alebo eukalyptu do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)

Udržujte izbovú teplotu 20–26 °C — netreba špeciálne vyhrievanie (pri chove na vajíčka skôr pod 25 °C)

Rosite terárium — nymfy potrebujú vyššiu vlhkosť (~60 %) na bezproblémové zvliekanie, dospelce menej; strašilka pije kvapky z listov

Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy; počítajte s tŕnistými nohami a „škorpióniou“ pózou (neškodná)

Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna

Vajíčka, ktoré padajú na dno, prípadne zbierajte a inkubujte oddelene na mierne vlhkom substráte; NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

5–15 € / ks (nymfy/vajíčka lacnejšie)

Strašilka ostnatá patrí k najobľúbenejším teraristickým strašilkám a je pomerne dobre dostupná — dospelé jedince bývajú 5–15 €/ks, mladé nymfy a vajíčka sú výrazne lacnejšie (často pár eur za vajíčka, keďže samica ich za život nakladie stovky až ~1000). Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení. Pozor: vďaka partenogenéze a vysokej plodnosti vznikajú prebytky — tie treba riešiť zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody.

Teraristické burzy a predajne v SR/ČR (exotický hmyz)

bazos.sk — inzeráty teraristika / hmyz

Chovateľské fóra a skupiny — výmena a predaj nymf a vajíčok

Na čo si dať pozor Strašilku ostnatú najľahšie získate od iného chovateľa (na burze alebo cez inzerát), často ako vajíčka alebo mladé nymfy za pár eur. Zdravá strašilka: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, sýte sfarbenie (od hnedej cez zelenkavú po „lišajníkovú“ formu) bez tmavých zaschnutých škvŕn, čulá v noci. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelce nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária alebo nízkej vlhkosti pri zvliekaní). Pri kúpe rovno vypýtajte aj pár vetvičiek ostružiny/duba a informáciu, na čo bola strašilka zvyknutá. Ak chcete len samice (bez lietajúcich samcov), kúpte partenogenetickú líniu.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)	Strašilka indická (Carausius morosus)	Pakobylka listová (Phyllium philippinicum)	Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)	Strašilka rosenbergova (Sipyloidea sipylus)
Dĺžka	♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm	8–10 cm	♀ 8–9 cm	♀ 10–13 cm	♀ 8–10 cm
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	♀ ~12–18 mes., ♂ ~6–8 mes.	~1 rok	~1 rok	~1 rok	~1 rok
Hlučnosť	2/5	1/5	3/5	1/5	2/5
Stav IUCN	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný/laboratórny druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)
Povaha	Aktuálny druh — veľká ostnatá austrálska strašilka, samice bezkrídle/listový mimik, samce lietajú; pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión (neškodné), možná partenogenéza, vysoký terárium	Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — štíhla, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan; menšia a nenáročnejšia ako ostnatá	Listová mimikry — telo dokonale imituje zelený list; krásna, no náročnejšia (citlivejšia na vlhkosť a kŕmenie), nevhodná pre úplných začiatočníkov	Partenogenetická a nenáročná začiatočnícka strašilka — dlhá a štíhla, podobné nároky ako indická, žerie ostružinu	Ružovokrídla nočná strašilka — má redukované krídla, partenogenetická, lepí vajíčka na steny; o čosi vlhkomilnejšia ako indická
Areál	Austrália (Queensland, NSW) a Nová Guinea — eukalyptové a dažďové lesy	Južná India (Tamil Nadu); v chove rozšírená po celom svete	Filipíny (tropické lesy)	Vietnam (juhovýchodná Ázia)	Juhovýchodná Ázia (Madagaskar zavlečená)

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)

stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)

Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE terárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatočnú vlhkosť (nymfy ~60 %, pravidelné rosenie); nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania

stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Príčinou je uzavreté terárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti

Strata nôh pri hrubej manipulácii

stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú

Otrava postrekmi (pesticídy/herbicídy)

stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia

Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť

Vysychanie a dehydratácia (najmä nymfy)

stredná

Príznaky: Scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu

Pravidelné rosenie — nymfy potrebujú vyššiu vlhkosť (~60 %); strašilka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie

Prevencia Strašilka ostnatá je pri správnom teráriu odolný a vďačný druh a takmer nechorľavie. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti: (1) Neúspešné zvliekanie — úplne najčastejší problém; strašilka sa zvlieka dolu hlavou a potrebuje výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatok vlhkosti (nymfy ~60 %), inak sa deformuje alebo uhynie — preto je vysoké, dostatočne vlhké terárium kľúčové; (2) Pleseň z vlhka bez vetrania — zabezpečte prúdenie vzduchu (sieťkové steny/veko) a neudržiavajte dno premočené; (3) Otrava postrekmi — lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a pesticídov, pred podaním opláchnite; (4) Strata nôh — NIKDY neťahajte strašilku za nohy. Prevencia: vysoké vetrané terárium, izbová teplota 20–26 °C, primerané rosenie (vyššia vlhkosť pre nymfy), čerstvá ostružina/dub/eukalyptus stále k dispozícii, jemná manipulácia. Nymfy stratenú nohu pri zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie.

Zaujímavosti

Pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión — ale je úplne neškodná — pri obrane sa strašilka postaví na predné nohy a stočí zadoček nad chrbát ako škorpión, prípadne sa zadnými nohami „kopne“; pôsobí to hrozivo, no nepichá ani nie je jedovatá — ide čisto o mimikry (bluf). Niekedy uvoľní aj obranný pach pripomínajúci karamel.

Možná partenogenéza — samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca — z neoplodnených vajíčok sa liahnu výlučne samice, takže sa dá chovať čisto samičia línia; pri pohlavnom rozmnožovaní sa z oplodnených vajíčok liahnu samce aj samice.

Výrazný pohlavný dimorfizmus — len samce lietajú — samica je mohutná, ~15–20 cm, husto ostnatá a bezkrídla, kým samec je štíhly (~11–13 cm), takmer bez tŕňov a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta.

Dokonalý listový mimik a „lišajníková“ forma — telo dospelej samice s laločnatými výrastkami a tŕňmi dokonale imituje suchý tŕnistý list alebo kúsok lišajníka na kôre; cez deň visí nehybne medzi lístím so zadočkom stočeným nad chrbát.

Vajíčka vyzerajú ako semienka a lákajú mravce — samica vajíčka pohybom zadočka odhadzuje niekoľko centimetrov od seba; majú tukové teliesko (kapitulum), ktoré láka mravce — tie ich odnesú do mravenísk a tým ich v prírode rozšíria a ochránia (myrmekochória).

Čerstvo vyliahnuté nymfy napodobňujú mravce — mláďatá majú oranžovú hlavu a čierne telo a rýchlo behajú ako mravce rodu Leptomyrmex, čo ich chráni pred predátormi, kým si nájdu kŕmnu rastlinu.

Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje vysoký terárium — pri zvliekaní sa zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela (45–60 cm) a dostatok vlhkosti, inak sa zdeformuje alebo uhynie.

Jedna z najobľúbenejších teraristických strašiliek (PSG č. 9) — pre svoju veľkosť, efektný vzhľad a divadelnú obrannú pózu je Extatosoma tiaratum stálicou v chove; v zozname Phasmid Study Group má číslo 9.

Žerie eukalyptus, ostružinu, dub a ružu — v pôvodnej Austrálii sa živí najmä eukalyptom, v chove je základom ostružina (černica) dostupná aj v zime; prijíma aj dub, ružu/šípku, hloh a lieskou. Mierna nenáročnosť na teplotu (20–26 °C) z nej robí vďačný druh.

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci je pôvodom z Austrálie a Novej Guiney, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Insecta (hmyz)

Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)

Čeľaď Phasmatidae

Rod Extatosoma

Druh Extatosoma tiaratum (Macleay, 1826)

Často kladené otázky

Nie, je úplne neškodná. Keď sa strašilka ostnatá vyľaká, postaví sa na predné nohy a stočí zadoček nad chrbát ako škorpión — vyzerá to hrozivo, ale ide čisto o mimikry (bluf). Strašilka nemá žihadlo, nepichá a nie je jedovatá. Môže sa nanajvýš zadnými tŕnistými nohami „kopnúť“ alebo zovrieť, čo dospelá samica dokáže urobiť dosť pevne a môže to jemne pichnúť či poškriabať, no nespôsobí to nič vážne. Niekedy pri obrane uvoľní aj obranný pach pripomínajúci karamel. Pri opatrnej manipulácii je to pokojný a bezpečný chovanec.

Nie nutne. Strašilka ostnatá sa dokáže rozmnožovať aj partenogeneticky — samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice. Môžete teda chovať čisto samičiu líniu (bez lietajúcich samcov) a aj tak budete mať vajíčka a nové nymfy. Ak chcete aj samce (a tým aj možnosť pohlavného rozmnožovania s potomstvom oboch pohlaví), musíte mať pôvodne pohlavnú líniu. Pozor: práve preto sa druh ľahko množí — prebytky riešte zodpovedne a NIKDY ich nevypúšťajte do prírody.

Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15–20 cm samici teda prakticky 45–60 cm); odporúčaný minimálny rozmer pre pár samíc je približne 30 × 30 × 60 cm. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Pôdorys (šírka) nie je až taký kritický. Vhodné je sieťkové alebo presklené teárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo okrídlený samec dokáže odletieť a nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. V pôvodnej Austrálii sa živí hlavne eukalyptom, no v našich podmienkach je základom ostružina (černica, Rubus), ktorá je zelená aj v zime. Dobre prijíma aj dub, ružu/šípku, hloh, lieskou a fotíniu; ak máte eukalyptus, s obľubou ho prijme. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma.

Strašilka ostnatá je nenáročná na teplotu — postačí jej bežná izbová teplota 20–26 °C (toleruje 20–30 °C, pri chove na vajíčka radšej pod 25 °C) a žiadne špeciálne vyhrievanie nepotrebuje. Vlhkosť udržujte miernu jemným rosením — pozor, nymfy potrebujú vyššiu vlhkosť (okolo 60 %), aby sa bez problémov zvliekali; dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.

Áno, opatrne. Patrí medzi obľúbené a dobre manipulovateľné strašilky a znáša jemnú manipuláciu. Pravidlá: nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Počítajte s tým, že dospelá samica má tŕnisté nohy (pri zovretí môžu jemne pichnúť) a pri vyplašení sa zadnými nohami „kopne“ alebo zaujme „škorpióniu“ pózu — je to neškodná obrana. Pri opatrnom zaobchádzaní je to bezpečný a pôsobivý chovanec aj pre deti pod dohľadom.

Je to pohlavný rozdiel. Dospelé samce sú štíhle, takmer bez tŕňov a majú plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lietajú (najmä v noci pri hľadaní samíc) — preto potrebuje terárium pevné veko. Dospelé samice sú naopak mohutné, husto ostnaté a majú len zakrpatené krídla — nelietajú. Mladé nymfy oboch pohlaví krídla nemajú; tie sa vyvinú až pri poslednom zvliekaní do dospelosti (u samcov vo funkčné lietacie krídla).

ZDROJ: Wikipedia (EN — Extatosoma tiaratum), Phasmid Study Group (PSG culture list č. 9, species info), Australian Museum (Care of Stick Insects), Keeping Insects / Keeping Exotic Pets / Dubia.com / Reptile