Strašilka malajská (strašilka obrovská) (Heteropteryx dilatata) — obrovská juhoázijská strašilka — samica mohutná, jasno zelená, ~15…

Q: Pichne ma strašilka malajská? Je nebezpečná?

Nie je jedovatá ani nehryzie , ale na rozdiel od strašilky ostnatej sa aktívne bráni a treba opatrnosť. Keď sa vyľaká, postaví sa, dvíha a roztiahne mohutné tŕnisté zadné nohy a pri kontakte ich dokáže zovrieť ako nožnice — dospelá samica vie takto pichnúť a poškriabať do krvi . Zároveň krídlami hlasno striduluje (klikavo-syčivý zvuk). Nie je to nebezpečné v zmysle jedu či infekcie, ale je to nepríjemné. Preto strašilku nedráždite , nepribližujte ruku zozadu k dvíhanej nohe a nechajte ju preliezť na ruku samú. Pri opatrnom zaobchádzaní je to pokojný, no rešpekt vzbudzujúci chovanec.

Q: Prečo strašilka malajská vydáva zvuk?

Ide o obrannú stridulácu . Pri ohrození dokážu obe pohlavia trením a prudkým rozprestretím krídel vydať klikavo-syčivý zvuk (najprv ostré klikanie, potom syčanie), ktorý je pri prudkej obrane prekvapivo silný (v literatúre opisovaný až okolo 100 dB z desiatich centimetrov). Slúži na vyplašenie predátora , nie na komunikáciu, a sprevádza ho vizuálna hrozba — dvíhanie ostnatých zadných nôh. Mimo obrany je strašilka tichá. Nie je to teda „hlas“, ale mechanický obranný zvuk; v pokoji je strašilka vhodná aj do bytu.

Q: Aké veľké terárium a aký substrát strašilka malajská potrebuje?

Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15 cm samici teda prakticky 50–60 cm a viac ; subadulty a dospelce sa cítia dobre okolo 90 cm). Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie . Na dno patrí hlbšia vrstva vlhkej zeminy/kokosu (aspoň 5–8 cm) , pretože samica kladie vajíčka ovipozítorom priamo do pôdy — bez vlhkého substrátu nemá kam klásť. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo okrídlený samec dokáže odletieť a nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Q: Čo žerie strašilka malajská?

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. V našich podmienkach je základom ostružina (černica, Rubus ) , ktorá je zelená aj v zime. Veľmi dobre prijíma aj dub, buk, ružu/šípku, lieskou, hloh a malinu ; v tropickej domovine žerie napríklad listy guavy . Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom , aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma. Mohutná samica veľa zožerie, preto majte vždy dostatok čerstvého lístia.

Q: Akú teplotu a vlhkosť strašilka malajská potrebuje?

Pochádza z tropického dažďového pralesa, preto potrebuje teplotu 20–26 °C (cez deň o niečo teplejšie, v noci mierny pokles) a vyššiu vlhkosť okolo 70–80 % . Vlhkosť udržujte pravidelným rosením rozprašovačom (aspoň 5× týždenne) — strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Nymfy potrebujú dostatok vlhkosti , aby sa bez problémov zvliekali. Pozor na rovnováhu: príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš teplo a vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň — preto je dôležité dobré prúdenie vzduchu.

Q: Ako dlho žije strašilka malajská a ako sa rozmnožuje?

Patrí medzi najdlhovekejšie strašilky v chove — pri správnej starostlivosti žije približne 1,5 až 2 roky . Rozmnožuje sa pohlavne (potrebujete samca aj samicu — nie je partenogenetická ako strašilka ostnatá či indická). Samica kladie veľké vajíčka ovipozítorom do vlhkej pôdy ; inkubácia je veľmi dlhá — 7 až 14 mesiacov pri ~25 °C, ideálne na vermikulite proti plesni. Vývoj nymf do dospelosti je tiež pomalý (~6 zvliekaní, samice zhruba za rok). Pre tieto dlhé časy je to druh pre trpezlivého chovateľa.

Q: Líši sa strašilka malajská od strašilky ostnatej?

Áno, výrazne. Strašilka malajská ( Heteropteryx dilatata ) je z čeľade Heteropterygidae , samica je obrovská, mohutná a jasno zelená (jeden z najťažších hmyzov sveta), rozmnožuje sa pohlavne , kladie veľké vajíčka do vlhkej pôdy a pri obrane sa hlasno bráni stridulácou a ostnatými zadnými nohami (môže pichnúť). Strašilka ostnatá ( Extatosoma tiaratum , čeľaď Phasmatidae) je austrálska, často partenogenetická , vajíčka voľne odhadzuje a jej „škorpiónia“ póza je úplne neškodná. Malajská je preto väčšia, dlhovekejšia a vyžaduje vyššiu vlhkosť, vlhký substrát a opatrnejšiu manipuláciu.

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

2/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

2/5

Výživa

Ostružina / černica (Rubus — list aj stonka) — 55 % 55%

Dub, buk, lieska, ruža/šípka (sezónne listy) — 30 % 30%

Guava, malina a ďalšie netoxické listy — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
Buk (Fagus) — listy, obľúbená sezónna alternatíva
Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, ochotne prijímané
Ruža a šípka (Rosa) — listy, vhodná alternatíva k ostružine (bez postrekov)
Lieska (Corylus) a hloh (Crataegus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička
Guava (Psidium) — v tropickej domovine prirodzená potrava; ak je dostupná, prijíma ju
Vetvičky vždy vo vode (fľaša/váza) so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka má stále čo žrať

Zakázané potraviny

Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre hmyz smrteľné, zbierať len z čistých, neznečistených lokalít
Listy z okolia frekventovaných ciest — usadeniny a soľ kontaminujú potravu
Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje terárium
Paprade a ihličnany — pre Heteropteryx dilatata nevhodné, neprijíma ich
Citrusy, zelenina a ovocie (okrem listov guavy) — nie sú prirodzenou potravou tohto druhu
Trávniky ošetrené herbicídmi — kontaminácia rovnako nebezpečná ako pesticídy
Príliš suché a zle vetrané terárium — sucho komplikuje zvliekanie, premočené vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň
Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)

Tip od odborníka Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata) je výhradný bylinožravec (folivor) — živí sa výlučne čerstvým zeleným lístím. V našich podmienkach je základom jedálnička ostružina (černica, Rubus), ktorá je dostupná aj v zime (stálozelené výhonky). Veľmi dobre prijíma aj dub, buk, ružu/šípku, lieskou, hloh a malinu; v tropickej domovine žerie napríklad listy guavy. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata), aby sa strašilka nedostala k vode a neutopila — list tak ostane čerstvý a šťavnatý niekoľko dní. POZOR na pesticídy: lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov — pre hmyz je akýkoľvek postrek smrteľný; pred podaním je vhodné listy opláchnuť a osušiť. Žerie najmä v noci, preto čerstvú potravu vymieňajte priebežne a odstraňujte zvädnuté a zaschnuté listy. Strašilka neprijíma ovocie, zeleninu ani citrusy. Pravidelné rosenie zvyšuje vlhkosť (cieľ 70–80 %), strašilka navyše pije kvapky vody priamo z listov — vlhkosť je dôležitá najmä pre nymfy pri zvliekaní. Mohutná samica veľa zožerie a rastie pomaly, preto majte vždy dostatok čerstvého lístia.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Strašilky nevydávajú hlas v zmysle vokalizácie — Heteropteryx dilatata však pri obrane dokáže krídlami hlasno stridulovať (mechanický klikavo-syčivý zvuk), nejde o komunikáciu s človekom.

Priľnavosť

Strašilka malajská je pôsobivý, no na manipuláciu opatrnejší druh — práve pre svoju veľkosť a pokoj je vďačná na pozorovanie, držanie v ruke si však vyžaduje opatrnosť. Znáša jemnú manipuláciu: pomaly podloženú dlaň alebo prst pred prednými nohami zvyčajne sama opatrne preleze. Nemazná sa v zmysle ako pes či mačka — interakcia spočíva v tom, že vám pokojne prelieza po ruke a možno ju z blízka pozorovať. POZOR na ostne: dospelá samica má mohutné tŕnisté zadné nohy, ktoré pri obrane dvíha a dokáže nimi zovrieť ako nožnicami — pri zovretí vie pichnúť a poškriabať do krvi, preto ju nikdy nedráždite a nepribližujte ruku zozadu k dvíhanej nohe. Pri vyrušení sa postaví na predné nohy, dvíha ostnaté zadné nohy a krídlami hlasno striduluje (klikavo-syčivý zvuk) — pôsobí to hrozivo a na rozdiel od strašilky ostnatej tu hrozí reálne pichnutie. Zásady bezpečnej manipulácie: (1) NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu; (2) vždy ju nechajte preliezť na ruku samú; (3) manipulujte nízko nad mäkkým podkladom; (4) pre deti len pod dohľadom a opatrne kvôli tŕnistým nohám.

Aktivita

Strašilka malajská je nočný, pokojný tvor — cez deň zostáva takmer nehybná, prichytená na vetvičke alebo liste medzi lístím, ktoré dokonale imituje (kryptická a listová mimikry). Aktivita sa rozbieha až po zotmení: v noci pomaly lezie, spása lístie a presúva sa po teráriu; samica navyše zaliezava k dnu, kde ovipozítorom kladie vajíčka do vlhkej pôdy. Energia je nízka až mierna — ťažká samica (30–65 g) nebeháva ani neskáče a nepotrebuje veľký priestor do šírky; dôležitá je naopak dostatočná výška terária na zvliekanie. Výnimkou sú dospelé samce: sú menšie, štíhlejšie, hnedé a dokážu aktívne lietať, najmä v noci pri hľadaní samíc — v teráriu sú preto živšie ako samice. Pri vyrušení strašilka buď stuhne a predstiera časť rastliny, alebo zaujme obrannú pózu: postaví sa, dvíha ostnaté zadné nohy a krídlami hlasno striduluje. Pre pozorovateľa je to nenáročný, pokojný chovanec — jeho čaro je v pomalom pohybe, mohutnosti a divadelnej, hlasnej obrane.

Reč

Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka malajská „hlas“ nemá; jediný hlasný prejav je mechanická stridulácia krídel pri obrane.

Hlasový prejav a reč

Strašilka malajská je z hľadiska hlasu nemý druh — neprodukuje žiadne volania ani vokalizáciu na komunikáciu s človekom. Má však pozoruhodný obranný zvuk: pri vyrušení dokážu obe pohlavia hlasno stridulovať trením a prudkým rozprestieraním krídel — vzniká klikavo-syčivý zvuk (najprv ostré klikanie, potom syčanie), ktorý je pri prudkej obrane prekvapivo silný (v literatúre opisovaný až okolo 100 dB z desiatich centimetrov, s maximom medzi 8–13 kHz). Slúži na vyplašenie predátora, nie na komunikáciu, a sprevádza ho vizuálna hrozba — strašilka dvíha a roztiahne ostnaté zadné nohy pripravená zovrieť. Dospelá samica navyše svojimi zakrpatenými krídelkami pri obrannom postoji hlasno šuchoce a klepoce. Mimo obrany je strašilka tichá — v teráriu občas tlmene počuť len jemné šuchotanie, keď sa presúva po listoch alebo v noci spása lístie. Komunikácia s prostredím prebieha cez tykadlá, hmat a feromóny, nie zvukom; samce navyše pri lete krídlami zašuchotia.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka malajská je v zmysle hlasu nemá; jediný hlasný zvuk je obranná mechanická stridulácia krídel, okolie vníma tykadlami, hmatom a feromónmi.

Typické zvuky

Obranná stridulácia krídel — pri vyrušení obe pohlavia trením a prudkým rozprestretím krídel vydajú klikavo-syčivý zvuk (najprv klikanie, potom syčanie), pri prudkej obrane prekvapivo silný
Hlasné šuchotanie a klepotanie krídelok — dospelá samica pri obrannom postoji s dvihnutými ostnatými nohami zakrpatenými krídelkami hlasno šuchoce
Jemné zašuchotanie krídel pri lete — len menší okrídlený samec, ktorý v noci aktívne lieta pri hľadaní samíc
Tiché šuchotanie pri pohybe po listoch a tiché chrumkanie pri spásaní lístia v noci — mechanický zvuk, nie hlas; mimo obrany je strašilka tichá

Sezónny kalendár

Celoročná nočná aktivita — cez deň nehybná (predstiera list/vetvičku), žerie a pohybuje sa po zotmení; v byte aktívna po celý rok

Rozmnožovanie po celý rok — pohlavne (samec + samica); samica kladie veľké vajíčka ovipozítorom do vlhkej pôdy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — jedna z najpôsobivejších a najväčších strašiliek v chove (PSG č. 18). Obrovská, mohutná, jasno zelená samica patrí medzi najťažší hmyz sveta; oproti strašilke ostnatej sa aktívnejšie a hlasno bráni (stridulácia + tŕnisté zadné nohy, ktoré dokážu pichnúť). Pôvod: juhovýchodná Ázia (Malajzia, Borneo, Sumatra, Thajsko) — dažďové pralesy. Bez CITES obmedzení, dostupná v chove. Vhodná pre mierne pokročilých — náročnejšia ako začiatočnícke strašilky (vysoká vlhkosť, hlbší vlhký substrát na znášku, pomalý vývoj, opatrná manipulácia). ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.

Priestor Vysoké, dobre vetrané terárium je najdôležitejším parametrom. Strašilka sa zvlieka dolu hlavou zavesená za zadné nohy a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15 cm samici teda prakticky aspoň 50–60 cm, radšej viac; subadulty a dospelce sa cítia dobre okolo 90 cm výšky). Odporúčaný rozmer pre pár dospelých je približne 40 × 40 × 60 cm (š × h × v) a viac. Pri nedostatočnej výške sa strašilka pri zvliekaní deformuje alebo zahynie. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania pri vysokej vlhkosti vedie k plesni a úhynu. Teplota: 20–26 °C (deň o niečo teplejšie, v noci pokles), netreba prudké vyhrievanie. Vlhkosť: vyššia, 70–80 %, udržiavaná pravidelným rosením (aspoň 5× týždenne) — strašilka pije kvapky z listov; nymfy potrebujú dostatok vlhkosti na bezproblémové zvliekanie. Substrát: na dno patrí hlbšia vrstva vlhkej zeminy (kokos, rašelina, hlina) — minimálne 5–8 cm, pretože samica zaborí ovipozítor a kladie vajíčka priamo do pôdy; substrát udržujte vlhký, ale nie premočený a bez plesne. Vybavenie: vetvičky kŕmnych rastlín vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) slúžia ako potrava aj ako miesto na šplhanie a zvliekanie. Pevné veko/zips — drobné nymfy vedia uniknúť aj malou medzerou a okrídlený samec dokáže odletieť.

Deti v domácnosti Strašilka malajská je fascinujúci, ale na manipuláciu náročnejší chovanec pre deti (od ~10 rokov pod dohľadom). Je nejedovatá a nehryzie, no na rozdiel od strašilky ostnatej sa aktívne a hlasno bráni: pri vyrušení dvíha mohutné tŕnisté zadné nohy a dokáže nimi zovrieť ako nožnicami (môže pichnúť a poškriabať do krvi) a krídlami hlasno striduluje. Prednosti pre deti: obrovská veľkosť (jeden z najťažších hmyzov sveta), nádherná jasno zelená samica, dokonalé maskovanie, hlasná divadelná obrana (deti fascinuje, no treba rešpekt) a poučné pozorovanie, ako samica kladie veľké vajíčka ovipozítorom do pôdy a ako sa z nich po mnohých mesiacoch liahnu nymfy. Pravidlá pre deti: (1) manipulovať len jemne a pod dohľadom dospelého — nechať strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahať za nohy; (2) pozor na tŕnisté zadné nohy samice (pri zovretí pichnú) a na to, že sa vie hlasno brániť — strašilku nedráždiť; (3) držať nízko nad stolom (pád škodí); (4) umyť si ruky pred aj po manipulácii; (5) NIKDY nevypúšťať do prírody. Pre staršie deti je to skvelá lekcia rešpektu k živočíchom a prírodopisu.

Hlučnosť V pokoji prakticky tichý chovanec, vhodný do bytu. Pri vyrušení sa však oba pohlavia bránia hlasným stridulovaním krídel (klikavo-syčivý zvuk, pri prudkej obrane prekvapivo silný) — ide o ojedinelú obrannú reakciu, nie o trvalý hluk; pri pokojnom zaobchádzaní strašilka mlčí.

Verdikt odborníka Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata, Malaysian jungle nymph / giant Malaysian stick insect / Malayan wood nymph) je jedna z najväčších a najpôsobivejších strašiliek v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 18). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Heteropterygidae. Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je obrovská a mohutná, dlhá ~14–17 cm a ťažká 30–65 g — patrí medzi najťažší hmyz na svete — je nápadne jasno zelená (zriedkavo žltá alebo červenohnedá), má mohutné tŕnisté zadné nohy a len krátke zakrpatené krídla (nelieta); samec je naopak menší, štíhlejší, hnedý, ostnatý a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta. Je nočná: cez deň nehybne sedí medzi lístím, ktoré dokonale imituje, v noci spása lístie. Najznámejšou vlastnosťou je hlasná obrana — pri vyrušení sa postaví, dvíha a roztiahne ostnaté zadné nohy a pri kontakte ich zovrie ako nožnice (samica dokáže pichnúť a poškriabať do krvi), pričom krídlami hlasno striduluje (klikavo-syčivý zvuk, pri prudkej obrane prekvapivo silný, v literatúre opisovaný až okolo 100 dB) — na rozdiel od neškodnej „škorpiónej“ pózy strašilky ostnatej tu hrozí reálne pichnutie, preto je manipulácia opatrnejšia. Druhou pozoruhodnosťou je spôsob kladenia vajíčok: samica zaborí ovipozítor do vlhkej pôdy a veľké ťažké vajíčka (~7–8 mm, ~70 mg, jedny z najväčších medzi fázmidmi) ukladá pod povrch — preto v teráriu potrebuje hlbšiu vrstvu vlhkej zeminy. Rozmnožuje sa pohlavne (potrebný samec aj samica) a inkubácia vajíčok je výnimočne dlhá — 7 až 14 mesiacov. Pôvod: vlhké dažďové pralesy juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Borneo, Sumatra, Thajsko). Chov je vďačný, no o niečo náročnejší než u začiatočníckych strašiliek: potrebuje teplotu 20–26 °C, vyššiu vlhkosť 70–80 % udržiavanú pravidelným rosením (aspoň 5× týždenne), hlbší vlhký substrát na znášku a stravu z ostružiny (černice), doplnenú dubom, bukom, ružou či guavou — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 50–60 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Životnosť je medzi chovanými strašilkami mimoriadna — približne 1,5 až 2 roky, patrí medzi najdlhovekejšie fázmidy v chove; len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: stredná — vďačný a vizuálne mimoriadne atraktívny druh pre mierne pokročilých. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Borneo, Sumatra, Thajsko) — vlhké dažďové pralesy; nočný bylinožravec spásajúci listy drevín

Pôvodným domovom Heteropteryx dilatata sú vlhké dažďové pralesy juhovýchodnej Ázie — pochádza z Malajského súostrovia (Malajzia, Borneo, Sumatra) a zasahuje aj do Thajska. Strašilka je nočná — cez deň nehybne sedí medzi lístím krov a stromov, kde dokonale imituje list, a v noci spása lístie. Samice sú obrovské a mohutné (jeden z najťažších hmyzov sveta), samce menšie, hnedé a okrídlené. Pri ohrození sa bránia hlasnou stridulácou krídel a dvíhaním ostnatých zadných nôh. Druh sa vďaka obľube v chove rozšíril do terárií po celom svete — NIKDY ho nevypúšťať do prírody.

Terárium (zajatie)

Vysoké sieťkové alebo presklené terárium s VÝŠKOU aspoň 3× dĺžka tela (prakticky 50–60 cm a viac, napr. 40×40×60 cm); dôležité vetranie

Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto je výška terária najdôležitejším parametrom — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15 cm samici teda aspoň 50–60 cm, subadulty a dospelce sa cítia dobre okolo 90 cm). Odporúčaný rozmer pre pár dospelých je približne 40 × 40 × 60 cm a viac. Vhodné je sieťkové (gázové) alebo presklené terárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu je pri vyššej vlhkosti dôležité proti plesni. Dovnútra patria vetvičky kŕmnych rastlín (ostružina, dub, buk) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom, ktoré slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — nymfy uniknú aj úzkou medzerou a okrídlený samec dokáže odletieť.

Substrát a dno — hlbší a vlhký (na znášku)

HLBŠIA vrstva vlhkej zeminy/kokosu (aspoň 5–8 cm) na dne — samica do nej ovipozítorom kladie veľké vajíčka

Na rozdiel od strašilky ostnatej, ktorá vajíčka voľne odhadzuje, samica strašilky malajskej zaborí ovipozítor do pôdy a kladie vajíčka priamo do vlhkého substrátu. Preto je nevyhnutná hlbšia vrstva vlhkej zeminy (kokosové vlákno, rašelina, hlina), minimálne 5–8 cm, do ktorej môže samica klásť. Substrát udržujte vlhký, ale nie premočený a sledujte, či sa netvorí pleseň. Vajíčka (~7–8 mm, ťažké, ~70 mg) je možné v substráte ponechať na inkubáciu na mieste, alebo ich opatrne pozbierať a inkubovať oddelene na mierne vlhkom vermikulite (anorganický substrát menej plesnivie). Dno pravidelne kontrolujte a udržiavajte čisté.

Teplota a vlhkosť

Teplota 20–26 °C (deň teplejšie, noc pokles); vyššia vlhkosť 70–80 % udržiavaná pravidelným rosením

Heteropteryx dilatata pochádza z tropického dažďového pralesa, preto potrebuje teplotu 20–26 °C (cez deň o niečo teplejšie, v noci mierny pokles) a vyššiu vlhkosť okolo 70–80 %. Vlhkosť udržujte pravidelným rosením rozprašovačom (aspoň 5× týždenne) — strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia). Nymfy potrebujú dostatok vlhkosti na bezproblémové zvliekanie. Pozor na rovnováhu: príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko a teplo bez vetrania spôsobuje pleseň — preto je dôležité dobré prúdenie vzduchu. Inkubácia vajíčok prebieha pri ~25 °C a vlhkosti 60–70 %.

Kŕmne rastliny a vybavenie

Ostružina, dub, buk, ruža, lieska, guava vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto

Hlavným vybavením terária sú vetvičky kŕmnych rastlín — ostružina (černica), dub, buk, ruža/šípka, lieska, hloh a podľa dostupnosti guava (tropická potrava). Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa. Lístie tak ostane čerstvé niekoľko dní a slúži zároveň ako potrava, ako šplhacia konštrukcia a ako miesto, kde sa strašilka zavesí pri zvliekaní. Priebežne dopĺňajte čerstvé a odstraňujte zvädnuté výhonky. Vetvičky umiestnite tak, aby mala mohutná ťažká samica pevnú oporu na zvliekanie.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Priebežne (žerie v noci)	Čerstvá ostružina (černica), dub alebo buk vo fľaši s vodou	vetvičky stále k dispozícii	vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / sezónne	Ruža/šípka, lieska, hloh, malina, guava (ak dostupná)	pár vetvičiek na spestrenie	podľa dostupnosti
Pravidelne (najmä nymfy)	Rosenie listov vodou na vlhkosť 70–80 % (zdroj pitia + vlhkosť na zvliekanie)	dôkladné orosenie	aspoň 5× týždenne
Údržba	Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna; kontrola vlhkého substrátu proti plesni	—	priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — pohlavne (samec + samica)

Dospelosť po ~6 zvliekaniach; vývoj pomalý — samice dospievajú približne za rok

Strašilka malajská sa rozmnožuje pohlavne — na chov a oplodnené vajíčka je potrebný samec aj samica (na rozdiel od partenogenetickej strašilky ostnatej či indickej). Pohlavný dimorfizmus je výrazný: samica je obrovská, mohutná, jasno zelená, dlhá ~15 cm a ťažká 30–65 g (patrí medzi najťažší hmyz sveta), s krátkymi zakrpatenými krídlami a mohutnými tŕnistými zadnými nohami; samec je menší, štíhlejší, hnedý, ostnatý a má plne vyvinuté krídla — aktívne lieta (najmä v noci pri hľadaní samíc). Vývoj je pomalý — dospelosť strašilka dosahuje približne po šiestich zvliekaniach (samice zhruba za rok), samce dospievajú o niečo skôr.

Vajíčka — kladené ovipozítorom do vlhkej pôdy

Veľké ťažké vajíčka (~7–8 mm, ~70 mg) kladené jednotlivo do substrátu; stovky za život samice

Na rozdiel od strašilky ostnatej, ktorá vajíčka voľne odhadzuje, samica strašilky malajskej kladie vajíčka jednotlivo priamo do pôdy — zaborí ovipozítor (kladielko) do vlhkého substrátu a vajíčko uloží pod povrch. Vajíčka sú veľké a ťažké (asi 7–8 mm dlhé, ~5 mm široké, okolo 70 mg) — patria medzi najväčšie fázmidové vajíčka. Práve preto strašilka potrebuje v teráriu hlbšiu vrstvu vlhkej zeminy (aspoň 5–8 cm), inak nemá kam klásť. Samica za dospelý život nakladie stovky vajíčok. Vajíčka možno ponechať v substráte na inkubáciu na mieste, alebo ich opatrne vyhrabať a inkubovať oddelene na mierne vlhkom vermikulite, ktorý menej plesnivie. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.

Inkubácia a liahnutie — veľmi dlhá

Inkubácia ~7–14 mesiacov pri ~25 °C a vlhkosti 60–70 %

Inkubácia vajíčok je u tohto druhu výnimočne dlhá — nymfy sa liahnu zvyčajne až po 7 až 14 mesiacoch (preto vyžaduje trpezlivosť). Vajíčka inkubujte pri ~25 °C a vlhkosti okolo 60–70 %, ideálne na anorganickom substráte (vermikulit), ktorý udrží vlhkosť a menej plesnivie; inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú (nie premočenú). Čerstvo vyliahnuté nymfy sú malé, tmavé/hnedé a aktívne — hľadajú kŕmnu rastlinu, na ktorú vyliezajú; potrebujú vyššiu vlhkosť, aby sa bez problémov zvliekali. Pre dlhú inkubáciu si nechajte časť vajíčok inkubovať aj priamo v teráriovom substráte ako poistku.

Odchov nymf a zvliekanie

~6 zvliekaní do dospelosti; vývoj pomalý; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti približne šiestimi zvliekaniami a vývoj je pomalý (samice dospievajú zhruba za rok). Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela) a vyššiu vlhkosť (70–80 %), inak sa zvliekanie nepodarí. Výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je rovnaký ako pre dospelce, len s dôrazom na vlhkosť: vysoké vetrané terárium s hlbším vlhkým substrátom, čerstvé lístie (najmladšie, najmäkšie pre malé nymfy), teplota 20–26 °C a pravidelné rosenie.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Výrazný dimorfizmus; životnosť ~1,5–2 roky — najdlhovekejší fázmid v chove

Pohlavný dimorfizmus je u Heteropteryx dilatata veľmi výrazný. Samica je obrovská, mohutná, ~14–17 cm dlhá, jasno zelená (zriedkavo žltá alebo červenohnedá forma), ťažká 30–65 g a má mohutné tŕnisté zadné nohy a len krátke zakrpatené krídla (nelieta). Samec je menší, štíhlejší, hnedý, ostnatý a má plne vyvinuté krídla — aktívne lieta. Životnosť je v rámci chovaných strašiliek mimoriadna: pri správnej starostlivosti žije strašilka malajská približne 1,5 až 2 roky a patrí medzi najdlhovekejšie fázmidy v chove. Samce žijú o niečo kratšie ako samice.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Chov mierne náročný; vývoj POMALÝ — dospelosť po ~6 zvliekaniach (samice ~rok), životnosť ~1,5–2 roky (jeden z najdlhovekejších fázmidov v chove); inkubácia vajíčok dlhá (~7–14 mesiacov)

Strašilka malajská je vďačný, no o niečo náročnejší druh než začiatočnícke strašilky — je pôsobivá a dlhoveká, vyžaduje však vyššiu vlhkosť, hlbší vlhký substrát na znášku a opatrnú manipuláciu kvôli tŕnistým zadným nohám. Nie je to „ochočovanie“ v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÉ terárium (výška aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 50–60 cm a viac) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni pri vyššej vlhkosti; (3) hlbší vlhký substrát (kokos/zemina 5–8 cm) — samica kladie vajíčka ovipozítorom do pôdy; (4) vyššia vlhkosť 70–80 % pravidelným rosením (aspoň 5× týždenne); (5) teplota 20–26 °C; (6) čerstvá ostružina/dub/buk stále k dispozícii vo vode; (7) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy a počítať s tŕnistými zadnými nohami a hlasnou obranou (môže pichnúť). ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri správnej starostlivosti je chov vďačný, vizuálne mimoriadne atraktívny a strašilka patrí k najdlhovekejším fázmidom v chove.

Pripravte VYSOKÉ terárium (sieťkové alebo presklené, výška aspoň 3× dĺžka tela — prakticky 50–60 cm a viac, napr. 40×40×60 cm) s dobrým vetraním proti plesni

Na dno dajte HLBŠIU vrstvu vlhkej zeminy/kokosu (aspoň 5–8 cm) — samica do nej ovipozítorom kladie vajíčka; substrát udržujte vlhký, nie premočený a bez plesne

Vložte vetvičky ostružiny, duba alebo buka do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)

Udržujte teplotu 20–26 °C (deň o niečo teplejšie, v noci pokles) — netreba prudké vyhrievanie

Rosite terárium pravidelne (aspoň 5× týždenne) na vlhkosť 70–80 % — nymfy potrebujú vlhkosť na bezproblémové zvliekanie; strašilka pije kvapky z listov

Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy; počítajte s tŕnistými zadnými nohami a hlasnou obrannou stridulácou (môže pichnúť)

Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna; sledujte, či sa na vlhkom substráte netvorí pleseň

Vajíčka zakopané v substráte prípadne pozbierajte a inkubujte oddelene na mierne vlhkom vermikulite (proti plesni); NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

8–25 € / ks (nymfy/vajíčka lacnejšie)

Strašilka malajská je pre svoju veľkosť a efekt obľúbená a pomerne dobre dostupná — dospelé jedince bývajú zhruba 8–25 €/ks (mohutné dospelé samice na hornom okraji), mladé nymfy a vajíčka sú lacnejšie. Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení. Pozor: vývoj je pomalý a inkubácia vajíčok veľmi dlhá (7–14 mesiacov), preto sa odchov nemusí podariť rýchlo — kupujte radšej zdravé subadulty alebo overené vajíčka. Prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody.

Teraristické burzy a predajne v SR/ČR (exotický hmyz)

bazos.sk — inzeráty teraristika / hmyz

Chovateľské fóra a skupiny — výmena a predaj nymf a vajíčok

Na čo si dať pozor Strašilku malajskú najľahšie získate od iného chovateľa (na burze alebo cez inzerát), často ako vajíčka alebo mladé nymfy; pre pomalý vývoj sa oplatí kúpiť aj zdravý subadult. Zdravá strašilka: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, sýte sfarbenie (samica jasno zelená, prípadne žltá či zriedkavo červenohnedá forma; samec hnedý) bez tmavých zaschnutých škvŕn, čulá v noci. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelce nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária alebo nízkej vlhkosti pri zvliekaní). Pri kúpe rovno vypýtajte aj pár vetvičiek ostružiny/duba a informáciu, na čo bola strašilka zvyknutá, a počítajte s dlhou inkubáciou vajíčok (7–14 mesiacov).

Porovnanie s podobnými druhmi

	Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)	Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)	Strašilka indická (Carausius morosus)	Pakobylka listová (Phyllium philippinicum)	Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)
Dĺžka	♀ ~14–17 cm (30–65 g), ♂ menší a štíhlejší	♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm	8–10 cm	♀ 8–9 cm	♀ 10–13 cm
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	~1,5–2 roky	♀ ~12–18 mes., ♂ ~6–8 mes.	~1 rok	~1 rok	~1 rok
Hlučnosť	3/5	2/5	1/5	3/5	1/5
Stav IUCN	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný/laboratórny druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)
Povaha	Aktuálny druh — obrovská jasno zelená samica (najťažší hmyz), samec hnedý a lieta; bráni sa hlasnou stridulácou krídel a ostnatými zadnými nohami (pichne), kladie veľké vajíčka ovipozítorom do vlhkej pôdy, vysoký terárium a vyššia vlhkosť	Veľká ostnatá austrálska strašilka — samice listový mimik, samce lietajú; pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión (NEškodné), možná partenogenéza, vajíčka odhadzuje na dno	Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — štíhla, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan; menšia a nenáročnejšia ako malajská	Listová mimikry — telo dokonale imituje zelený list; krásna, no náročnejšia (citlivejšia na vlhkosť a kŕmenie), nevhodná pre úplných začiatočníkov	Partenogenetická a nenáročná začiatočnícka strašilka — dlhá a štíhla, podobné nároky ako indická, žerie ostružinu
Areál	JV Ázia (Malajzia, Borneo, Sumatra, Thajsko) — dažďové pralesy	Austrália (Queensland, NSW) a Nová Guinea — eukalyptové a dažďové lesy	Južná India (Tamil Nadu); v chove rozšírená po celom svete	Filipíny (tropické lesy)	Vietnam (juhovýchodná Ázia)

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)

stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)

Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE terárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatočnú vlhkosť (70–80 %, pravidelné rosenie); nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania

stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na vlhkom substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Riziko je u tohto druhu vyššie, keďže potrebuje vyššiu vlhkosť aj vlhký substrát na znášku. Zabezpečiť dobré vetranie (sieťkové steny/veko), substrát udržiavať vlhký, nie premočený, odstraňovať zvädnuté lístie a trus — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti

Strata nôh pri hrubej manipulácii alebo obrane

stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a mohutnými tŕnistými nohami sa bráni. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú, nedráždiť

Otrava postrekmi (pesticídy/herbicídy)

stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia

Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť

Vysychanie a dehydratácia (najmä nymfy)

stredná

Príznaky: Scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu

Pravidelné rosenie na vlhkosť 70–80 %; strašilka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie; nymfy citlivejšie na sucho pri zvliekaní

Prevencia Strašilka malajská je pri správnom teráriu odolný a dlhoveký druh a takmer nechorľavie. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti: (1) Neúspešné zvliekanie — najčastejší problém; strašilka sa zvlieka dolu hlavou a potrebuje výšku aspoň 3× dĺžka tela a vyššiu vlhkosť (70–80 %), inak sa deformuje alebo uhynie — preto je vysoké, dostatočne vlhké terárium kľúčové; (2) Pleseň z vlhka bez vetrania — keďže druh potrebuje vlhkosť aj vlhký substrát na znášku, zabezpečte prúdenie vzduchu (sieťkové steny/veko) a substrát udržiavajte vlhký, nie premočený; (3) Otrava postrekmi — lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a pesticídov, pred podaním opláchnite; (4) Strata nôh — NIKDY neťahajte strašilku za nohy a nedráždite ju. Prevencia: vysoké vetrané terárium, hlbší vlhký substrát, teplota 20–26 °C, vlhkosť 70–80 % rosením, čerstvá ostružina/dub/buk stále k dispozícii, jemná manipulácia. Nymfy stratenú nohu pri zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie.

Zaujímavosti

Samica patrí medzi najťažší hmyz na svete — mohutná jasno zelená samica je dlhá ~14–17 cm a váži 30–65 g, vďaka čomu je jedným z najťažších fázmidov a vôbec najťažších žijúcich druhov hmyzu; nesie aj veľmi ťažké vajíčka.

Hlasná obranná stridulácia krídel — pri vyrušení dokážu obe pohlavia hlasno stridulovať trením a prudkým rozprestretím krídel; vzniká klikavo-syčivý zvuk (najprv klikanie, potom syčanie), pri prudkej obrane prekvapivo silný (v literatúre opisovaný až okolo 100 dB).

Bráni sa ostnatými zadnými nohami ako nožnicami — pri obrane sa postaví, dvíha a roztiahne mohutné tŕnisté zadné nohy a pri kontakte ich zovrie ako nožnice; samica dokáže pichnúť a poškriabať do krvi — preto opatrne pri manipulácii.

Samica kladie veľké vajíčka ovipozítorom do pôdy — na rozdiel od strašilky ostnatej (ktorá vajíčka odhadzuje) zaborí kladielko do vlhkej zeminy a vajíčka (~7–8 mm, ~70 mg, jedny z najväčších medzi fázmidmi) ukladá pod povrch — preto potrebuje hlbší vlhký substrát.

Výrazný pohlavný dimorfizmus — lieta len menší samec — samica je obrovská, jasno zelená, tŕnistá a nelieta (len zakrpatené krídla), kým samec je menší, hnedý, ostnatý a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta.

Jeden z najdlhovekejších fázmidov v chove — pri správnej starostlivosti žije strašilka malajská približne 1,5 až 2 roky, čo je medzi chovanými strašilkami nadpriemerne dlho.

Veľmi dlhá inkubácia vajíčok — nymfy sa liahnu až po 7 až 14 mesiacoch inkubácie; odchov preto vyžaduje trpezlivosť a vhodný anorganický substrát (vermikulit) proti plesni.

Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje vysoký terárium — pri zvliekaní sa zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela (50–60 cm a viac) a dostatok vlhkosti, inak sa zdeformuje alebo uhynie.

Existujú aj žlté a červenohnedé samice — okrem typickej jasno zelenej formy sa zriedkavo vyskytujú žlté a ešte vzácnejšie červenohnedé samice; všetky sú rovnaký druh.

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci je pôvodom z juhovýchodnej Ázie, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Insecta (hmyz)

Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)

Čeľaď Heteropterygidae

Rod Heteropteryx

Druh Heteropteryx dilatata (Parkinson, 1798)

Často kladené otázky

Nie je jedovatá ani nehryzie, ale na rozdiel od strašilky ostnatej sa aktívne bráni a treba opatrnosť. Keď sa vyľaká, postaví sa, dvíha a roztiahne mohutné tŕnisté zadné nohy a pri kontakte ich dokáže zovrieť ako nožnice — dospelá samica vie takto pichnúť a poškriabať do krvi. Zároveň krídlami hlasno striduluje (klikavo-syčivý zvuk). Nie je to nebezpečné v zmysle jedu či infekcie, ale je to nepríjemné. Preto strašilku nedráždite, nepribližujte ruku zozadu k dvíhanej nohe a nechajte ju preliezť na ruku samú. Pri opatrnom zaobchádzaní je to pokojný, no rešpekt vzbudzujúci chovanec.

Ide o obrannú stridulácu. Pri ohrození dokážu obe pohlavia trením a prudkým rozprestretím krídel vydať klikavo-syčivý zvuk (najprv ostré klikanie, potom syčanie), ktorý je pri prudkej obrane prekvapivo silný (v literatúre opisovaný až okolo 100 dB z desiatich centimetrov). Slúži na vyplašenie predátora, nie na komunikáciu, a sprevádza ho vizuálna hrozba — dvíhanie ostnatých zadných nôh. Mimo obrany je strašilka tichá. Nie je to teda „hlas“, ale mechanický obranný zvuk; v pokoji je strašilka vhodná aj do bytu.

Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15 cm samici teda prakticky 50–60 cm a viac; subadulty a dospelce sa cítia dobre okolo 90 cm). Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Na dno patrí hlbšia vrstva vlhkej zeminy/kokosu (aspoň 5–8 cm), pretože samica kladie vajíčka ovipozítorom priamo do pôdy — bez vlhkého substrátu nemá kam klásť. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo okrídlený samec dokáže odletieť a nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. V našich podmienkach je základom ostružina (černica, Rubus), ktorá je zelená aj v zime. Veľmi dobre prijíma aj dub, buk, ružu/šípku, lieskou, hloh a malinu; v tropickej domovine žerie napríklad listy guavy. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma. Mohutná samica veľa zožerie, preto majte vždy dostatok čerstvého lístia.

Pochádza z tropického dažďového pralesa, preto potrebuje teplotu 20–26 °C (cez deň o niečo teplejšie, v noci mierny pokles) a vyššiu vlhkosť okolo 70–80 %. Vlhkosť udržujte pravidelným rosením rozprašovačom (aspoň 5× týždenne) — strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Nymfy potrebujú dostatok vlhkosti, aby sa bez problémov zvliekali. Pozor na rovnováhu: príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš teplo a vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň — preto je dôležité dobré prúdenie vzduchu.

Patrí medzi najdlhovekejšie strašilky v chove — pri správnej starostlivosti žije približne 1,5 až 2 roky. Rozmnožuje sa pohlavne (potrebujete samca aj samicu — nie je partenogenetická ako strašilka ostnatá či indická). Samica kladie veľké vajíčka ovipozítorom do vlhkej pôdy; inkubácia je veľmi dlhá — 7 až 14 mesiacov pri ~25 °C, ideálne na vermikulite proti plesni. Vývoj nymf do dospelosti je tiež pomalý (~6 zvliekaní, samice zhruba za rok). Pre tieto dlhé časy je to druh pre trpezlivého chovateľa.

Áno, výrazne. Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata) je z čeľade Heteropterygidae, samica je obrovská, mohutná a jasno zelená (jeden z najťažších hmyzov sveta), rozmnožuje sa pohlavne, kladie veľké vajíčka do vlhkej pôdy a pri obrane sa hlasno bráni stridulácou a ostnatými zadnými nohami (môže pichnúť). Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum, čeľaď Phasmatidae) je austrálska, často partenogenetická, vajíčka voľne odhadzuje a jej „škorpiónia“ póza je úplne neškodná. Malajská je preto väčšia, dlhovekejšia a vyžaduje vyššiu vlhkosť, vlhký substrát a opatrnejšiu manipuláciu.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Heteropteryx, Heteropteryx dilatata), Phasmid Study Group (PSG č. 18), Keeping Insects (Jungle Nymph care), Dubia.com / Jungle Nymph UK care sheets, taxonómia rad Phasmatodea, čeľaď He