Lonchodidae
Strašilka indická je úplne nemý druh — neprodukuje žiadne zvuky počuteľné pre človeka. Na rozdiel od niektorých väčších strašilôk (napr. Extatosoma tiaratum), ktoré pri vyplašení dokážu zašuchotať krídlami či trením tela vydať sykavý zvuk, je Carausius morosus bezkrídly a jeho obrana je výlučne tichá — buď stuhne a predstiera mŕtvolu, alebo sa hojdá ako vetvička vo vetre. Komunikácia s prostredím a vnímanie okolia prebieha cez tykadlá a hmat, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka presúva po listoch alebo keď v noci spása lístie. V byte je preto ideálnym tichým chovancom — nehlučí ani počas svojej nočnej aktivity, a tak je vhodná aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Priebežne (žerie v noci) | Čerstvá ostružina (černica) alebo brečtan vo fľaši s vodou | vetvičky stále k dispozícii | vymieňať každé 3–5 dní |
| Striedavo / sezónne | Liguster, vajgélia, dub, hloh, lieskou | pár vetvičiek na spestrenie | podľa dostupnosti |
| 1–2× týždenne | Rosenie listov vodou (zdroj pitia) | jemné orosenie | 1–2× týždenne |
| Údržba | Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna | — | priebežne |
Strašilka indická sa rozmnožuje partenogeneticky — chovné populácie tvoria takmer výhradne samice, ktoré kladú plodné vajíčka BEZ samca. Samce sú v podstate neznáme (v zajatí sa veľmi vzácne objavujú zmiešané jedince — gynandromorfy). Z neoplodnených vajíčok sa liahnu opäť samice. Dospelosti dosahuje strašilka po piatich zvliekaniach (zhruba za 4–6 mesiacov) a krátko po dospení začína klásť vajíčka. Práve vďaka partenogenéze sa druh tak ľahko množí a rozšíril po celom svete — a práve preto sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody.
Dospelá samica kladie stovky drobných vajíčok — sú asi 2 mm veľké, oválne, hnedé s béžovým viečkom (kapitulom). Samica ich nelepí ani nezakopáva, jednoducho ich nechá padnúť na dno terária (v prírode na lesnú podlahu), kde pripomínajú semienka. Vajíčka jednoducho pozbierate z dna a môžete ich inkubovať na mierne vlhkom substráte (rašelina, kokos, vermikulit) pri izbovej teplote. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody či kompostu.
Vajíčka sa inkubujú pri izbovej teplote na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte. Liahnutie nastáva zvyčajne po približne 10–12 týždňoch (2–3 mesiace), no môže byť rozložené v čase. Vyliahnuté nymfy sú miniatúrne kópie dospelcov — hneď čulé, lezúce a schopné žrať. Prvou potravou je najmladšie, najmäkšie lístie ostružiny alebo brečtanu. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú.
Nymfy prechádzajú do dospelosti piatimi zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 2× dĺžka tela) a miernu vlhkosť. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je jednoduchý — rovnaké podmienky ako pre dospelce: vysoké vetrané teárium, čerstvé lístie, izbová teplota a rosenie. Vďaka tomu je Carausius morosus ideálnym druhom na pozorovanie celého životného cyklu, napríklad v škole.
Keďže ide o partenogenetický druh, pohlavný dimorfizmus prakticky neriešite — v chove sú všetky jedince samice (samce sú extrémne vzácne a na rozmnožovanie nie sú potrebné). Dospelá samica meria 8–10 cm a je hnedo-zelená s charakteristickými červenými škvrnami na vnútornej strane predných nôh (a žltkastými na stredných). Životnosť dospelca je približne jeden rok; samica produkuje vajíčka prakticky po celý dospelý život, takže chov sa udržiava prirodzene sám.
Strašilka indická je ideálny druh pre úplných začiatočníkov — je nenáročná, lacná, tichá a dobre znáša jemnú manipuláciu. Nie je to „ochočovanie" v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÉ teárium (min. ~30 cm, ideálne 2× dĺžka tela) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni; (3) čerstvá ostružina/brečtan stále k dispozícii vo vode; (4) rosenie 1–2× týždenne; (5) izbová teplota 18–25 °C; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — partenogenetický druh s vysokým invázym potenciálom. Pri správnej starostlivosti je chov bezproblémový a vďačný aj pre deti.
Pripravte VYSOKÉ teárium (sieťkové alebo presklené, min. ~30 cm / 2× dĺžka tela) s dobrým vetraním proti plesni
Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu substrátu — zachytí trus a padajúce vajíčka, ľahko sa mení
Vložte vetvičky ostružiny alebo brečtanu do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)
Udržujte izbovú teplotu 18–25 °C — netreba žiadne vyhrievanie
Rosite teárium jemne 1–2× týždenne — strašilka pije kvapky z listov a vlhkosť pomáha pri zvliekaní
Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy
Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna
Vajíčka, ktoré padajú na dno, prípadne zbierajte a inkubujte oddelene; NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody
Strašilka indická patrí k najlacnejším a najdostupnejším teraristickým druhom — bežne 2–6 €/ks, mladé nymfy a vajíčka si chovatelia často vymieňajú alebo darujú zadarmo (vďaka partenogenéze sa premnoží sama). Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení. Pozor: práve preto, že sa rozmnožuje tak ľahko, vznikajú prebytky — tie treba riešiť zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody.
| Strašilka indická (Carausius morosus) | Strašilka austrálska (Extatosoma tiaratum) | Pakobylka listová (Phyllium philippinicum) | Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) | Strašilka rosenbergova (Sipyloidea sipylus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 8–10 cm | ♀ 12–15 cm, ♂ ~9 cm | ♀ 8–9 cm | ♀ 10–13 cm | ♀ 8–10 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | ~1 rok | ~1–1,5 roka | ~1 rok | ~1 rok | ~1 rok |
| Hlučnosť | 1/5 | 2/5 | 3/5 | 1/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | nehodnotená (chovný/laboratórny druh) | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný druh) |
| Povaha | Aktuálny druh — najklasickejšia začiatočnícka strašilka, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan | Veľká tŕnistá strašilka — samce majú krídla a vedia lietať, samice pri vyrušení sykajú; obľúbená, ale väčšia a o niečo náročnejšia ako indická | Listová mimikry — telo dokonale imituje list; krásna, no náročnejšia (citlivejšia na vlhkosť a kŕmenie), nevhodná pre úplných začiatočníkov | Tiež partenogenetická a nenáročná začiatočnícka strašilka — dlhšia a štíhlejšia ako indická, podobné nároky, žerie ostružinu | Ružovokrídla nočná strašilka — má redukované krídla, partenogenetická, lepí vajíčka na steny; o čosi vlhkomilnejšia ako indická |
| Areál | Južná India (Tamil Nadu); v chove rozšírená po celom svete | Austrália (Queensland, Nový Južný Wales) | Filipíny (tropické lesy) | Vietnam (juhovýchodná Ázia) | Juhovýchodná Ázia (Madagaskar zavlečená) |
Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn
Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE teárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 2× dĺžka tela a pravidelné rosenie; nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať
Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky
Príčinou je uzavreté teárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené
Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy
Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelci už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú
Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia
Pre malý hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť
Príznaky: Scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu
Pravidelné jemné rosenie 1–2× týždenne — strašilka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie
Partenogenéza — rozmnožuje sa bez samcov — chovné populácie Carausius morosus tvoria takmer výhradne samice, ktoré kladú plodné vajíčka bez oplodnenia; samce sú prakticky neznáme a z vajíčok sa liahnu opäť samice.
Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — číslo 1 u Phasmid Study Group — je to prvý druh na chovateľskom zozname Phasmid Study Group a najrozšírenejšia strašilka v chove vôbec, často prvý hmyzí chovanec detí a škôl.
Chová sa v školách a laboratóriách po celom svete — pre nenáročnosť a ľahké množenie je C. morosus klasickým laboratórnym a školským druhom už od začiatku 20. storočia (modelový organizmus pre štúdium pohybu a zmyslov hmyzu) — odtiaľ názov „laboratory stick insect".
Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje výšku — pri zvliekaní sa strašilka zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje teárium vysoké aspoň 2× dĺžku tela, inak sa zdeformuje alebo uhynie.
Majster maskovania — predstiera vetvičku aj mŕtvolu — štíhle hnedo-zelené telo dokonale imituje vetvičku; pri vyrušení strašilka buď stuhne a predstiera mŕtvolu (katalepsia), alebo sa hojdá ako lístie vo vetre.
Vajíčka voľne padajú na dno — samica vajíčka nelepí ani nezakopáva — jednoducho ich nechá padnúť na zem, kde drobné (~2 mm) hnedé vajíčka s béžovým viečkom pripomínajú semienka rastlín.
Bezkrídla a úplne nemá — na rozdiel od väčších strašilôk je C. morosus bez krídel a nevydáva žiadne zvuky — jej obrana je výlučne tichá (znehybnenie alebo hojdanie).
Žerie najmä ostružinu a brečtan — dostupné celoročne — základom stravy je ostružina (černica) a brečtan, ktoré sú zelené aj v zime, takže kŕmenie je jednoduché po celý rok; prijíma aj liguster, vajgéliu, dub a hloh.
Nenáročná na izbovú teplotu — darí sa jej pri bežnej izbovej teplote 18–25 °C bez akéhokoľvek vyhrievania, stačí mierne rosenie — preto je taká vďačná pre začiatočníkov.
⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — invázny potenciál — vďaka partenogenéze stačí jediná uniknutá samica na založenie populácie; C. morosus už zdivočel vo Veľkej Británii, Portugalsku, Južnej Afrike a USA, preto sa prebytky a vajíčka musia likvidovať zodpovedne, NIKDY nie vypustením do voľnej prírody.
Nie. Strašilka indická sa rozmnožuje partenogeneticky — samice kladú plodné vajíčka úplne bez samca a z vajíčok sa liahnu opäť samice. V praxi sú v chove všetky jedince samice a samce sú prakticky neznáme. Stačí teda jediná dospelá strašilka a o pár mesiacov budete mať vajíčka aj mladé nymfy. Práve preto sa druh tak ľahko množí — a preto sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody.
Najdôležitejšia je výška — minimálne 2× dĺžka tela dospelca, prakticky aspoň ~30 cm, radšej viac. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť. V nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Pôdorys (šírka) nie je až taký kritický — strašilka nebeháva. Vhodné je sieťkové alebo presklené teárium s vetraním proti plesni.
Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. Základom je ostružina (černica, Rubus) a brečtan, ktoré sú zelené aj v zime. Dobre prijíma aj liguster, vajgéliu, dub, hloh, lieskou a ružu/šípku. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma.
Strašilka indická je nenáročná — postačí jej bežná izbová teplota 18–25 °C a žiadne vyhrievanie nepotrebuje. Vlhkosť udržujte miernu (~60–70 %) jemným rosením 1–2× týždenne — strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.
Áno, opatrne. Patrí medzi najpokojnejšie a najlepšie manipulovateľné strašilky, znáša jemnú manipuláciu a je obľúbená u detí. Pravidlá: nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Pri vyplašení môže stuhnúť (predstiera mŕtvolu) alebo sa hojdať — je to neškodná obrana.
NIKDY. Carausius morosus má vďaka partenogenéze vysoký invázny potenciál — stačí jediná uniknutá samica na založenie celej populácie. Druh už zdivočel vo Veľkej Británii, Portugalsku, Južnej Afrike a USA. Prebytočné jedince a vajíčka preto riešte zodpovedne: darujte ich iným chovateľom alebo prebytočné vajíčka zamrazte. Nikdy ich nevypúšťajte do prírody, do záhrady ani nevyhadzujte na kompost.
