Strašilka čierna (Black beauty) (Peruphasma schultei) — matne čierne zamatové telo (samica ~5,5 cm, samec ~3,8–4,3 cm) so…

Q: Naozaj strašilka čierna strieka? Je to nebezpečné?

Áno, strieka — ale nie je to nebezpečné, len nepríjemné. Pri silnom vyrušení dokáže Peruphasma schultei z žliaz za hlavou strekne mierne dráždivý obranný sekrét (zmes glukózy a látky „peruphasmal"). Môže podráždiť oči a citlivú pokožku (pálenie, slzenie), no nie je smrteľne toxický. Prevencia : strašilku pri manipulácii nikdy nemierte k tvári a očiam , manipulujte pokojne a po nej si umyte ruky . Pri zásahu do oka ho vypláchnite čistou vodou. Pri opatrnom zaobchádzaní strašilka strieka len výnimočne.

Q: Čo žerie strašilka čierna? Môže dostať ostružinu?

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. Pozor : na rozdiel od strašilky indickej ostružinu zvyčajne NEPRIJÍMA . V chove žerie najmä liguster (vtáčí zob, Ligustrum ) , ďalej zemolez ( Lonicera , honeysuckle) a aukubu japonskú ( Aucuba japonica ) — vždyzelený ker dostupný aj v zime. Vo voľnej prírode v Peru žerie rastliny rodu Schinus . Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom , aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné).

Q: Aké veľké teárium strašilka čierna potrebuje a prečo musí byť vysoké?

Najdôležitejšia je výška — minimálne 2× dĺžka tela dospelca , prakticky aspoň ~30 cm, radšej viac. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť. V nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie . Keďže ide o menší druh (samica ~5,5 cm), pôdorys (šírka) nie je až taký kritický — strašilka nebeháva. Vhodné je sieťkové alebo presklené teárium s vetraním proti plesni.

Q: Akú teplotu a vlhkosť strašilka čierna potrebuje?

Strašilka čierna je nenáročná — postačí jej bežná izbová teplota 18–25 °C a žiadne vyhrievanie nepotrebuje. Vlhkosť udržujte miernu (~50–60 %) jemným rosením 1–2× týždenne — strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.

Q: Môžem strašilku čiernu brať do ruky?

Áno, ale opatrnejšie ako iné strašilky. Je pokojná a dobre manipulovateľná, no pri vyrušení môže strekne dráždivý sekrét . Pravidlá : nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom , nikdy ju nemierte k tvári a očiam a po manipulácii si umyte ruky . NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Pri vyplašení často zdvihne zadoček a roztiahne červené krídelká — pôsobivá, no neškodná výstražná póza.

Q: Prečo je strašilka čierna kriticky ohrozená, keď je v chove bežná?

Tieto dve veci si neodporujú. Vo voľnej prírode žije Peruphasma schultei len na nepatrnom území (~5 hektárov) v peruánskej Cordillera del Cóndor, ktoré je ohrozené premenou krajiny na poľnohospodárstvo a pasienky — preto je na červenom zozname IUCN vedená ako Kriticky ohrozená (CR, 2018) . V chove sa však druh ľahko množí a je dnes rozšírený u teraristov po celom svete. Chov tak paradoxne nepriamo pomáha druh uchovať mimo jeho ohrozeného prirodzeného domova. Prebytočné jedince však treba riešiť zodpovedne a NIKDY ich nevypúšťať do našej prírody .

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

2/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

2/5

Výživa

Liguster (Ligustrum — vtáčí zob) — 55 % 55%

Zemolez (Lonicera — honeysuckle) — 25 % 25%

Aukuba japonská (Aucuba japonica) — 20 % 20%

Odporúčané potraviny

Liguster vtáčí (Ligustrum vulgare / ovalifolium) — základ stravy v chove, zelený aj v zime, ochotne a spoľahlivo prijímaný
Zemolez (Lonicera — honeysuckle) — výborne prijímaná kŕmna rastlina, obľúbená alternatíva k ligustru
Aukuba japonská (Aucuba japonica) — vždyzelený ker, stála celoročná potrava, výborná pri nedostatku ligustra
Schinus (peruánske korenisté drevo / pieprovec) — prirodzená potrava vo voľnej prírode v Peru, v našich podmienkach nedostupná
Mladé, najmäkšie výhonky kŕmnych rastlín — vhodné najmä pre čerstvo vyliahnuté nymfy, ktoré ľahšie zožerú mäkšie lístie
Vetvičky vždy vo fľaši alebo váze s vodou so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka sa nemôže utopiť
Vždy len čerstvé, zelené a šťavnaté lístie — zvädnuté a zaschnuté listy strašilka odmieta

Zakázané potraviny

Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre malý hmyz smrteľné aj v stopovom množstve, zbierať len z čistých, neznečistených lokalít
Listy z okolia frekventovaných ciest — usadeniny, soľ a výfukové splodiny kontaminujú potravu
Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje teárium
Ostružina (Rubus) — na rozdiel od väčšiny začiatočníckych strašilôk ju Peruphasma schultei zvyčajne NEPRIJÍMA; staviť treba na liguster, zemolez a aukubu
Citrusy, zelenina a ovocie — nie sú prirodzenou potravou tohto druhu, neprijíma ich
Trávniky a kry ošetrené herbicídmi — kontaminácia rovnako nebezpečná ako pesticídy
Úplne suché teárium bez rosenia — strašilka má problém so zvliekaním a vysychá
Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)

Tip od odborníka Strašilka čierna (Peruphasma schultei) je výhradný bylinožravec (folivor) — živí sa výlučne čerstvým zeleným lístím. Na rozdiel od väčšiny začiatočníckych strašilôk zvyčajne neprijíma ostružinu, preto je dôležité poznať jej skutočné kŕmne rastliny. Základom jedálnička v chove je liguster (vtáčí zob, Ligustrum), ktorý je dostupný a zelený aj v zime, ďalej zemolez (Lonicera, honeysuckle) a aukuba japonská (Aucuba japonica) — vždyzelený ker, ktorý je výborný práve mimo sezóny. Vo voľnej prírode v Peru žerie strašilka rastliny rodu Schinus (peruánske korenisté drevo), tie však u nás nezískate. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa — list tak ostane čerstvý a šťavnatý niekoľko dní. POZOR na pesticídy: lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov — pre malý hmyz je akýkoľvek postrek smrteľný; pred podaním listy radšej opláchnite a osušte. Zvädnuté a zaschnuté listy priebežne odstraňujte a vymieňajte za čerstvé. Pravidelné jemné rosenie zvyšuje vlhkosť listov, z ktorých strašilka olizuje kvapky vody.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Strašilky sú nemé — Peruphasma schultei nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka; svoju obranu rieši chemicky (sprej), nie zvukom.

Priľnavosť

Strašilka čierna patrí medzi pokojné a dobre manipulovateľné strašilky, no oproti klasickej strašilke indickej má jedno dôležité „ale": pri vyrušení dokáže striekať dráždivý obranný sekrét z žliaz za hlavou. Preto sa odporúča mierne opatrnejšia manipulácia ako pri bezbranných druhoch. Znáša jemné, pokojné podloženie ruky — pomaly podloženú dlaň alebo prst pred prednými nohami zvyčajne sama opatrne preleze. Nemazná sa v zmysle, ako pes či mačka — interakcia spočíva v tom, že vám pokojne prelieza po ruke a možno ju z blízka pozorovať. Zásady bezpečnej manipulácie: (1) nemierte ju nikdy k tvári a najmä k očiam — obranný sprej môže oči podráždiť; po manipulácii si umyte ruky; (2) NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu; (3) vždy ju nechajte preliezť na ruku samú; (4) manipulujte nízko nad mäkkým podkladom (pád z výšky jej môže ublížiť). Pri vyplašení často zdvihne zadoček a roztiahne šarlátové krídelká ako výstrahu — je to neškodná, no pôsobivá obranná póza.

Aktivita

Strašilka čierna je pokojný, nenáhlivý tvor — väčšinu času pomaly lezie po vetvičkách kŕmnych rastlín, kde spása lístie, alebo nehybne odpočíva. Na rozdiel od dokonale kryptických hnedých palicoviek sa nesnaží splynúť s prostredím — jej sýto čierne telo so žltými očami je naopak nápadné (aposematické, výstražné sfarbenie spojené s obranným sprejom). Energia je nízka až mierna — strašilka nebeháva, neskáče a nepotrebuje veľký pohybový priestor do šírky; dôležitá je naopak dostatočná výška terária na zvliekanie. Pri vyrušení reaguje pomerne živo: zdvihne zadnú časť tela, roztiahne červené krídelká a v prípade silného podráždenia strekne obranný sekrét. Pre pozorovateľa je to vďačný, dekoratívny chovanec — zaujme práve kontrastom čiernej, žltej a šarlátovej a svojím pôsobivým obranným divadlom.

Reč

Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka čierna je úplne nemá.

Hlasový prejav a reč

Strašilka čierna je úplne nemý druh — neprodukuje žiadne zvuky počuteľné pre človeka. Na rozdiel od niektorých väčších strašilôk (napr. Extatosoma tiaratum), ktoré pri vyplašení dokážu zašuchotať krídlami, je obrana Peruphasma schultei chemická, nie zvuková: pri ohrození zdvihne zadoček, roztiahne malé šarlátové krídelká a v prípade silného podráždenia strekne z žliaz za hlavou mierne dráždivý sekrét. Krídelká má len zakrpatené (vestigiálne), takže nimi nelieta ani nevydáva zvuk. Komunikácia s prostredím a vnímanie okolia prebieha cez tykadlá a hmat, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka presúva po listoch, alebo tiché chrumkanie pri spásaní lístia. V byte je preto ideálnym tichým chovancom — nehlučí ani vo dne, ani v noci, a tak je vhodná aj do spálne či detskej izby.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka čierna je úplne nemá a okolie vníma tykadlami a hmatom; svoju obranu rieši chemicky (obranný sprej), nie zvukom.

Typické zvuky

Žiadne vokalizácie — strašilka čierna nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu
Jemné šuchotanie pri pohybe po listoch — mechanický zvuk lezenia, nie hlas
Tiché chrumkanie pri spásaní lístia — prakticky nepočuteľné na diaľku
Tichá, no chemická obrana — namiesto sykania pri vyrušení roztiahne červené krídelká a strekne dráždivý sekrét, bez akéhokoľvek zvuku

Sezónny kalendár

Celoročná aktivita — strašilka čierna je v teple bytu aktívna po celý rok; cez deň aj v noci pomaly lezie po vetvičkách a spása lístie

Pohlavné rozmnožovanie po celý rok — chov obsahuje samce aj samice; samica po dospení kladie vajíčka priebežne počas celého dospelého života

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — pôsobivá a obľúbená strašilka strednej až nízkej náročnosti, vhodná aj pre začiatočníkov po krátkom oboznámení (kvôli obrannému spreju opatrnejšia manipulácia). V chove je bežne rozšírená a ľahko sa množí. Pôvod: Peru (Cordillera del Cóndor) — vo voľnej prírode maličký endemický areál. ⚠️ Pozor na obranný sprej (oči). ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.

Priestor Sieťkové (gázové) alebo presklené teárium s dostatočnou VÝŠKOU je najdôležitejším parametrom. Strašilka sa zvlieka dolu hlavou zavesená za zadné nohy a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžka tela dospelca, prakticky aspoň ~30 cm, radšej viac. Keďže ide o menší druh (samica ~5,5 cm), postačí menšie teárium, ale výška ostáva kľúčová. Pri nedostatočnej výške sa strašilka pri zvliekaní deformuje alebo zahynie. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania vedie k plesni a úhynu. Teplota: bežná izbová 18–25 °C, netreba vyhrievať. Vlhkosť: mierna (~50–60 %), udržiavaná rosením 1–2× týždenne (rozprašovačom, najlepšie prevarenou/odstátou vodou); strašilka pije kvapky z listov. Substrát: na dno postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu, ktorá zachytí trus a padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Vybavenie: vetvičky kŕmnych rastlín (liguster, zemolez, aukuba) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom slúžia zároveň ako potrava aj ako miesto na šplhanie a zvliekanie. Pevné veko/zips — drobné nymfy uniknú aj malou medzerou.

Deti v domácnosti Strašilka čierna je vhodná pre staršie deti pod dohľadom dospelého (orientačne od ~8 rokov), no s jednou dôležitou výhradou oproti strašilke indickej: pri vyrušení dokáže striekať mierne dráždivý obranný sekrét, ktorý môže podráždiť oči a citlivú pokožku. Nehryzie, nepichá a nie je smrteľne jedovatá, nevydáva zvuky ani nezapácha. Prednosti pre deti: nádherné kontrastné sfarbenie (čierne telo, žlté oči, červené krídelká), pomalý bezpečný pohyb, jednoduchá strava (liguster, zemolez) a pôsobivá obranná póza, na ktorej sa dá pekne vysvetliť, ako sa hmyz bráni. Pravidlá pre deti: (1) strašilku NIKDY nemierte k tvári a očiam a po manipulácii si vždy umyte ruky (kvôli spreju); (2) manipulovať len jemne a nechať strašilku preliezť na ruku samú — NIKDY neťahať za nohy (môže si ju odtrhnúť); (3) držať nízko nad stolom (pád škodí); (4) NIKDY nevypúšťať do prírody ani von oknom. Pre deti je to skvelá lekcia o obranných stratégiách hmyzu, jemnosti a zodpovednosti — ideálne pod priamym dohľadom rodiča.

Hlučnosť Úplne tichý chovanec — vhodný do spálne, detskej izby aj kancelárie; nehlučí ani počas svojej aktivity vo dne či v noci.

Verdikt odborníka Strašilka čierna (Peruphasma schultei, anglicky black beauty / golden-eyed stick insect) je dramaticky sfarbená, stredne veľká strašilka, ktorá zaujme na prvý pohľad: má matne čierne zamatové telo, žiarivo žlté oči a zakrpatené šarlátovo červené krídelká, ktorými blýska pri vyrušení. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Pseudophasmatidae, a opísaná bola pomerne nedávno (Conle & Hennemann, 2005). Samica meria okolo 5,5 cm, samec je menší a štíhlejší (~3,8–4,3 cm) — druh sa rozmnožuje pohlavne (na rozdiel od partenogenetickej strašilky indickej má teda obe pohlavia). Najpozoruhodnejšou vlastnosťou je obrana: pri ohrození strašilka zdvihne zadoček, roztiahne červené krídelká a z žliaz za hlavou strekne mierne dráždivý sekrét (zmes glukózy a látky „peruphasmal", ktorá je výlučná pre tento druh) — môže podráždiť oči a citlivú pokožku, preto sa pri manipulácii nikdy nemieri k tvári a po nej je vhodné umyť si ruky. Pôvod má v maličkom endemickom areáli (~5 hektárov) v peruánskej Cordillera del Cóndor; pre extrémne malé územie je na červenom zozname IUCN vedená ako Kriticky ohrozená (CR, 2018) — paradoxne je však vďaka teraristickému chovu dnes rozšírená po celom svete a chov tak nepriamo prispieva k jej uchovaniu. Chov je pomerne jednoduchý: postačí izbová teplota 18–25 °C bez vyhrievania a mierna vlhkosť (~50–60 %) udržiavaná rosením 1–2× týždenne. V strave je dôležitý jeden rozdiel oproti väčšine strašilôk: P. schultei zvyčajne neprijíma ostružinu — žerie najmä liguster (vtáčí zob), zemolez a aukubu japonskú (vo voľnej prírode rastliny rodu Schinus). Lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÉ teárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni. Je to pokojný a dekoratívny chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy a nemierte k očiam (obranný sprej). Životnosť dospelca je približne 1 až 1,5 roka. ⚠️ Dôležité upozornenie: prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať chovateľom, zamraziť) a strašilku NIKDY nevypúšťajte do prírody. Obtiažnosť: nízka až stredná — vhodná aj pre menej skúsených chovateľov po krátkom oboznámení s obranným sprejom. IUCN: Kriticky ohrozená (vo voľnej prírode), v chove bežná; bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Peru — Cordillera del Cóndor; maličký endemický areál (menej ako ~5 ha) v trávnatých a lesných porastoch, bylinožravec spásajúci Schinus

Pôvodným domovom Peruphasma schultei je maličké územie v pohorí Cordillera del Cóndor na severe Peru — známy areál vo voľnej prírode má rozlohu len okolo 5 hektárov, čo je výnimočne malé a robí druh ochranársky mimoriadne citlivým. Žije v trávnatých a lesných porastoch (napr. Cerro Casapita), nezvláda však premenené pasienky. V prírode sa živí rastlinami rodu Schinus (peruánske korenisté drevo). Pre extrémne malý areál a tlak premeny krajiny na poľnohospodárstvo je druh na červenom zozname IUCN vedený ako Kriticky ohrozený (CR, posúdenie 2018). Paradoxne, vďaka chovu je dnes P. schultei rozšírená u teraristov po celom svete — chov tak nepriamo prispieva k uchovaniu druhu mimo jeho ohrozeného prirodzeného domova.

Teárium (zajatie)

Sieťkové alebo presklené teárium s VÝŠKOU aspoň 2× dĺžka tela (min. ~30 cm); dôležité vetranie

Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto je výška terária dôležitejšia než pôdorys — minimálne 2× dĺžka tela dospelca (prakticky aspoň ~30 cm, radšej viac). Keďže ide o menší druh (samica ~5,5 cm), postačí kompaktnejšie teárium. Vhodné je sieťkové (gázové) teárium alebo presklené teárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu chráni pred plesňou. Dovnútra patria vetvičky kŕmnych rastlín (liguster, zemolez, aukuba) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom, ktoré slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Teplota a vlhkosť

Izbová teplota 18–25 °C (netreba vyhrievať); mierna vlhkosť ~50–60 %, rosenie 1–2× týždenne

Peruphasma schultei je nenáročná na teplotu — postačí bežná izbová teplota 18–25 °C, žiadne vyhrievanie nie je potrebné. Vlhkosť udržujte miernu (~50–60 %) jemným rosením 1–2× týždenne rozprašovačom (najlepšie odstátou alebo prevarenou vodou) — strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti.

Substrát a dno

Papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu na dne — zachytí trus a padajúce vajíčka

Strašilka čierna žije na vetvičkách a listoch, nie na zemi, preto je dno jednoduché. Postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokosové vlákno, rašelina), ktorá zachytáva trus a voľne padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Samica vajíčka nechá padnúť na dno — z mierne vlhkého substrátu sa dajú pohodlne pozbierať a inkubovať. Dno udržujte čisté, nie premočené.

Kŕmne rastliny a vybavenie

Liguster, zemolez, aukuba japonská vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto (NIE ostružina)

Hlavným vybavením terária sú vetvičky kŕmnych rastlín — liguster (vtáčí zob), zemolez (honeysuckle) a aukuba japonská. Na rozdiel od väčšiny začiatočníckych strašilôk P. schultei zvyčajne neprijíma ostružinu, preto je dôležité mať zaistený zdroj ligustra či aukuby (vždyzelená, dostupná aj v zime). Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa. Lístie tak ostane čerstvé niekoľko dní a slúži zároveň ako potrava, šplhacia konštrukcia aj miesto na zvliekanie. Priebežne dopĺňajte čerstvé a odstraňujte zvädnuté výhonky.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Priebežne	Čerstvý liguster (vtáčí zob), zemolez alebo aukuba japonská vo fľaši s vodou (NIE ostružina)	vetvičky stále k dispozícii	vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / sezónne	Aukuba japonská (vždyzelená alternatíva v zime)	pár vetvičiek na spestrenie	podľa dostupnosti
1–2× týždenne	Rosenie listov vodou (zdroj pitia)	jemné orosenie	1–2× týždenne
Údržba	Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna	—	priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — pohlavné (samce aj samice)

Chov obsahuje obe pohlavia; dospelosť po niekoľkých zvliekaniach (~4–6 mesiacov)

Strašilka čierna sa rozmnožuje pohlavne — na rozdiel od partenogenetickej strašilky indickej obsahuje chov samce aj samice. Samce sú výrazne menšie (~3,8–4,3 cm) a štíhlejšie ako samice (~5,5 cm). Po dospení (po niekoľkých zvliekaniach, zhruba za 4–6 mesiacov) sa páry pária a samica začína klásť oplodnené vajíčka. Chov sa v rukách chovateľov ľahko udržiava a druh sa rozmnožuje pomerne plodne — práve preto je Peruphasma schultei dnes v teraristike bežne rozšírená, hoci vo voľnej prírode je kriticky ohrozeným endemitom.

Vajíčka — voľne padajú na dno

Desiatky až stovky drobných hnedých vajíčok počas života samice

Dospelá samica kladie drobné hnedé vajíčka pripomínajúce semienka. Samica ich nelepí ani nezakopáva, jednoducho ich nechá padnúť na dno terária (v prírode na lesnú podlahu). Vajíčka jednoducho pozbierate z dna a môžete ich inkubovať na mierne vlhkom substráte (rašelina, kokos, vermikulit) pri izbovej teplote. Prebytočné vajíčka treba riešiť zodpovedne (darovať chovateľom, prípadne zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody či kompostu.

Inkubácia a liahnutie

Liahnutie zvyčajne po ~3–4 mesiacoch (rozložené v čase)

Vajíčka sa inkubujú pri izbovej teplote na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte. Liahnutie nastáva zvyčajne po približne 3–4 mesiacoch, no môže byť rozložené v čase. Vyliahnuté nymfy sú miniatúrne kópie dospelcov (najprv tmavé, bez výrazných červených krídeliek) — hneď čulé, lezúce a schopné žrať. Prvou potravou je najmladšie, najmäkšie lístie ligustra alebo aukuby. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú.

Odchov nymf a zvliekanie

Niekoľko zvliekaní do dospelosti; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti niekoľkými zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 2× dĺžka tela) a miernu vlhkosť. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je jednoduchý — rovnaké podmienky ako pre dospelce: vysoké vetrané teárium, čerstvé lístie ligustra/aukuby, izbová teplota a rosenie. Postupne nymfy stmavnú do sýtej čiernej a získajú typické žlté oči a červené krídelká.

Pohlavia a životnosť

Samica ~5,5 cm, samec ~3,8–4,3 cm; životnosť dospelca ~1–1,5 roka

Pohlavný dimorfizmus je výrazný: samica je väčšia a robustnejšia (~5,5 cm), samec menší a štíhlejší (~3,8–4,3 cm). Obe pohlavia majú typické matne čierne zamatové telo, žiarivé žlté oči a zakrpatené šarlátovo červené krídelká, ktoré roztiahnu pri vyrušení. Životnosť dospelca je približne 1 až 1,5 roka (samice často žijú o niečo dlhšie). Samica produkuje vajíčka prakticky po celý dospelý život, takže chov sa pri prítomnosti oboch pohlaví udržiava sám.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Chov bezproblémový po krátkom oboznámení; dospelosť po niekoľkých zvliekaniach (~4–6 mesiacov), životnosť ~1–1,5 roka

Strašilka čierna je vďačný a pôsobivý druh aj pre menej skúsených chovateľov — je relatívne nenáročná, tichá a v chove sa ľahko množí. Nie je to „ochočovanie" v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Hlavná odlišnosť oproti iným strašilkám: Peruphasma schultei sa pri vyrušení bráni striekaním dráždivého sekrétu — preto pri manipulácii nemierte strašilku k tvári a po nej si umyte ruky. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÉ teárium (min. ~30 cm, ideálne 2× dĺžka tela) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni; (3) čerstvý liguster, zemolez alebo aukuba stále k dispozícii vo vode (NIE ostružina); (4) rosenie 1–2× týždenne; (5) izbová teplota 18–25 °C; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy a nemieriť k očiam. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri správnej starostlivosti je chov bezproblémový a mimoriadne dekoratívny.

Pripravte VYSOKÉ teárium (sieťkové alebo presklené, min. ~30 cm / 2× dĺžka tela) s dobrým vetraním proti plesni

Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu substrátu — zachytí trus a padajúce vajíčka, ľahko sa mení

Vložte vetvičky ligustra, zemolezu alebo aukuby do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť) — NIE ostružinu, tú zvyčajne neprijíma

Udržujte izbovú teplotu 18–25 °C — netreba žiadne vyhrievanie

Rosite teárium jemne 1–2× týždenne — strašilka pije kvapky z listov a vlhkosť pomáha pri zvliekaní (mierna vlhkosť ~50–60 %)

Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy a nemierte ju k tvári (obranný sprej)

Po manipulácii si vždy umyte ruky a priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé

Vajíčka, ktoré padajú na dno, prípadne zbierajte a inkubujte oddelene; NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

5–12 € / ks (nymfy, podľa veľkosti a ponuky)

Strašilka čierna patrí k dostupným a populárnym teraristickým druhom — hoci je vo voľnej prírode kriticky ohrozeným endemitom, v chove je vďaka ľahkému množeniu bežne rozšírená. Cena nymf sa pohybuje orientačne 5–12 €/ks (podľa veľkosti a ponuky), vajíčka a mladé nymfy si chovatelia často vymieňajú. Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch. Pozor: keďže sa rozmnožuje pohlavne a pomerne plodne, vznikajú prebytky — tie treba riešiť zodpovedne (darovať iným chovateľom), NIKDY nie vypustením do prírody.

Teraristické burzy a predajne v SR/ČR (exotický hmyz)

bazos.sk — inzeráty teraristika / hmyz

Chovateľské fóra a skupiny — výmena a predaj nymf a vajíčok

Na čo si dať pozor Strašilku čiernu najľahšie získate od iného chovateľa (na burze alebo cez inzerát) — najčastejšie ako nymfy alebo vajíčka. Zdravá strašilka: sýto čierne zamatové telo, žiarivé žlté oči, kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, čulá. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelci nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária pri zvliekaní). Pri kúpe rovno vypýtajte aj pár vetvičiek ligustra/zemolezu/aukuby a informáciu, na čo bola strašilka zvyknutá. Keďže žerie liguster a nie ostružinu, vopred si zaistite zdroj kŕmnych rastlín.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Strašilka čierna (Peruphasma schultei)	Strašilka indická (Carausius morosus)	Strašilka austrálska (Extatosoma tiaratum)	Pakobylka listová (Phyllium philippinicum)	Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)
Dĺžka	♀ ~5,5 cm, ♂ ~3,8–4,3 cm	8–10 cm	♀ 12–15 cm, ♂ ~9 cm	♀ 8–9 cm	♀ 10–13 cm
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	~1–1,5 roka	~1 rok	~1–1,5 roka	~1 rok	~1 rok
Hlučnosť	2/5	1/5	2/5	3/5	1/5
Stav IUCN	IUCN Kriticky ohrozená (CR, 2018) — vo voľnej prírode; v chove bežná	nehodnotená (chovný/laboratórny druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)
Povaha	Aktuálny druh — matne čierne telo, žlté oči, červené krídelká; pri vyrušení strieka dráždivý obranný sekrét; žerie liguster, zemolez, aukubu (NIE ostružinu)	Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — bezkrídla, partenogenetická (len samice), bez obranného spreja, žerie ostružinu a brečtan; jednoduchšia ako čierna	Veľká tŕnistá strašilka — samce majú krídla a vedia lietať, samice pri vyrušení sykajú; väčšia a nápadnejšia, obrana zvuková/postojová, nie chemická	Listová mimikry — telo dokonale imituje list; krásna, no náročnejšia (citlivá na vlhkosť a kŕmenie), bez obranného spreja	Partenogenetická a nenáročná začiatočnícka strašilka — dlhšia a štíhlejšia, bez obranného spreja, žerie ostružinu; jednoduchšia ako čierna
Areál	Peru (Cordillera del Cóndor) — maličký endemický areál; v chove rozšírená	Južná India (Tamil Nadu); v chove celosvetovo	Austrália (Queensland, Nový Južný Wales)	Filipíny (tropické lesy)	Vietnam (juhovýchodná Ázia)

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)

stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn

Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE teárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 2× dĺžka tela a pravidelné rosenie; nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania

stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Príčinou je uzavreté teárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené

Strata nôh pri hrubej manipulácii

stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelci už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú

Podráždenie očí/pokožky obranným sprejom

stredná

Príznaky: Pálenie a slzenie očí, mierne podráždenie citlivej pokožky po zásahu sekrétom z žliaz za hlavou strašilky

Nie je to choroba strašilky, ale riziko pre chovateľa. Pri manipulácii strašilku NIKDY nemierte k tvári a očiam, po manipulácii si umyte ruky. Pri zásahu do oka vypláchnuť čistou vodou; sekrét je mierne dráždivý, nie nebezpečne toxický

Otrava postrekmi (pesticídy/herbicídy)

stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia

Pre malý hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť

Prevencia Strašilka čierna je odolný a pomerne nenáročný druh — pri správnom teráriu takmer nechorľavie. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti: (1) Neúspešné zvliekanie — úplne najčastejší problém; strašilka sa zvlieka dolu hlavou a potrebuje výšku aspoň 2× dĺžka tela, inak sa deformuje alebo uhynie — preto je vysoké teárium kľúčové; (2) Pleseň z vlhka bez vetrania — zabezpečte prúdenie vzduchu (sieťkové steny/veko) a neudržiavajte dno premočené; (3) Otrava postrekmi — lístie (liguster, zemolez, aukuba) zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a pesticídov; (4) Strata nôh — NIKDY neťahajte strašilku za nohy. Pre chovateľa platí osobitné upozornenie: Peruphasma schultei pri vyrušení strieka mierne dráždivý obranný sekrét z žliaz za hlavou — preto strašilku nikdy nemierte k tvári ani očiam a po manipulácii si umyte ruky; pri zásahu do oka ho vypláchnite čistou vodou. Prevencia: vysoké vetrané teárium, izbová teplota 18–25 °C, rosenie 1–2× týždenne, čerstvé kŕmne rastliny stále k dispozícii, jemná manipulácia. Nymfy stratenú nohu pri zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie.

Zaujímavosti

Black beauty — čierna kráska so žltými očami a červenými krídlami — Peruphasma schultei má matne čierne zamatové telo, žiarivo žlté oči a zakrpatené šarlátovo červené spodné krídelká, ktorými blýska pri vyrušení; práve tento kontrast jej vyniesol prezývku „čierna kráska".

⚠️ Strieka dráždivý obranný sprej — pri ohrození zdvihne zadoček, roztiahne červené krídelká a z žliaz za hlavou strekne mierne dráždivý sekrét (zmes glukózy a látky „peruphasmal", ktorá je výlučná pre tento druh) — môže podráždiť oči a citlivú pokožku, preto sa strašilka nikdy nemieri k tvári.

Maličký endemit z Peru — len ~5 hektárov — vo voľnej prírode žije len na nepatrnom území pohoria Cordillera del Cóndor na severe Peru s rozlohou okolo 5 hektárov, čo z nej robí jeden z areálovo najmenších známych hmyzov.

IUCN Kriticky ohrozená vo voľnej prírode, no v chove bežná — pre extrémne malý areál je na červenom zozname IUCN vedená ako Kriticky ohrozená (CR, 2018); paradoxne je vďaka teraristickému chovu dnes rozšírená po celom svete a chov tak nepriamo pomáha druh uchovať.

Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje výšku — pri zvliekaní sa strašilka zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje teárium vysoké aspoň 2× dĺžku tela, inak sa zdeformuje alebo uhynie.

Nežerie ostružinu — staviť treba na liguster — na rozdiel od väčšiny začiatočníckych strašilôk P. schultei ostružinu zvyčajne odmieta; v chove žerie najmä liguster (vtáčí zob), zemolez a aukubu japonskú, vo voľnej prírode rastliny rodu Schinus.

Pohlavne dimorfná — samce aj samice — na rozdiel od partenogenetickej strašilky indickej má tento druh obe pohlavia: samica je väčšia (~5,5 cm), samec menší a štíhlejší (~3,8–4,3 cm), a rozmnožuje sa pohlavne.

Bezkrídla z hľadiska letu — krídla má len zakrpatené — červené krídelká sú vestigiálne (zakrpatené) a slúžia len na výstrahu, nie na let; strašilka nelieta ani nimi nevydáva zvuk.

Nenáročná na izbovú teplotu — darí sa jej pri bežnej izbovej teplote 18–25 °C bez akéhokoľvek vyhrievania, stačí mierne rosenie — preto je vďačná aj pre menej skúsených chovateľov.

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci ide o cudzokrajný druh, prebytočné jedince a vajíčka sa musia likvidovať zodpovedne (darovať chovateľom, zamraziť) — strašilka sa NIKDY nesmie vypúšťať do voľnej prírody.

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka čierna (Peruphasma schultei)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Insecta (hmyz)

Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)

Čeľaď Pseudophasmatidae

Rod Peruphasma

Druh Peruphasma schultei (Conle & Hennemann, 2005)

Často kladené otázky

Áno, strieka — ale nie je to nebezpečné, len nepríjemné. Pri silnom vyrušení dokáže Peruphasma schultei z žliaz za hlavou strekne mierne dráždivý obranný sekrét (zmes glukózy a látky „peruphasmal"). Môže podráždiť oči a citlivú pokožku (pálenie, slzenie), no nie je smrteľne toxický. Prevencia: strašilku pri manipulácii nikdy nemierte k tvári a očiam, manipulujte pokojne a po nej si umyte ruky. Pri zásahu do oka ho vypláchnite čistou vodou. Pri opatrnom zaobchádzaní strašilka strieka len výnimočne.

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. Pozor: na rozdiel od strašilky indickej ostružinu zvyčajne NEPRIJÍMA. V chove žerie najmä liguster (vtáčí zob, Ligustrum), ďalej zemolez (Lonicera, honeysuckle) a aukubu japonskú (Aucuba japonica) — vždyzelený ker dostupný aj v zime. Vo voľnej prírode v Peru žerie rastliny rodu Schinus. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné).

Najdôležitejšia je výška — minimálne 2× dĺžka tela dospelca, prakticky aspoň ~30 cm, radšej viac. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť. V nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Keďže ide o menší druh (samica ~5,5 cm), pôdorys (šírka) nie je až taký kritický — strašilka nebeháva. Vhodné je sieťkové alebo presklené teárium s vetraním proti plesni.

Strašilka čierna je nenáročná — postačí jej bežná izbová teplota 18–25 °C a žiadne vyhrievanie nepotrebuje. Vlhkosť udržujte miernu (~50–60 %) jemným rosením 1–2× týždenne — strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.

Áno, ale opatrnejšie ako iné strašilky. Je pokojná a dobre manipulovateľná, no pri vyrušení môže strekne dráždivý sekrét. Pravidlá: nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom, nikdy ju nemierte k tvári a očiam a po manipulácii si umyte ruky. NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Pri vyplašení často zdvihne zadoček a roztiahne červené krídelká — pôsobivá, no neškodná výstražná póza.

Tieto dve veci si neodporujú. Vo voľnej prírode žije Peruphasma schultei len na nepatrnom území (~5 hektárov) v peruánskej Cordillera del Cóndor, ktoré je ohrozené premenou krajiny na poľnohospodárstvo a pasienky — preto je na červenom zozname IUCN vedená ako Kriticky ohrozená (CR, 2018). V chove sa však druh ľahko množí a je dnes rozšírený u teraristov po celom svete. Chov tak paradoxne nepriamo pomáha druh uchovať mimo jeho ohrozeného prirodzeného domova. Prebytočné jedince však treba riešiť zodpovedne a NIKDY ich nevypúšťať do našej prírody.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Peruphasma schultei, Conle & Hennemann 2005), IUCN Red List (Peruphasma schultei, posúdenie 2018 — Critically Endangered), Phasmid Study Group (PSG culture list — Peruphasma schultei),