
Numida — Phasianidae (bažantovité)
Stredne veľký druh 53–63 cm s charakteristickou kostnou helmou (Casque) na hlave a bielymi bodkami na šedom perí.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Extrémne hlučná — alarm „buk-buk-buk-šak-šak-šak" počuteľný z 1 km. V Afrike sa vyvinula ako „strážca kŕdľa" — chová sa ako strážca usadlostí.
Perlicka — hlas v Krugeri
Perlicka — divo zijuca
Extrémne hlučný druh — alarm „buk-buk-buk-buk-šak-šak-šak" počuteľný z 1 km, vyvolaný akýmkoľvek nezvyčajným podnetom. Samec má kratší alarm „kek-kek", samica dlhší vibrujúci „buk-buk-buk-šak". Pri toku samec vydáva nižší klop-klop-klop. Hlučnosť je dôvod, prečo sa perlička chová ako „strážca".
Samec spieva „klop-klop-klop" pri vode a pri hniezde. Páry sa formujú na sezónu, samec ochraňuje samicu pri znáške.
Samica znáša žltohnedé vajcia s tmavými škvrnami (~50 × 40 mm). Vajcia majú veľmi hrubú škrupinu — odolné voči poškodeniu. Inkubácia začína po dokončení znášky.
Sedí výhradne samica, samec ochraňuje. V chove inkubátor pri 37,5 °C a 55 % vlhkosti, posledné 3 dni 70 %.
Kuriatka 22–30 g, žltohnedé s tmavými pruhmi. Sú veľmi citlivé prvé 2 týždne — potrebujú teplo 32–35 °C a suché prostredie.
Lietať začínajú v 14 dňoch, plne v 5–6 týždňoch. Veľmi rýchly rast — v 8 týždňoch už dospelé perie.
Juvenily zostávajú v kŕdli rodiny. Pohlavná zrelosť v 1. roku, ale produkcia vajec až v 2. roku.
Cena v SR 2026 — kuriatka 8–15 € (1 mesiac), dospelé chovné páry 40–80 €, vybrané farebné varianty (lavender, modré, biele) 30–50 € za kus. Vajcia 0,80–1,20 €/ks (násadové vajcia).
| Perlička belmá | Morka divá | Prepelica japonská | Kuropta horská | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 53–63 cm | 76–125 cm | 17–19 cm | 32–37 cm |
| Váha | 1,1–1,8 kg | 2,5–11 kg | 90–200 g | 600–850 g |
| Dožitie | 10–15 r | 4–5 r | 2–3 r | 5–8 r |
| Ochrana | IUCN LC, chovateľská | IUCN LC | IUCN NT, chovateľská | IUCN NT, SR chránená |
| Charakteristika | Hlučná, biele bodky, Afrika | Severná Amerika, lov | Vajcia, mäso, výskum | Skaly, krasy, Tatry |
| Areál | Subsaharská Afrika, chov SR | USA, Mexiko | Chov celosvetovo | SR Krasy, Tatry, alpíny |
Príznaky: Vírusová — kŕče, paralýza, smrteľnosť
Povinná vakcinácia pri komerčnom chove. V drobnochovoch riziko od kontaktu s kúrami.
Príznaky: Žltá hnačka, slabosť, čierne sfarbenie hlavy
Prenášané prostredníctvom Heterakis gallinarum (hlísty). Prevencia oddelenie od kúr (ktoré sú hlavný zdroj).
Príznaky: Hnačka, anémia, smrteľnosť mláďat
Hlavná choroba kuriatok — prevencia coccidiostatikum v krmive prvé 6 týždňov.
Príznaky: Perlička dobre lieta a uteká, ak nie je obmedzená
V SR pri voľnom výbehu môže odletieť alebo sa stratiť. Riešenie: spárované krídla alebo voliéra s drôtenou strechou.
Kostná helma (Casque) na hlave je diagnostický znak druhu — tvrdá vyvýšenina z keratínu, ktorá rastie celý život a má funkciu chladenia a ako akustický rezonátor. U poddruhov sa líši veľkosťou.
Charakteristické biele bodky — perie šedé až čierno-šedé s bielymi okrúhlymi bodkami (~3–5 mm). Vzor je individuálny — žiadne dve perličky nemajú rovnaký vzor (ako odtlačky prstov).
Vynikajúci „kliešťový čistič" — 1 perlička denne zožerie 200–400 kliešťov. Hodnotné pri hospodárstvach s ovcami a hovädzím dobytkom. V Texase a v Austrálii sa cielene chová pre kontrolu kliešťov.
Domestikovaná v Afrike pravdepodobne v 5. tisícročí pred Kr. — najstarší dôkaz z Egypta (hieroglyfy, fresky). V Európe od antického Grécka („meleagris" — z mýtu o Meleagrosovi).
Extrémne hlučná — alarm „buk-buk-buk-šak-šak-šak" počuteľný z 1 km. V Afrike a juhoeurópskych vidieckych usadlostiach sa chová ako „strážca" — varuje pred predátormi (hadi, líšky) a votrelcami.
Veľká znáška — 12–30 vajec za sezónu, často znáša do jednej jamky aj viac samíc spoločne (komunálne hniezdenie). V Afrike sa pozorujú hniezda s 50+ vajcami od viacerých samíc.
Egyptský posol nesmrteľnosti — v starovekom Egypte bola perlička symbolom slnka a nesmrteľnosti. V faraónskych hrobkách boli nájdené múmie perliček ako obetné dary.
V slovenskej vidieckej tradícii sa perličky chovali ako „strážcovia hospodárstva" od 18. storočia. Dnes sa chovajú pre vajcia (drobnochov) aj pre lov (vypustenie do voliér).
Áno, perlička belmá je dobre chovaná v SR už od 19. storočia. Tolerantná na chlad (do –10 °C pri suchom ubytovaní), znáša 70–120 vajec za sezónu, mäso je delikátne. Nevhodná pre bytový chov — extrémne hlučná, počuteľná z 1 km.
V Afrike sa vyvinuli ako „strážcovia kŕdľa" — pri akejkoľvek hrozbe (had, líška, leopard) celý kŕdeľ vydáva hlasitý alarm a uteká. Táto stratégia chráni pred predátormi v otvorenej savane. V chove je hlučnosť dôvod, prečo sa perlička chová ako „strážca usadlostí".
V SR 70–120 vajec za sezónu (apríl–september). V Afrike v divočine 12–30 vajec za rok. Vajcia sú veľmi tvrdé (hrubá škrupina), žltohnedé so škvrnami, ~50 × 40 mm. V chove sa použivajú na drobné pečenie a varenie.
Hlavné rozdiely: (1) čeľaď — perlička Numididae, slepica Phasianidae; (2) helma — perlička má kostnú helmu, slepica nie; (3) hluk — perlička extrémne hlučná, slepica tichšia; (4) let — perlička dobre lieta, slepica zle; (5) vajcia — perlička 70–120/rok, slepica 200–280/rok.
Áno, 1 perlička zožerie denne 200–400 kliešťov. V Texase a v Austrálii sa cielene chová pre kontrolu kliešťov pri hospodárstvach s ovcami a hovädzím dobytkom. V SR môže byť užitočná pre majiteľov dobytka v krasoch a horských oblastiach.
IUCN Least Concern (2024) — globálna populácia stabilná. Pôvodný areál v subsaharskej Afrike. Druh bol introdukovaný do Mauricia, Madagaskaru, Karibiku, USA (Texas, Florida) a Austrálie. V Európe sa chová iba v zajatí.
Vedecký názov: Numida meleagris (Linnaeus, 1758). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Hlavné lokality druhu:
IUCN: LC (2024) | Africká chovateľská — vajcia, mäso, alarm. V SR chov od 19. storočia