Numida — Phasianidae (bažantovité)
Stredne veľký druh 53–63 cm s charakteristickou kostnou helmou (Casque) na hlave a bielymi bodkami na šedom perí.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Extrémne hlučná — alarm „buk-buk-buk-šak-šak-šak" počuteľný z 1 km. V Afrike sa vyvinula ako „strážca kŕdľa" — chová sa ako strážca usadlostí.
Perlicka — hlas v Krugeri
Perlicka — divo zijuca
Extrémne hlučný druh — alarm „buk-buk-buk-buk-šak-šak-šak" počuteľný z 1 km, vyvolaný akýmkoľvek nezvyčajným podnetom. Samec má kratší alarm „kek-kek", samica dlhší vibrujúci „buk-buk-buk-šak". Pri toku samec vydáva nižší klop-klop-klop. Hlučnosť je dôvod, prečo sa perlička chová ako „strážca".
Samec spieva „klop-klop-klop" pri vode a pri hniezde. Páry sa formujú na sezónu, samec ochraňuje samicu pri znáške.
Samica znáša žltohnedé vajcia s tmavými škvrnami (~50 × 40 mm). Vajcia majú veľmi hrubú škrupinu — odolné voči poškodeniu. Inkubácia začína po dokončení znášky.
Sedí výhradne samica, samec ochraňuje. V chove inkubátor pri 37,5 °C a 55 % vlhkosti, posledné 3 dni 70 %.
Kuriatka 22–30 g, žltohnedé s tmavými pruhmi. Sú veľmi citlivé prvé 2 týždne — potrebujú teplo 32–35 °C a suché prostredie.
Lietať začínajú v 14 dňoch, plne v 5–6 týždňoch. Veľmi rýchly rast — v 8 týždňoch už dospelé perie.
Juvenily zostávajú v kŕdli rodiny. Pohlavná zrelosť v 1. roku, ale produkcia vajec až v 2. roku.
Perlička je plachý a temperamentný druh. Pri kŕmení od kuriatka sa zvykne na prítomnosť človeka, ale zriedka toleruje zdvíhanie alebo pohladenie. Najlepšie funguje voľný výbeh, kde si sama ide za človekom pri kŕmení.
Začnite od kuriatka — denne ručné kŕmenie z dlane
Hovorte tichým hlasom — perlička sa ľaká pri hluku
Nezdvíhajte za nohy ani krídla — zdvihnite jemne za telo
Voľný výbeh — perlička si zvykne na pohyb okolo,
Pravidelný režim kŕmenia ráno a večer
Vyhnite sa náhlym pohybom a hluku
Cena v SR 2026 — kuriatka 8–15 € (1 mesiac), dospelé chovné páry 40–80 €, vybrané farebné varianty (lavender, modré, biele) 30–50 € za kus. Vajcia 0,80–1,20 €/ks (násadové vajcia).
| Perlička belmá | Krocan divoký | Prepelica japonská | Kuropta horská | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 53–63 cm | 76–125 cm | 17–19 cm | 32–37 cm |
| Váha | 1,1–1,8 kg | 2,5–11 kg | 90–200 g | 600–850 g |
| Dožitie | 10–15 r | 4–5 r | 2–3 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 2/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, chovateľská | IUCN LC | IUCN NT, chovateľská | IUCN NT, SR chránená |
| Povaha | Hlučná, biele bodky, Afrika | Severná Amerika, lov | Vajcia, mäso, výskum | Skaly, krasy, Tatry |
| Dostupnosť v SR | Subsaharská Afrika, chov SR | USA, Mexiko | Chov celosvetovo | SR Krasy, Tatry, alpíny |
Príznaky: Vírusová — kŕče, paralýza, smrteľnosť
Povinná vakcinácia pri komerčnom chove. V drobnochovoch riziko od kontaktu s kúrami.
Príznaky: Žltá hnačka, slabosť, čierne sfarbenie hlavy
Prenášané prostredníctvom Heterakis gallinarum (hlísty). Prevencia oddelenie od kúr (ktoré sú hlavný zdroj).
Príznaky: Hnačka, anémia, smrteľnosť mláďat
Hlavná choroba kuriatok — prevencia coccidiostatikum v krmive prvé 6 týždňov.
Príznaky: Perlička dobre lieta a uteká, ak nie je obmedzená
V SR pri voľnom výbehu môže odletieť alebo sa stratiť. Riešenie: spárované krídla alebo voliéra s drôtenou strechou.
Kostná helma (Casque) na hlave je diagnostický znak druhu — tvrdá vyvýšenina z keratínu, ktorá rastie celý život a má funkciu chladenia a ako akustický rezonátor. U poddruhov sa líši veľkosťou.
Charakteristické biele bodky — perie šedé až čierno-šedé s bielymi okrúhlymi bodkami (~3–5 mm). Vzor je individuálny — žiadne dve perličky nemajú rovnaký vzor (ako odtlačky prstov).
Vynikajúci „kliešťový čistič" — 1 perlička denne zožerie 200–400 kliešťov. Hodnotné pri hospodárstvach s ovcami a hovädzím dobytkom. V Texase a v Austrálii sa cielene chová pre kontrolu kliešťov.
Domestikovaná v Afrike pravdepodobne v 5. tisícročí pred Kr. — najstarší dôkaz z Egypta (hieroglyfy, fresky). V Európe od antického Grécka („meleagris" — z mýtu o Meleagrosovi).
Extrémne hlučná — alarm „buk-buk-buk-šak-šak-šak" počuteľný z 1 km. V Afrike a juhoeurópskych vidieckych usadlostiach sa chová ako „strážca" — varuje pred predátormi (hadi, líšky) a votrelcami.
Veľká znáška — 12–30 vajec za sezónu, často znáša do jednej jamky aj viac samíc spoločne (komunálne hniezdenie). V Afrike sa pozorujú hniezda s 50+ vajcami od viacerých samíc.
Egyptský posol nesmrteľnosti — v starovekom Egypte bola perlička symbolom slnka a nesmrteľnosti. V faraónskych hrobkách boli nájdené múmie perliček ako obetné dary.
V slovenskej vidieckej tradícii sa perličky chovali ako „strážcovia hospodárstva" od 18. storočia. Dnes sa chovajú pre vajcia (drobnochov) aj pre lov (vypustenie do voliér).
Áno, perlička belmá je dobre chovaná v SR už od 19. storočia. Tolerantná na chlad (do –10 °C pri suchom ubytovaní), znáša 70–120 vajec za sezónu, mäso je delikátne. Nevhodná pre bytový chov — extrémne hlučná, počuteľná z 1 km.
V Afrike sa vyvinuli ako „strážcovia kŕdľa" — pri akejkoľvek hrozbe (had, líška, leopard) celý kŕdeľ vydáva hlasitý alarm a uteká. Táto stratégia chráni pred predátormi v otvorenej savane. V chove je hlučnosť dôvod, prečo sa perlička chová ako „strážca usadlostí".
V SR 70–120 vajec za sezónu (apríl–september). V Afrike v divočine 12–30 vajec za rok. Vajcia sú veľmi tvrdé (hrubá škrupina), žltohnedé so škvrnami, ~50 × 40 mm. V chove sa použivajú na drobné pečenie a varenie.
Hlavné rozdiely: (1) čeľaď — perlička Numididae, slepica Phasianidae; (2) helma — perlička má kostnú helmu, slepica nie; (3) hluk — perlička extrémne hlučná, slepica tichšia; (4) let — perlička dobre lieta, slepica zle; (5) vajcia — perlička 70–120/rok, slepica 200–280/rok.
Áno, 1 perlička zožerie denne 200–400 kliešťov. V Texase a v Austrálii sa cielene chová pre kontrolu kliešťov pri hospodárstvach s ovcami a hovädzím dobytkom. V SR môže byť užitočná pre majiteľov dobytka v krasoch a horských oblastiach.
IUCN Least Concern (2024) — globálna populácia stabilná. Pôvodný areál v subsaharskej Afrike. Druh bol introdukovaný do Mauricia, Madagaskaru, Karibiku, USA (Texas, Florida) a Austrálie. V Európe sa chová iba v zajatí.
Vedecký názov: Numida meleagris (Linnaeus, 1758). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Hlavné lokality druhu:
IUCN: LC (2024) | Africká chovateľská — vajcia, mäso, alarm. V SR chov od 19. storočia
