Kuropta horská (Alectoris graeca) — Rock Partridge (foto: Wikimedia Commons)

Alectoris — Phasianidae (bažantovité)

Kuropta horská

Alectoris graeca (Meisner, 1804) — špecialista skál; SR poddruh A. g. saxatilis v krasoch a Tatrách

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) | SR chránená, populácia ~2 000–5 000 párov v krasoch a Tatrách
Dĺžka32–37 cm
Váha600–850 g
Rozpätie46–53 cm
Kuropta horská je špecialista na skalnaté biotopy — v SR žije v Slovenskom krase, Muránskej planine, Slovenskom raji a okrajovo v Tatrách. Diagnostické znaky: biele líce a hrdlo obklopené čiernym pruhom, červený zobák a nohy. SR populácia ~2 000–5 000 párov (ŠOP SR). Charakteristický spev „čak-čak-čeka" je symbol slovenských skál. IUCN Near Threatened (2024) — pokles ~30 % za 30 rokov kvôli strate pastvy oviec.

 Identifikácia — diagnostické znaky

Stredne veľká kuropta 32–37 cm s charakteristickými bielymi lícami a hrdlom obklopenými čiernym pruhom, červeným zobákom a nohami.

Identifikačné znaky samca:

  • Biele líce a hrdlo obklopené čiernym pruhom
  • Červený zobák a nohy
  • Sivohnedý chrbát s čierno-bielo-žltohnedými pruhmi na bokoch
  • Hmotnosť 650–850 g, dĺžka 33–37 cm
  • Pohlavná dimorfia minimálna

Identifikačné znaky samice:

  • Rovnaké sfarbenie ako samec
  • Mierne menšia veľkosť
  • Hmotnosť 600–800 g, dĺžka 32–35 cm
  • Bez ostroh na nohách (samec má krátke ostrohy)

 Najväčšia znáška a otcovská starostlivosť

Najväčšia znáška medzi SK kurovitými — 7–18 vajec. Niekedy 2 znášky za sezónu — samec sa stará o druhú znášku.

  • Znáška: 7–18 vajec (priemer 12)
  • Dvojnáška: 2 znášky za sezónu (vzácne)
  • Otcovská starostlivosť: samec sa stará o druhú znášku
  • Inkubácia: 24–26 dní
  • Liahnutie: jún–júl
  • Mláďatá samostatné: v 12–14 týždňoch

Výživa

  • Semená tráv a obilnín — kľúčová potrava na pasienkoch
  • Listy a kvety horských bylin — koniklec, ďatelina, ihlica
  • Bobule — brusnica, šípky, čučoriedka, divé jahody
  • Hmyz, mravce, chrobáky — pre mláďatá kľúčové
  • Hlízy a korene — vyhrabáva na pasienkoch
  • Gastrolity — vápencové a kremencové kamienky
Tip od odborníka Kuropta horská (Alectoris graeca) je špecialista na skalnaté biotopy — v SR žije v Slovenskom krase, Muránskej planine, Slovenskom raji a okrajovo v Tatrách. Stravu tvoria semená tráv, listy bylin, bobule a hmyz. Mláďatá počas prvého mesiaca potrebujú výhradne živočíšnu potravu. Kľúčový biotop je mozaika skalných stien, pasienkov a krovín. Druh vyžaduje otvorené pasienky — strata pastvy oviec spôsobuje úpadok populácie.

Hlasový prejav

Teritoriálne volanie samca je rytmické „čak-čak-čeka-čeka" alebo „kakabi-kakabi" — klepajúce volanie trvajúce 2–4 s. Počuteľné z 500–800 m. Vrchol vokalizácie apríl–jún, pred úsvitom a večer. Pár vytvára antifonálny duet — samica odpovedá podobným pískaním. Samec spieva zo skalných výbežkov.

Typické zvuky

  • Teritoriálne „čak-čak-čeka-čeka" samca — rytmické klepanie
  • Duet páru — antifonálny spev samca a samice
  • Alarmový hlas — ostré „kčuk-kčuk" pri ohrození
  • Krídlový tlesk pri vzlete — typický flush zvuk
  • Žobravé volanie kuriatok — vysoké „píp-píp"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva „čak-čak-čeka" na skalách (apríl–jún)
Hniezdenie — samica znáša 7–18 vajec do jamky pri kameni
Inkubácia 24–26 dní, kuriatka nidifúgne, vodí ich obaja rodičia
Pelichanie po hniezdnej sezóne
Rezident — celoročne v skalnatých oblastiach SR Krasy a Tatry
Zima — kŕdle 5–20 jedincov na južných svahoch s menšou snehovou pokrývkou

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Plytká jamka pri kameni alebo pod krovinou, vystlaná suchými trávami
Samica vyhrabe jamku 20 cm v priemere. Vajcia 7–18 (najväčšia znáška medzi SK kurovitými), žltohnedé s tmavými škvrnami, ~41 × 31 mm.
Nadmorská výška
300–2 700 m n. m. — od podhorských skál po vysokohorské lúky
V SR optimum 500–1 500 m. V Slovenskom krase 300–700 m, v Tatrách až 2 000 m.
Biotop
Skalnaté biotopy s mozaikou pasienkov, krovín a vápencových stien
Vyžaduje otvorené pasienky pre potravu a skalné steny pre úkryt a tok. Strata pastvy oviec je hlavná hrozba.
Teplota
Tolerantná — od –20 °C v zime do +35 °C v lete
V zime preferuje južné svahy s menšou snehovou pokrývkou. V lete tienisté skaly.
Voda
Krasové vyvieračky, rosa, sezónne potoky
Vodu získava aj z rosy a bobúľ. V Slovenskom krase pije z krasových vyvieračiek.
Spoločnosť
Monogamná v páre, v zime kŕdle 5–20 jedincov
Pár sa formuje na sezónu. Samec ochraňuje teritórium spevom. Niekedy 2 znášky za sezónu — samec sa stará o druhú znášku (vzácne).

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–jún

Samec spieva „čak-čak-čeka-čeka" zo skalných výbežkov. Pár vytvára antifonálny duet. Tok prebieha ráno a večer.

Znáška
7–18 vajec (priemer 12)

Samica znáša žltohnedé vajcia s tmavými škvrnami (~41 × 31 mm). Najväčšia znáška medzi SK kurovitými. Niekedy 2 znášky za sezónu.

Inkubácia
24–26 dní

Pri jednej znáške sedí výhradne samica. Pri dvojknáške sa samec stará o druhú znášku (vzácna stratégia medzi kurovitými).

Liahnutie
Jún–júl

Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Žltohnedé páperie. Prvý mesiac výhradne živočíšna potrava.

Mláďatá
10–12 týždňov s rodičmi

Lietať začínajú v 14 dňoch (krátke prelety), plne v 4–5 týždňoch. Veľmi rýchly rast.

Samostatnosť
12–14 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v septembri. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kuropta horská 32–37 cm Hlucháň hôrny 70–115 cm (♂) Jariabok hôrny 34–39 cm Prepelica poľná 16–18 cm
Kuropta horská Hlucháň hôrny Jariabok hôrny Prepelica poľná
Dĺžka32–37 cm70–115 cm (♂)34–39 cm16–18 cm
Váha600–850 g3,5–6,5 kg (♂)305–500 g70–135 g
Dožitie5–8 r10–12 r7–10 r3–5 r
OchranaIUCN NT, SR chránenáChránený SRChránený SRSR migrant chránený
CharakteristikaSkaly, krasy, TatryNajväčší EÚ tetrov, ihličiarMonogamný, lesnýSpev „but-but-but", migrant
AreálSR Krasy, Tatry, alpínyTatry, N. Tatry, V. FatraSR Karpaty, ihličnaté lesySR polia, lúky

Zaujímavosti

1

Najväčšia znáška medzi SK kurovitými — samica znáša 7–18 vajec za sezónu, niekedy aj 20+. Pre porovnanie: hlucháň hôrny 6–9, snehuľa horská 5–9.

2

Otcovská starostlivosť pri dvojknáške — samica niekedy znáša 2 znášky za sezónu. Samec sa stará o druhú znášku (sedí na vajciach a vodí kuriatka) — vzácna stratégia medzi kurovitými.

3

Charakteristické „čak-čak-čeka" volanie — jeden z najtypickejších zvukov slovenských skál. Počuteľné z 500–800 m. V Slovenskom krase a Muránskej planine je symbol jarnej a letnej krajiny.

4

SR populácia ~2 000–5 000 párov (ŠOP SR). Kľúčové lokality: Slovenský kras (Plešivecká planina, Silická planina), Muránska planina, Slovenský raj, okrajovo Vysoké Tatry a Nízke Tatry. Pred 50 rokmi bola podstatne početnejšia.

5

IUCN Near Threatened (2024) — globálna populácia poklesla ~30 % za 30 rokov. Hlavné dôvody: strata pastvy oviec v Alpách a Karpatoch, intenzifikácia poľnohospodárstva.

6

Diagnostické znaky — biele líce a hrdlo obklopené čiernym pruhom, červený zobák a nohy, sivohnedý chrbát s pruhmi na bokoch (čierno-bielo-žltohnedé pruhy). Pohlavná dimorfia minimálna.

7

Hybridizácia s A. chukar — v juhovýchodnej Európe a Stredomorí dokumentovaná hybridizácia s introdukovanou kuroptou skalnou (A. chukar). V SR zatiaľ nedokumentovaná.

8

V slovenskej ľudovej kultúre je kuropta symbolom krasov a horských pasienkov. Jej spev sa stále počuje v Slovenskom krase, kde sa zachovala tradičná pastva oviec.

Taxonomická klasifikácia

species Kuropta horská
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Galliformes
Čeľaď Phasianidae (bažantovité)
Rod Alectoris Kaup, 1829
Druh A. graeca (Meisner, 1804)
Poddruh SR A. g. saxatilis (Bechstein, 1805) — alpský poddruh
Poddruhy Uznávané 4 poddruhy: A. g. graeca (Balkán, južná Európa), A. g. saxatilis (Alpy, Karpaty vrátane SR), A. g. whitakeri (Sicília), A. g. orlandoi (Apeniny). Rod Alectoris zahrňuje 7 druhov v Eurázii a Severnej Afrike. Druh je najbližší príbuzný kuropty červenej (A. rufa).

? Často kladené otázky

V SR žije v Slovenskom krase (Plešivecká planina, Silická planina), Muránskej planine, Slovenskom raji a okrajovo v Vysokých a Nízkych Tatrách. Populácia ~2 000–5 000 párov (ŠOP SR). Vyžaduje mozaiku skalných stien a otvorených pasienkov.

Hlavné rozdiely: (1) biotop — horská vápencové skaly EÚ (Alpy, Karpaty, Balkán), skalná stredomorské skaly a Stredná Ázia; (2) spev — horská „čak-čak-čeka", skalná „čukar-čukar"; (3) IUCN — horská NT, skalná LC; (4) SR — horská prirodzene, skalná introdukovaná pre lov (v SR zriedka).

Stredne veľká kuropta 32–37 cm s charakteristickými znakmi: biele líce a hrdlo obklopené čiernym pruhom, červený zobák a nohy, sivohnedý chrbát s pruhmi na bokoch (čierno-bielo-žltohnedé pruhy). Pohlavná dimorfia minimálna.

IUCN Near Threatened (2024) — globálna populácia poklesla ~30 % za 30 rokov. Hlavné dôvody: strata pastvy oviec v Alpách a Karpatoch, intenzifikácia poľnohospodárstva, fragmentácia biotopu.

Áno, pri dvojknáške sa samec stará o druhú znášku — sedí na vajciach a vodí kuriatka. Toto je vzácna stratégia medzi kurovitými. Pri jednej znáške sedí výhradne samica.

Druh je v SR podľa Smernice EÚ 2009/147/ES (príloha II/A) lovná, ale v SR sa lov nepraktizuje kvôli klesajúcim populáciám a statusu Near Threatened. ŠOP SR vedie monitoring v krasoch.

 Taxonómia

Vedecký názov: Alectoris graeca (Meisner, 1804). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — výskyt druhu

Hlavné lokality druhu:

  • Slovenský kras: Plešivecká planina, Silická planina, Plešivské doliny
  • Muránska planina: stabilná populácia
  • Slovenský raj: Pelc, Glac, Skala
  • Vysoké a Belianske Tatry: okrajová populácia 1 200–2 000 m
  • Nízke Tatry: Ďumbier, Chopok
  • Malá a Veľká Fatra: okrajové populácie

 Právny status

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) | SR chránená, populácia ~2 000–5 000 párov v krasoch a Tatrách

 Areál

Areál: hlavné lokality výskytu druhu.

 Video — Kuropta horská

Alectoris graeca pri kŕmení

Jarabica horská pri kŕmení

Alectoris graeca v skalnatom prostredí

Jarabica kamenjarka v prírode

 Cudzie názvy

Slovensky:   Kuropta horská, Česky:   Orebice horská, Anglicky:   Rock Partridge, Nemecky:   Steinhuhn, Francúzsky:   Perdrix bartavelle, Taliansky:   Coturnice, Španielsky:   Perdiz griega, Poľsky:   Góropatwa skalna, Maďarsky:   Szirti fogoly