Alectoris — Phasianidae (bažantovité)
Stredne veľká kuropta 32–37 cm s charakteristickými bielymi lícami a hrdlom obklopenými čiernym pruhom, červeným zobákom a nohami.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Najväčšia znáška medzi SK kurovitými — 7–18 vajec. Niekedy 2 znášky za sezónu — samec sa stará o druhú znášku.
Teritoriálne volanie samca je rytmické „čak-čak-čeka-čeka" alebo „kakabi-kakabi" — klepajúce volanie trvajúce 2–4 s. Počuteľné z 500–800 m. Vrchol vokalizácie apríl–jún, pred úsvitom a večer. Pár vytvára antifonálny duet — samica odpovedá podobným pískaním. Samec spieva zo skalných výbežkov.
Samec spieva „čak-čak-čeka-čeka" zo skalných výbežkov. Pár vytvára antifonálny duet. Tok prebieha ráno a večer.
Samica znáša žltohnedé vajcia s tmavými škvrnami (~41 × 31 mm). Najväčšia znáška medzi SK kurovitými. Niekedy 2 znášky za sezónu.
Pri jednej znáške sedí výhradne samica. Pri dvojknáške sa samec stará o druhú znášku (vzácna stratégia medzi kurovitými).
Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Žltohnedé páperie. Prvý mesiac výhradne živočíšna potrava.
Lietať začínajú v 14 dňoch (krátke prelety), plne v 4–5 týždňoch. Veľmi rýchly rast.
Juvenily sa rozptyľujú v septembri. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Kuropta horská | Tetrov hluchán | Jariabok hôrny | Prepelica poľná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 32–37 cm | 70–115 cm (♂) | 34–39 cm | 16–18 cm |
| Váha | 600–850 g | 3,5–6,5 kg (♂) | 305–500 g | 70–135 g |
| Dožitie | 5–8 r | 10–12 r | 7–10 r | 3–5 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 3/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT, SR chránená | Chránený SR | Chránený SR | SR migrant chránený |
| Povaha | Skaly, krasy, Tatry | Najväčší EÚ tetrov, ihličiar | Monogamný, lesný | Spev „but-but-but", migrant |
| Dostupnosť v SR | SR Krasy, Tatry, alpíny | Tatry, N. Tatry, V. Fatra | SR Karpaty, ihličnaté lesy | SR polia, lúky |
Príznaky: Zánik tradičných pasienkov v Slovenskom krase a Muránskej planine
V SR za posledných 50 rokov došlo k zarastaniu pasienkov v krasoch. Strata otvorených plôch je hlavná hrozba — kuropta vyžaduje mozaiku skál a pasienkov.
Príznaky: Predĺžená predátorská aktivita, strata snehu ako termoizolácia
Teplé zimy bez snehu znižujú prežitie v boreálnom poddruhu. V SR zatiaľ menší vplyv.
Príznaky: Líška obyčajná, jastrab veľký, kuna lesná, sokol myšiar
V SR krasoch líška dominantný predátor. Smrteľnosť kuriatok 60–70 % počas prvého mesiaca.
Príznaky: Genetická kontaminácia v hraničných areáloch
V juhovýchodnej Európe a Stredomorí dokumentovaná hybridizácia s A. chukar (introdukovaná pre lov). V SR zatiaľ nedokumentovaná.
Príznaky: Kolízie a fragmentácia v Tatrách
V Tatrách dokumentované kolízie s lavínovými sieťami.
Najväčšia znáška medzi SK kurovitými — samica znáša 7–18 vajec za sezónu, niekedy aj 20+. Pre porovnanie: tetrov hluchán 6–9, bažant snežný 5–9.
Otcovská starostlivosť pri dvojknáške — samica niekedy znáša 2 znášky za sezónu. Samec sa stará o druhú znášku (sedí na vajciach a vodí kuriatka) — vzácna stratégia medzi kurovitými.
Charakteristické „čak-čak-čeka" volanie — jeden z najtypickejších zvukov slovenských skál. Počuteľné z 500–800 m. V Slovenskom krase a Muránskej planine je symbol jarnej a letnej krajiny.
SR populácia ~2 000–5 000 párov (ŠOP SR). Kľúčové lokality: Slovenský kras (Plešivecká planina, Silická planina), Muránska planina, Slovenský raj, okrajovo Vysoké Tatry a Nízke Tatry. Pred 50 rokmi bola podstatne početnejšia.
IUCN Near Threatened (2024) — globálna populácia poklesla ~30 % za 30 rokov. Hlavné dôvody: strata pastvy oviec v Alpách a Karpatoch, intenzifikácia poľnohospodárstva.
Diagnostické znaky — biele líce a hrdlo obklopené čiernym pruhom, červený zobák a nohy, sivohnedý chrbát s pruhmi na bokoch (čierno-bielo-žltohnedé pruhy). Pohlavná dimorfia minimálna.
Hybridizácia s A. chukar — v juhovýchodnej Európe a Stredomorí dokumentovaná hybridizácia s introdukovanou kuroptou skalnou (A. chukar). V SR zatiaľ nedokumentovaná.
V slovenskej ľudovej kultúre je kuropta symbolom krasov a horských pasienkov. Jej spev sa stále počuje v Slovenskom krase, kde sa zachovala tradičná pastva oviec.
V SR žije v Slovenskom krase (Plešivecká planina, Silická planina), Muránskej planine, Slovenskom raji a okrajovo v Vysokých a Nízkych Tatrách. Populácia ~2 000–5 000 párov (ŠOP SR). Vyžaduje mozaiku skalných stien a otvorených pasienkov.
Hlavné rozdiely: (1) biotop — horská vápencové skaly EÚ (Alpy, Karpaty, Balkán), skalná stredomorské skaly a Stredná Ázia; (2) spev — horská „čak-čak-čeka", skalná „čukar-čukar"; (3) IUCN — horská NT, skalná LC; (4) SR — horská prirodzene, skalná introdukovaná pre lov (v SR zriedka).
Stredne veľká kuropta 32–37 cm s charakteristickými znakmi: biele líce a hrdlo obklopené čiernym pruhom, červený zobák a nohy, sivohnedý chrbát s pruhmi na bokoch (čierno-bielo-žltohnedé pruhy). Pohlavná dimorfia minimálna.
IUCN Near Threatened (2024) — globálna populácia poklesla ~30 % za 30 rokov. Hlavné dôvody: strata pastvy oviec v Alpách a Karpatoch, intenzifikácia poľnohospodárstva, fragmentácia biotopu.
Áno, pri dvojknáške sa samec stará o druhú znášku — sedí na vajciach a vodí kuriatka. Toto je vzácna stratégia medzi kurovitými. Pri jednej znáške sedí výhradne samica.
Druh je v SR podľa Smernice EÚ 2009/147/ES (príloha II/A) lovná, ale v SR sa lov nepraktizuje kvôli klesajúcim populáciám a statusu Near Threatened. ŠOP SR vedie monitoring v krasoch.
Vedecký názov: Alectoris graeca (Meisner, 1804). Patrí do čeľade Phasianidae (bažantovité).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Hlavné lokality druhu:
IUCN: NT (Near Threatened, 2024) | SR chránená, populácia ~2 000–5 000 párov v krasoch a Tatrách
Jarabica horská pri kŕmení
Jarabica kamenjarka v prírode
