Tetrao — Phasianidae (bažantovité)
Extrémny pohlavný dimorfizmus: samec je 2× ťažší než samica. Samec tmavohnedo-čierny s modrým leskom hrude a červenými „obrvami". Samica žltohnedo-pruhovaná s ryšavou hruďou.
Identifikačné znaky samca:
Identifikačné znaky samice:
Tokáňová pieseň trvá 6–8 sekúnd a má 4 fázy. Počas hlavnej fázy „vrenie" (Hauptschlag) je samec dočasne hluchý — uši sa mu uzatvárajú anatomickým mechanizmom. Práve to bolo historicky využívané pri love.
Tetrov hluchan — tok v Estonsku
Tetrov hluchan — tok na Slovensku
Tokáňová pieseň samca trvá 6–8 sekúnd a má 4 fázy: (1) cvakanie („klapanie") — postupne sa zrýchľujúce klikanie, (2) trilek („Triller"), (3) hlavná fáza „vrenie" (Hauptschlag) — samec sa dočasne stáva hluchým (odtiaľ názov), (4) brúsenie („Wetzen") — chrastivý záver. Tok trvá od konca februára do polovice mája, vrchol marec–apríl. Samica vydáva varovné „gokk-gokk" pri ohrození.
Samce sa zhromažďujú na stálych tokaniskách (lek), spievajú 4-fázovú pieseň pred úsvitom z vrcholcov smrekov. Dominantný samec získa 60–80 % kopulácií.
Samica znáša žltohnedé vajcia (~57 × 41 mm) v intervaloch 1,5 dňa. Hniezdo skryté v machu pod mladým smrekom alebo padnutým stromom.
Sedí výhradne samica, ktorá hniezdo opúšťa len 1–2 × denne na ~30 min. Inkubácia začína po znesení posledného vajca.
Kuriatka nidifúgne — opúšťajú hniezdo prvý deň. Pokryté žltohnedým páperím s tmavými pruhmi. Prvé 2 týždne výhradne živočíšna potrava.
Mláďatá vedie samica v kŕdli. Lietať začínajú v 2 týždňoch (krátke prelety), plne v 3–4 týždňoch. Závislé do augusta–septembra.
Juvenily sa rozptyľujú v septembri–októbri. Pohlavná zrelosť u samíc v 1.–2. roku, u samcov v 3.–4. roku (kvôli súťaži na toku).
| Tetrov hluchán | Tetrov hoľník | Jariabok hôrny | Bažant snežný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70–115 cm (♂) | 40–55 cm (♂) | 34–39 cm | 34–36 cm |
| Váha | 3,5–6,5 kg (♂) | 0,9–1,4 kg (♂) | 305–500 g | 440–640 g |
| Dožitie | 10–12 r | 5–6 r | 7–10 r | 4–5 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 3/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | Chránený SR | Prísne chránený SR | Chránený SR | Kriticky ohrozený SR |
| Povaha | Najväčší EÚ tetrov, ihličiar | Skupinový lek na pasienkoch | Monogamný, lesný | Biele zimné perie, alpine |
| Dostupnosť v SR | Tatry, N. Tatry, V. Fatra, Slov. raj | V. Tatry, Roháče, Liptov | SR Karpaty, ihličnaté lesy | Vysoké Tatry, 1 800+ m |
Príznaky: Strata starých smrekových lesov pri ťažbe, výstavbe ciest a lyžiarskych stredísk
V SR za posledných 30 rokov populácia poklesla o ~70 %. Kľúčový faktor je veľkoplošná ťažba a lykožrútová kalamita v Tatrách (2004–2014).
Príznaky: Turisti, fotografi a skialpinisti na tokaniskách v marci–máji
Tokaniská v Tatrách (Belianske Tatry, Západné Tatry) sú dnes vyznačené ako zóny pokoja. Akékoľvek rušenie pred 9:00 znižuje úspešnosť toku.
Príznaky: Líška obyčajná, jastrab veľký, kuna lesná
Smrteľnosť kuriatok dosahuje 60–80 % počas prvého mesiaca. Líšky sa nadbytočne rozmnožili po pokusoch o eradikáciu besnoty (návnady).
Príznaky: Lavínové siete, lanovky, lyžiarske vleky
V Tatrách a Nízkych Tatrách dokumentované kolízie s lavínovými sieťami a horským oplotením. Riešenie: viditeľné značenie drôtov.
Príznaky: Hlístovec spôsobujúci pneumóniu, najmä v hustých populáciách
V SR populácia je natoľko riedka, že parazitárne nákazy nie sú kľúčový faktor. V Škótsku spôsobil kolaps populácie červených tetrovov.
Najväčší európsky tetrov — samec dosahuje hmotnosť až 6,5 kg a rozpätie krídel do 125 cm. Samica je 2× ľahšia (1,5–2,5 kg) — jeden z najextrémnejších pohlavných dimorfizmov medzi európskymi vtákmi.
Pomenovanie „hluchán" vychádza zo skutočnosti, že počas hlavnej fázy tokáňovej piesne („vrenie", Hauptschlag) je samec dočasne hluchý — uši sa mu uzatvárajú špeciálnym anatomickým mechanizmom. Práve to bolo historicky využívané na lov („skok na hluchú fázu").
SR populácia kritická — odhadom 500–1 500 jedincov (ŠOP SR 2023, biomonitoring.sk). Pred 100 rokmi populácia v Karpatoch dosahovala 10 000+ jedincov. Hlavné lokality: Vysoké a Belianske Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Slovenský raj.
Stále tokaniská — používané 50+ rokov, niekedy 100+ rokov. V Tatrách niektoré tokaniská zdokumentované od 19. storočia. Samce sa vracajú každý rok na to isté miesto, mladí samci sa učia od starších.
Špecialista na ihličie — jediný európsky vták, ktorý dokáže stráviť toxín-bohaté ihličie smreka a borovice cez symbiotický čerevný mikrobióm. V zime 60–80 % stravy tvorí ihličie — žije z vetiev koruny stromov.
Snehové komory — v zime sa zahrabáva do snehu, kde si vykope „iglu" s teplotou 0 až –5 °C, kým vonkajšia teplota klesá pod –25 °C. Tepelná izolácia snehu mu šetrí 30–40 % energie.
Mláďatá výhradne živočíšne — prvé 2 týždne kuriatka potrebujú takmer výhradne mravce a hmyz pre rast peria. Strata mraveniskov pri lesnom hospodárení je jeden z hlavných dôvodov úpadku populácie.
V SR je tetrov hluchán symbolom Tatranského národného parku (TANAP) od roku 1948. ŠOP SR vedie národný akčný plán a monitoring na všetkých kľúčových tokaniskách. Lov bol zakázaný od roku 2001.
V SR žije v Tatrách (Vysoké, Belianske, Západné), Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre a Slovenskom raji v starých smrekových a zmiešaných lesoch v nadmorskej výške 800–1 500 m. Populácia je odhadom 500–1 500 jedincov (ŠOP SR 2023). Historicky bol v celom karpatskom oblúku.
Počas hlavnej fázy tokáňovej piesne („vrenie", Hauptschlag) je samec dočasne hluchý — uši sa mu uzatvárajú anatomickým mechanizmom. Práve to bolo historicky využívané na lov. Pieseň má 4 fázy: cvakanie, trilek, vrenie a brúsenie, trvá 6–8 sekúnd a opakuje sa pred úsvitom marec–máj.
Extrémny pohlavný dimorfizmus: samec dosahuje 70–115 cm a 3,5–6,5 kg, je tmavohnedo-čierny s modrým leskom hrude a červenými „obrvami". Samica je 54–63 cm a 1,5–2,5 kg, žltohnedo-pruhovaná s ryšavou hruďou. Samica je 2× ľahšia než samec.
60–80 % zimnej stravy tvorí ihličie smreka obyčajného a borovice lesnej. Hluchán je jediný európsky vták, ktorý dokáže stráviť toxín-bohaté ihličie cez čerevný symbiotický mikrobióm. V lete a jeseni pridáva bobule čučoriedky, brusnice a hmyz.
Áno, v SR chránený celoročne podľa Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 a Smernice EÚ o vtáctve 2009/147/ES (príloha I — druhy s prísnou ochranou). Lov bol zakázaný od roku 2001. ŠOP SR vedie národný akčný plán (NAP) a monitoring tokanísk.
Hlavné hrozby: (1) fragmentácia starých smrekových lesov pri ťažbe a lykožrútovej kalamite v Tatrách (2004–2014), (2) rušenie pri toku turistami a skialpinistami, (3) predácia mláďat líškou, (4) kolízie s lavínovými sieťami a lanovkami, (5) strata mraveniskov potrebných pre mláďatá.
Druh popísal C. Linnaeus v roku 1758 v Systema Naturae. Patrí do rodu Tetrao (4 druhy) v čeľadi Phasianidae.
Uznávaných je 8 poddruhov v rámci Eurázie: T. u. urogallus (Škandinávia), T. u. major (stredná Európa vrátane SR), T. u. rudolfi (Karpaty, Balkán), T. u. crassirostris, T. u. pleskei, T. u. obsoletus, T. u. uralensis, T. u. taczanowskii.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Globálny areál: taiga a horské lesy od Škótska a Pyrenejí cez Škandináviu, Alpy, Karpaty až po východnú Sibír. Celosvetová populácia ~1,5–2 milióny jedincov (BirdLife).
SR populácia: kritická — odhadom 500–1 500 jedincov (ŠOP SR 2023).
V SR chránený celoročne podľa Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 a Smernice EÚ o vtáctve 2009/147/ES (príloha I). Lov bol zakázaný od roku 2001.
